Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

9.2.2018 o 16:43 hod.

Mgr.

Martin Poliačik

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.2.2018 16:09 - 16:11 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Ďakujem.
Pán Mazurek, ja to prečítam ešte raz. 80 % tri- až šesťročných detí nenavštevuje materské školy v rómskych osadách a dokopy to tvorí nejakých 30 400 detí. Takže, ako neviem, čo hovoril Igor na začiatku, ale iba 20 % detí z rómskych osád chodia reálne do škôlky a podľa Atlasu rómskych komunít 80 % z nich do škôlky nechodí. Takže akože ten problém je vypuklý. Problém, ktorý som sa ja snažil pomenovať, je, že dnes nemáme kapacity na to, aby sme ho dokázali naplniť. To znamená, že súčasťou riešenia nemôže byť iba povinnosť deti do škôlok prihlasovať a dávať, musí byť takisto, že tie škôlky budujeme. Takže možno som to ja pokazil, možno mi nebolo dobre rozumieť, ale 80 % rómskych detí podľa štatistík, ktoré ja mám k dispozícii, nechodí do škôlok.
K ostatným, áno, v podstate hovoríme o tom istom. Čím skôr čo najviac detí, ktoré nemajú dostatočne podnetné prostredie, dostaneme k predškolskej výchove, tým, a to dáta hovoria, významne zvyšujeme ich šancu uspieť v takých parametroch, ako je napr. meranie PISA. Zároveň ale je potrebné povedať, že treba posilniť aj to vzdelávanie od prvého ročníka vyššie, lebo podľa posledných dát až 30 % pätnásťročných detí na Slovensku, a to je naprieč celou populáciou, sú funkčne negramotní ľudia. Oni vedia čítať, ale nerozumejú tomu, čo čítajú. Takže nadstavba ešte aj na to, že pripravíme deti z málo podnetného prostredia, musí byť posilnenie aj toho mainstreamového prúdu, lebo inak nám ešte aj tie rómske deti budú dorastať do zle nastaveného systému.
Vďaka.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.2.2018 15:55 - 16:06 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Téma toho, že by sme mali deti už od troch rokov do nástupu do základných škôl pripravovať, nie je v parlamente nová. V rôznych podobách som v podstate spolupredkladal podobné veci s pani poslankyňou Nicholsonovou v minulosti a takisto aj z klubu OĽANO sem tento motív prichádza v rôznych, v rôznych variantách. Nemám problém zahlasovať za tento zákon, mám však niekoľko technických výhrad.
Tá prvá výhrada je, že nie som si úplne istý, či predkladatelia si uvedomili, v akom krátkom čase chcú naplniť aké veľké množstvo miest v materských školách. Ak vychádzame z údajov o, z rómskeho, z Atlasu rómskych komunít, tak tam sa hovorí, že nejakých 60 až 70 % rómskych detí do škôlok už chodí, ale ak by sme tam chceli podľa tých kritérií, ktoré sú v návrhu novely zákona menované, umiestniť aj tie ostatné, tak by sme hovorili približne o 20- až 30-tisícoch detí. Zároveň hovoríme, že ak by neboli umiestnené do týchto škôlok prostredníctvom splnomocnenej autority, že by to ani neboli vlastne rodičia alebo že by to bola samospráva v pozícii kurately, že ak by sa to nestalo, tak rodičia by boli stíhaní, a zároveň hovoríme, že deti zo sociálne vylúčeného prostredia majú byť uprednostnené, tak si myslím, že pri technickej realizovateľnosti už niekedy na budúci rok by sme sa dostali do dvoch typov problémov.
