Videokanál poslanca

Ďakujem pekne Úradu vlády, a teda pánovi premiérovi v tomto prípade asi za odpoveď a rád by som možno len doplňujúcu otázku, na ktorú možno vy, pán minister, budete vedieť ešte kvalifikovanejšie odpovedať. Koľko je Slovenská republika pripravená finančne pomôcť do takéhoto mechanizmu, ktorý sa, ako ste prečítali, plánuje? Máme už v tomto smere nejaké čísla na stole?

Ďakujem veľmi pekne. Tiež som mal tú obavu, ako hovoril kolega Ondrej Dostál vo svojom príhovore, že sa dostaneme na úplne iné roviny, ako by bolo potrebné v prípade tohto zákona.
A pánovi poslancovi Mizíkovi sa to podarilo, ale predsa len jedna otázka naňho. Viete, zaujímavé je, že vám tak strašne vadia organizácie, ktoré sa verejne priznajú k tomu, že čerpajú prostriedky zo zahraničia, ale nijako vám nevadia rôzne konšpiračné a iné napríklad weby, ktoré napíšu príspevok na bieleho koňa, ale pritom je tiež zrejmé, že tieto prostriedky dostali zo zahraničia. Takýmto spôsobom to veselo obchádzajú a šíria podobné bludy a nezmysly, ako ste práve predviedli aj vy. Toto vám nevadí.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani ministerka, pán predsedajúci, milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte mi, aby som pár slov povedal k tomuto návrhu zákona. Za náš poslanecký klub v zásade by som rád ocenil, že takýto návrh zákona do Národnej rady prišiel a v prvom rade to, že nebol ideologický podfarbený, pretože sme sa tu v Národnej rade už stretli aj s takými bojovníkmi, ktorí hovorili o Sorosových deťoch alebo o tom, že máme označovať niektoré mimovládne organizácie za zahraničných agentov. Toto, našťastie, tento návrh zákona neobsahuje a, naopak, ak mám dobré informácie tak bol vo veľkej miere konzultovaný aj so samotnými reprezentantmi mimovládnych organizácií, čo v tomto prípade oceňujem. Predsa len sú tu niektoré nezrovnalosti, ktoré by som rád poprosil pani ministerku, aby prípadne vysvetlila. V prvom rade by som chcel spomenúť to, že sa píše o tom, že by tento register mal vzniknúť do dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti. Čiže mňa by, pani ministerka, zaujímalo, ak dovolíte, že prečo teda takáto dlhá lehota. Čo tomu bráni, aby to bolo spustené trošku rýchlejšie? A teda aké budú konkrétne kroky, aby sa ten register naplnil, a čo môžu očakávať jednotliví predstavitelia mimovládnej organizácie, dajme tomu, deň po schválení tohto návrhu zákona.
Takisto by som rád spomenul, že v rámci pripomienkového konania podľa našich informácii bolo 235 pripomienok, z toho 61 zásadných a zákon sa predložil na rokovanie legislatívnej rady vlády bez rozporov, ale predsa len bola tu aj jedna zaujímavá pripomienka Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorá nebola akceptovaná. A tu by ma zaujímalo, pani ministerka, že z akého dôvodu. Budem citovať: "V súvislosti s novelizáciou zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov požadujeme zosúladenie tohto zákona s platným znením Občianskeho zákonníka, pretože platné znenie citovaného zákona nezodpovedá súkromnoprávnemu konceptu fungovania korporácie v Slovenskej republike. Poznámka. Tento právny stav je daný tým, že zákon o združovaní občanov nereagoval na systémovú zmenu súkromného práva, vykonanú zákonom č. 509/1991 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa a upravuje Občiansky zákonník. Ide najmä o úpravu vzniku občianskych združení, formálne vyjadrenie vzniku združenia ku dňu vykonania zápisu do príslušnej evidencie, to jest registra mimovládnych neziskových organizácii, ale aj zániku právnickej osoby dňom výmazu z príslušnej evidencie, likvidácie právnickej osoby, ktoré má byť platné, platné znenie zákona používa nevhodný pojem majetkové vysporiadanie." To je tá pripomienka, ktorú teda vznieslo ministerstvo spravodlivosti. Našli by sme ich určite viac, ale zhodou okolností na túto by som sa rád, pani ministerka, opýtal.
Snáď ešte využijem túto príležitosť, aby som spomenul, akým spôsobom sme sa rozhodli my, že budeme pristupovať k jednotlivým mimovládnym a treťosektorovým organizáciám. V rámci nášho volebného programu hovoríme o tom, že ukončíme parazitovanie organizovaných skupín z nastrčených mimovládnych organizácii na prostriedkoch Európskej únie, ktoré mrhajú peniazmi na tony papierov s nezmyselnými analýzami. V tejto krajine už nie je čo pilotovať, presne vieme, čo funguje, budeme preto podporovať len také projekty, ktoré nadviažu na úspešné pilotné projekty z minulosti. A druhá dôležitá vec, presadíme rovnocenné postavenie mimovládnych a štátnych organizácii pri súťaži o prostriedky z európskych finančných mechanizmov tak, aby nedochádzalo ku konfliktu záujmov v štátnych príspevkových organizáciách, ktoré podporu prideľujú a zároveň sa sami uchádzajú o podporu práce, napríklad s mládežou.
Tu by ma zaujímalo, pani ministerka, do akej miery napríklad aj tieto naše časti programu váš návrh zákona reflektuje a do akej miery prípadne zjednoduší aj tieto oblasti, ktoré som spomenul v rámci nášho volebného programu.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Mňa motivovalo to, čo hovorila pani poslankyňa Remišová hneď na úvod, akým spôsobom sa na Slovensku hospodárilo s verejnými prostriedkami. Rád by som veľmi stručne spomenul dva príbehy z mesta Banská Bystrica. Jeden sa týka parkovacej spoločnosti EEI, ktorú aj pán podpredseda vlády Raši veľmi dobre pozná.
Ja len spomeniem na margo celej záležitosti, že keď sa na novo uzatvárala dohoda s touto spoločnosťou v našom meste po mimoriadne nevýhodnej zmluve, ktorá bola uzatvorená v roku 2010, tak sa akoby náhodou odpustilo tejto spoločnosti preinvestovať takmer 2 mil. do parkovacieho domu neďaleko Rooseveltovej nemocnice. Ďalej veľmi zaujímavá vec je, že v takejto zmluve nájdete aj to, že je to vlastne podnikanie bez akéhokoľvek podnikateľského rizika, pretože tejto spoločnosti garantuje 190-tisíc eur ročne výnos bez toho, že by bolo akýkoľvek výnos z parkovného. A takýchto drobností, ako napr. nepokutovanie za odpratávanie priestranstva parkovania počas zimných období, by ste tam našli podstatne viacej.
Podobný prípad bol aj v prípade výmeny energeticky najnáročnejších svietidiel, ktoré sme mali v Banskej Bystrici realizované pred dvomi rokmi, kedy úspora, ktorú sme dosiahli je 30-tisíc eur. V skutočnosti mohla byť 250-tisíc eur a jedno svietidlo nás v našom meste vyšlo takmer 10-násobok ceny toho, ako sa toto svietidlo dá kúpiť za trhové ceny. Ani v tom, ani v tom druhom prípade nebol porušený zákon.
Aj o tomto je, bohužiaľ, hospodárenie s verejnými prostriedkami, ktoré máme aj na úrovni miest a obcí, a preto je veľmi, veľmi dôležité, aby tu na pôde Národnej rady odzneli podobné príklady, aby sme sa im do budúcna, do budúcnosti vyvarovali.

