Ďakujem veľmi pekne. Takže, ctené plénum, tá istá zostava viac-menej, takže budeme pokračovať. Ja trošku nadviažem na to, čo ste, pán minister, hovorili teraz záverom. Začal by som možno práve tými 400 miliónmi pre sporiteľov, ktoré sa teda za posledných desať rokov dalo do stavebného sporenia.
Sú veci, ktoré sme hovorili aj...
Ďakujem veľmi pekne. Takže, ctené plénum, tá istá zostava viac-menej, takže budeme pokračovať. Ja trošku nadviažem na to, čo ste, pán minister, hovorili teraz záverom. Začal by som možno práve tými 400 miliónmi pre sporiteľov, ktoré sa teda za posledných desať rokov dalo do stavebného sporenia.
Sú veci, ktoré sme hovorili aj my, že v rámci tých návrhov sa stotožňujeme a áno, 400 mil., je to za desať rokov, čiže zase tá suma znie summa summarum veľká, ale 40 mil. ročne nie je až taký veľký balík, keď napríklad by som to dal do porovnania, za minulý rok sa minulo na informatizáciu 324 mil. eur, a teda dovolil by som si veľmi silno povedať, že v rámci týchto výdavkov sa dá hľadať podstatne vyššia efektivita. Je veľmi ťažké merať tieto výdavky, a preto je to také vágne, ale, ale hovorí sa vlastne už, by som povedal, aj verejne o tom, aké, aký je to novodobý divoký západ, keď tak poviem. Takže myslím si, že ak by sme sa zamerali napríklad na výdavky na informatizáciu, tak by sa tam hravo dali dosiahnuť minimálne 20-percentné úspory, ale, samozrejme, je to hypotetické, lebo ťažko sa to momentálne dokazuje. Ale myslím si, že tam určite tie rezervy sú a v takom prípade nie je problém nájsť peniaze aj na adresnosť. Som aj hovoril o tej adresnosti aj pri tom stavebnom sporení a myslím si, že je to dôležité, aby tam tá adresnosť bola, ale nie zase taká, aby to znefunkčnilo ten systém, ak teda chceme pomôcť tým rodinám. Ale dobre, však to je trošku momentálne; a neni to úplne mimo misu, lebo opäť aj pri tejto téme sa dá hovoriť doširoka.
Tam ste spomenuli vlastne aj tých nominantov, áno, však na toto máme asi, my teda máme na to taký istý názor, že práve to je problém slovenskej politiky, že sa dávajú, dosadzujú sa nominanti na rôzne teplé miesta, ktorí nerobia v prospech záujmov všetkých ľudí, ale v prospech možno nejakej úzkej skupiny. A áno, a tá história je, aká je, myslím si, že to maslo je na všetkých hlavách, ktoré tu v minulosti boli, a môžme robiť nejaké rebríčky a myslím si, že však veľa sa to aj medializovalo, hovorilo, takže ja som to bral tak plošne, čo sa týka tých zanedbaných investícií a predaja majetku.
Poďme sa možno pozrieť teraz späť na ten program stability. Ja by som tam chcel možno iba pár takých vecí vypichnúť. V prvom rade chcem teda povedať, že som rád, že je to teda taký komplexný a kvalitný dokument, že naozaj je vidieť, že sa s tým tvorcovia pohrali a že dávajú veľmi hlboký vhľad do rôznych dát. Je to dobrý študijný materiál aj s prílohami, takže to by som, to by som určite chcel pochváliť.
Začal by som možno práve tou hodnotou za peniaze, pretože myslím si, že to je niečo, čo je veľmi dôležitý útvar, a myslím si, že naprieč celým politickým spektrom je zhoda, že tento útvar tu má svoje miesto a potrebuje dostávať viacej priestoru, pretože práve aj minulý rok ukázal, že toho priestoru dostáva veľmi málo, pretože identifikoval vo svojich správach, cez ktoré prešiel, úspory za 700 mil. eur, ale realizované boli doposiaľ len vo výške nejakých 83 mil. eur. Čiže to percento, percento realizácie je stále nízke a vidíme, ak si pozrieme aj v rámci tej správy, ktorá je prílohou, ktorá je prílohou, tak vidíme, že (povedané so smiechom) je to, je to veľmi dobrý dokument, je tam pekne urobené aj graficky a naozaj môžme vidieť práve tie žlté a červené plochy, ktoré jasne zvýrazňujú, akým spôsobom jednotlivé rezorty k tomu pristúpili a vidíme, ako to majú zapracované v rozpočte. Tak uvidíme, čo urobia v nasledujúcom roku, lebo vidíme že aj doprava, aj IT alebo práca, školstvo tam majú krásne červené, červené štvorčeky alebo obdĺžniky, ako by som to nazval, priamo v tom. Takže hodnota za peniaze je určite nástroj, ktorý nevyhnutne potrebujeme využívať, my naňho poukazujeme a tie úspory tu sú.
Čiže aj tu vidíme, pán minister, že ten potenciál tu je, samotné vaše ministerstvo odhaľuje miesta, kde sa dá usporiť, a teda to je, opäť len nadviažem na to, čo som hovoril aj v predchádzajúcom, že len treba na to viacej potlačiť a ja vám to tak asi často, jak sa povie, otĺkam o hlavu, ale vy ste podpredseda vlády, ste minister financií, myslím si, že máte na to páky, aby ste mohli to presadzovať, ale nebudem sa starať viacej do vnútorných vzťahov v rámci koalície, len si myslím, že je škoda, keď sa to nedeje.
Čo ma zaujalo, bolo v programe stability taká jedna veta, v ktorej sa hovorí, že vláda sa chce opierať o najsilnejšie rasty ekonomiky, paradoxne to práve potvrdzuje to, že teda ako keby sa uspokojila s tým, že ekonomika rastie a že už teda nemusí pracovať na práve tej svojej práci, a to je poriadok práve v tých výdavkoch, pretože o tom sa často bavíme, že; a vy ste to aj tak naznačili, neviem teda, že či to tak máte úplne zadefinované, že vy ste ten, ktorý sa má starať o príjmy a nemá riešiť výdavky. Ale mne to úplne nesedí, ja si myslím, že by vás mali zaujímať aj výdavky ako ministra financií. Prosím, prosím? (Reakcia ministra.) Jáj, dobre. Čiže; lebo tam práve sa dajú dosahovať potom aj tie výsledky rozpočtu podstatne, podstatne lepšie.
A keď sa pozrieme aj na samotné konsolidačné úsilie alebo, ako som hovoril, aj na zmenu toho štrukturálneho salda, tak vidíme, že tie čísla nie sú nijako svetoborné, že naozaj dá sa dosahovať omnoho viac. A tak ako som aj hovoril, to, že budeme mať mínus 0,32 a vy poviete, že to považujete za vyrovnaný rozpočet, áno, s tým sa dá súhlasiť viac-menej, aj keď teda keby sme chceli byť vyslovene striktní, tak nie pokiaľ, ale dobre, je to primárne saldo, ale však aj tie úroky musíme platiť, ktoré nie sú malé, je to vyše jednej miliardy, konkrétne 1,17 mld., čo nie je v žiadnom prípade zanedbateľné číslo, a opäť ťažíme aj z toho, že momentálne vďaka kvantitatívnemu uvoľňovaniu tie úrokové miery sú podstatne priaznivejšie, takže z toho dôvodu sa neni dôvod prečo uspokojiť a naozaj treba premeniť tieto pozitívne časy na naštartovanie viacerých reforiem a viacerých, áno, reforiem, úprav, ktoré, hovorím, naznačuje aj samotný projekt hodnota za peniaze.
Ak sa chceme pozrieť na to, aby Slovensko ako krajina mohla napredovať, tak je k tomu potrebné niekoľko, alebo ak chceme mať v budúcnosti silné ekonomické rasty, tak je potrebné, aby sme mali zdravé podnikateľské prostredie. Myslím, že to je veľmi dôležité. A keď sa pozrieme naozaj na jednotlivé tie ukazovatele, tak jednak môžme vidieť určitý prepad, a teda o tom by sme sa mohli, samozrejme, viacej baviť. Myslím, že ste komunikovali aj s Doing Business o tom, ako k tým parametrom pristúpiť, ale čo je zaujímavé, nielen pozrieť si jednotlivý pokles alebo jednotlivé poradie v rebríčku ako také, Slovenska, ale treba sa pozrieť, ako v tom rebríčku napredujú, alebo aké méty dosahujú ostatné krajiny, lebo tam môžme krásne vidieť potom tú disproporciu pri niektorých krajinách, kde si povieme, 20 rokov dozadu sme boli na štartovacej línii, ale oni nás podstatne predbehli práve tou zodpovednou, zodpovednou politikou. Takže o podnikateľskom prostredí sme sa tu rozprávali veľa aj pri investičných stimuloch a podobne a je to naša tiež taká vďačná téma opozično-koaličná, kde sa nie vždy zhodneme.