Ten prvý by bol, že tie škôlky by tam jednoducho neboli a deti by nebolo kam zapísať. Ten druhý by bol, že v škôlkach, kde dnes chodia z väčšej časti deti prislúchajúce k majorite obyvateľstva, mimo sociálne vylúčených spoločností, by mohlo dôjsť k tomu, že by tieto deti boli vytláčané a kvôli tomuto prístupu by tam boli zapisované deti zo sociálne vylúčených spoločenstiev, čo by k budúcemu zmieru medzi majoritou a vylúčenými spoločnosťami celkom určite neprispelo. Preto nemám problém s myšlienkou nastaviť také pravidlá, aby deti z málo podnetného prostredia v čo najväčšej miere chodili do škôlok už od troch rokov, ale musí to byť technicky realizovateľné, to znamená, musí to byť len tam, kde už existujú alebo môžu byť vytvorené kapacity. Koniec koncov program kontajnerových škôlok kombinovaných s nejakou formou komunitných centier, ktoré boli rozbehnuté za Petra Polláka, by mohli byť sľubným štartovacím procesom, ale tieto kapacity dnes ešte neexistujú všade. A teda v druhom čítaní, ak by sme sa k nemu dostali, dúfam, že príde k zmene, a to takej, ktorá bude rešpektovať daný stav.
Druhá vec, ktorá by tu mohla byť problém, je, že vlastne sa nám teraz cez definíciu týchto detí, dostávame k tomu istému problému, ktorý už sa dnes rieši. Na tú istú definíciu sme mali v minulosti naviazané dávky a podporu a už dnes máme problém s jej čerpaním, pretože jednak sa ťažko tieto deti vyhodnocujú a jednak technicky nie je možné pre nich, ku nim tie peniaze a príspevky dopraviť, konkrétne ide o príspevky na vzdelávanie detí, ktoré platia od 1. 9. 2016. A teda keď vidíme, že dnes už kapacity na vymáhanie a urobenie, čo zákon káže, nemáme, tak nemyslím si, že je dobré nabaľovať na to ešte ďalšie povinnosti, skôr by som najprv nejakým spôsobom vyživil ten podporný aparát, či už je to ministerstvo sociálnych vecí, ministerstvo školstva a všetky riadené organizácie pod nimi, na to, aby to bolo reálne urobiteľné, a až potom by som zavádzal to, že v podstate tie podmienky a čo zákon určuje, sa začne reálne plniť.
Medzistupňom medzi povinnou škôlkou od troch rokov, ktorú sme tu tiež kedysi riešili, a v podstate nulovou reguláciou, ktorá je dnes, je, samozrejme, to, čo sa tu spomínalo a čo, myslím, hovorila aj pani kolegyňa Verešová, a to je povinný nultý stupeň na všetky; povinný nultý ročník na všetkých základných školách. Štatistiky nám ukazujú, že aj jeden rok pred nástupom do základnej školy nám významne prispieva k tomu, že sa zlepšujú výsledky detí v meraní PISA. Tri roky, samozrejme, nám pomáhajú viac, dokonca to vyzerá tak, že všetky aj rómske deti, ktoré absolvovali tri roky pred nástupom do základnej školy, sa dostali až k ukončeniu strednej. To znamená, že ono im to nezabezpečí len ako keby cestu k tomu deviatemu ročníku, ono ich to posúva až k tomu, že sa dokážu reálne pripraviť na vstup na trh práce, a tým pádom, samozrejme, že sa sleduje stále dobrá myšlienka a to je, že čo najviac detí, zvlášť detí z málo podnetného prostredia, by sme mali dostať minimálne na rok, ideálne na dva a viac do prostredia, kedy sú schopné pripraviť sa na nástup do školy, lebo potom nepotrebujú dobiehať ten obrovský hendikep. Ten nultý ročník, ktorý by bol povinný a viazal by sa na školy, to znamená, že by nešiel do kapacít materských škôl, ale do kapacít škôl a vlastne by sme iba nabalili ďalšiu vrstvu na už existujúcu sieť školských zariadení, pre túto chvíľu vyzerá byť realizovateľnejší než trojročná príprava pre každé dieťa. A tie dve veci sa navzájom nevylučujú, len možnože by sme mali vzhľadom na to, že sa pozeráme na možnosti aj finančné, aj organizačné, aj inštitucionálneho zabezpečenia, pozrieť na to, čo nám viacej ako keby plní úlohy, ktoré máme pred sebou. A zatiaľ z tých dát, ktoré ja som mal možnosť vidieť, to vyzerá, že jeden rok pred školou je lepšia štartovacia čiara plošne, pre všetky deti – aj z marginalizovaného prostredia, ako snaha zabezpečiť tri roky pre každé jedno dieťa.
Čo sa týka škôlok samotných, tam je, samozrejme, potrebné pracovať s celou komunitou. Veľmi dobre tu zaznelo a som rád, že aj Igor Matovič si osvojil tú rétoriku, že internátne školy nie sú riešením. Tie príklady sme videli všelikde po svete, nemôžme celú jednu generáciu detí vytrhnúť z jedného prostredia a zároveň nebyť schopní ju začleniť do toho nového, lebo ony ostanú zaseknuté niekde medzi, ich vlastná komunita už ich nebude vnímať ako vlastné, to znamená, že aj tie korene, ktoré majú, stratia, ale ak ich majorita neprijme medzi seba, tak ostanú stratené niekde na pomedzí a ostanú zaseknuté v systéme a koniec koncov budú na príťaž len štátu.
Preto je oveľa lepšie a systémovo priaznivejšie pre tieto decká vytvárať cez kombináciu komunitných centier, vzdelávacích centier a terénnej práce aj s rodičmi, aj so samosprávou, pracovať plošne tak, aby sa zvyšovalo jednak povedomie o možných budúcich cieľoch na úrovni komunity, osady, rodiny a aby vlastne to komunitné centrum v kombinácii so škôlkou dajme tomu a potom so školou, pričom kontajnerové riešenia vlastne vychádzajú v ústrety tomu, že sa dajú pristavovať k tým komunitným centrám, tak vlastne dieťa nám ráno odíde z osady, ide do škôlky pri komunitnom centre, ostatné deti staršie idú do školy, keď sa vrátia naspäť, môžu si v komunitnom centre spraviť úlohy, strávia nejaký čas aj so škôlkarmi a na večer sa, áno, aj s rodičmi a navečer sa vracajú do osady vyspať. A tým pádom tie prirodzené väzby rodinné ostávajú zachované, ale to, čo tým deťom potrebujeme nejakým spôsobom vštepiť, to je, to sú hodnoty, základné a občianske veci, hygienické návyky a takisto pripraviť ich nejakým spôsobom na vstup do reálneho života, dokážeme napĺňať bez toho, aby sme kvôli tomu museli budovať obrovské internáty.
Takže ja tento návrh zákona podporím, ale ako hovorím, ak by mal v tejto podobe prejsť aj druhým čítaním, nebol by som schopný zaň zahlasovať vo finálnej podobe. Dúfam, že v druhom čítaní bude priestor na to, aby sa mnohé veci technicky zmenili, aby sa aj časovo, aj organizačne vytvoril priestor na to, aby dobrá myšlienka nebola stratená v zlej realizácii.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.2.2018 17:07 - 17:08 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi, pán, veľmi pekne, pán minister, za tie odpovede. Len v jednej veci sme sa asi nepochopili. Činnosť každého ministerstva hodnotia, nieže kontrolujú, na to tu máme samozrejme zákonom dané výbory, alebo, alebo príslušné organizácie, ale hodnotia z pozície analýzy rôzne nezávislé inštitúcie, či sú to mimovládky alebo nadnárodné inštitúcie. A ja som vás požiadal vo svojej otázke, že aby ste vybrali jednu podľa vlastného uváženia, podľa ktorej činnosť Ozbrojených síl na Slovensku je dostačujúca alebo ju hodnotí pozitívne. A môže to byť kľudne mimovládka na Slovensku, ktorá sa venuje obrane, alebo to môže byť zahraničná mimovládka, ktorá sa venuje obrane, alebo to môže byť nadnárodná organizácia, ktorá monitoruje obranu. Nechcem podsúvať konkrétne organizácie, aby som nebol obvinený, že niekomu tu držím stranu, preto som bol veľkorysý a povedal som vám, vyberte si vy, aby sme potom mohli, ak dokážete takéto niečo predstaviť, takéto hodnotenie, porovnať názory rôznych organizácií a zase rozšíriť tú diskusiu o inú, vecnú rovinu než tú, ktorú preberáme dneska celý deň.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.2.2018 16:43 - 16:44 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. No, ja by som pánovi Čížovi aj odpovedal, ale tiahnutie nikotínu zjavne bolo silnejšie, tak skúsim niekedy nabudúce, keď vydrží počkať na reakcie. A vrátim sa k tomu, čo som hovoril.
Vnímam záväzok pána ministra, ktorý vyslovil predtým, chcem ho iba zopakovať, zistíme, či je to možné a v akom rozsahu. A ak to bude možné, zverejníme, a aj ak to nebude možné, skúsime zistiť, čo sa s tým dá robiť. Dúfam, že vás korektne citujem, pán minister. Takže beriem to tak, že existuje aspoň neformálny záväzok na strane ministerstva obrany, že obohatí diskusiu o svojich vlastných cieľoch a svojich vlastných záväzkoch voči strategickým partnerom v rámci NATO o možnosť porovnávať stav ozbrojených síl s hodnotením, ktoré nám dáva NATO.
Myslím si, že jedným zo záverov dnešného dňa po tejto schôdzi by malo byť to, aby sme boli schopní okrem toho uznesenia, ktoré možno prijmeme, či už s mojím pozmeňovákom alebo bez neho, rozšíriť materiály, ktoré nám osvetlia, akým spôsobom chceme budovať ozbrojené sily, kam smerujú, aké sú naše ciele a ako sú s nimi spokojní partneri v rámci Severoatlantickej aliancie.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 9.2.2018 16:32 - 16:39 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. No viem, že je to nezvyk, nezvyknem sa vyjadrovať k témam bezpečnosti, ale som teraz v takej pozícii, že holt, kým tu nebude nový poslanecký klub Progresívneho Slovenska, tak dovtedy to budem musieť obhospodáriť sám (vyslovené s pobavením, ruch a smiech v sále). Viem, že sa všetci tešíte, ďakujem veľmi pekne a držte nám palce, budeme dobrí kolegovia.
Takže k otázkam obrany a toho, o čom sa tu dnes rozprávame. My už sme v podstate začali ten dialóg s pánom ministrom. Ja ho chcem formálne preniesť na inú úroveň, totižto ešte stále žijeme v parlamentnej demokracií a parlament má možnosť zaväzovať vládu k tomu, aby robila nejaké určité kroky, ktoré smerujú k verejnému záujmu, a preto chcem dať doplňujúci návrh. Otázka je, pán predsedajúci, či aj tu platí to pravidlo, že najprv sa odôvodňuje a potom sa číta. Takže mám normálne potom stopnúť čas, hej? Dobre, tak ten si nechám nakoniec a len sa opýtam teda pár otázok.
Tá prvá otázka je, pán minister, kto zvonku ozbrojených síl hodnotí postup súčasnej armády pri modernizácii ako dostatočný, transparentný a vyhovujúci potrebám NATO a našich strategických partnerov? Či existuje... Lebo môžme byť v situácii, že hodnotenia niektorých, dajme tomu, mimovládok, ktoré sa zaoberajú obranou, vám nebudú vyhovovať, ale určite by sa nemalo stať, že hodnotenia všetkých, okrem ľudí z vnútra, budú hodnotiť činnosť armády negatívne a jediný, kto bude armádu hodnotiť pozitívne, bude ona sama. Tak teda otázka je, kto zvonku hodnotí procesy, transparentnosť, komunikáciu a plnenie cieľov Ozbrojených síl Slovenskej republiky pozitívne? Môžte si vybrať.
Druhá otázka je a tú som sa vás pýtal predtým vo faktickej poznámke a iba ju zopakujem, sú podľa NATO naše priority previazané s prioritami Severoatlantickej aliancie? Otázku formulujem takto preto, že podľa informácií, ktoré som sa dozvedel ja, súčasťou výtky, ktorú vrcholní predstavitelia Severoatlantickej aliancie k Slovensku majú, je, že tie priority začínajú viacej smerovať od seba, než by konvergovali k sebe. A teda, či si stojíte za tým tvrdením, ktoré ste mi povedali v odpovedi na tú faktickú, že ako sám ste povedali, také niečo by dopustil len blbec. Dobre to citujem? Dobre.
Koľko cieľov majú ozbrojené sily plniť a koľko plnia, ste mi odpovedali predtým. Hovorili ste o šesťdesiatich troch, že tie sú stanovené. Ale či, že koľko z nich je plnených priebežne, ste nepovedali. Aký je tam pomer, lebo cieľov si samozrejme môžme dopredu naprojektovať mnoho, otázka je, koľko z nich reálne plníme.
A posledná vec, ktorú poviem teda a zopakujem, čo som hovoril predtým, Dánsko, Nórsko, Holandsko, Slovinsko, Česká republika hodnotenia zo strany NATO zverejňujú. Ja si neviem popravde predstaviť situáciu, že rovnako kvalifikované hodnotenia by mali iný stupeň utajenia v rôznych členských krajinách NATO. Viem si predstaviť, že môže existovať rôzna úroveň zverejniteľnosti častí tých hodnotení a že niektoré z nich by mali ostať na ministerstve, ale ak sa dajú stiahnuť reviews od NATO na základe ich hodnotenia na webových stránkach ministerstiev obrany v Dánsku, Nórsku, Holandsku, Slovinsku, v Českej republike a v iných krajinách, tak potom predpokladám, že nejaká časť by mala byť zverejniteľná aj u nás. A na to, teda nadväzuje aj môj doplňujúci návrh, ktorý má doplniť uznesenie, o ktorom dnes budeme hlasovať.
To odôvodnenie teda je: Pravidelné hodnotenie NATO v oblasti obranného plánovania, teda NATO Defence Capability Review je objektívnym a nezávislým hodnotením aliancie, ktoré pomenováva stav a možnosti rozvoja ozbrojených síl Slovenskej republiky. Je na rozhodnutí členskej krajiny, či toto hodnotenie zverejní, pričom mnoho členských štátov, ako tie, ktoré som už spomenul, to už urobili, na rozdiel od Slovenska, a ako vy tvrdíte, toto trvá 25 rokov.
Ako naznačil prejav prezidenta Andreja Kisku na poslednom veliteľskom zhromaždení náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl, prvé informácie z predbežných hodnotení odborníkov NATO naznačujú, že výsledky Slovenska v tomto hodnotení budú negatívne. Zverejnenie tejto správy teda umožní viesť kvalitnú a na faktoch založenú diskusiu o strategickej otázke, a to je smerovaní Ozbrojených síl Slovenskej republiky.