Ďakujem pekne za slovo. Ja tiež pomerne pravidelne využívam tieto služby, a preto, ak kolega Miro Ivan hovoril o tom, že niekedy lepšie neskoro ako vôbec, ja sa s ním stotožňujem v tom, že tuto je to príliš neskoro, pán minister. Jedna firma nám už odišla na základe súdneho rozhodnutia, ktorá, ktoré umožnilo, aby iná firma zostala, ktorá v podstate ponúka presne tie isté služby, takže škoda, že to trvalo rok, ale predsa len chválim to, že ste tu a že ten návrh zákona je momentálne pripravený na schválenie. Len nech už čím skôr začne platiť, pretože zdravé podnikateľské prostredie, s ktorým sa stotožňujú rovnako aj existujúci taxikári, aj nové inovatívne spoločnosti na trhu, je presne to, čo potrebujeme nielen v hlavnom meste, ale aj podľa možností čo najskôr aj v ostatných mestách na Slovensku.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za tieto podporné slová. No je to práve o tej vyššej legitimite, ktorú získajú práve poslanci Európskeho parlamentu. Akiste ani oni nie sú nadšení s tým, že idú do Bruselu, respektíve Štrasburgu s 13-percentným mandátom. To znamená, že až 87 % občanov tejto krajiny nemalo záujem sa vyjadriť k tomu, čo alebo kto nás reprezentuje a v akom duchu nás reprezentuje. Takže aj toto je jedna z možností ako na to. Som presvedčený o tom, že keď občania už budú vo volebnej miestnosti, prídu voliť prezidenta Slovenskej republiky, nenechajú si príležitosť ujsť, aby volili aj poslancov Európskeho parlamentu. A keďže sa odhaduje, že takéto voľby nás stoja od 8 do 12 mil. eur, tak je zrejmé, že táto suma peňazí sa akiste ministrovi financií do budúcnosti zídu a ušetríme tým pomerne značné množstvo prostriedkov na úplne iné kapitoly. Takže zabijeme, ako sa hovorí, dve muchy jednou ranou a tu naozaj asi niet veľmi o čom debatovať. A verím tomu, že bude tento návrh zákona podporený.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Predpokladám, že teda nezáujem o účasť v rozprave znamená, že ste absolútne stotožnení s týmto návrhom zákona, obzvlášť kolegovia z koalície. Vopred vám za to ďakujem.
A ešte by som to podporil pár číslami. Takže keď som spomínal tú fatálnu neúčasť vo voľbách do Európskeho parlamentu, tak poďme pekne po rokoch. 2004 to bolo 16,96 %, potom optimistickejšie v roku 2009 19,64 %, ale v roku 2014 nás už optimizmus prešiel a klesli sme na historicky najnižšiu účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu v histórii – 13,05 percenta. A keďže chceme zlúčiť voľby do Európskeho parlamentu, ktoré by sa mali konať v druhej polovici mája, s voľbami prezidentskými, je nám jasné, že pri takýchto číslach nám to vychádza skôr na to druhé kolo prezidentských volieb, ale predsa len opäť pár čísel, ktoré by mohli zarezonovať v tejto ctenej snemovni.
V roku 1999, pri prvých voľbách prezidenta, sa na prvom kole zúčastnilo 2 984 424 voličov, čo bolo 73,89 % voličov. Na druhom kole 75,45 % voličov, to bolo v roku 1999. V roku 2004 to už boli len 2 015 889 voličov, čo je 47,94 % voličov. Vidíme obrovský pád oproti teda roku 1999 a v podobnom duchu to pokračovalo aj v druhom kole, v tom známom z roku 2004, kedy sa rozhodovalo medzi Vladimírom Mečiarom a Ivanom Gašparovičom, kedy tá účasť klesla na historických 43,5 % voličov v druhom kole. V roku 2009 sa to okopírovalo, bola to trošičku vyššia účasť 43,63 % voličov, menej ako polovica občanov Slovenskej republiky mala záujem voliť si svojho prezidenta, respektíve v tom čase prezidentku Slovenskej republiky. Trošku to stúplo v druhom kole na 51,67 % voličov. V roku 2014, ktoré máme ešte v dobrej pamäti, opäť raz 43,4 % voličov v prvom kole, 50,48 % v druhom kole.
Tieto čísla hovoria jasnou rečou, zafixovali sme sa približne na 50 % voličov plus-mínus, zatiaľ čo pri európskych voľbách je to okolo tých 13. Ja si trúfnem povedať, že to nebude viac ako 16 % voličov, pokiaľ sa niečo zásadné nestane, ako je napríklad prijatie tohto zákona, pretože všetky moje ostatné pokusy táto ctená snemovňa už odmietla. Len pripomínam, že to boli napríklad možnosti rozšírenia voľby poštou zo zahraničia, rozšírenie možnosti voľby zo zahraničia prostredníctvom ambasád, respektíve honorárnych a iných konzulátov alebo napríklad aj spájanie týchto možností spolu v rámci možnosti rozširovania volieb zo zahraničia ako takých. Toto je už v podstate posledná šanca, ktorú ešte máme šancu aj legislatívne stihnúť, a preto o to viac verím, že bude prijatá s porozumením a že v októbri budeme debatovať aj o prípadných možnostiach, ktoré vás napadnú v rámci druhého a tretieho čítania.
Najčastejšie, čo sa stretávame s pripomienkou v rámci tohto návrhu zákona, to je to, že a čo ak nám ten prezident naozaj zomrie. A čo ak nám ten prezident odstúpi z funkcie, potom už tento zákon bude bezpredmetný. Áno, do istej miery s tým súhlasím, tento zákon je šitý zatiaľ na mieru na posledné troje voľby, ktoré sme tu mali. Už som to spomínal, v 99., 2004. aj v 2009. roku, respektíve aj v 2014., ak si dobre pamätám, to bol práve 15. jún, kedy skladal prezident sľub. Takže ak to takto zostane a eurovoľby sa budú posúvať približne o týždeň dozadu, čo bude v praxi znamenať, že to bude už iba skorej v máji, je tu veľká šanca, že aj ďalšie prezidentské voľby by sme mohli bez nejakých väčších problémov zlúčiť s eurovoľbami v roku 2024. Nič zatiaľ nenasvedčuje tomu, že by pán prezident odstupoval z funkcie alebo že by umieral, preto verím tomu, že je najvyšší čas, aby sme teraz v tejto snemovni dali šancu takémuto veľmi efektívnemu spôsobu, ako po prvé šetriť verejné prostriedky a po druhé zachrániť Slovenskú republiku pred európskou, minimálne európskou blamážou, ktorá nám seriózne mimoriadne nízkou účasťou v eurovoľbách hrozí.
Preto tam máme aj to podmieňovanie, ak to umožňuje časová súvislosť medzi oboma voľbami. Verím tomu, že všetkým najbližším pánom prezidentom, respektíve dámam prezidentkám bude dobre slúžiť zdravie a nikto z nich nebude mať vôľu odstupovať, a tak isto verím, že Slovensko zostane pevnou súčasťou Európskej únie a nebudú tam zásadné zmeny, pokiaľ ide o voľby do Európskeho parlamentu. V takom prípade táto norma môže dlho, dlho slúžiť v prospech nás všetkých občanov Slovenskej republiky.
A ešte jedna maličkosť, ktorú som spomínal, keď som predstavoval tento návrh zákona. Hovoril som o tom, že ono to už tu raz sme mali, a to je to zlučovanie regionálnych, respektíve komunálnych volieb v roku 2022. Tu by som rád upozornil na to, čo som spomínal aj v rozprave, keď som k tomuto návrhu zákona vystupoval, a to je ten drobný chaos, ktorý tu, pochopiteľne, nastane. Predstavte si, že tu v Bratislave alebo v Košiciach občania dostanú šesť rôznych hlasovacích lístkov. Jeden na župana, ďalší na starostu mestskej časti a ďalší na primátora mesta, a potom na župné, mestské a mestskočasťové zastupiteľstvo. Takýto chaos tu nastane, ja predpokladám, že budeme mať hodne čo robiť, aby sme občanom vysvetlili, aké sú rozdielne kompetencie, prečo niektorí budú kandidovať tam aj tam. V prípade európskych volieb a prezidentských volieb toto nehrozí. Čiže ak tu má nastať diskusia na túto tému, že či takéto zlúčenie volieb nebude spôsobovať problémy pri jednotlivých častiach kampaní volieb do Európskeho parlamentu a potom prezidentských volieb, s istotou viem povedať, že občania na Slovensku dokážu veľmi dobre rozlíšiť, kto je prezident Slovenskej republiky a kto sú naši zástupcovia v Európskom parlamente. A preto pevne verím, že aj toto je o motív navyše, aby sme sa touto legislatívnou normou zaoberali.
Celkom na záver ešte poviem toľko, že po vzore dvoch ďalších zákonov, ktoré tu boli v Národnej rade Slovenskej republiky, budem predkladať procedurálny návrh, aby sme o tomto návrhu zákona hlasovali až na októbrovej schôdzi, pretože verím tomu, že máme ten čas na to, aby sme ešte si spoločne prešli perspektívnu podporu vrátane ministerstiev, ktoré sú do toho priamo zainteresované a kde už som určité aktivity začal realizovať a verím, že v pozitívnom slova zmysle. Takže na október vám potom vopred budem ďakovať za podporu a verím, že týmto návrhom zákona spoločne ušetríme niekoľko iks miliónov eur Slovenskej republike a zároveň, ako som povedal, zlepšíme možnosti rozšírenia jednotlivých tých volieb v zmysle väčšej kvality mandátu či už europoslancov, alebo prezidenta Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Hovorím, sú to síce dve rôzne úpravy, ako hovorím, jedna je ústavná, druhá je úpravou jednoduchou v rámci legislatívneho konania, ale obe bezprostredne súvisia a na seba nadväzujú. Zároveň teda ďakujem za túto možnosť prezentovať tento návrh zákona. Pôvodne sme totiž nepočítali s tým, že v pondelky sú rokovacie dni, pán podpredseda, takže preto som tu v pondelok nebol, keď ste ma spomínali, lebo som mal naplánované iné aktivity podľa kalendára, ktorý ste schválili vy. Ale počul som o tom, že môžme do budúcna požiadať o naplánovanie bodu, takže radi to využijeme. Ďakujem pekne za oficiálne a verejné potvrdenie v tejto súvislosti. No a teraz k veci.
Začnem tým ústavným návrhom zákona. Je to veľmi dôležitá, ale zároveň veľmi jednoduchá vec, ktorá, verím, bude mať širokú podporu v tomto parlamente, pretože sa vďaka nej dokáže urobiť jedna veľmi užitočná a osožná vec. Cieľom návrhu ústavného zákona je totiž odstrániť neopodstatnené ústavné obmedzenie, podľa ktorého sa voľby prezidenta Slovenskej republiky majú vykonať najneskôr 60 dní pred uplynutím funkčného obdobia dosluhujúceho prezidenta. Táto 60-dňová lehota je značne obmedzujúca pre prípadné zlučovanie volieb prezidenta Slovenskej republiky s voľbami do Európskeho parlamentu, o čo ide primárne v našom návrhu zákona, ktorá sa rieši samostatným návrhom novely zákona o podmienkach výkonu volebného práva, čo je práve tá tlač 1056, o ktorej budem hovoriť za chvíľočku, a to je tá, ktorú sme predložili spoločne s týmto návrhom zákona na túto schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.
Táto novela nadväzuje na vhodne nastavenú novelu volebného zákona z marca 2017. A tu sa chcem obzvlášť obrátiť na vás, milí kolegovia a milé kolegyne z vládnej koalície, je to váš návrh zákona, ktorý ste schválili v marci 2017, kedy ste zlúčili voľby do župných alebo, keď chceme, krajských zastupiteľstiev a voľby županov alebo, keď chceme, predsedov samosprávnych krajov spoločne s voľbami primátorov, starostov obecných a mestských zastupiteľstiev. Čiže v podstate len nadväzujeme na to, čo ste urobili vy, akurát že v tomto kontexte, a k tomu sa dostanem trošičku neskôr, to bude omnoho jednoduchšie a omnoho prehľadnejšie.
Túto 60-dňovú lehotu, o ktorej hovorím v tejto súvislosti, v súvislosti teda s ústavným návrhom zákona, je však možné skrátiť bez ohľadu na prijatie novely volebného zákona upravujúceho zlúčenie volieb, pretože 60-dňový odstup nemá žiadny racionálny základ podľa nášho názoru a v iných štátoch Európskej únie si vystačia s omnoho kratšou lehotou. Napríklad súčasný francúzsky prezident zvíťazil vo voľbách dňa 7. mája 2017 a už 14. mája 2017 sa ujal funkcie. Čiže vidíme, že tam ten rozdiel je výrazne, výrazne menší ako v našich podmienkach. Navyše príliš veľký časový odstup od volieb predlžuje medziobdobie, kedy dôveru občanov mohol získať iný prezident, no kompetencie stále vykonáva prezident dosluhujúci, čo zároveň znižuje jeho váhu.
Toto je problém, ktorému čelíme na Slovensku v mnohých prípadoch. Napríklad nám práve v Banskej Bystrici bolo oznámené, že najbližšie mestské zastupiteľstvo bude až 13. novembra. Ja osobne nie som nadšený touto informáciou, pretože presne tento prípad nastane, kedy budeme ešte prijímať rozhodnutia v pôvodnom zoskupení poslancov a primátora, ale už bude tri dni po voľbách, kedy naozaj tá kompetencia by už mala byť na novozvolenom zastupiteľstve a novozvolenom primátorovi.
Predložený návrh ústavného zákona, a to by som tak isto rád zdôvodnil, nemá negatívny vplyv na štátny rozpočet ani na rozpočet verejnej správy, nemá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie ani negatívny vplyv sociálny, nemá negatívny vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti.
Návrh teda ústavného zákona je, pochopiteľne, v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Takže toto je k tej prvej časti, k zmene ústavného zákona, ktorým teda skracujeme veľmi jednoducho lehotu zo 60 dní na 30 dní.
No a dovoľte mi prejsť k tej druhej časti, ktorá, ako som povedal, bezprostredne s týmto návrhom zákona, ústavného zákona súvisí, a to je návrh zákona, ktorým by sme radi umožnili konanie prvého kola alebo druhého kola volieb prezidenta Slovenskej republiky s voľbami do Európskeho parlamentu v jeden deň a v rovnakom čase a prostredníctvom spoločných volebných komisií. Možno tým totiž dosiahnuť dvojitý efekt. Po prvé sú to finančné úspory a po druhé vyššia účasť. A toto je mimoriadne dôležitá vec. S vyššou účasťou priamo súvisí aj ušetrená celoeurópska blamáž, na ktorú sme už, bohužiaľ, zvyknutí za posledné troje európske voľby, obzvlášť tá z roku 2014, 13-percentná dodnes intenzívne rezonuje vo všetkých európskych análoch. Slovensko je v tomto smere rekordmanom a bolo by naozaj v našom záujme, aby sme túto negatívnu rekordnú neúčasť potvrdili aj vo voľbách v roku 2019.
Národná rada Slovenskej republiky, ako som už spomínal, schválila 21. marca 2017 zákon č. 73/2017 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon č. 180/2014, známy to zákon o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Uvedená novela celkom logicky, a to by som rád zdôraznil, aj racionálne zlúčila konanie volieb do orgánov samosprávnych krajov a volieb do orgánov samosprávy obcí. Analogicky k uvedenej legislatívnej norme bol s prihliadnutím na niektoré špecifiká volieb prezidenta Slovenskej republiky a volieb do Európskeho parlamentu vypracovaný aj tento návrh zákona.
Základnou odlišnosťou volieb prezidenta je, že ich termín sa môže pod vplyvom nepredvídateľných okolností meniť. Toto si uvedomujeme a to by som rád zdôraznil hneď na začiatku pri predstavovaní tohto návrhu zákona. Týmito nepredvídateľnými okolnosťami môže byť napríklad odstúpenie prezidenta z funkcie alebo jeho úmrtie počas jeho funkčného obdobia. Preto je navrhované pravidlo o konaní zlúčených volieb v jeden deň formulované v podmieňovacom spôsobe, a teda ak to umožňuje časová súvislosť medzi oboma voľbami.
Už od roku 1999, kedy sa konala historicky prvá priama voľba prezidenta Slovenskej republiky, sa koná inaugurácia prezidenta 15. júna. Voľby do Európskeho parlamentu sa tradične konajú koncom mája. Táto konštelácia je ideálna pre zlúčenie volieb a získanie synergického efektu z tohto zlúčenia.
Predložený návrh zákona má pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, to by som tak isto rád zdôraznil, samozrejme, nemá žiadne negatívne vplyvy, ktoré som už spomínal aj pri tom ústavnom zákone, a je, pochopiteľne, v súlade so všetkými potrebnými legislatívnymi normami vrátane legislatívy Európskej únie.
Ďakujem. Toľko na úvod, čo sa týka predstavenia oboch návrhov a poprosím pána podpredsedu, aby otvoril rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, ďakujem veľmi pekne za slovo aj za možnosť teda predstaviť vám naše dva návrhy zákonov... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec, ak idete obidva naraz, tak ešte musím uviesť, že budete zároveň hovoriť aj o druhom, dobre?

Klus, Martin, poslanec NR SR
Asi to tak bude jednoduchšie.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, opäť raz. Asi si tu zriadim nejaké detašované pracovisko, ale k veci.
Mám interpeláciu, ak dovolíte, na pani ministerku kultúry. V zásade sa jedná o podnet, ktorý som dostal z kultúrnej obce, a je to skôr taká otázka, ktorá je pomerne vážna a tiahne sa už rokmi v rámci teda kultúrnej obce, a teda by som ju, ak dovolíte, rád predniesol.
V súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona NR SR č. 35/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a tak ďalej, si vám dovoľujem podať interpeláciu vo veci dlhodobej absencie reprezentantov Slovenskej republiky na súťaži mladých talentov organizovanej Eurovíziou pre mladých interpretov vážnej hudby. V Edinburghu sa nedávno uskutočnil 18. ročník takejto sútaže mladých talentov, ktorú každé dva roky organizuje Eurovízia, čiže účasť reprezentantov jednotlivých krajín organizačne zabezpečujú ich národné televízie. A v tejto súvislosti mi dovoľte opýtať sa nasledovné štyri otázky:
Kto tento rok reprezentoval Slovenskú republiku na súťaži mladých talentov v Edinburgu, ktorú organizuje v dvojročnom intervale Eurovízia?
Ak nikto, z akých dôvodov?
Kedy sa Slovensko zúčastnilo tejto súťaže naposledy? To je tretia otázka.
No a štvrtá otázka: Ktorí mladí slovenskí interpreti vážnej hudby sa jej zúčastnili v priebehu posledných 18 ročníkov?
Ja myslím, že z tých odpovedí bude zrejmé, že máme jeden vážny problém a že nevyužívame v tejto oblasti dostatočne priestor, ktorý sa nám ponúka, pretože naše mladé talenty sú na túto súťaž podľa mne dostupných informácií veľmi dobre pripravené. Takže vopred ďakujem pani ministerke za odpoveď a písomne podávam túto interpeláciu do podateľne.
Ďakujem za pozornosť.