Vážený pán minister, milé dámy, vážení páni, kolegyne, kolegovia, vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Dovolím si svoj krátky príspevok k tomu, čo odznelo na tému akejsi reflexie našej zahraničnej a európskej politiky v roku 2016 a perspektívy v roku 2017.
Rád by som začal môj krátky príspevok poďakovaním, poďakovaním, rovnako ako spomínal môj predrečník pán predseda eurovýboru Blaha, našim kolegom v Národnej rade Slovenskej...
Vážený pán minister, milé dámy, vážení páni, kolegyne, kolegovia, vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Dovolím si svoj krátky príspevok k tomu, čo odznelo na tému akejsi reflexie našej zahraničnej a európskej politiky v roku 2016 a perspektívy v roku 2017.
Rád by som začal môj krátky príspevok poďakovaním, poďakovaním, rovnako ako spomínal môj predrečník pán predseda eurovýboru Blaha, našim kolegom v Národnej rade Slovenskej republiky za ich aktívnu prácu a pomoc pri budovaní medziparlamentnej diplomacie. Sám som sa zúčastnil viacerých podujatí, ktoré spoluorganizovali, a musím povedať, že bolo veľmi príjemné vypočuť si, ako nás naši zahraniční partneri chvália za úspešnú organizáciu. Rovnako príjemné je počúvať tieto slová chvály aj dnes. V podstate som sa nestretol s veľvyslancom alebo veľvyslankyňou, prípadne našimi kolegami v zahraničí, ktorí by nezačali náš spoločný rozhovor tým, že oceňujú náš príspevok do predsedníctva a jeho úspešné organizačné zvládnutie. Čiže toto aj za opozíciu by som veľmi rád zdôraznil a poďakoval sa rovnako tak Národnej rade Slovenskej republiky, ako aj ministerstvu zahraničných vecí, európskych záležitostí a ďalším ministerstvám za úspešné zorganizovanie nášho predsedníctva a jeho veľmi dobré zvládnutie najmä po organizačnej stránke.
Nastolil som si tu niekoľko otvorených otázok, ktoré by som rád pánovi ministrovi položil. My sme nakoniec už o mnohých z nich diskutovali aj na iných fórach a bol by som rád, teda keby v rámci akéhosi odpočtu v roku 2016 odzneli aj na pôde Národnej rady Slovenskej republiky a poprosil by som teda pána ministra o krátke vyjadrenie k nim.
Začal by som možno témou spoločnej bezpečnostnej politiky, obzvlášť teda pokiaľ ide o novinky, ktoré priniesol varšavský summit Severoatlantickej aliancie, kedy sa Európska únia a Severoatlantická aliancia bezprecedentne zblížili a okrem iného teda najmä v súvislosti s neskorším zvolením prezidenta Spojených štátov amerických Donalda Trumpa sa začalo hovoriť jednak o spolupráci medzi Európskou úniou a Severoatlantickou alianciou a na druhej strane o budovaní niečoho, čo novinári označili ako európsku armádu. Takže tu by som možno poprosil pána ministra, keby vyjasnil, aká je vlastne pozícia Slovenskej republiky v tejto súvislosti. A možno ešte jedna prosba v súvislosti s varšavským summitom a neskôr, samozrejme, aj prezidentskými voľbami v Spojených štátoch amerických. Možno krátka reflexia, ako si Slovenská republika plní svoju domácu úlohu, pokiaľ ide o naše záväzky v Severoatlantickej aliancii, najmä pokiaľ ide o financovanie našich ozbrojených síl a naše príspevky do spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky, či už v rámci Severoatlantickej aliancie, alebo v širšom kontexte aj v európskych integračných procesoch.
Tak isto by som sa rád pána ministra opýtal, ako teraz s odstupom času hodnotí svoju kandidatúru na generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie. Niečo už bolo povedané v jeho úvodnom príhovore, ale predsa len nedá mi nespomenúť aj to, že sa v kuloároch hovorí o tom, že nás – a teda konkrétne pána ministra, ale myslím nás ako Slovenskú republiku – nepodporili naši spojenci zo Spojených štátov amerických a Veľkej Británie a, naopak, tí, na ktorých sme spoliehali a to bola práve Ruská federácia v podobe veta, keďže sme verili, že sa dodrží regionálny princíp, nás veľmi v tejto súvislosti nepodržali. Čiže možno moja otázka znie, aké z toho vyplýva pre nás ponaučenie, prípadne aké ďalšie ambície má pán minister v súvislosti s medzinárodnou diplomaciou.
K otázkam slovenského predsedníctva v rámci Rady Európskej únie by som možno spomenul niekoľko takých základných, nazvime to, konštruktívnych kritík, ktoré sme z opozície tlmočili bezprostredne pred skončením predsedníctva, a tiež by som ocenil od pána ministra, ak by k niektorým z nich zaujal stanovisko. Dali sme si cieľ priblížiť Európsku úniu bližšie k občanom. Tu by som sa rád opýtal pána ministra, do akej miery sa toto podarilo, najmä pokiaľ ide o občiansku spoločnosť, prípadne pokiaľ ide o nepolitické kruhy v Slovenskej republike, ktoré neboli bezprostredne do predsedníctva zainteresované.
Potom by som sa rád opýtal, do akej miery sa podarilo naplniť tú ideu, ktorú sme mali v súvislosti s bratislavským procesom a nastolením akejsi vízie o budúcej Európe, niečo, čo nazývame bratislavským procesom. Jedná sa mi najmä o to, že až po našom predsedníctve, teda podľa môjho názoru trošku netradične, prišla Európska komisia so scenármi o budúcom vývoji Európskej únie a ja osobne som mal takú predstavu a také očakávania, že sme to mohli byť práve my, kto by takéto scenáre nastolil. Nakoniec, povedzme si úprimne, tieto scenáre nie sú niečím novým a v podstate v rôznych podobách sa viac alebo menej intenzívne objavovali od prijatia maastrichtskej zmluvy. A trošičku mi chýbalo, že s touto iniciatívou neprišli členské štáty a konkrétne možno predsedajúca krajina. Keď už nie Slovenská republika priamo, tak možno v rámci bratislavského procesu Malta v spolupráci so Slovenskou republikou. Ako som povedal, bolo pre mňa trošku zvláštne, že s takýmito scenármi prišla Európska komisia.
Tak isto kriticky, hovorím to ako človek prichádzajúci z regiónov, sme vnímali to, že sa takmer celé predsedníctvo odohralo najmä v Bratislave. Je mi jasné, že to súvisí najmä s bezpečnostnými opatreniami alebo s otázkou financovania samotného predsedníctva, ale z tých takmer 200 udalostí, o ktorých hovoril pán minister, a 300 sprievodných podujatí, ktoré spomínal, verím tomu, že sme mohli viaceré dostať do regiónov. Prinajmenšom teda do Košíc, kde máme k dispozícii aj medzinárodné letisko, možno si trúfam povedať aj do Banskej Bystrice a niektorých ďalších krajských miest, ktoré dlhodobo spolupracujú aj v oblasti zahraničnej politiky a európskej politiky. Hovorím to aj v tej súvislosti, že je známe, že sme časť finančných prostriedkov na predsedníctvo nevyužili. Takže tu je moja otázka, či možno by nebolo lepšie tie prostriedky predsa len využiť a priblížiť Európsku úniu aj do regiónov. Toto je už, samozrejme, otázka minulá, ale skôr ju chápem ako niečo, čo by mohlo pomôcť v ponaučení do budúcnosti, pokiaľ by sme nejaké podobné podujatia mali možnosť zorganizovať.
No a v neposlednom rade by som sa rád opýtal na dve také pálčivé otázky. Nášho predsedníctva sa, bohužiaľ, tiež dotkol tieň klientelizmu, tak ako sme na to na Slovensku zvyknutí, čo nás v opozícii mimoriadne zarmútilo. Bol som na viacerých stretnutiach s pánom ministrom, kde veľmi aktívne vysvetľoval celú situáciu, a tu chcem oceniť, že skutočne nie sme zvyknutí od ministrov našej vlády, že sa takto otvorene a čelom postavia k problému, ktorý vznikol. Takže aj tu by som sa rád opýtal pána ministra, ako teraz s odstupom času hodnotí celú situáciu a do akej miery toto malo dosah napríklad na to pozitívne renomé nášho predsedníctva. Možno ani nie tak smerom navonok, ale najmä smerom dovnútra v rámci Slovenskej republiky.
No a tá druhá pálčivá téma, to je to, čo nás čaká v roku 2017, čo už spomínal aj pán minister, a to bude otázka brexitu. V tejto súvislosti je tu na stole predovšetkým akási koordinácia, ktorú dnes zastrešuje práve ministerstvo zahraničných vecí, celého procesu. Takže moja otázka na pána ministra je, ako by sme my tu v Národnej rade Slovenskej republiky mohli pomôcť s týmito procesmi a do akej miery by sme mohli byť aj my súčinní tak, aby sme v maximálnej možnej miere ochránili záujmy našich občanov vo Veľkej Británii a našich záujmov v rámci európskych spoločenstiev. Do istej miery to tak trošku súvisí aj s agentúrou EMA, o ktorú sme prejavili záujem. Takže možno toto je taký dovetok ešte k môjmu vystúpeniu, ak by nám pán minister mohol priblížiť, v akom štádiu sa momentálne nachádza naše uchádzanie sa o túto európsku agentúru.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Skryt prepis