Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, pán minister, dôstojnosť človeka by mala byť naozaj na prvom mieste. A súhlasím aj so slovami pána Kéryho, že prevencia je dôležitá. To ste povedali teraz v závere faktickej otázky. Áno; faktickej poznámky; prevencia je dôležitá. Práve preto si myslíme, že je potrebné, aby, alebo bolo potrebné, aby to zariadenie ďalej nemuselo spôsobovať traumu deťom.
Kauza má...
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, pán minister, dôstojnosť človeka by mala byť naozaj na prvom mieste. A súhlasím aj so slovami pána Kéryho, že prevencia je dôležitá. To ste povedali teraz v závere faktickej otázky. Áno; faktickej poznámky; prevencia je dôležitá. Práve preto si myslíme, že je potrebné, aby, alebo bolo potrebné, aby to zariadenie ďalej nemuselo spôsobovať traumu deťom.
Kauza má dva rozmery, trestnoprávny a ľudskoprávny alebo rozmer vykonávania opatrení sociálnoprávnej ochrany. Je jedno, kedy a ako skončí šetrenie trestných konaní. Minister je zodpovedný za kvalitu odbornej práce v zariadeniach. Za to, že ak existujú podozrenia zo šikanovania, z ponižovania, z týrania, bitia, ohrozenia mravnosti, manipulovania, tak to sú dôvody, aby minister konal. To sú dôvody, pre ktoré malo byť resocializačné zariadenie zatvorené, aj keď ide len o podozrenie. Toto je úlohou ministra.
Je úplne chabé a úbohé, že sa spolieha a čaká na ukončenie trestnoprávneho konania. Toto je úlohou ministra vnútra možno, ale nie ministra práce, ktorému by malo ísť v prvom rade o ľudí. Jeho ministerstvo sa má starať o ľudí, nie o páchateľov.
Pán minister (reakcia z pléna), áno, presne, o páchateľov sa má starať minister vnútra alebo pán prezident Gašpar, prezident, policajný prezident. Minister sa má starať o obete a tie sú, zdá sa, v resocializačnom zariadení.
Pán minister, pokiaľ neviete, trestné konanie na Slovensku je zamerané práve na páchateľa, a predsa ministrovi musí ísť o dieťa, o obeť, nie o toho, kto páchal činy. Alebo sa azda mýlim? Nemáte na čo čakať, som o tom presvedčená, sú to iba plané výhovorky z vašej strany, že budete konať, keď bude trestné stíhanie ukončené. A nielen pochybenia proti ľudskosti tu môžme spomenúť, ale aj procesné pochybenia, tie takisto by mohli byť dôvodom na odobratie akreditácie.
Minister sa od začiatku, ako sme sa oboznámili s rozhodnutím o neodobratí akreditácie, obhajuje tým, že neexistuje žiaden dôkaz na to, že by v zariadení bol akýmkoľvek spôsobom ohrozený psychický, fyzický a sociálny výkon; vývin dieťaťa. A toto tvrdenie podporujete výrokmi prokuratúry a súdmi, ktoré rozhodovali o umiestnení, a najmä, najmä vyjadreniami samotného akreditovaného subjektu, čo však vôbec neodstraňuje pochybnosti o tom, že to prostredie je škodlivé, že existujú podozrenia, ktoré nikto nevyvrátil a ktoré boli potvrdené kontrolami aj z ministerstva, prieskumami výboru či správou ombudsmanky. Pritom ministerstvo, ako píše, zohľadnilo výsledky kontroly, ktorá, ako sa zdá, bola aj na nátlak zmanipulovaná. Ďalej zohľadnilo jednotlivé rozhodnutia súdov, ktoré sa vyjadrovalo k jednotlivým prípadom bez akéhokoľvek priameho vyjadrenia sa dotknutých detí, napríklad bez prítomnosti vedenia zariadenia, samé.
No, musím tiež pripomenúť, že toto nie je prvý pokus o odvolanie ministra Richter zo strany opozície. Svoj názor na jeho spôsobilosť či skôr nespôsobilosť viesť zverený rezort sme mu vyjadrovali opakovane aj v minulom volebnom období. Vtedy aj teraz sme vedeli, že opozícia nemá dosť hlasov na to, aby mohla ministra odvolať. Vtedy aj teraz sme museli konštatovať, že, žiaľ, v našom parlamente naozaj chýba politická rozprava, a teda nemáme iný prostriedok na to, aby sme verejne vyjadrili svoju nespokojnosť s prácou ministra a pomenovali jeho nedostatky tak, ako ich vidíme, ako sme možno videli v náznakoch už aj na tejto schôdzi. Aj tento parlament by toho bol schopný. Ukázala nám to výmena názorov medzi ministerkou spravodlivosti a poslancom Budajom pri prvom čítaní návrhu ústavného zákona o zrušení Mečiarových amnestií. Bola to z oboch strán ukážka, ako sa dá diskutovať otvorene a pevne obhajovať svoje názory aj bez osobných útokov a urážok.
A poďme ďalej k veci. Sme presvedčení o tom, že minister nezvládol riadenie svojho rezortu. Ukazujú to takmer všetky jeho aktivity a pôsobenie cez celé jeho funkčné obdobie od roku 2012. A prečo si vlastne myslíme, že to nezvládol? Dôvody sú odborné aj politické. A tiež musím zdôrazniť, že nejde len o kauzu Čistý deň. Hoci ak by napokon musel odstúpiť, čo sa nám zdá byť skoro neodvratné, bude sa to zrejme spomínať ako kauza, ktorá mu zlomila väz. Pritom v tejto kauze ide výsostne o argumenty, ktoré boli už mnohokrát povedané, nikto ich nevyvrátil a proti ktorým minister Richter nepochopiteľne nekoná.
K tomu, čo sa v tejto neziskovej organizácii dialo, sa môžu, majú a musia vyjadrovať odborníci a aj sa jednoznačne a aj opakovane vyjadrovali. Ale k tomu, čo sa deje okolo Čistého dňa, sa musia vyjadrovať aj politici, pretože je tu vážne podozrenie, že spôsobom, ktorého sme svedkami, štát poškodzuje klientov a z verejných zdrojov financuje podozrivé služby, štát v tomto prípade prostredníctvom ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, za ktoré je plne zodpovedný minister Richter. Otázka, ktorá sa tu naliehavo vnucuje, je, prečo, prečo minister Richter proti každej logike, dôkazom a vyjadreniam odborníkov podporuje a kryje zjavné prešľapy. Neobstojí teraz povedať, že začal robiť plošné systémové zmeny. Po tých sme volali po vypuknutí kauzy. Veľmi dávno. A musím dodať, že práve minister bol ten, ktorý od začiatku hovoril, a to pri každej kauze, že ide o zlyhanie jednotlivca, nie systému.
Pán minister, vy máte pri sebe ľudí, ktorí vám všetko mlžia? Počnúc štátnym tajomníkom, generálnou riaditeľkou až po riaditeľky sekcií? Aj títo všetci nesú zodpovednosť za všetko, čo sa v súvislosti s Čistým dňom prevalilo, ale na čele s vami. A vôbec nechápeme, prečo to robíte. Určite ste sám zachytili, že verejnosť si našla vysvetlenie, že máte dôvod byť zaviazaný predstaviteľom Čistého dňa. Pán minister, budeme veľmi radi, ak odpoviete priamo a vyvrátite to.
Pán minister, alebo sú oni zaviazaní vám a hrajú vašu hru? Hráte vy ich hru? Ako to v skutočnosti je?
Máme ministra, ktorý po piatich rokoch vo funkcii, po všetkom, čo sa udialo, až teraz zistí, že náš systém ochrany detí zlyháva. Ten systém, ktorý doteraz až trúfalo obhajoval. Musíme si však uvedomiť, že jeho dôveru stratil najmä po neutíchajúcej kauze Čistý deň. V tomto zariadení dochádza k preukázateľnému zásahu do práv maloletých, a to zneužívaním, ponižovaním, šikanovaním a podobne. Dnes však minister Richter hovorí, že teraz nie je dobrý čas riešiť Čistý deň. Teraz sa zameria len na systémové chyby. Za iné i menšie pochybenia neváhal minister odobrať akreditáciu iným zariadeniam. Pri prípade Čistého dňa však zrazu chce opravovať celý systém. Kontrola ministerstva sa ukázala ako nekompetentná kontrolovať povinnosti vyplývajúce zo zákona o sociálnoprávnej ochrane detí. Takto sa totiž minister vyjadroval.
Za akt čistého zúfalstva považujem i jeho vyjadrenia z posledných dní, ktoré ukazujú, že potrebuje niečo vymyslieť rýchlo, aby vyzeral, že sa tomu pán minister venuje. Včerajšie rozhovory s niektorými ľuďmi nasvedčujú však tomu, že málokto vie, čo minister myslí pod multifunkčnými zariadeniami, ktoré chce pripravovať, pričom ako pozitívne z toho všetkého, čo som o zariadeniach počula, je, že to budú centrá pre rodiny a deti. Konečne budete zapájať celé rodiny.
Prosím tiež, aby sme vynechali pseudoargumenty, že pri Čistom dni musíme počkať na výsledky vyšetrovania, že nič nebolo dokázané alebo že domnelý páchateľ niečo vedel alebo nevedel. Tu naozaj nejde len o trestné súvislosti. Ide o porušovanie základných práv najmä chránených osôb. Vyše pol roka sú porušované verejným prepieraním a nekompetentným a neodborným vstupovaním politikov vrátane ministra, ale aj komisárky pre deti, mediálneho poradcu a poslanca v jednej osobe, ale aj trestuhodným zneužívaním mediálneho priestoru s absenciou profesionálnej etiky a obyčajnej ľudskosti. To sme naposledy videli v Téme dňa s pánom Bielikom.
Je dlhšie dosť jasné, že správa oblasti, ktorú voláme sociálna ochrana detí, nie je v poriadku. Stretávame sa s tým veľmi často v rámci podnetov, s ktorými sa na nás obracajú občania. Za všetky spomeniem len známe prípady utýranej Lucky, násilne odobratého Marca a teraz aj kauzu Čistý deň, ale nezabúdajme ani na detský domov Peto.
Dnes musíme povedať, že pokiaľ by túto kauzu po zúfalých pokusoch matky o nápravu nebola kolegyňa Natália Blahová spísala do blogu, dnes som už naozaj absolútne presvedčená o tom, že by sa nič nerobilo. V ničom by sa nekonalo. Pán minister by sa stále chválil, aký je dobrý minister, čo všetko doteraz urobil. Aj výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny sa podnetom zaoberal, uskutočnil tri prieskumy. Nebudem sa o nich zdĺhavo rozširovať, boli popísané tak isto v tom takmer trojhodinovom vystúpení pani poslankyne Blahovej. Uvediem len to, že naozaj skúmali sme tri oblasti. Tak ako, mali sme vypracovaný plán, výbor odsúhlasil závery aj odporúčania, ktoré boli poslané ministrovi. Dokonca pani predsedníčka sociálneho výboru sa vyjadrila pochvalne k práci, ktorú výbor vykonal. Mnohé zistenia boli veľmi nepríjemné, pretože sa ukázalo, že zo začiatku nevedeli kompetentní ani len odpovedať na otázky o svojej činnosti. Treba tiež uviesť, že Čistý deň, Čistému dňu sa ponechalo až príliš veľa, komfortne veľa času na zahládzanie pochybení v Čistom dni, ale i na ministerstvách. Čistý deň mal možnosť úpravy svojich dokumentov, ďalšieho manipulovania svojich klientov. Je takmer verejným tajomstvom, že v Čistom dni boli bežne k dispozícii drogy. Neviem povedať, ako si ich zadovažovali, ale všetci vraj fičali na drogách.
Prehupnime sa teraz k iným témam, ktoré súvisia s prácou ministra. Aj na výbor pre ľudské práva, aj mne osobne do mailovej schránky prichádza množstvo podnetov na pochybné konanie pracovníkov systému sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately. Nešťastné príbehy matiek i otcov, ktorí sa nevedia domôcť svojich práv a práv svojich detí. Postavenie kurátorov a kolíznych pracovníkov v systéme je, v našom systéme je veľmi silné. Zasahujú do ľudských osudov a často viac z pozície sily ako so snahou hľadať riešenia a pomáhať. Ako by si niektorí neuvedomovali svoje poslanie. Pritom musím uviesť, že si veľmi vážim každého zodpovedného sociálneho pracovníka v systéme, lebo je na neho uvalené veľké bremeno a množstvo prípadov, ťažkých podmienok práce a byrokracie. Pri kritike postupov orgánov sociálnoprávnej ochrany sme často počúvali, že náprava nie je v moci rezortu sociálnych vecí, keďže v tomto musí kooperovať s ďalšími zložkami: políciou, súdmi. Teraz sa chcem ospravedlniť tým pracovníkom, ktorí riešia vo svojej praxi množstvo ťažkých problémov. To ale nesmie brániť tomu, aby si rezort vedel zabezpečiť dostatočný prehľad, aby vedel odkryť zlé postupy a prax, aby sa stále usiloval túto problematiku naozaj koordinovať, pretože som presvedčená o tom, že rezort má mať ambíciu koordinovať, ale pod vaším vedením túto ambíciu ako keby strácal.
Vo výkone v teréne sme sa opakovane stretli s takou praxou, lepšie povedané s rutinou, v rámci ktorej sa účastníci procesu niekedy vzdajú svojho osobitného pohľadu na riešenie problému a spoľahnú sa na skúsené pracovníčky sociálnoprávnej ochrany, ktoré dopredu rozhodujú o ďalšom postupe, napríklad pri odoberaní alebo umiestňovaní detí alebo akoby následne potom súdy schvália. Nehovorím, že je to pravidlo, ale stáva sa to.
Veľmi často kritizovaná je prax kolíznych pracovníkov, ktorí sa zúčastňujú na rozhodovaniach i súdnych pojednávaniach, ktoré sa týkajú prípadov, ktoré sa pojednávajú v rovnaký deň, pričom konkrétna pracovníčka vôbec ten-ktorý prípad a dieťa, ktorého sa týka, vôbec nepozná.
Dlhodobo sa tiež potýkame s nedostatkom služby pre pomoc rodinám a jednotlivcom v kríze, ktorá by pomohla pomôcť v prevencii závažných následných problémov, závažnejších následných problémov. V rezorte sociálnych vecí v minulosti dobre fungoval systém poradensko-psychologických služieb. Niekdajšie manželské a predmanželské poradne, ktoré bez náhrady zanikli. Na úradoch práce sa vytvorili tzv. referáty, kde síce boli zamestnaní psychológovia, často však bez potrebných podmienok pre výkon vlastnej profesie. Z odborných psychológov sa stali úradníci. Nedostatkom je i to, že ich nadriadení zväčša nie sú odborne kompetentní na to, aby vedeli využiť ich odbornosť. V poslednom období vieme, že do systému boli prijatí psychológovia. Tešíme sa tomu, ale povedzme si, že sú to projektoví psychológovia, pričom ministerstvo dodnes nevie, či sa ich podarí udržať v systéme. Bolo by potrebné vytvoriť podmienky pre znovuvybudovanie odbornej služby vo forme napríklad psychologických poradní, ktoré by nemohli byť využívané na plátanie výpadkov administratívnych činností s rešpektom k ich odbornosti a potrebám klientov. Ich zaradenie do systému by malo rešpektovať a tým aj využívať ich odbornosť v priamej poradensko-psychologickej práci s klientami, ako aj v práci kontrolných činností. Tu by som chcela povedať, že práve títo psychológovia, ktorí sú na úradoch práce, pracujú pod SPO-čkou. Majú vytvorené len referáty a častokrát sa cítia ako obyčajní úradníci. Ich profesionalita je naozaj využitá veľmi slabo. Mohli by urobiť oveľa väčší kus práce, ak by boli riadení iným spôsobom ako práve vedením sociálnoprávnej ochrany. Preto aj výzva na ministra, aby možno urobil krok vpred a vyčlenil zo sociálnoprávnej ochrany poradensko-psychologické služby, aby neboli referátom sociálnoprávnej ochrany.
Strana SMER vedie rezort práce takmer nepretržite od roku 2006, mimo obdobia jún 2010 až marec 2012, až marec 2016 teda, áno, mimo obdobia 2010 až marec 2012. Minister Richter je vo svojej funkcii nepretržite od volieb 2012 až doteraz. Znáša celú politickú zodpovednosť za všetky zlyhania a konanie i nekonanie a zakrývanie systémových chýb, ktoré spôsobujú v spoločnosti, poviem, nezvratné škody. Okrem znižovania nezamestnanosti, ktorá priamo súvisí s rastom ekonomiky a znižovaním nezamestnanosti v celej Európe, nie je oblasť v jeho pôsobnosti, ktorá by zaznamenala zlepšenie. Minister Richter sa vo svojej funkcii prejavil ako minister, ktorý nemá schopnosť viesť jeden z najväčších rezortov Slovenskej republiky. Najvypuklejšie zlyhania sú v oblasti sociálnych politík, najmä sociálnoprávnej ochrany detí.
V programovom vyhlásení vlády sa píše, že "dôležitým cieľom inkluzívneho rastu bude zníženie počtu ľudí, ktorým hrozí chudoba alebo sociálne vylúčenie". Napriek ministrovej už päťročnej práci však miera chudoby na Slovensku vzhľadom na ekonomické výsledky príliš neklesá. Podľa posledných zistení z minulého roku chudobou je ohrozených približne 640-tisíc ľudí na Slovensku. Aj keď ekonomika rastie, priemerné platy rastú, nezamestnanosť klesá, množina chudoby sa na Slovensku znižuje veľmi, naozaj veľmi pomaly. Riziko chudoby v domácnostiach s tromi a viac závislými deťmi je pri hranici 32,9 % a toto dokonca stále narastá. A najohrozenejšou vekovou skupinou sú stále deti do veku do 18 rokov. Na Slovensku však rastie i podiel pracujúcej chudoby napriek tomu, že vláda každoročne dvíha výšku minimálnej mzdy. Dennodenne sme konfrontovaní so životnými príbehmi ľudí, ktorí sa nedokážu vymaniť zo štátom nastavených parametrov, ktoré im nedovolia zlepšiť svoj životný status pri akejkoľvek snahe.
Ďalší citát z vášho programového vyhlásenia: "Vláda si uvedomuje dôležitosť kvalitných a efektívnych sociálnych služieb zameraných na adekvátne naplnenie potrieb odkázaných ľudí. Mimoriadnu pozornosť bude venovať starostlivosti o starších ľudí, a to najmä efektívnemu prepojeniu zdravotníckych a sociálnych služieb." Dlhodobo poukazujeme na neúnosnú situáciu v oblasti poskytovania sociálnych služieb, ktoré trpia nedostatkom financií, zbabranou legislatívou a nedostatočným počtom poskytovaných miest.
Na tomto mieste mi nedá povedať, mám pocit, že odkedy sa odovzdali podpisy, pán minister akoby sa prebral a zrazu začal vyťahovať všetky novinky a všetky vylepšenia, ktoré sa bude snažiť teraz do návrhov dostať. Chvalabohu, aj keď sme mu poslúžili len na to, aby sa konečne rozhýbal aj v oblasti sociálnych služieb. Budeme veľmi radi, že naozaj začne uplatňovať prepojenie zdravotníckych a sociálnych služieb. Načase.
Dlhodobo poukazujeme na neúnosnú situáciu v oblasti poskytovania sociálnych služieb, ktoré trpia nedostatkom financií, zbabranou legislatívou a nedostatočným počtom poskytovaných miest. Dnešná situácia medzi ľuďmi odkázanými na pomoc iných, ale i medzi zriaďovateľmi je kritická. Minister sa rozhodol, že tento rok neposkytne žiadnu mimoriadnu dotáciu, ktorou by aspoň sčasti dofinancoval podvyživené sociálne služby. Obzvlášť zlá situácia je v zariadeniach ošetrovateľskej starostlivosti a zariadeniach pre seniorov. Áno, pán minister obhajoval, že naliali viac peňazí, ale zabudol dodať, že do systému pribudlo oveľa viac ľudí, ako naliali peňazí. Vysoké čakacie lehoty u verejných poskytovateľov spôsobujú, že mnohí sa poskytnutia služby ani len nedožijú, a rovnako, naopak, sa stáva, že ak aj zriaďovateľ a neverejný poskytovateľ umiestni klienta do zariadenia, nedožije sa ani preplatenia tejto služby zo strany štátu.
Minister vie o tejto situácii. A napriek tomu nebol schopný pripraviť koncepčné zmeny v zákone päť rokov. Podľa posledných informácií z pracovnej skupiny ministerstvo dodnes hľadá koncept riešenia a nikto z účastníkov nevie detaily, ako bude vyzerať. Je nutné si uvedomiť, že sociálny systém tohto štátu dá za väzňa, ktorý porušil pravidlá spoločnosti, teda kradol, nebodaj zabíjal, trojnásobne viac ako na odkázaného seniora, ktorý celý život pracoval, odvádzal dane, odvody a tvoril hodnoty tejto krajiny. Finančný príspevok na túto službu ministerstvo nezmenilo od prijatia zákona. Aj keď všetky vstupy vrátane navyšovania minimálnej mzdy každoročne stúpajú.
Poskytovatelia podpisovali tento rok s ministerstvom nový typ zmlúv, kde sa medzi ustanovenia zmluvy dostal nový bod týkajúci sa jednostranného vypovedania zmluvy zo strany prijímateľa či poskytovateľa bez udania dôvodu. Jeho doplnenie môže v dnešnej kritickej situácii brať ako druh vydierania, teda môžu ho brať poskytovatelia ako druh vydierania voči poskytovateľom sociálnej služby, aby sa príliš kriticky nevyjadrovali, poprípade aby neorganizovali spoločné podporné protestné akcie, ako sme ich viackrát v posledných rokoch registrovali. Minister Richter sa snaží takýmto spôsobom zastrašovať zariadenia. Je to, myslím si, zo strany ministerstva nečestná a nečistá hra v situácii, keď vedia, že poskytovatelia melú z posledného. Následkom nekonania ministerstva zariadenia nemajú inú šancu, ako navyšovať platby od klientov, pretože u neverejných poskytovateľov nemá kto doplatiť výpadok príjmov, ako je tomu u verejných poskytovateľov. A v tomto vidím veľkú nerovnosť zariadení.
Darmo, pán minister, budete dorovnávať alebo budete hovoriť, že verejní aj neverejní poskytovatelia majú rovnaký príspevok, keď sám viete, že u verejných poskytovateľov vždy ten dlh niekto zatiahne. Aspoň tomu tak bolo doteraz.
Nedávno bola prijatá novela zákona o sociálnych službách, ktorú môžeme celú vyhodnotiť ako zlú a nekompetentnú. Rieši dva typy služieb. Zavádza novú službu starostlivosti o deti do troch rokov a mení podmienky fungovania sociálnej služby denných stacionárov. Nielenže starostlivosť o deti do troch rokov zaradila medzi sociálne služby, čo je absolútne nelogické a spôsob, akým bola starostlivosť o deti upravená, je absolútne diskriminačná pre skupiny prijímateľov tejto služby. Ministerstvo tak vytvorilo dva druhy služieb alebo typy alebo neviem, ako to najlepšie alebo najvýstižnejšie nazvať, jedny majú povinnosti smerom ku poskytovaniu kvalitnej služby, nová služba starostlivosti o deti do troch rokov je takmer neodkontrolovateľná, čo je v systéme sociálnych služieb podľa mňa neprístupné, neprípustné.
Ministerstvo sa rozhodlo zmeniť podmienky poskytovania sociálnej služby v denných stacionároch. Je dlhodobo známe, že od zavedenia tejto služby začali vznikať denné stacionáre priam nekontrolovateľne, najmä na východe Slovenska. Ministerstvo malo informácie o obchádzaní, najmä zneužívaní finančných prostriedkov niektorými zriaďovateľmi tejto služby a nekonalo takmer štyri roky. Takmer štyri roky ste to, pán minister, nechali tak. Teraz ministerstvo nastavilo podmienky fungovania absolútne likvidačne, čo spôsobuje problémy nielen špekulantom, ale aj zariadeniam, ktoré svojou službou zlepšovali stav klientov.
Dokonca ministerstvo nenavrhlo ani to, aby zriaďovatelia mali možnosť vysporiadať sa s novou, upravenou zdravotníckou vyhláškou formou zahrnutia ambulantných služieb do prechodných ustanovení, ktoré oddiali účinnosť vyhlášky i pre tieto typy služieb, čo spôsobuje okamžité nemalé finančné nároky na stavebné úpravy. Pán minister, bolo mi z toho zle, keď sme sa dozvedeli priamo od úradníka z ministerstva zdravotníctva, s ktorými sa riešila práve táto zdravotnícka vyhláška a keď tvrdil, že práve ministerstvo trvalo na tom, aby boli ambulantné služby z tohoto vypustené. Z prechodných ustanovení, aby boli ambulantné služby vypustené. Skoro som spadla z nôh. Takže namiesto toho, aby ste vy naozaj nastavovali reálne podmienky také, ktoré by boli schopní prevádzkovatelia alebo zriaďovatelia splniť, vy im ešte podkopujete kolená.
Minister nereagoval na podané argumenty ani pozmeňujúce návrhy, absolútne ignoroval akékoľvek námietky. Takto sa však zodpovedný minister nespráva. Teraz po účinnosti novely a zmien zistil, aké hlúposti poschvaľoval, a potichu bude naprávať najväčšie chyby novely, ktoré sťažujú situáciu rodičom, klientom i poskytovateľom sociálnej služby. Je nesmierne zlé, ak minister nie je schopný ochrániť slabých a bezbranných, za ktorých má ako minister práce, sociálnych vecí a rodiny najväčšiu zodpovednosť. I toto je znakom, že minister svoju funkciu nezvláda.
Ako poslanci sme neustále konfrontovaní s príbehmi ľudí so zdravotným postihnutím, ktorí sa nevedia domôcť svojich práv. Minister zlyháva ako manažér, pod ktorého právomoci spadá Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré metodicky riadi jednotlivé úrady práce, ktoré rozhodujú o priznaní či nepriznaní kompenzácie na ťažko zdravotne postihnutých. Veľmi veľa pochybností vzbudzuje i záujem ministra šetriť verejné zdroje na kompenzáciách, ale ako sa zdá i na poskytovaných službách. Namiesto toho, aby ministerstvo využilo a konečne zreálnilo a sprofesionalizovalo svoje kontrolné inštitúty, siaha radšej po nekompetentných riešeniach, ktoré maria rozvoj mnohých odkázaných ľudí. Sme presvedčení naozaj o tom, že pôsobením ministra Richtera sú dlhodobo porušované práva odkázaných občanov, a to právo na pomoc, právo na rovnosť občanov, právo na ochranu zdravia a bezplatnú zdravotnú starostlivosť v rámci zdravotného poistenia, právo na rovnaké podmienky v poskytovaní služieb, a teda nie sú dodržiavané rovnaké pravidlá hospodárskej súťaže.
Na záver mi dovoľte už len: najzávažnejšie a najnepochopiteľnejšie je, že telom i dušou ste držali zariadenie Čistý deň, kde sú deti viac na dovolenke ako na resocializácii. Otázkou je, či sa samotný pán riaditeľ lieči, ak je to potrebné, ak sa lieči, či to neovplyvňuje jeho činnosti. A zaujíma ma veľmi, že čo je za tým všetkým, čo je tým zlatým kľúčikom. Alebo nie je náhodou tak, že vy kryjete ich? Alebo oni kryjú vás? Fakt neviem, pán minister, ale budem rada, keď mi na to zodpoviete.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis