Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, aj ja sa vám chcem poďakovať za váš príspevok, v ktorom, si myslím, že každý – či už veriaci, neveriaci, alebo zelený, modrý, z hocijakého politického spektra – si tam nájde argumenty v prospech ochrany nenarodených detí. Spomínali ste, že v ústave je zakotvené, že žena má právo na súkromie, čo je v určitom kontraste, právo na súkromie, čo je v určitom kontraste s tým, že ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. Ja doplním, že tí pro-choice aktivisti, teda tí odporcovia ochrany nenarodených detí tvrdia aj, že každá žena má právo sa rozhodnúť, čo bude alebo nebude robiť so svojím telom, s čím ja čiastočne súhlasím, pretože si myslím, že áno, každá žena má právo rozhodnúť sa, ale to rozhodnutie končí rozhodnutím o tom, či bude, alebo nebude tehotná. Taký podobný argument, by som povedal, že ja mám tiež právo niekoho udrieť, ale toto moje právo končí tam, kde môjho protivníka nos začína.
A porovnávali ste otroctvo a argumenty zástancov otroctva s argumentami zástancov potratov, musím s vami súhlasiť, ja som sa tiež touto otázkou zaoberal a musím povedať, že som našiel veľa podobných prirovnaní, ktoré si potom ale nechám do rozpravy.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Marian, ty si vo svojom príspevku spomenul taký matematicko-informatický prístup, keď si hovoril o tej minimalizácii. A pritom si mi vnukol tiež sa na túto vec pozrieť tak matematicko-štatisticky, pretože existuje v štatistických vedách pojem Gaussova krivka alebo Gaussove rozloženie pravdepodobnosti, ktoré hovorí o tom, aké hodnoty môže dosiahnuť alebo dosiahne určitá náhodná veličina. A táto Gaussova krivka sa dá v podstate aplikovať na akékoľvek vedy, kde sa aspoň trošku vyskytujú nejaké náhodné veličiny. To znamená aj na sociologické javy. A keď sa teda hovorí, keď sa teda rozprávame o obyvateľoch alebo o ľuďoch, tak za celé to obdobie, kedy sa na Slovensku vykonávajú tie potraty, zomrelo už skoro 1,4 mil. ľudí, tak práve tá Gaussova krivka, to Gaussove rozloženie pravdepodobnosti nám hovorí, že iba 2,5 % z týchto ľudí by boli možno intelektuálne slabšími jedincami alebo ľudia, ktorí by sa možno nevedeli nejako presadiť, ale ten zvyšok, tých 97,5 % by boli ľudia, ktorí sa mohli stať doktormi, politikmi, významnými ľuďmi, ktorí mohli niečo zmeniť a jednoducho kvôli takej legislatíve, akú máme, sme týchto ľudí pripravili ešte pred narodením o život.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Natália, ty si na začiatku svojho príspevku hovorila o Hippokratovej prísahe, teda o texte, na ktorý prisahajú budúci lekári. Ja si dovolím pripomenúť, že aj my poslanci Národnej rady Slovenskej republiky sme skladali prísahu, resp. sľub pri začiatku výkonu nášho poslaneckého mandátu, ktorý znel: "Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov, budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života".
Pri tejto príležitosti je treba pripomenúť to, čo hovorí ústava v druhom dieli, základné ľudské práva a dohody v čl. 15 ods. 1, citujem: "Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením." Preto ja dúfam a verím, že svedomie, vedomie a sľub, ktorý sme na začiatku volebného obdobia všetci dali, bude silnejší ako nejaký stranícky príkaz alebo dilema, či podporiť, alebo nepodporiť návrh zákona z dielne poslaneckého klubu Ľudovej strany Naše Slovensko.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Milan, ty si sa vo svojej rozprave pýtal, či je správna doba na predloženie tohto návrhu zákona, či je dostatočná spoločenská objednávka na sprísnenie zákona o umelom prerušení tehotenstva, respektíve o umelom ukončení tehotenstva. No ja si myslím, že aj keď nebolo v poslednej dobe o tejto téme verejne veľmi počuť, tak kým budú zabíjané tieto nenarodené deti, kým nezastavíme potraty úplne, tak táto téma bude vždy aktuálna. Dnes sme zhruba v polovičke volebného obdobia a my sme čakali tie dva roky na to, či príde nejaká iná strana, najmä nejaká koaličná strana, s takýmto podobným návrhom zákona vzhľadom na to, že si uvedomujeme, aká je priepustnosť našich návrhov zákonov, keďže sme opozičná strana, tak je, samozrejme, jasné, že koalícia nechce s opozíciou hlasovať. A ak by aj ten náš návrh zákona neprešiel, tak máme ešte stále dva roky na to, aby vznikol dostatočný priestor a spoločenský tlak na to, aby si túto tému niekto, ideálne, samozrejme, z koalície, túto tému osvojil.
Hovoril si aj o trende, že v skutočnosti je rastúci, aj keď sa nás mnohí snažia presvedčiť o opaku, ale ja som presvedčený o tom, že aj keby sa vykonával iba jeden potrat ročne, tak to bude stále téma, ktorá patrí do parlamentu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Marian, hovoril si viac ako jeden a pol hodiny a uviedol si veľmi veľa dôležitých argumentov, prečo by sme sa mali rozprávať o posilnení ochrany nenarodených detí. A ja som si istý, že aj dnešný deň to preukáže, že to ani zďaleka neboli všetky argumenty, ktoré za túto ochranu sú a ktoré tu ešte dnes budú povedané.
Úplne na začiatku si, keď si predstavoval zákon, si použil pojem takzvané umelé prerušenie tehotenstva. Ja s týmto pojmom úplne súhlasím práve preto, že, s tým takzvaným, pretože keď si človek dá slovo prerušiť do synonymického alebo výkladového slovníka, tak hneď prvá definícia je presne to, čo to slovo evokuje u každého človeka, a to je "dočasne nepokračovať v istej činnosti". To znamená, že pri takomto pojme je to absolútne nezmyselné používať takýto význam a mali by sme práveže používať výraz umelé ukončenie tehotenstva, nie prerušenie.
Napriek tomu si myslím, že obidva tieto pojmy sú veľmi negatívne a skôr by sme sa mali snažiť hovoriť o ochrane nenarodených detí, pretože to je to, čo má byť cieľom a výsledkom tejto debaty.
Ale myslím si, že neexistuje žiaden dôvod pre to, aby žiaden poslanec v tejto Národnej rade nezahlasoval za to, aby sme tento návrh zákona posunuli do druhého čítania. Teda nie už ho schválili v jeho finálnej podobe, ale aby sme do druhého čítania posunuli tento návrh a mohli sa rozprávať o jeho ďalších možných vylepšeniach alebo o iných výnimkách alebo obmedzeniach súčasných výnimiek. A potom pomôcť zachrániť aj keby len jedno jediné dieťa, tak si myslím, že to bude stáť za to.
Ďakujem.

Áno, ďakujem, ďakujem pekne. Tak ešte v záverečnom slove si dovolím pár potrebných informácií na záver povedať.
Prvá dôležitá informácia je, že zavedenie takýchto regulovaných stropov pre výdavky na vlastnú réžiu nie je v inštitúciách napojených na verejný rozpočet ničím výnimočným, napríklad zákon č. 581/2004 o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov stanovuje obdobným spôsobom maximálnu výšku nákladov na prevádzku činnosti pre zdravotné poisťovne.
Treba taktiež zdôrazniť, že všetky vyššie územné celky majú zo zákona rovnaké originálne aj prenesené kompetencie, ktoré sa už viac ako 10 rokov nezmenili, a teda neexistuje objektívny dôvod na také vysoké rozdiely v prevádzkových nákladoch úradov jednotlivých vyšších územných celkov.
Samosprávne kraje, ktoré nedbajú na rozpočtovú zodpovednosť a príliš veľa finančných prostriedkov vynakladajú na svoju vlastnú réžiu, budú prostredníctvom tejto novely zákona prinútené hospodáriť zodpovednejšie, vďaka čomu im zostane viac finančných prostriedkov na podporu zmysluplnejších aktivít a napĺňanie skutočných cieľov, pre ktoré boli ako vyššie územné celky zriadené.
Ďakujem za pozornosť a ešte raz prosím o možnosť posunúť tento návrh zákona do druhého čítania, kde môžme predebatovať ďalšie podrobnosti tohto zákona.

Ďakujem za slovo. Ja doplním pána poslanca Moru. Je pravda, že tá prvá myšlienka, prečo sme prišli s takýmto návrhom zákona, bol práve Ján Lunter a jeho rozhadzovanie finančných prostriedkov, ktoré mu tam zanechalo predchádzajúce vedenie a Marian Kotleba, ale treba povedať aj to, že keď sme si spravili analýzy aj pri ostatných vyšších územných celkoch, tak sme zistili, že podobné bačovanie, dokonca by som povedal, že ešte aj horšie, sa nachádza aj na iných vyšších územných celkoch. Úplne najhoršie tam vychádza Trnavský samosprávny kraj, ktorý na prevádzku úradov zo svojich príjmov míňa až 10 %, to znamená desatinu príjmov minie na chod úradu, teda na mzdy, platy a podobné výdavky. Kdežto pri Banskobystrickom samosprávnom kraji tie čísla zatiaľ vychádzajú relatívne dobre, ale to len vďaka tomu, že ten odrazový mostík je veľmi nízko, pretože naozaj to nastavenie chodu úradu bolo veľmi optimalizované, ale verím tomu, že pán Lunter nás nesklame, ale za jeden-dva roky tie čísla veľmi rýchlo doženú aj Trnavský samosprávny kraj.
Ďakujem.

Ešte raz ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, hlavným dôvodom na predloženie tejto novely zákona a na zavedenie výdavkových stropov je fakt, že vo viacerých vyšších územných celkoch zlyhal prirodzený samoregulačný mechanizmus a zástupcovia vyšších územných celkov si schvaľujú na svoje vlastné mzdy, odmeny a osobné benefity neúmerne vysoké percento z celkového rozpočtu vyšších územných celkov.
Výdavky na celkovú prevádzku úradov vyšších územných celkov sa za posledných päť rokov významne zvýšili a trend ukazuje, že toto zvyšovanie bude pokračovať aj ďalšie roky. V našej analýze sme sa, sme porovnali podiel výdavkov na prevádzku úradov samosprávnych krajov k celkovým bežným príjmom v tom istom kalendárnom roku. To znamená, koľko percent z celkových príjmov išlo na chod úradu, čiže na mzdy, tovary, služby a ďalšie prevádzkové náklady.
Zistili sme, že nielenže sú veľké rozdiely medzi samotnými vyššími územnými celkami, ale tento trend stále narastá. Ako príklad môžme uviesť napríklad Trnavský samosprávny kraj, kde v roku 2013 tvorili výdavky na chod úradu 9,7 % z celkových príjmov, kdežto už v roku 2018 sú narozpočtované výdavky vo výške 10,77 percenta.
Podobný trend môžme zaznamenať aj v Žilinskom samosprávnom kraji, kde od roku 2013 stúpli výdavky zo 4,93 % do roku 2018 na 6,46 percenta. Prešovský samosprávny kraj v roku 2013 3,42 %, v roku 2018 už 5,72 %, Košický samosprávny kraj v roku 2013 4,16 % a v roku 2018 už 6,52.
Ekonomická situácia na Slovensku sa od poslednej krízy výrazne zlepšila, čo sa odrazilo aj na bežných príjmoch vyšších územných celkov, ktorých hlavným zdrojom príjmu je daň z príjmu fyzických osôb. Tempo rastu bežných príjmov je však pomalšie ako tempo rastu výdavkov na prevádzku úradov vyšších územných celkov. To znamená, že vedenie úradov VÚC využíva zlepšujúce sa ekonomické prostredie na míňanie peňazí tam, kde to daňoví poplatníci vidia najmenej, a teda na mzdy a prevádzku úradov.
Účelom zriadenia vyšších územných celkov však nebolo vytvorenie samotných úradov ani vytvorenie priestoru na zriadenie množstva lukratívnych pracovných pozícií, ale zavedenie a posilnenie princípu subsidiarity, t. j. riešenia problémov na tej úrovni, na ktorej vznikajú. Prax však ukazuje, že viaceré vyššie územné celky svoje kompetencie využívajú len formálne a príliš veľké množstvo financií míňajú na svoju vlastnú spotrebu a réžiu. Aby sme do budúcna zamedzili vynakladaniu neprimerane vysokých prostriedkov na prevádzku úradov vyšších územných celkov, tak v predkladanej novele zákona navrhujeme stanoviť maximálnu výšku na ročné prevádzkové výdavky úradov vyšších územných celkov na 5 % z bežných príjmov samosprávneho kraja v tom istom kalendárnom roku. Toto obmedzenie sa týka bežných výdavkov na prevádzkové činnosti úradu, medzi ktoré podľa ekonomickej klasifikácie patria mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania, poistné a príspevky do poisťovní, tovary a služby, bežné transfery a splácanie úrokov úverov.
Zavedenie päťpercentného stropu by napríklad v roku 2018 ušetrilo viac ako 27 miliónov eur iba na prevádzky úradov, čo by znamenalo vytvorenie nových zdrojov, ktoré by sa dali využiť napríklad v školstve, v sociálnych zariadeniach alebo na opravy ciest II. a III. triedy. Vďaka relatívnemu zadefinovaniu výdavkového stropu na činnosť úradov budú mať úrady vyšších územných celkov v čase ekonomického rastu priestor pre zvýšenie bežných výdavkov, ako aj na valorizáciu miezd. V prípade poklesu daňových príjmov, napríklad z dôvodu nepriaznivej ekonomickej situácie, budú musieť aj vyššie územné celky svoje výdavky na prevádzku prirodzene a racionálne optimalizovať.
V závere vás chcem požiadať o podporu a posunutie uvedeného návrhu zákona do druhého čítania pre širšiu diskusiu. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, príjemné dobré ráno. Poslanci za stranu Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko Marian Kotleba, Milan Uhrík, Martin Beluský a Ján Kecskés predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Cieľom uvedenej novely zákona je stanoviť maximálnu výšku výdavkov, ktoré môže vyšší územný celok vynaložiť na bežnú prevádzku samotného úradu, t. j. na vlastnú réžiu.
Priložený návrh novely zákona bude mať okrem priaznivého finančného dopadu na verejné financie aj pozitívny dopad na znižovanie rozdielov medzi jednotlivými vyššími územnými celkami. Viac uvediem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vypočuli sme si znovu viacero dôvodov, pre ktoré by Andrej Kiska nemal zastávať funkciu prezidenta Slovenskej republiky. A de facto sú to dôvody, za ktoré by mal byť trestne stíhaný a postavený pred súd.
Ale ja si dovolím ešte zdôrazniť, ako vlastne my navrhujeme obmedziť túto imunitu prezidenta Slovenskej republiky v návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky a takisto novely Trestného poriadku, v ktorom my navrhujeme, že prezidenta nemožno trestne stíhať ani vziať do väzby bez súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky, rozhodujúcej trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov. To znamená, my nenavrhujeme zrušiť imunitu prezidenta Slovenskej republiky okamžite, hneď na to ho vziať do väzby. Práve naopak, stále zachovávame demokratické princípy a musela by o tom rozhodnúť trojpätinová väčšina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. To znamená, ústavná väčšina by musela dovoliť takéto trestné stíhanie.
Preto si dovolím tvrdiť, že takýto návrh novely zákona a Trestného poriadku by mohol získať v tomto pléne väčšiu podporu. Ďakujem.