Doplňujúci návrh teda znie: Za bod B sa vkladá nový bod C, ktorý znie: "C. zaväzuje vládu Slovenskej republiky zverejniť výsledky hodnotenia v rámci plánovacieho procesu NATO, tzv. NATO Defence Planning Process". Doterajší bod C. sa označuje ako bod D.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.2.2018 15:48 - 15:50 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. No, pán minister, Dánsko, Nórsko, Holandsko. Slovinsko aj Češi a ďalšie krajiny majú buď časti, alebo celé reviews od NATO zverejnené na svojich stránkach. A tým pádom nepredpokladám, že existuje nejaká generálna politika NATO, čo sa týka utajenosti týchto reviews, je to na každého zvážení, každej krajiny. Volá sa tu dnes celý deň po tom, aby sme zakladali diskusiu o bezpečnosti a ozbrojených silách na Slovensku na faktoch, tak kto iný než samotní experti NATO by nám mali nastaviť to zrkadlo pre verejnú diskusiu, na základe ktorého by sme mali pomeriavať, že či máme úspech a či nie. Sú podľa NATO priority ozbrojených síl totožné s dlhodobými prioritami NATO? Z tých cieľov, ktoré ozbrojené sily majú plniť, koľko reálne ozbrojené sily plnia? Sú ozbrojené sily v súčasnosti na Slovensku atraktívne pre recruitment nových ľudí? Odchádzajú dobre kádre z ozbrojených síl, alebo nie? Toto sú všetko otázky, ktoré by sme sa vedeli dozvedieť, a kľudne to môžte urobiť tak, ako sme sa rozprávali, že zhodnotenia NATO sa vyberú podstatné časti a jedna k jednej sa vypracuje na ministerstve obrany odpoveď, či s takýmto hodnotením súhlasí, či nie. Ale to má byť ten základ a nie v podstate články, jako hovorí pán predseda parlamentu, z Googlu, na základe ktorých stále sú možné fabulácie. Prestať utajovať, je najlepší spôsob ako začať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.2.2018 10:36 - 10:38 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. No, pán predseda parlamentu, vypýtali ste si progresívne, tak skúsim progresívne. Hovorili ste o tom, diskusia o obrane a bezpečnosti na Slovensku sa nezakladá na relevantných údajoch, ale že ľudia si musia vyťahovať informácie z Googlu a z Facebookov, tak skúsme to posunúť. Nie je tomu tak dávno, je tomu pár dní, možno týždeň aj niečo, čo na Slovensku začala na ministerstve obrany diskusia o výsledkoch hodnotenia v rámci plánovacieho procesu NATO. Niekoľko členských krajín NATO nemá problém tieto tzv. NATO Defence Planning Process zverejňovať alebo review, ale u nás podliehajú utajeniu. Ak teda stojíte za svojím slovom, pán predseda parlamentu, a chcete, aby diskusia o národnej bezpečnosti a o ozbrojených silách prebiehala na základe relevantných dát, tak aké dáta sú relevantnejšie, než reviews zo strany nášho strategického spojenca a to je NATO. Krajiny ako Dánsko alebo Slovinsko nemajú problém na stránkach svojich ministerstiev obrany mať zverejnené tieto reviews a na nich zakladajú potom nejaké vlastné hodnotenie dosiahnutých úspechov, aj chýb, ktoré tam sú pomenované.
A teda sa pýtam, keď navrhnem do uznesenia, o ktorom dnes budeme hlasovať, doplnenie bodu, na základe ktorého by sme zaviazali vládu zverejniť toto review, budete za, alebo budete proti?
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.2.2018 16:49 - 16:51 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. No, Zsolt, na bývalého ministra akože dosť veľký trapas, musím povedať, lebo vyhlásiť, že zmenou definície sa stane zviera subjektom práva, je, je, že ak, to ja som akože absolvent systematickej filozofie, ale, ale viem, že tak ľahko to nejde.
Tie zviera nenadobúdajú nové práva ako ich nositelia, oni sa stávajú v podstate vecou sui generis, to znamená, že to je vec so špeciálnymi vlastnosťami, ku ktorej tak treba pristupovať. A to, že má špeciálne vlastnosti, to je popísané v tej definícii, a síce že je to cítiaca bytosť a treba sa tak ku nej správať vo všetkých situáciách, kedy je to potrebné zohľadniť. To znamená, že zviera sa stále môže kupovať, zviera sa stále môže predávať, zviera sa za určitých okolností môže zabiť, ale je to, ale je pri tom treba prihliadať k tomu, že ako cítiaca bytosť, ktorá dokáže cítiť bolesť a iné pocity, by nemala pri tom trpieť. To je celé. A my tu neobjavujeme teraz Ameriku ani teplú vodu, ako toto je, toto je že definícia klasická, ktorá je vo väčšine legislatívnych systémov väčšiny európskych krajín. My sme dokonca jedna z posledných, keď nie posledná, čo túto definíciu v zákone nemá.
A na mieste bývalého ministra by som tíško sedel a šúchal nohami, že som to nespravil, a nie tu ešte zo seba robiť, no minimálne neznalého veci, musím povedať.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.2.2018 16:40 - 16:42 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ako spolupredkladateľ, samozrejme, plne podporujem. A jedna vec ma mrzí v tej verzii, ktorá je, vlastne ešte stále čaká na vládu a to je, že pani ministerka, alebo teda celý rezort nešli napríklad českou cestou, a že namiesto zmeny definície, ktorú my predkladáme, lebo nemáme celý ten legislatívny aparát, ktorý by to vedel dokončiť, nespravili vlastne už zapracovanie tej novej definície do všetkých častí Občianskeho zákonníka, kde, kde to je potrebné. Ja som si vedomý toho, že neskôr po prijatí tejto novely bude potrebné, aby na úrovni ministerstva spravodlivosti vlastne všetky časti, ktoré sa týkajú zaobchádzania so zvieratami, zapracovali tú novú definíciu tak, ako to urobili Česi vo svojom Občianskom zákonníku pred pár rokmi, ale dobrá správa je, že vlastne na tej základnej definícii už je dnes zhoda, lebo takisto ako definujeme my zviera pre slovenskú legislatívu, tak je zadefinované aj v pripravovanom materiáli ministerky pôdohospodárstva, a ak teraz parlament novú definíciu odhlasuje, tak ako je tu daná, tak sa tým nijakým spôsobom nezbrzďuje proces prijímania všetkej ostatnej potrebnej legislatívy toho ohláseného balíka, ktorý pani ministerka chce do parlamentu priniesť.
Takže verím tomu, že keďže na tej definícii sme sa vlastne aj s rezortom pôdohospodárstva zhodli, tak nič nebráni tomu, aby teraz nová definícia prešla, a všetko ostatné, čo sa týka legislatívy k ochrane zvierat, už je potom na pleciach rezortu pôdohospodárstva.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.2.2018 10:42 - 10:44 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Ďakujem, pán podpredseda. No, Braňo, ďakujem, že si mi pripomenul ešte aj tú, tú finančnú stránku, aj keď treba povedať, že keď sa pozrieme na, na celkový objem míňaných peňazí v projektoch ministerstva školstva, tak skôr sa dá povedať, že tu ide o nasledovanie už starých trendov, než že by to bola nejaká nová vec. Stačí si spomenúť na interaktívne tabule, na tablety, pri ktorých teraz prebiehajú kontroly vlastne plnenia projektov, na základe ktorých táto technika bola do škôl dodávaná, a zrazu zisťujeme, že sa nám, možno si pamätáš, kedysi sa tu hovorilo, že existujú školy, ktoré by sa dali oblepiť tými tabletmi, čo tam. čo tam doniesli, že by sa dala zatepliť škola s tou technikou, čo tam niekto doniesol, a nikto o ňu nemal záujem.
Tak ja som nedávno počul o veľmi bizarnom prípade, keď prišla inšpekcia pozrieť sa, že či sa technika používa, vošla do triedy a vpredu v triede bola interaktívna tabuľa, aj vzadu v triede bola interaktívna tabuľa, a keď si pozreli čísla, tak povedali, že no dobre, dobre, máte tu dve tabule, ale ani na jednej nesedí číslo s tým, čo hovorí projekt, že by ste tu mali mať. A pani riaditeľka povedala, ahá, tak vy ste odtiaľ, tak poďme so mnou, a zaviedla ich do skladu, otvorila skriňu a tam v skrini bolo ďalších 7 interaktívnych tabúľ naukladaných jeden vedľa druhého a povedala, odpíšte si čísla, aby sme vedeli, ktorej kontrole čo máme dať. Takže takto pán Pellegrini rozhadzoval techniku svojich kamarátov, ktorú potreboval nakúpiť a predať, takto sa robila podpora digitalizácie vzdelávania na Slovensku a nemôžme sa diviť, že rovnako sa fušuje aj duálne vzdelávanie, o ktorom práve teraz rozprávame.
Skryt prepis