Druhá taká dôležitá téma je podľa mňa práve ten efektívny verejný sektor. Jednak by sme sa mohli pozrieť na samotné ESO a o tom sme sa tiež bavili práve pri správe Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý sám vytkol vlastne, by som povedal, také veľmi závažné nedostatky tejto samotnej reformy alebo projektu, či už to, že pred, hovoril o samotnom, pasportizácii budovy, hovoril o tom, že pred delimitáciou majetku neprebehla žiadna teda tá pasportizácia budov a pozemkov alebo deklarovaná výška, úspora vo výške jednej miliardy nebola preukázaná, to z dôvodu, že ministerstvo vnútra doposiaľ nevykonalo žiadnu analýzu skutočného dopadu implementácie programu ESO, alebo že pred spustením realizácie programu ESO nebola spracovaná na úrovni vlády alebo ministerstva vnútra žiadna štúdia uskutočniteľnosti. A ja som si aj vyžiadal vlastne informácie a poslal som na ministerstvo vnútra viacero otázok týkajúcich sa Esa, ale nechcem ich tu teraz konkrétne čítať, ale aj z tých odpovedí je možné vidieť, že naozaj výsledky, ktoré sa prezentujú, sú skôr pocitové o tom, že teda tie budovy sú krajšie alebo príjemnejšie a podobne. A vidíme, že teda nedochádza ani k úbytku personálu, ktorý na tom pracuje, a tá kvalita teda nie je nevyhnutná alebo nie je taká, aká by mala byť práve za tie peniaze, ktoré sa do toho investovali. Takže ESO je program, ktorý v každom prípade si zaslúži dosť kritiky práve z toho dôvodu, že nepriniesol to, čo sľuboval, a bolo to skôr naozaj tak postavené politicky, keď tak poviem.
Ďalšie je práve tá oblasť vzdelávania, výskumu, inovácií, je zaujímavé si pozrieť aj vlastne štruktúru výdavkov, ktorú máme v rámci našich rozpočtov, a môžme tam vidieť napríklad priamo z programu stability, priamo z programu stability zo strany 47 je taká veľmi zaujímavá tabuľka pre vás, ktorí si chcete pozrieť, počkajte, tooo, č. 26, tak tam môžme vlastne vidieť, ako to vyzerá v rámci aj V3, aj ako to vyzerá v rámci Slovenska, ako sú vlastne jednotlivým oblastiam, koľko peňazí do toho investujeme. Je veľmi zaujímavá aj tabuľka alebo teda graf na ďalšej strane, na strane 50, kde môžme vidieť práve počet zamestnancov verejného sektora na tisíc obyvateľov a opäť môžme sa tu zamýšľať a môžme tu diskutovať o tej efektivite, že vidíme, že 81,1 je ten, to slovenské číslo a máme tu krajiny, ktoré majú aj vyšší, ten priemer je 85, ale opäť, čo za to dostávame. To je práve to dôležité.
A veľmi zaujímavé je práve ten graf 57, ktorý je hneď vedľa, a to je vlastne ten rozdiel slovenskej sektorovej zamestnanosti oproti benchmarku, že vidíme, že iné krajiny, napríklad tu to je tak veľmi pekne zacitované, že Slovensko má porovnateľný celkový počet zamestnancov verejného sektora oproti krajinám EÚ, no vo výrazne odlišnej štruktúre. A to je, myslím si, že to je konštatovanie samotného ministerstva financií, inštitútu, čiže vidíme, že aj toto je niečo, kde potrebujeme, čomu potrebujeme venovať pozornosť. Teda ak by som pokračoval vo vete, tak je tu napísané, že na základe jednoduchého porovnávania Slovensko má viac vysokoškolských učiteľov, policajtov a sudcov, naopak, menej zdravotných sestier a vojakov; a toto je, má tiež veľmi silnú výpovednú hodnotu.
Na jednej strane tu máme veľa vysokoškolských učiteľov, policajtov a sudcov, sudcov. Vidíme, že súdnictvo je pocitovo na chvoste, alebo teda je najhoršie, čiže máme tu veľa sudcov, máme dobre platených sudcov a napriek tomu nemáme výsledky v porovnaní so štruktúrou s inými krajinami. Máme tu veľa vysokoškolských učiteľov, napriek tomu naši absolventi odchádzajú do zahraničia alebo dokonca odchádzajú ešte študovať aj do zahraničia. Máme tu veľa policajtov, ale máme málo zdravotných sestier, ale máme tu starnúcu populáciu a máme tu vôbec pacientov, ktorí jednoznačne pociťujú tento veľký deficit.
A toto sú práve údaje, ku ktorým sa nemôžme stavať nijako pasívne a nemôžme si pred nimi ani zatvárať oči, práve naopak, musíme do nich vstupovať. A toto sú, tu úplne vystupujú priority, pretože naozaj podľa toho, kam idú peniaze, podľa toho vidíme, kde sú naše priority. Je to tak v osobných financiách, je to tak aj vo verejných financiách, takže; a na druhej strane vidíme, že teda máme tu veľa policajtov, ale potom sa stávajú aj prípady, že tá bezpečnosť nie vždy je, ako sme videli v posledných, posledných týždňoch a práve smrť Henryho je niečo, čo ľuďom nahnalo veľký strach. Ako dobre, je to; čiže vidíme, že napriek tomu, že tu máme aj toľko policajtov, nie je to, že by teda ľudia sa tu nevyhnutne cítili bezpečne. Čiže toto sú všetko faktory, ktoré musíme zohľadniť, ktoré musíme zohľadniť a ktoré aj z tohto programu stability vystupujú a mali by sa premietnuť. Mali by sa premietnuť do toho, aké kroky a ako bude vyzerať rozpočet, aké reformy, do čoho sa vlastne bude investovať v nasledujúcich rokoch.
Jednu vec, ktorú by som chcel ešte spomenúť v rámci, alebo dve, pardon, možno aj viac, ale ktorú by som chcel spomenúť v rámci programu stability, je tiež taký evergreen, a to je výber DPH. A tuto teda vidíme, že dosahujeme hodnoty porovnateľné s rokom 2006. Len treba si uvedomiť, že od roku 2006, to je práve obdobie, kedy vláda SMER-u prevzala moc v krajine, vtedy v koalícii, a vidíme, že vtedy sa začal vlastne výber DPH výrazne zhoršovať a teraz sa vlastne len dostávame na úroveň obdobia spred roku 2006. A toto je ten najdôležitejší, tá najdôležitejšia informácia, že viac-menej to, že sme sa vyškriabali sem, nie je žiadna sláva, pretože ako keby teda SMER len rehabilituje to, čo za posledné, za obdobie vládnutia vlastne premrhal a naozaj bavíme sa tu rádovo o nejakých šiestich miliardách eur, ktoré za toto obdobie nám uniklo v porovnaní s tým, keby sme to vedeli držať na tej hodnote spred roku 2006. Šesť miliárd je veľmi veľké číslo.
Takže; a opäť veľmi konkrétne. Ako to, že sa nevie vybrať viac DPH alebo že ideme v tom tak pomaly, môžme tu špekulovať, rozprávať sa o nástrojoch a podobne, ale my sme krajina, ktorá má tieto nástroje nastavené veľmi sofistikovane. Tu skôr naozaj je problém práve v tej implementácii týchto nástrojov, v, by som povedal, na strane polície, prokuratúry a vyslovene dolapovania týchto jednotlivých podvodníkov, ktorí túto DPH vysávajú z rozpočtu, a tam je, tam sa potrebujeme zamerať, to je opäť len priestor pre vládu. Tu my ako z pohľadu legislatívy toho veľa neurobíme. To musí zabezpečiť vláda.
A vieme aj zo správy NKÚ, ktorá bola venovaná výberu DPH, vidíme, že tá implementácia je ten veľký problém, a opäť, tak ako som povedal pri informatizácii spoločnosti alebo keď tak to nazvem, tak ako tam sú veľké rezervy, pretože tie projekty sú naozaj mnohokrát nafúknuté a vidíme, že to verejné obstarávanie je v tom veľmi deravé a obstaráva sa za premrštené ceny, za premrštené ceny, či už je to práve pri nedávno medializovanom integrovanom... IOMO, integrované... (reakcia spravodajcu) obslužné miesto občana; výborne, ďakujem veľmi pekne; ktoré sa vysúťažilo, teda neviem, či za 5 miliónov, alebo za koľko, 15 miliónov, neviem teraz, na to, že dáva nejaké tri potvrdenia, ale teraz vlastne skončila tá zmluva a vysúťažovala sa vlastne obstarávanie, ktoré stálo 100-tisíc mesačne. A keď sa na to pozreli ľudia, ktorí sú z fachu, tak hovorili, že nerozumejú, čo tam toľko peňazí môže stáť, takže to sú opäť premrštené, premrštené cifry, ktoré sa ťažko, samozrejme, dokazujú, ale tá transparentnosť v tom obstarávaní by mala byť maximálna práve na to, aby sme mohli vidieť, či tie peniaze, aby sa do toho mohlo pozrieť čo najviac ľudí, aby sa mohlo ukázať.
Ale tam som chcel povedať, že; som trošku odbočil; že teda tá efektivita, jáj, pri tej DPH, chcel som to porovnať s tým DPH. Čiže ako sa dá pri tej informatizácii zabezpečiť minimálne 20-percentná vyššia efektivita, a to nie sú nemalé peniaze, pri 324 mil. ročne sa tu bavíme automaticky o 60 mil. eur, ktoré máme doma len tým, že sa trošku pozrieme tomu na zub. Tak tak isto aj pri DPH si myslím, že tie sumy sa dajú výrazne, výrazne priskrutkovať a dajú sa, ten výber sa dá dosiahnuť podstatne, podstatne viac, pretože je tu aj také, vládne tu aj také povedomie, že ten náš človek, s ktorým tu žijeme, s tou historkou, náš človek, tu žijeme už dva roky, je to povedomie, ktoré tu teda mnohí ľudia požívajú, tú ochranu, takže; a práve aj to zahltenie sudcov a podobne sú nástroje, ktoré sú nefunkčné a nevedia teda dosiahnuť ten želaný stav.
Takže tu vidíme veľké rezervy. A práve ešte, aby som sa krátko vrátil k tomu výskumu a inováciám. Toto je opäť, spomeniem si na minulé leto, premrhané eurofondy, ktoré sú naozaj preč, pretože keď sa bavíte s ľuďmi, s odborníkmi, povedia, tie odpisy sú tam nastavené na šesť rokov a vlastne už sa nebude dať vyčerpať tie eurofondy, aj keby ich dostali tento rok alebo budúci, tak už budú mať len päť alebo štyri rokov, a tým pádom to nebudú vedieť, tie projekty, zrealizovať. Takže my sme premrhali naozaj kľúčový čas, ktorý sme mali na to, aby sme investovali do výskumu a vývoja, a tým, že to proste bol, prebehlo, ako to prebehlo, že to bolo preddohodnuté, že to nešlo tým firmám, ktoré na to majú, tak je to opäť premrhaná veľká príležitosť. Jednak aj preto, že sú dnes na trhu firmy, ktoré by chceli prísť a chceli by sa uchádzať a legitímne a vedia to aj preukázať, že sú to proste firmy, ktoré by vedeli naštartovať alebo rozbehnúť výskum a vývoj na Slovensku, ale, žiaľ, práve ten mechanizmus ako nefunguje, spôsobuje a odrádza týchto ľudí a vidíme, že je tu na to priestor.
Minule som sa rozprával aj s dekanom národohospodárskej fakulty, ktorý mi rozprával, ako to funguje v zahraničí. Ako firmy sú ochotné zotrvať aj v krajine len preto, že majú veľmi dobrú spoluprácu s univerzitami a budú investovať do toho výskumu a vývoja práve v tej krajine, pretože majú veľmi dobrú spoluprácu s univerzitami. Je tam tá prepojenosť, a toto sú práve tie priority, na ktoré sa musíme zamerať, ak chceme posunúť a chceme byť ekonomicky silná krajina. Takže ja osobne tu vidím viaceré oblasti, na ktoré vláda nekladie dôraz, dostatočný dôraz alebo ich ani nevidí.
Čo ocením, je samotná revízia výdavkov teda na ľudí vo verejnej správe, ktorá viem, že prebieha, ale opäť, no, dobre. Chytáme veci za chvost, už to mohlo byť omnoho skôr, pretože tá neefektivita tých úradníkov tu vychádza zo všetkých možných štatistík, ktoré sa tu robia, a opäť je možné tam dosiahnuť veľké úspory. Hovorí o tom už dneska každý, že tie úspory sú tu možné dosiahnuť a že práve teraz je ten čas, kedy je veľký nedostatok ľudí na pracovnom trhu, pomôcť týmto ľuďom, ktorí nevedia dosiahnuť efektivitu v rámci verejnej správy, nájsť povolanie, ktoré, v ktorom sa oni budú cítiť omnoho lepšie, v ktorom nájdu ako keby taký, svoje uplatnenie a zároveň odbremenia, odbremenia verejnú správu. A na druhej strane vnášať efektivitu procesov. Tu proste desať rokov fungujeme tým istým spôsobom, ale svet sa za desať rokov niekde úplne inde pohol. A hovorím, lejeme stovky miliónov do informatizácie, ale vôbec to nie je cítiť. Verejná správa zaostáva míľovými krokmi za súkromným sektorom, a pritom keď sa bavíte s ľuďmi zo súkromného sektora, ako toto dosahujú, tak to určite nie sú také enormné sumy, pretože Slovensko nie je žiadna veľká krajina. Je to menšie mesto nejakých vyspelých krajín. Takže; porovnateľne; takže nemôžme tu hovoriť o tom, že to je náročný softvér a podobne. Takže určite, určite nie.
Takže toľko k programu stability a k jednotlivým údajom, ktoré sú tu spomenuté. Dalo by sa tu ísť aj hlbšie, ale neni to asi úplne predmetom. Ešte pozriem, čo som tu mal nejakých pár poznámok.
Určite teda opäť by som ešte, ak môžem na chvíľku, k tej dlhodobej udržateľnosti verejných financií, lebo aj pán minister spomenul vlastne, že budeme mať deficitné, ale teda, alebo rozpočty, vyrovnané rozpočty, ale stále to nie je tá cieľová rovina, ktorú potrebujeme na dlhodobú udržateľnosť verejných financií, pretože ten cieľ na to je prebytok 0,4 % HDP, ktorý je alokovaný. A za chvíľočku sa budeme baviť aj o Sociálnej poisťovni a budeme vidieť, že Sociálna poisťovňa bude mať prebytky v blízkych obdobiach a je veľmi dôležité, ako s tými prebytkami naložíme, lebo ak tie prebytky prejeme, alebo ak ich vláda preje, tak to bude veľký, veľký, veľký hriech, pretože tieto prebytky musia byť alokované, pretože tam je práve tá stabilita alebo teda tá cesta k dlhodobej udržateľnosti. A tu sú, hovorím to preto, lebo v tom programe stability na str. 63 sú veľmi pekne ukázané jednotlivé čísla dlhodobej udržateľnosti verejných financií, kde môžme vidieť teda, ako budú mať, ako sa budú vyvíjať jednotlivé výdavky na základe prognóz 2020, 30, 40, 50, 60, 70, a vidíme veľmi pekne, čo nás, čo nás čaká. Čiže dáta máme, len treba na základe tých dát aj konať a prispôsobiť aj tú krátkodobú a strednodobú perspektívu.
A posledné, čo už poviem ešte, je práve medzispotreba, ktorá ma zaujala práve na str. 60, keď si pozriete, tak vlastne môžme vidieť, vieme teda, že nám rastie, rastie nám HDP a medzispotreba klesá len o 0,1 %. Myslím si, že nie je dôvod na to, aby teraz medzispotreba každým rokom rástla, že neviem si to vysvetliť, že prečo by medzispotreba mala nejakým takýmto spôsobom rásť. Myslím si, že to je niečo, čo vytkla, neviem, či pri programe stability alebo ešte pri štátnom záverečnom účte, neviem, asi pri programe stability to vytkla aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, tento nárast. Takže to je tiež, myslím si, niečo, čo sú zbytočné, zbytočné výdavky, ktorými tu plytváme. Takže, takže toto je môj pohľad na to a naozaj je tu, je tu veľa miesta na zlepšenie, budeme na to poukazovať pri každej možnej príležitosti.
A teda rád by som zopakoval pre pána ministra na záver, že oceňujem teda jednak prácu hodnoty za peniaze a oceňujem aj prácu ľudí, ktorí pripravili tento dokument, a budeme sa pozerať, čo prinesiete.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis