Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

17.5.2017 o 16:59 hod.

Ing.

Erika Jurinová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 17.5.2017 16:59 - 17:01 hod.

Erika Jurinová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Na záver by som už iba zhodnotila. Ďakujem kolegyniam, že sa zapojili do tejto rozpravy. A z tohto, čo pani kolegyňa Gaborčáková teraz hovorila, mne vyplýva, že nedovoľme, aby dieťa bolo, aby bolo, neviem si to slovo spomenúť, rukojemníkom, presne, že nedovoľme, aby bolo dieťa rukojemníkom vzťahov rodičov. Bolo by to smutné, nie pre nás ako dospelých, bolo by to najhroznejšie pre to dieťa. A práve to finančné rukojemníctvo sa u nás deje. To by sme si mali uvedomiť. Takže ak má rodič spor s druhým rodičom, akýmkoľvek spôsobom sa vyzuje z platenia reálneho výživného a dostane tú minimálnu sadzbu, tak viete, že robí to z trucu voči rodičovi, ale nie kvôli tomu dieťaťu. Možnože ten rodič na druhej strane mu kúpi všetko oblečenie, hej, to je jedno, ale je to proste rukojemníctvo dieťaťa. A som presvedčená o tom, že práve aj takýmto jednoduchým návrhom vieme to rukojemníctvo zmierniť. Matka nebude musieť, stáva sa to aj otcom, samozrejme, ale vo väčšej miere matkám, nebude musieť riešiť dilemu, že či obedy, ako to hovorila kolegyňa Gaborčáková, alebo len 50 centov na desiatu, napríklad. Podstatou touto návrhu zákona je zmeniť sumu minimálnej vyživovacej povinnosti z 30 % životného minima, to je 27 eur, na 50 % sumy životného minima, to je 45, aj nejaké drobné, eur. Nie je to vysoká suma, ale zachráni to viaceré jednorodičovské rodiny od úpadku do sociálnej biedy.
Ďakujeme veľmi pekne za podporu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.5.2017 16:49 - 16:51 hod.

Erika Jurinová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Faktom je, že tie, alebo chudoba, chudoba rodín je na Slovensku úplne jasná. Nie len jednorodičovské rodiny, ktorých sa vlastne zväčša týka aj náš návrh zákona, ale treba doplniť, že aj rodiny s viacerými deťmi sú ohrozené chudobou, a táto skupina takisto narastá. Proste rozmáha sa chudoba aj napriek dobrým ekonomickým výsledkom, napriek výbornému hospodáreniu na Slovensku sa tá chudoba rozrastá. A teraz máme možnosť zvýšiť povinnosť rodiča, ktorý splodil dieťa, a postarať sa o to, aby sa dieťa nedostávalo do väčšej hmotnej núdze ako, alebo biedy, do sociálnej biedy, ako by si samo zaslúžilo. Samozrejme, že deti za nič nemôžu. Väčšinou je to naozaj všetko medzi rodičmi. Tak keď, ak máte problém, že zvyšovanie sumy, tak sa pozrite na to pohľadom dieťaťa. Môže dieťa za to, čo sa medzi rodičmi udialo? No jednoznačne nemôže.
A ešte taká druhá vec, s ktorou sme sa stretali. Že prečo navyšujeme toto minimálne výživné, keď často to minimálne výživné aj tak dostávajú, tí, ktorí nevedia platiť v budúcnosti, hej, že naozaj sú ľudia, ktorí, alebo otcovia, alebo aj matky, ktoré nemajú peniaze, nevedeli by zaplatiť ani to vyššie výživné, nie to toto, tých 27 euro, že 45 eur by už aj tak absolútne nevedeli zaplatiť. Ale to naozaj nemôže byť pohľad na to, ako budeme fungovať v rámci ochrany detí. Musíme sa na to jednoznačne pozerať zo strany detí a to musíme mať jakoby pred sebou ako takú clonu, ktorá rozhoduje pri rozhodovaní. Tí rodičia, ktorí dnes nevedia uplácať minimálne výživné, tak stále to dieťa má šancu, že inštitút náhradného výživného im to doplní. A keď sa rodič spamätá, tak bude... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 17.5.2017 16:38 - 16:47 hod.

Erika Jurinová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Takže dovolím si možnože teraz trochu zoširša, aj keď niektoré veci sa zopakujú, ale opakovanie je matka múdrosti, ako sa vraví.
Hlavným dôvodom teda zmeny navrhovanej novely je to, že máme za to, že dnes, dnešným zákonom stanovená minimálna výška vyživovacej povinnosti pre rodiča, ktorý by mal prispieť rodičovi, ktorý sa stará o dieťa, je stanovená na 30 % životného minima. Dnes je to suma 27,13 eur. Ono možno si poviete, veď ale to je stanovené to minimum. Ale možno treba sa na to pozrieť z tej strany, akým spôsobom rozhodujú dnes súdy. Ak v tom prípravnom konaní sudca rozhoduje, ja neviem, o rozvode rodičov, častokrát sa nedohodnú na majetkovom vysporiadaní a vtedy zväčša ani neskúma sudca práve aktuálne finančné zázemie rodičov. Rozhodne skrátka, že rodič platí druhému rodičovi tú minimálnu sumu, ktorá je stanovená, znova to poviem, na 27,13 eur. Určite sami uznáte, že táto suma nie je hodná dnešnej doby. Vzhľadom na to, že nie len za 27 eur vyživiť dieťa, ale zároveň aj zaobliecť dieťa, ak je školopovinné, tak zároveň aj vyvzdelať dieťa je naozaj smiešna a pre mnohých priam predstaviteľná suma. Teraz nemyslím nielen pre poslancov, ale aj pre zarábajúcich ľudí, ktorí robia aj vo výrobe, 27 eur, pri všetkej skromnosti je to naozaj suma, ktorá nie je postačujúca pre vyživenie dieťaťa.
Zväčša teda budeme hovoriť o rodinách, ktoré sú buď jednorodičovské, kde nastala nejaká patová situácia v rodine, rodičia sa rozišli. Nejde nám vôbec o to skúmať tie dôvody, prečo k tomu dochádza v tejto chvíli, aj keď zasa pri iných zákonoch sa tomu budeme veľmi radi venovať, ale v tejto chvíli nám ide len o dieťa. Je to výslovne nepolitický návrh zákona, ktorý rieši len situáciu dieťaťa, ktoré zostáva v starostlivosti jedného rodiča.
Nami navrhované riešenie je zvýšiť hranicu toho povinného minimálneho výživného na 50 % životného minima, čo je 45,21 eur. Aj to možno je pre niekoho nie veľká suma, ale na druhej strane je to takmer raz toľko, koľko bola pôvodne stanovená suma.
Možno ak by sme išli ku konkrétnym príkladom a prípadom. Máme konkrétne situácie takýchto rodín, zväčša matiek, to si povedzme rovno, že na Slovensku ešte stále existuje prax, ktorá súdmi prisúdi dieťa zväčša matke, a teda matka sa zväčša stará o svoje dieťa. Vieme, že ženy na Slovensku majú nižší plat ako muži a tá suma, ktorú im muž poskytuje na výživné, je častokrát naozaj veľmi nízka a znova zopakujem, že nie dôstojná tejto dobe. To je dôvod, prečo sme sa rozhodli urobiť takúto drobnú zmenu, ale veľmi potrebnú pre neúplné rodiny.
Máme konkrétne príklady matiek, ktoré, kde matka, ktorá utiekla pred svojím mužom, stará sa o jedno dieťa, o dve, dieťa, majú stanovené súdom presne to minimálne výživné. Matka, ktorá jednak uteká pred tyranom, zároveň má k dispozícií len 27 eur na výživu svojho dieťaťa. Iste uznáte, že veľa možností ako slušne prežiť a neupadnúť do sociálnej biedy nemá.
K tomu sa možno, môžeme pridať aj štatistiky, aj z tohto roku. Ja si pomôžem konkrétne so štatistikou z roku 2015. Pri skúmaní ohrozenia, miery ohrozenia chudobou sa jednoznačne zistilo a to sa potvrdilo aj v roku 2016 pri štatistickom zbere údajov EÚ SILC, že najohrozenejšou vekovou skupinou z hľadiska príjmovej chudoby sú deti od 0 do 7 rokov a mladí ľudia od 18 do 24 rokov. A pri sledovaní typu domácností sú v riziku vylúčenia chudoby najviac osamelí rodičia s jedným dieťaťom. A práve týmto neúplným rodinám by sme radi pomohli len v tom, že súdy budú mať odteraz povinnosť, by mali súdy odteraz povinnosť rozhodnúť v sume minimálneho výživného vyššej ako doteraz. Nič viac. Samozrejme, po posúdení príjmov vieme, že je viac ako možné, že sudcovia, pokiaľ sa preukážu vyššie príjmy, budú poskytovať alebo umožnia, aby ženám bolo vyplácané aj vyššie výživné na dieťa od druhého rodiča.
Je jasné, že chudoba a ekonomická zraniteľnosť týchto neúplných rodín súvisí s výpadkom príjmu. V tomto prípade z dôvodu jednoznačne rozpadu rodín. V mnohých prípadoch dokonca takáto neúplná rodina nemá ani jeden príjem zo zamestnania, nakoľko príjem jednorodičovskej rodiny môže v istom čase tvoriť iba materská alebo teda materské alebo rodičovský príspevok a prídavky na deti. To bol aj prípad matky, ktorý som spomínala hneď v úvode. V týchto prípadoch je riziko sociálneho vylúčenia obrovské a ešte si k tomu môžete predstaviť, že pri tomto príjme môže byť výdavok na bývanie v týchto rodinách aj viac ako 50 % z celkového príjmu. Preto by som bola veľmi rada, ak by ste sa postavili za tento návrh, ktorý naozaj dieru do štátneho rozpočtu nerobí absolútne žiadnu.
Tiež sa často stretávame s tým, že nám hovoria, že chceme zvyšovať, ja neviem, sociálne dávky, prídavky, materské, rodičovské, či vidíme, že len takúto pomoc rodinám, že navyšovať im príspevky. Tunak ale treba povedať, že rodinná politika, pohľad na rodinu, ktorú inak neustále pripomíname, že na Slovensku alebo v slovenskej legislatíve alebo stratégiách chýba taký komplexne prierezový pohľad na našu rodinu. Vidíme, že rodinu naozaj musíme podporovať systematicky, funkčnú rodinu musíme podporovať systematicky, aby sme ju ochránili od toho, aby do chudoby alebo rozvratu vôbec upadla. Tento prípad, ktorý riešime dnes, už sanuje následky zle fungujúcich rodín. Takže opäť z tohto miesta apel na vládu, na vládnych poslancov, aby začali brať vážne situáciu na Slovensku v oblasti rodín a ich funkčnosti.
Podčiarkujem to, že nejde tentokrát ako vo viacerých našich návrhoch vôbec o politickú agendu. Je to agenda čistého úmyslu a možnože schopnosti vcítiť sa a pochopiť fungovanie rodín, ktoré živoria. A zopakujem, že toto je riešenie najmä pre jednorodičovské rodiny, ktoré sa starajú o svoje zverené deti. Verím, že to pohne mnohými poslancami aj vládnej koalície a zahlasujú za posunutie tohto návrhu zákona do druhého čítania.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 17.5.2017 16:32 - 16:36 hod.

Erika Jurinová Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v krátkosti predstaviť návrh zákona, ktorý sa týka novely zákona o rodine a je nielen na pohľad veľmi jednoduchý, je aj v skutočnosti veľmi jednoduchý. A čo je dôležité, nezakladá žiadne nároky na zvýšenie štátneho rozpočtu. Zakladá možno jedine nároky na vyššiu zodpovednosť rodičov pri vyživovaní svojich detí. Takže v úvode poviem stručne, o čo ide.
Účelom zákona je najmä ochrana najslabších skupín spoločnosti a to teda detí, ktoré sú nezaopatrené, neplnoleté alebo sa sústavne pripravujú na povolanie a sú odkázané na pomoc svojich rodičov, ako i rodiča, ktorý sa o takéto dieťa stará sám. V prípadoch neúplných rodín sú tieto mnohokrát odkázané na finančnú pomoc druhého rodiča, ktorý ju zabezpečuje práve prostredníctvom takzvaného minimálneho výživného.
Neúplné rodiny sú najviac ohrozené chudobou. Potvrdzujú to aj dlhodobé výskumy. To znamená, že sú ohrozené samotné deti. Zákonné výživné však v mnohých prípadoch nepokrýva ani základné potreby dieťaťa. Preto sme si istí, že je potrebné výšku minimálneho výživného rodiča upraviť, zvýšiť.
Tiež si dovoľujem uviesť, že častou praxou pri rozhodnutiach súdov o neodkladných opatreniach je najmä z dôvodu bezodkladného riešenia veci, že sa sudcovia priamo v konaní nezaoberajú finančnou situáciou rodičov a stanovia povinnému až do rozhodnutia vo veci samej iba minimálnu vyživovaciu povinnosť, čo často vedie k rapídnemu zníženiu životného štandardu rodiny na dlhšiu dobu.
Vzhľadom na vyššie uvedené teda navrhujeme upraviť výšku vyživovacej povinnosti, a to teda bez toho, že každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 50 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm. c) zákona o životnom minime, to jest vo výške 45,21 mesačne v tomto čase.
Pre komplexnosť uvediem, že dnes existuje táto minimálna vyživovacia povinnosť vo výške 30 % zo sumy životného minima, čo je presne 27,13 eur. Vieme, že životné minimum sa teraz pár rokov nezvyšovalo, takže aj tá čiastka minimálnej vyživovacej povinnosti zostala na tejto úrovni 27,13 niekoľko rokov. Sami uznáte, že je to naozaj veľmi nízka suma, ktorá by si zaslúžila minimálne pozornosť aj z toho dôvodu, že, zopakujem, nezvyšuje náklady, nároky na zvýšenie štátneho rozpočtu. Je to vec rodičov. Každému zodpovednému rodičovi by malo ísť o to, ak už sa nemôžu obaja starať o svoje dieťa, aby vedel prispieť druhému rodičovi, ktorému je dieťa zverené do starostlivosti, v sume, ktorou je ten starajúci sa rodič schopný tú starostlivosť v slušnej miere zabezpečiť.
Na úvod toľko, zároveň sa hlásim do rozpravy.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.5.2017 9:07 - 9:11 hod.

Erika Jurinová Zobrazit prepis
Dobré ráno. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, kolega Richard Vašečka hovoril tak všeobecne o tej politickej vôli a nevôli, ako to tu funguje, ako sa darí a nedarí realizovať opozičné návrhy. Ja by som sa možnože vrátila k podstate alebo k vecnej podstate tohto návrhu.
Iba zopakujem, aby to dnes zaznelo, že našou snahou je upraviť Zákonník práce tak, aby rovnakým spôsobom boli vypočítavané všetky príplatky, ktoré sa týkajú nadčasov, sobôt, nedieľ, teda toto nemáme v zákonníku, a sviatkov, to už v zákonníku je. Ak ostatné dva spôsoby výpočtu sa počítajú z priemernej mzdy zamestnanca a zostala jedine nočná práca, ktorá vieme, že na zdravie občanov, zdravie pracujúcich vplýva veľkým spôsobom. Spôsobuje tá nočná práca, to si teda myslím, že otvorene môžeme priznať, že naozaj spôsobuje na životy ľudí alebo má na životy ľudí aj negatívne vplyvy v podobe rôznych psychických porúch, spánku napríklad, ale aj fungovania, zdravého fungovania rodín, tak je podľa nás veľmi dôvodné, aby sa aj spôsob prepočtu tohto príplatku za nočnú prácu dal na správnu mieru, aby bola vypočítavaná rovnako ako pri sviatkoch z priemernej mzdy zamestnanca. Toto je gro, toto je podstata.
Už dnes množstvo zamestnancov spadajú pod kolektívne zmluvy, pod, sú členmi odborových zväzov a tí, ktorí nie sú, možnože môžu len poďakovať odborárom, že im vyrokovali podmienky, ktoré sú lepšie ako v Zákonníku práce. Chvála tomu, ale stále upozorňujeme na to, že je tu veľká časť zamestnancov, ktorí nie sú takýmto spôsobom ochránení. A keďže majú určité dôvody, pre ktoré nechcú alebo nemôžu, lebo aj takéto prípady existujú, že nemôžu vstúpiť do odborových zväzov, pretože vidia nevôľu zamestnávateľov, tak im by sme mali vyjsť v ústrety minimálne v tom, že tie ich minimálne nároky zlepšíme. Sami uznáte, že nejde nám o extrémne navyšovanie platieb pre zamestnávateľov, pre zamestnancov ale kozmetickú úpravu, ktorá možno v malom vylepší konečnú mzdu zamestnávateľov.
Preto hovoríme, že nejde o politické riešenie, ide o normálne racionálne riešenie problému, problémov zamestnancov. Ak stále hovoríme o tom, že slovenskí zamestnanci majú neúmerne nižšie mzdy ako v okolitých krajinách aj napriek tomu, že produktivita a efektivita práce je dosť veľká, myslím si, že takúto kozmetickú úpravu by nemusel byť vôbec problém prijať. Obzvlášť po tom, ak vieme, že koaličná vláda je rozhodnutá prijať v balíčku sociálnych opatrení takisto zmeny v riešení príplatkov nielen za nočnú prácu, ale aj príplatkov za víkendy, za soboty, nedele. Áno, možnože sú, zdá sa, že ten návrh je ešte ústretovejší a ešte lepší, no nezabúdajme, že aj vláda ide príplatky robiť nie z priemernej mzdy, čo sa nám zdá úplne normálne a logické, ale z minimálnej mzdy. Toto si myslím že by nemalo byť takto v Zákonníku práce ukotvené. Sme presvedčení o tom, že tie príplatky by sa mali rátať z priemernej mzdy zamestnanca.
Prosím vás, kolegovia, o prijatie a hlasovanie za takýto návrh novely Zákonníka práce.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.5.2017 18:53 - 18:55 hod.

Erika Jurinová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Týmto návrhom zákona sa snažíme naozaj zjednotiť spôsob vypočítavania príplatkov. To hovorila aj kolegyňa Verešová, že jednak máme záujem meniť príplatky cez víkendy, ale zároveň chceme, aby ten spôsob výpočtu aj pri práci za noc bol jednotný. Preto sme sa rozhodli vlastne navrhnúť takýto spôsob, že nočný príplatok alebo príplatok za prácu v noci sa bude vypočítavať z priemernej mzdy zamestnanca.
Ak hovoríme, alebo veľakrát počujeme o pracujúcej chudobe, musíme si uvedomiť, že pracujúcu chudobu tvoria ľudia, ktorí dennodenne chodia do práce, hrdlačia a výsledkom je pre nich taká mzda, že sa dostávajú do pásma chudoby. Je to naozaj hanbou Slovenskej republiky, že takéto niečo dopustíme.
Kolegyne už predo mnou hovorili, že častokrát produktivita práce je vysoká, ale to ohodnotenie, ktoré je ponúkané niektorými zamestnávateľmi, je naozaj úbohé. Verím, že aj takýto malý krok, krôčik k tomu, aby sa zlepšovali aj platové podmienky zamestnancov, môže to zlepšenie spôsobiť. Verím tomu, že tak ako mnohí zamestnávatelia už dnes pristupujú nad rámec Zákonníka práce k zvyšovaniu príspevkov za prácu v noci, za prácu cez víkend, častokrát ide o tých, ktorí sú v odboroch, tak verím, že aj tí zamestnanci, ktorí z rôznych dôvodov nemôžu byť v tých odboroch, sa takýmto spôsobom domôžu lepšej mzdy. Ja tiež dúfam, keďže bol ohlásený balíček, sociálny balíček tejto vlády, tak verím, že pre urýchlené konanie podporia vládni poslanci aj tento náš návrh.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 11.5.2017 14:25 - 14:26 hod.

Erika Jurinová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem, pán minister, za slová, za odpoveď. Áno, vieme o tom, že prebehli, že dve akreditačné komisie sa už konali v termínoch, ktoré ste uviedli. Vieme o tom, že to bol jeden z bodov programu, ale čo je možnože dôležité, vieme, že nebeží teraz správne konanie, a tak nevidíme dôvod, prečo nás nechcete informovať o priebehu rokovaní možno alebo čo sa, proste informácie, ktoré by sme mohli vedieť, keďže nebeží správne konanie. Lebo doteraz ste sa vždy ohrádzali tým, že nám nemôžete podať informácie, lebo bežalo správne konanie. Zaujímalo by nás, že či ste sa v rámci alebo či sa akreditačná komisia v rámci toho podnetu aj pýtala na to, ako pokračuje trestné konanie v tejto veci.
A ešte otázka, že kým boli nahradení členovia akreditačnej komisie, tí, ktorí odišli? Že proste, ak by ste nám možnože povedali aj ich mená, ale aj teda čím sa zaoberali, že či boli plnohodnotne nahradené.
A ešte jedna otázka. Pán minister, stretávame sa s takými odozvami alebo prichádzajú k nám informácie, že práve riaditeľ alebo aj zamestnanci Čistého dňa zasa využívajú také zvláštne praktiky a snažia sa zháňať proste akékoľvek pochybenia voči iným resocializačným zariadeniam, že či o takejto nejakej kampani máte vedomosť, či sa niečo voči tomu robí, či sa to potvrdzuje.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.5.2017 9:41 - 9:43 hod.

Erika Jurinová
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.5.2017 18:36 - 18:38 hod.

Erika Jurinová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Čakala som, pán kolega, že zareagujete aj na to, čo som hovorila ja v rozprave, teda neviem, či to teda znamená, že nejakým spôsobom neviete podporiť to, čo som, to, čo sme navrhli, ešte teda ďalšie rozšírenie, lebo mi to prišlo, že v podstate ste reagovali na, na slová pána ministra, ktoré zazneli ešte predtým.
Ale v podstate súhlasím aj s vaším názorom alebo prejavom, že je dobré podporovať dobrovoľné hasičské zbory. Vieme, že dobrovoľné hasičské zbory už boli zadotované financiami z európskych fondov, že sa to aj podarilo, aj keď vieme, že na začiatku mali ísť všetky financie len pre profesionálov. Je to tak, že boli podporené aj zo zdrojov Európskej únie, a na druhej strane si myslím, že ak už naozaj do zákona o dotáciách dopĺňame takéto rôzne účely, ešte aj na opravu budov, nevidím dôvod, prečo by sme práve nemali naplniť § 2 písmeno a), ktoré priamo už teraz v texte zákona hovorí to, čo som spomínala na začiatku, že možno poskytnúť žiadateľovi na podporu odbornej prípravy, ďalej necitujem, ale aj pri záchrane života, zdravia, majetku a životného prostredia na úseku integrovaného záchranného systému.
Takže poďme rozvinúť to, tú pomoc v rámci integrovaného záchranného systému aj o tie zložky, ktoré následne poskytujú pomoc dotknutým ľuďom. Samozrejme, bez hasičov by možno nastali oveľa väčšie škody, ale to, že ak sa nepostaráme o tých ľudí, ktorí, ktorí cítia tragédiu na svojich životoch aj po psychickej stránke, alebo, ja neviem, inými spôsobmi pomoci, možno aj právne, tak tá pomoc bude vždy len polovičatá. Takže ja vítam, ak sa minister... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 9.5.2017 18:19 - 18:34 hod.

Erika Jurinová Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, pri prvom čítaní, keď som krátko vystúpila k tomuto návrhu zákona, som ohlásila, že budeme predkladať pozmeňovací návrh, ktorý rozšíri opäť účel poskytnutia dotácie, tak ako vlastne sa to robí aj teraz v tomto prípade.
Účel dotácie sa rozširuje aj na dobrovoľné hasičské zbory, voči čomu nenamietam, alebo som rada, že sa rozvíja, možno takýmto spôsobom bude rozvíjať práve činnosť dobrovoľníckych zložiek. Aj keď to možno nepovažujem celkom za koncepčné, pretože ten zákon o dotáciách v pôsobnosti ministerstva vnútra je tak pozliepaný, že keď si pozeráme na tie jednotlivé účely v jednotlivých písmenách, tak si už človek povie, že už aj čokoľvek iné tam môžeme vsunúť, a preto som si povedala, že čokoľvek iné v tomto prípade bude možno priama pomoc ľuďom, ktorí, ktorí sú postihnutí alebo ktorých, u ktorých bude cieľom záchrana života a zdravia týchto osôb, ktorým bolo nejakým spôsobom ublížené.
Takže zákon o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov upravuje účet poskytovania dotácií v § 2 pod písmenom a) takto:
„Dotáciu z rozpočtovej kapitoly ministerstva (ďalej len dotácia) možno poskytnúť žiadateľovi na podporu odbornej prípravy, preventívnovýchovnej a odbornej výcvikovej činnosti subjektov pôsobiacich pri záchrane života, zdravia, majetku a životného prostredia na úseku integrovaného záchranného systému.“
Táto definícia nehovorí o konkrétnych typoch činností a zameraní relevantných subjektov. Rieši to iba odvolávkou na osobitné predpisy, napr. zákony o civilnej ochrane obyvateľstva, o integrovanom záchrannom systéme, o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu, o horskej záchrannej službe, o ochrane pred povodňami. Znamená to teda, že sa spoliehaš, že subjekty a ich poslanie sú zadefinované už v existujúcich predpisoch.
Aplikačná prax zrejme ukázala nedostatočnosť takéhoto riešenia, a podľa mňa preto vznikol aj predkladaný vládny návrh novely, ktorý rozširuje účely, na ktoré možno poskytnúť dotáciu z rozpočtovej kapitoly ministerstva vnútra. Konkrétne má ísť o rôzne spôsoby technického zhodnotenia budov hasičských staníc a hasičských zbrojníc ako súčasť jednotného integrovaného systému. Vládny návrh, tak ako sa uvádza v dôvodovej správe, citujem: "Vzhľadom na skúsenosti aplikačnej praxe rozširuje možnosť poskytnutia dotácie na účely, ktoré v platnom znení zákona nie sú uvedené, ale v reálnej praxi sú potrebné."
Rovnako teda skúsenosti aplikačnej praxe, skúsenosťami aplikačnej praxe si dovoľujem odôvodniť aj náš pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Navrhujem rozšíriť účely poskytnutia dotácie aj na služby pre osoby postihnuté udalosťami, ktoré riešia zložky integrovaného záchranného systému v prvom rade, ktoré však musia pokračovať starostlivosťou o obete. Vynímajúc teda zdravotnú starostlivosť, ktorá je garantovaná ústavou a hradená z prostriedkov verejného zdravotníctva. V reálnej praxi je však predovšetkým s cieľom záchrany života a zdravia postihnutých osôb týmto osobám potrebné poskytnúť aj kvalitnú posttraumatickú starostlivosť vrátane bezprostrednej krízovej intervencie a následnej starostlivosti. Takéto služby sú v reálnej praxi potrebné, žiadané a v rámci ponuky aj využívané. Zatiaľ však ide iba výlučne o ponuku zo strany mimovládnych organizácií, ktorá je logicky limitovaná vzhľadom na neexistenciu systémového financovania. V súčasnosti totiž v Slovenskej republike neexistuje systém podpory služieb pre obete, ktorý nadväzuje na činnosť zložiek integrovaného záchranného systému. Mám na mysli služby pre obete dopravných nehôd, hromadných a priemyselných katastrof, teroristických útokov a násilných trestných činov vrátane služieb krízovej intervencie, psychosociálnej a právnej pomoci obetiam, ktoré by mali plynule nadväzovať práve na zásahy zložiek integrovaného záchranného systému.
Poskytovanie takýchto služieb je záväzkom štátu a v rámci Európskej únie k nim zaväzuje napríklad aj smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sú stanovované minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov.
Vzhľadom na potreby aplikačnej praxe aj legislatívne záväzky Slovenska navrhujem v zákone o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v § 2 účel dotácie explicitne uviesť aj spomenutý účel, ktorým je zabezpečenie a poskytovanie krízovej intervencie, psychosociálnej a právnej podpory a služieb obetiam dopravných nehôd, hromadných a priemyselných katastrof, teroristických útokov a násilných trestných činov.
Kým prečítam pozmeňujúci návrh, tak sa ešte vrátim k minulej rozprave, kedy som teda ohlásila, že teda ak by sme mali záujem niečo takéto možno doplniť do systému dotácií, a pán minister mi na to odpovedal, že však existujú iné dotačné systémy, ktoré, neviem, napríklad na prevenciu kriminality ste vtedy uviedli, ktoré riešia takéto stavy. A mne to príde, možnože tak by som to vedela prirovnať k niečomu podobnému, ako keby sme hasičom mali povedať, že majú čakať na ďalšiu dotačnú schému, kým prídu nejaké peniaze. Čiže týmto chcem povedať, že naozaj vzhľadom na to, že na Slovensku neexistuje zatiaľ nejaké reálne financovanie aj takýchto pomocných služieb, ktoré chcem teraz zaradiť do práve tohto dotačného systému, tak organizácie, ktoré reálnu pomoc robia, sú odkázané na grantové schémy. A určite, teda tunák je teraz poloprázdna alebo teda úplne prázdna, by som povedala, až asi na 12 výnimiek sála. Tí, ktorí robia v neziskovom sektore, tak vedia, že zabezpečiť financie z grantov pre fungovanie, pre reálne fungovanie organizácie je naozaj často nad ľudské sily. A okrem toho programy, ktoré sa týkajú práve prevencie kriminality,m sú naozaj, by mali byť zamerané najmä na prevenciu kriminality. To znamená, z týchto peňazí sa ťažko bude realizovať praktická pomoc, právne služby a, neviem, práve tá psycho-, psychosociálna pomoc. Takže k tomu na vysvetlenie.
Vrátim sa opäť k tomu, že ak by už dnes existoval zákon o obetiach, ktorý ministerstvo spravodlivosti síce pripravuje, ale prípravy opäť akosik zamrzli, tak možnože by sa, možnože by nebolo treba zatiaľ siahať aj po takomto modele financovania organizácií, ktoré sa tomu venujú, priamej pomoci ľuďom, tak ako aj dobrovoľné hasičské zbory sa venujú priamej pomoci ľuďom. Lenže keďže je tento zákon, je naozaj zatiaľ v nedohľadne, tak verím, že uznáte aj vy, pán minister, že možno jedným zo spôsobov, ako dočasne vykryť túto pomoc, je aj práve zaradenie, účel alebo medzi účel poskytnutia dotácií aj služby, ktoré som spomenula.
Ja ešte len, pán minister, pripomeniem to, čo ste mi sľúbili pred piatimi rokmi, už to bude teda päť rokov, a to, keď už hovoríme o hasičoch, teraz sa presunieme možno nie k dobrovoľným, alebo od dobrovoľných k profesionálnym hasičom. Pred piatimi rokmi ste sľúbili zboru v Tvrdošíne, že im pomôžete prebudovať, finančne im pomôžete alebo zabezpečíte to, aby mohli pracovať v slušných podmienkach. Boli ste sám na mieste, kde teraz pracujú, sám ste uznali, že tie podmienky naozaj nie sú dobré, nijako sa odvtedy nezlepšili. Vtedy ste prisľúbili konkrétnu sumu na, na opravu alebo na rekonštrukciu, doteraz sa z toho nič nerealizovalo. Takže možno treba sa sem-tam obzrieť aj za tým, že čo ste reálne sľúbili, ale nesplnili. Ja týmto vás teda tiež prosím o to, aby ste týmto hasičom v tvrdošínskom okrese zabezpečili podmienky hodné ich dôležitej služby, tak ako sám o tom aj vravíte. Rovnako na margo týchto hasičov vám poviem, že práve oni sú v Tvrdošíne tými hnacími motormi, ktorí rozbehli aj veľmi dobre spolupracujú s dobrovoľníkmi, s dobrovoľnou hasičskou službu, tak, no neviem to presne pomenovať, ale s dobrovoľníkmi hasičmi. Možnože aj toto by mohlo pomôcť v rozhodovaní o tom, že či im tie financie budete vedieť poskytnúť na rekonštrukciu ich budovy a celkovo priestorov, v ktorých sa naozaj normálne nedá už takmer fungovať.
Dovoľte mi teda prečítať v závere tejto krátkej rozpravy pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 526/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva vnútra v znení neskorších predpisov, pričom tento vládny návrh sa mení a dopĺňa takto:
1. V Čl. I sa za doterajší bod 2 vkladá nový bod 3, ktorý znie:
3. V § 2 sa dopĺňa písmenom j), ktorý znie:
„j) služieb pre obete dopravných nehôd, priemyselných havárií, teroristických útokov a násilných trestných činov vrátane služieb krízovej intervencie, psychologickej, sociálnej a právnej pomoci.“
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
2. V Čl. I doterajší bod 4 znie:
4. V § 3 úvodnej vete sa za slová „podľa § 2“ vkladajú slová "písm. a), b) a d) až j)“.
Odôvodnenie:
Dotácie z rozpočtovej kapitoly Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len "dotácia") sú často poskytované aj na činnosti smerujúce k zlepšeniu bezpečnosti cestnej premávky, alebo na odbornú prípravu, preventívnovýchovnú a odbornú výcvikovú činnosť subjektov pôsobiacich pri záchrane života, zdravia, majetku a životného prostredia na úseku integrovaného záchranného systému. V ostatnej dobe čoraz naliehavejšie vyvstávajú najmä požiadavky na podporu aktivít, ktoré by plynule nadviazali na činnosti subjektov pôsobiacich pri záchrane života, zdravia a majetku. Po prvotnom zásahu zložiek záchranného integrovaného systému sú príjemcovia tejto pomoci spravidla odkázaní sami na seba. Po uhasení požiaru či ošetrení zranení je dotknutá osoba odkázaná len sama na seba. V súčasnosti neexistuje žiaden systém tzv. "druhotnej" alebo "následnej" pomoci a podpory. Často pritom ide o na pohľad bežné záležitosti ako pomoc pri riešení poistnej udalosti a podobne. Na druhej strane nie vždy musia byť následky dopravných nehôd, priemyselných havárií, teroristických útokov a násilných trestných činov zjavné na prvý pohľad. Tak závažné udalosti majú neraz aj omnoho ďalekosiahlejšie následky, pri riešení ktorých sú služby krízovej intervencie, psychologickej, sociálnej a právnej pomoci skrátka nevyhnutné. Napriek tomu je poskytovanie pomoci a podpory obetiam násilných trestných činov, obetí dopravných nehôd, či teroristických útokov, alebo rôznych priemyselných havárií dlhodobo opomínanou oblasťou.
Ochrana a podpora obetí zahŕňajúca aj služby krízovej intervencie, psychosociálnej a právnej pomoci je nielen veľmi žiadaným, ale aj logickým krokom, ktorý po zásahu zložiek integrovaného záchranného systému bezpodmienečne musí nasledovať. Naliehavosť umožnenia poskytovania dotácií na uvedené účely je znásobená aj pretrvávajúcou neúplnou transpozíciou už spomínanej smernice z roku 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov. Neexistenciu unifikovanej podpory obetí zo strany štátu doposiaľ supluje tretí sektor, ktorý je do značnej miery odkázaný na čerpanie dotácií určených na tento účel.
Cieľom predloženého pozmeňovacieho a doplňujúceho návrhu zákona je teda rozšírenie možnosti poskytovania dotácií aj na podporu služieb pre obete dopravných nehôd, priemyselných havárií, teroristických útokov a násilných trestných činov vrátane služieb krízovej intervencie, psychosociálnej a právnej pomoci obetiam.
Takže to je celé znenie návrhu zákona a týmto vás porosím o podporu pozmeňovacieho návrhu, jedine v duchu v tom, že pokiaľ rozširujeme v snahe o to, aby sa možno aj zatraktívnila dobrovoľná hasičská služba, čo je dobrý úmysel, tak rovnako je dôležité a dať možnosť robiť svoju pomocnú činnosť konkrétnym ľuďom, teda ktorí sú v neziskovom sektore, ktorí sú tak isto odkázaní len na peniaze, ktoré im môže poskytnúť verejná správa, sektor alebo, alebo nejaký iný dotačný systém alebo grantový systém.
Takže ďakujem pekne a prosím o podporu.
Skryt prepis