Ďakujem pekne. Ctení kolegovia, som rád, že vzhľadom na to, že je piatok ráno, tak je nás tu v hojnom počte a môžme spolu diskutovať. Ja som presvedčený, že táto téma sa nejakým spôsobom dosť spolitizováva a ja ako šéf finančného výboru si, budem sa snažiť byť čo najviac vecný a budem sa snažiť poukázať na určité, určité veci, ktoré súvisia s ekonomickými aspektami tejto dlhovej, teda uvoľnenia dlhovej brzdy.
Tak ako povedal pán...
Ďakujem pekne. Ctení kolegovia, som rád, že vzhľadom na to, že je piatok ráno, tak je nás tu v hojnom počte a môžme spolu diskutovať. Ja som presvedčený, že táto téma sa nejakým spôsobom dosť spolitizováva a ja ako šéf finančného výboru si, budem sa snažiť byť čo najviac vecný a budem sa snažiť poukázať na určité, určité veci, ktoré súvisia s ekonomickými aspektami tejto dlhovej, teda uvoľnenia dlhovej brzdy.
Tak ako povedal pán poslanec Heger, ten zákon sa tvoril relatívne dlho a relatívne ťažko. Treba si povedať aj to a kvitujem to, že hovoríte o tom, že akým spôsobom by sa mala, mala vyvíjať tá debata a nemyslím si osobne, že to, čo, o čom tu debatujeme, vyriešime do županských volieb. Nemyslím si to.
Čiže prečo sú dôvody, prečo sme sa začali o tom baviť? Čo sa týka tvorby tohoto zákona, v roku 2000 začal sa tvoriť, áno, tá prvá myšlienka bola v roku 2009, kde teda minister Kažimír bol jeden z tých, ktorý bol iniciátorom tohto zákona.
Prečo bola, začala tá debata? Tak vieme, že v roku 2008 sme tu mali krízu, na tú bolo treba nejakým spôsobom reagovať a vedeli sme, že vzhľadom na problémy, ktoré vôbec vznikajú, čo sa týka aj financovania aj finančných trhov, bolo potrebné urobiť nejaké gesto aj voči finančným trhom. Na to, aby tie podmienky, za ktorých sa bude financovať, boli lepšie a to bolo tou pravou príčinou, prečo sa začala tá debata. A to, že to trvalo tak dlho, je asi výsledkom toho, čo tu dnes počujeme v tejto sále. Každý hovorí argumenty, prečo áno, prečo nie, prečo táto vláda má míňať, prečo tá druhá nebude a podobne.
Myslím si, že to, čo povedal Juraj Blanár, že skutočne týka sa to nás všetkých a nehovorme o tom, že či my tu budeme večne, alebo čo vy budete vo vláde, ale proste treba niektoré veci vyriešiť aj v rámci tohto zákona.
Čiže myslím si, že bavíme sa dnes o nejakej inicializácii, to znamená o nejakom uznesení, ktoré hovorí o tom, že poďme nejakým spôsobom baviť sa o tom, či sa, či má zmysle uvoľňovať túto dlhovú brzdu, ktorá mimochodom, tak ako to už bolo povedané, je oveľa prísnejšia, ako to, čo od nás požaduje Európska únia. Vieme, že tu je nejaký, nejaký fiškálny kompakt, ktorý nám hovorí, že nemali by sme prekročiť dlh nad 60 %, že náš deficit by mal klesať smerom k vyrovnanému a podobne. Tu by som chcel povedať, že napriek všetkej tej kritike, ktorú tu počúvame, dlh nám päť rokov po sebe kontinuálne klesá. Verím argumentom, čo povedal pán poslanec Vašečka, že v absolútnej hodnote nám ide hore, aj pán, môže niekto sa nad tým usmiať, ale realita je taká, že samozrejme, nemôžme hodnotiť dlh na základe nejakých absolútnych čísiel, keď vám rastie ekonomika a logicky musíte k niečomu stiahnuť tento dlh. A keď spomínam rok 2013, tak dlh bol 54,7 %, dnes je 51,9, to je ten od roku 2013, piaty rok po sebe nám klesá.
Čo sa týka deficitu, tak vieme, že napriek všelijakým tým argumentom, že miešame tu smrteľný kokteil, napriek tomu bývalá sociálnodemokratická vláda a dnešná koaličná vláda dokáže ten deficit smerovať smerom dole a blížime sa k vyrovnanému rozpočtu.
Prečo sa dnes bavíme o tomto, o uvoľňovaní dlhovej brzdy? Je na to viacero technických a možno aj, aj ekonomických dôvodov. Prvý ten technický, o tom sme sa bavili, že agentúra pre riadenie likvidity, to je tá agentúra, ktorá predáva dlhopisy Slovenskej republiky ďalej a skupuje ich naspäť a získava finančné prostriedky na to, aby tento štát dokázal sa normálne financovať, je, sa dostáva v určitých momentoch do problémov. Na konci roka, keď väčšinou, väčšinou každý niečo naháňa, lebo sa už blížia Vianoce, tak treba všetko, všetko vyriešiť a zabezpečiť sa hotovosťou. Samozrejme, v tomto období sa, sú prirážky najvyššie a naopak, na začiatku roka, alebo keď vám, napríklad vám maturujú dlhopisy na začiatku roka, tak máte problém potom s tým, že by ste si nejakú hotovosť podržali. Čiže proste vznikajú určité problémy, ktoré treba, treba riešiť. Bola na to aj konferencia štvrtého, myslím, júla to bolo tohto roku, kde nielen teda vláda, ani koalícia, ale aj opoziční poslanci, si myslím, že v rámci aj debaty s odbornou verejnosťou, tak ekonómovia sa prikláňajú k tomu, že hrubý dlh, hrubý dlh k tomu, alebo limitovať hrubý dlh v rámci tohto zákona je v neprospech riadenia dlhu, teda hotovostnej rezervy pre Slovenskú republiku. Myslím si, že o tom dokonca sa vyjadroval aj šéf Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, viacerí ekonómovia, že tu si vedia predstaviť nejakú debatu o tom, že by sa to mohlo zmeniť.
Samozrejme je tu ďalší argument. To znamená, že v tomto ohľade je tento zákon už zastaralý a keď sa tvoril, tak nikto ani nepredpokladal, že nastane táto situácia. Tá sa vyvinula v určitom momente a bolo by ju treba v určitom teraz riešiť. Tak isto, čo sa týka vyklesávania dlhu, môžeme sa baviť o nejakých, tak ako aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť a viacerí ekonómovia konštatovali, že dlhová brzda pri vyklesávaní dlhu má tzv. procyklický charakter. Čo to znamená? No že keď máte motor, ktorý je vo vysokých obrátkach, tak mu budete tie obrátky zvyšovať a mali by ste mu ich práve ubrať, aby ste ho nespálili a naopak, keď ten motor ide na nízkych otáčkach, tak mu ich budete ešte uberať, mali by ste mu ich zvýšiť. Čiže toto je problém tak isto, hlavne čo sa týka vyklesávania dlhovej brzdy.
Nebudem v tejto rozprave hovoriť o tom, nie som odborník na to, že aká cesta kde má viesť. Ja som za to, aby všade bola primeraná cesta, čo sa týka aj kapacity, aj vyťaženosti, aby tí ľudia, ktorí potrebujú tie cesty, tak aby ich dostali. Ale na druhej strane si aj myslím, že, že keď, v čom je rozdiel? Mnohokrát sa porovnávame s Nemeckom a s vyspelou Európou. V čom je základný rozdiel? Myslím si, že v tom, že tá vyspelá Európa už dneska tú svoju diaľničnú alebo cestnú sieť viac-menej vždycky udržiava a my ju nemáme ešte vybudovanú. Samozrejme môžeme sa baviť o tom, či ju bude budovať táto vláda alebo budúca, môžeme sa k tomu postaviť politicky, ale myslím si, že treba nastaviť určitý proces, ktorý bude dlhodobý. Vzhľadom na to, že podľa informácií, ktoré ja som teda dostal a môžete, môže mi to niekto vyvrátiť, tak celý proces financovania diaľnic trvá radove od toho momentu, kedy sa to začne, až po moment realizácie, okolo sedem rokov. Podľa informácií, ktoré ja som dostal aj z debát s ministrom Érsekom, dá sa povedať, že projekty, ktoré nemajú jasné financovanie dnes, tak proste sa nezačnú z určitých dôvodov, lebo každá príprava stojí peniaze. Aj na tú prípravu potrebujete peniaze. To znamená, musíte, musíte nachystať nejakú projektovú dokumentáciu, musíte vykúpiť pozemky, musíte proste urobiť, získať nejaké povolenia a pod. Vy tak isto si asi nezačnete stavať dom, keď nemáte našetrené alebo keď viete, že dopredu, že vám nikto nedá úver. To nebudete robiť. Čiže ak sa bavíme o tom, že niečo nepodporíme, tak povedzme, ako to chceme robiť do budúcna. Navrhnite niečo, ja si to rád nejakým spôsobom vypočujem.
Čo sa týka fiškálneho priestoru, samozrejme, som ekonóm, čiže ja som za to, aby, my chceme, hlásame, chceme byť v jadre Európskej únie. Čiže nemyslím si, že táto vláda bude mať záujem na tom, aby sa zvyšovali neprimerané deficity a dlhy. Samozrejme sú tu nejaké limity, ktorými sa musíme riadiť, to sú maastrichtské kritériá, kde teda je stanovený dlh, aj deficit, ktorý chceme dosiahnuť. A takisto ja nepovažujem uvoľnenie to, o čom sa bavíme v rámci uvoľnenia dlhovej brzdy, že teraz sa začne bohapusto stavať, jak sa povie, bez akéhokoľvek rozmyslu a že nám je jedno, aké sú deficity. To si myslím, že aj to jadro nás medzi seba neprijme, ak to takto budeme robiť.
To, čo sme ponúkli v rámci tej debaty, a ja som veľmi rád a chcem poďakovať aj zástupcom opozície, že našli si včera na nás čas, aj s pánom županom Blanárom, poslancom Blanárom, že by sme debatovali o tom, že ako ďalej. Samozrejme, bola tu nejaká, nejaké krátke stretnutie, kde sme si mohli povedať len nejaké postoje, ale to, čo sme ponúkli, je, na jednej strane chceme, aby sa financovalo to, čo je potrebné, to, čo je efektívne a to, čo má nejaké priority. To, čo prešlo, po druhé, to, čo prešlo hodnotou za peniaze, ďalšia vec, to, čo prešlo výborom, kde sme ponúkli to, že bude 50-percentné zastúpenie opozície a koalície. To znamená, že máte kvázi právo veta, tento projekt sa nám proste nepáči, nie je prioritný, nie je na mieste, alebo je to diaľnica namiesto triedy prvej, cesty I. triedy a podobne, môžte ho proste vetovať jedným hlasom, to, čo ponúkame.
A čo sa týka toho bohapustého míňania, no nemôžme bohapusto míňať, lebo my tiež budeme musieť, aj ministerstvo financií každý rok bude predkladať rozpočet do tohto parlamentu a budeme sa zodpovedať aj našim voličom, aj tým úradníkom v Európskej únii, kde sme si teda dohodli nejaké tie pravidlá, ktoré chceme dodržiavať. Čiže nemyslím si, že vzhľadom na uvoľnenie dlhovej brzdy my si budeme môcť dovoliť, jak sa povie, bohapusto stavať. Každý rozpočet nám dá nejaký fiškálny rámec alebo priestor, v rámci ktorého sa budeme musieť hýbať.
Na záver by som chcel ešte povedať to, že ešte ten rozdiel medzi tým, jak je vybudované Nemecko a Slovensko, je v tom, že my, ja aspoň osobne tie cesty považujem za určitý nástroj niekoho, teda poviem príklad nejakého živnostníka, nejaký tesár si musí kúpiť kladivo a pílku na to, aby mohol vykonávať svoju prácu a myslím si, že každý primátor, každý starosta potrebuje cesty, aby dokázal pritiahnuť prácu pre ľudí, aby sa zvýšila životná úroveň slovenského obyvateľstva a keď si zoberieme, že mnohokrát sme ako Slovensko kritizovaní za regionálne rozdiely, ktoré sú v rámci Slovenska markantnejšie ako v iných krajinách. Je tu vybudovaná Bratislava, ktorá má všetko, čo potrebuje, má najnižšiu nezamestnanosť a máme tu regióny, kde nemáme tú zamestnanosť takú, ako by sme chceli a je tam v podstate oveľa menej roboty. A ako tam tú robotu chceme dostať? No proste, keď tomu tesárovi zoberiete kladivo a pílku, tak nebude mať na to, aby mohol robiť, aby mohol nejakým spôsobom zlepšiť kvalitu svojho života a cesty a tá cestná sieť ja považujem za kladivo a pílku starostov a primátorov a tohto štátu, aby sa zmenšili regionálne rozdiely na Slovensku.
Chcem vás poprosiť, a to je moje skutočné želanie, aby táto téma sa dostala do odbornej roviny a aby sme, samozrejme, tá politická bude stále, ale skúsme sa dohodnúť na niečom, že či tu bude táto vláda alebo vaša vláda, alebo nejaká iná, ako budeme stavať, stavať diaľnice, keď nám nebudú už prideľované eurofondy, lebo eurofondy jedného dňa dôjdu, nebudú proste k dispozícii a máme tu, aj v rámci tej konferencie sme sa bavili o štyroch scenároch, čiže a tam myslím, že o tom sa tu nikto nerozpráva, že aké sú tie scenáre a ktorý z nich je možno optimálny. Nebudem to dnes hovoriť, lebo bez toho, aby sa prijalo toto uznesenie, sa nemôžem asi ďalej baviť o tom, že aká bude predstava o dlhovej brzde. Ako myslím si, že je to prvý krok na to, aby sme sa mohli o tom začať baviť, lebo hovoríme o tom, že výbor pre financie a rozpočet má byť, má byť zodpovedný za kreovanie takéhoto zákona. Tu by som chcel podotknúť, že ja považujem zavedenie dlhovej brzdy za oveľa jednoduchší proces, ako jeho uvoľnenie, hej? Čiže tá debata bude o to intenzívnejšia a myslím si, že ak nenastane konsenzus tých 90 hlasov v tomto pléne, tak nikdy, nikdy sa potom nedokážeme dohodnúť. Čiže treba o tom diskutovať a povedať si, kde sú mantinely aj zo strany opozície, aby mohol nastať nejaký konsenzus.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis