52. schôdza

Ja môžem povedať len jedno. Tu, ten text si treba prečítať. Aj mňa rozhodnutie budapeštianskeho parlamentu vyrušilo od prvej chvíle a tak ako vláda aj my sme hľadali odpoveď aj v konzultácii s medzinárodne uznávanými odborníkmi. Keď urobíme, ako som dnes dopoludnia povedal, chybný prvý krok, ak ten prvý gombík zapneme, zle pán predseda výboru Mamojka povedal, že možno o niekoľko milimetrov ho zapneme, no bodaj by pán Mamojka o niekoľko milimetrov, ale keď ho zapneme o dierku, dve zle, bude sa to ťažko vyrovnávať. Tento návrh vychádza z hlbokého presvedčenia, že bránime akýmkoľvek exteritoriálnym účinkom zákona, ktorý prijal budapeštiansky parlament. Nikdy neuznáme tento zákon, nikdy neuznáme pôsobenie, alebo účinky tohto zákona. O tomto ten návrh je. O tomto ten návrh je. Z tejto filozofie sa odvíja. Nechcem už donekonečna reagovať na tú Stranu maďarskej koalície, hoci vám pomohla schváliť Lisabonskú zmluvu a vy ste tiež nevylúčili Stranu maďarskej koalície z budúceho pôsobenia. Nechcem vám pripomínať, že v prvej mojej vláde bola SDĽ, viacerí z vás, boli v SDĽ, to už asi by sme nemuseli donekonečna opakovať, ale prečo som to nepredložil vo výbore. No, je to tu a ja som ho ponúkal už včera pán podpredseda Národnej rady. Ponúkal som tento zákon už včera, tento zákon mohla si aj vláda osvojiť, mohla ho aj prevziať do svojej kompetencie, stále môžme ešte získať čas na to, aby sme sa poradili, ktoré riešenie naozaj najlepšie ochráni záujmy Slovenskej republiky. Predniesol som tento návrh v hlbokom presvedčení, že najlepším spôsobom chráni naše štátne a národné záujmy.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Mečiar, nech sa páči.

Dámy a páni, tému ani čas sme si nevybrali. Tá nám bola určená. Určená a vnútená bola parlamentom Maďarskej republiky. Určená a vnútená nám bola stranami Maďarskej republiky, čiže všetky hlášky o tom, že si chceme na tom robiť volebnú kampaň, alebo sa niečo má zakrývať je historický omyl. Naviac, spoločenská nebezpečnosť týchto krokov je väčšia ako drobné politikárenie, pokusy zhadzovať partnerov alebo spochybňovať o tom, že sa vôbec o tejto veci rokuje. Včera som urobil historický exkurz o vzájomných vzťahoch ako to vyzeralo a čo sa stalo. Dovolím si ešte raz v krátkosti upozorniť na niektoré body. Prvé, tak odmietaný Trianon bol dobrom pre Maďarov. Umožnil im realizovať právo na sebaurčenie a vytvoriť maďarský štát. Predtým bol uhorský, vlastný maďarský štát nebol. Bol prijatý, akceptovaný reprezentáciou Maďarska susedných štátov a akceptovaný menšinou na Slovensku, ktorá vyjadrila vôľu žiť v Československu. Po tragédiách a mŕtvych v II. Svetovej vojne, utrpení ľudí, celej Európy, sveta a aj južného Slovenska, znovu tí čo chceli žiť v maďarskom štáte odišli, zostali žiť na Slovensku len tí, čo chceli žiť ako občania Československej republiky a neskoršie slovenskej. Skade sa berie vôbec táto vlna nacionalizmu pomýlených názorov a nárokov? Parížska mierová zmluva, ktorou bola ukončená II. Svetová vojna jasne stanovila dve pravidlá. Koniec fašizmu, nesmie sa obnoviť v žiadnej podobe, ale aj koniec nacizmu. A čoho sme svedkami? Tam, kde ekonomika a sociálne veci zaostávajú, dostávajú sa do krízy a nevedia politici tieto veci riešiť, dochádza k stavom, že politiky a scén sa zmocňujú extrémisti, ktorí v rôznej podobe vystupujú a dávajú lieky v západnej Európe, je to predovšetkým zamerané proti prisťahovalectvu, v strednej Európe najviac do týchto vzťahov rýpe práve maďarská politická reprezentácia, ktorá hovorí nielen o ľuďoch národnostnej menšiny, ale hovorí a to hovorím jednoznačne o územiach, o prinavrátení území, o prinavrátení vlastí.  Kto to nepočuje, že to z Maďarska zaznieva už pekných pár rokov, tak je hluchý. Kto to nevidí, tak je slepý. A kto tomu nerozumie, tak je hlúpy. Pokiaľ ide o otázky, ktoré sú s týmto spojené, tak kríza, ktorá bola teraz v Maďarskej republike a ešte pretrváva v ekonomike a v sociálnych systémoch viedla ku krachu vlády socialistov, viedla k dočasnej vláde, ktorú práve strana Fides bojkotovala v tom, aby prijala zásadné reformy a prehĺbili sa spoločenské protiklady. V podstate maďarský štát je dnes držaný medzinárodnými organizáciami finančnými, bankovými, ktoré im poskytujú úver, ale otázka stojí aj inak. Je ten režim politický, ktorý dneska vládne v Maďarsku, režim demokratický? Alebo je to úchylka od demokratického režimu a tým aj od parížskych dohovorov, tým všeobecne deklarovaných práv v Európe, v Európskej únii, v celom svete. Ak je to úchylka, tak potom Slovensko má zastúpenie v medzinárodných finančných inštitúciách, prečo náš zástupca v medzinárodnom menovom fonde a Svetovej banke nevystúpi a nepovie, vážení financujete fašistickú úchylku. Aj za naše peniaze. Ohrozujete mier v strednej Európe aj za naše peniaze. Neželáme si to!  Zastaviť a pribrzdiť do doby, kým sa neobnovia demokratické pomery v Maďarsku a to dávať tak ako svet obyčajne dáva, obnovu demokratických princípov pred ekonomické záujmy jednotlivých vlád. Pokiaľ ide o Jobbik, kto pochybuje, že je to hnutie fašistické, tak nevie čo je fašizmus. Ak strana deklaruje nároky na územie, nároky na občanov, ak hovorí o vytváraní vlastných ozbrojených gárd, ak hovorí o zabratí území silou, ak hovorí a pripúšťa možnosť vojenského konfliktu s okolitými štátmi, ak sa správa rasisticky voči občanom inej rasy na území vlastného štátu a to sú v danom prípade ľudia z menšiny Rómskej, tak je to obyčajný fašizmus a títo obyčajní fašisti sedia dneska v parlamente Maďarska a zastupujú maďarský štát v Európskom parlamente. To súvisí ešte nie s tým, čo je predmetom dnešného rokovania, ale s uvedomením si, aký politický režim máme u južného suseda, je takto zastavený na obdobie, kým tento parlament bude a neprídu nové voľby, nevieme ani potom či to bude viacej alebo menej. Vieme, že Fides je nacionalistická strana, Orbán je nacionalistický politik, využíva medzirokovanie, hrá sa na mŕtveho vtáka, kým parlament robí špinavú prácu, on zatiaľ nič, potom keď bude predseda vlády, veď stav je hotový, čo máme robiť a veci sa budú uvádzať ďalej a ďalej do pohybu, takže to je otázka druhá, aký je postoj k maďarskému nacionalizmu. Veď nás doprevádza už vyše 200 rokov. Koľko ešte bude? Kým budeme žiť vedľa seba, musíme sa mu vedieť snažiť odolávať a vytvárať jednotu proti nemu.
Ja som počúval dobre tú časť prejavu pána Dzurindu, v ktorom hovorí, že neprijímajú toto rozhodnutie a to je fajn. Len aké politické závery sa z toho vyvodzujú? To znamená, že strana, ktorej predseda tu vyhlasuje, že jeho národnosť je viacej ako štátna príslušnosť, že je viacej ako ústava a zákony a tohto štátu, že je nad nimi, nebude už partnerom pre vás ani pre žiadnu inú stranu? Pre vládu? Ak áno, je to prvý rozumný záver, ktorý z toho treba urobiť, ale nesmie byť partnerom ani pre žiadnu stranu, ktorá je v tomto parlamente. Tieto skupiny sa izolujú, vytláčajú a nie berú do centra politickej pozornosti a neodovzdáva sa im politická moc. To je dobrodružstvo, za ktoré sa draho platí. Ďalej, stále sme v rovine politického režimu, kde budeme musieť odpovedať aj na to, že ako Slovensko bude reagovať v zahraničí na to, že u jeho suseda sa prejavujú neofašistické tendencie. Aké budú diplomatické aktivity? Na pôde medzinárodných organizácií, v dvojstranných vzťahoch, ale napríklad aj v tej zmluve, ktorú Kukan uzatvoril o tom, že legálne prenikajú peniaze z maďarského štátu, ktorými sa financujú niektoré aktivity na Slovensku. Prečo ho minister zahraničných vecí nezruší? To je požiadavka tak urobiť a čím skôr. Verejnosť bola informovaná, že to nie je, ale to sa stalo, tak nech to skončí. Prečo sa má zakladať nerovnosť medzi ľudí a peniaze idú Boh vie kde, Boh vie na aký účel.
Pokiaľ ide o okolnosti, ktoré súvisia s vývojom politického režimu na Slovensku, tak si povedzme, že chceme mať štát demokratický, chceme mať slobodu, budeme sa ruvať koľko môžme, pretože sme straníci, o svoju pravdu a svoje stranícke záujmy, ale tie naše záujmy nesmú byť viacej ako štát. Tam končí hranica straníckych sporov a straníckych záujmov, tam sa musí počúvať to čo ten štát potrebuje a ako to potrebuje. Ak toto prevýši, tak potom aké sú to strany? Ak sú strany, ktoré vlastnú etnicitu stavajú na štát, tak treba povedať, že sú aj štáty v Európe, demokratické, ktoré takéto strany nepoznajú a keď etnické strany ohrozujú podstatu štátu, tak ich rušia a zavádzajú systém bez etnických strán. My sme dokonca prijali kopu ustanovení o etnických politických stranách, že môžu existovať už v Ústave Slovenskej republiky, ale ak budú sústavne

ktoré vlastnú etnicitu stavajú na štát, tak treba povedať, že sú aj štáty v Európe, demokratické, ktoré takéto strany nepoznajú. A keď etnické strany ohrozujú podstatu štátu, tak ich rušia. A zavádzajú systém bez etnických strán. My sme dokonca prijali kopu ustanovení o etnických politických stranách, že môžu existovať už v Ústave Slovenskej republiky, ale ak budú sústavne ten štát rozrýpavať, načo sú? Kto bude financovať podporovať strany? A tým nemyslím len maďarské. Ja myslím, akékoľvek etnické strany. nech sa premenia na demokratické a nech teda pracujeme na iných princípoch.Ďalej je tu otázka postavená aj inak. Ak teda chceme politický systém na Slovensku stabilizovať pre budúce obdobie, pre voľby a to čo bude po voľbách, tak čo bude teraz po týchto voľbách pre nás smerodatné ? Kto, ako sa postaví práve k otázke tlaku suseda, ktorý v prvom kroku chce si vytvoriť svojich občanov na území iného štátu, v druhom kroku týchto občanov právne, politický, diplomaticky chrániť zo všetkých možných uhlov pohľadu a vnikať do tohoto vnútorného režimu štátu a v treťom kroku povedať, že však tam žijú naši obyvatelia, to je naše územie. A čo to znamená v Európe? Tretia vojna. Veď buďme realisti. Nie som to ja, kto hovorí o vojne ako prvý. Ako prvý z tohoto miesta to hovoril Ján Čarnogurský, ako predseda strany KDH, ktorý povedal, zmeny týchto pomerov sú v Európe možné len za cenu tretej vojny. Tak dneska sa bavíme o tom, ako nedopustiť prvý krok, aby nebol tento tretí. Ako tomu zabrániť, aby sa toto ďalej nerozvíjalo. Zhodneme sa na tomto opozícia, koalícia? Ak áno, tak potom môžeme hľadať aspoň v niečom spoločnú reč. Ďalej, pokiaľ ide o právne závery ktoré tu som počul a čo všetko sa okolo porozprávalo a pod. Ja si myslím, že je to právny režim, chápene veľmi nedobre. Maďarský parlament prijal nejaký zákon, ktorý hovorí o dvojitom občianstve, v Strane maďarskej koalície  pár jej sympatizantov  vzniká histéria, hurá, konečne budeme môcť byť aj občanmi Maďarského štátu a uvidíme  kto bude viacej a kto nám v tom bude brániť. Nuž, zoberme si právny stav, aký dneska existuje, keď si odmyslím Parížsku mierovú zmluvu, odmyslím si európske dohovory ktoré hovoria o občianskych právach a o štátnej príslušnosti, tak je tu ešte jeden dokument. Zmluva medzi Československou republikou a Maďarským štátom. Ktorá hovorí, ani jeden ani druhý štát nepripúšťa dvojité občianstvo ani pre deti. Táto zmluva je dnes platným dokumentom.  My sa nemôžeme tváriť tak, že to maďarský štát neviaže túto zmluvu  nevypovedal. Jediný dokumkent ktorý upravuje, lebo rozhodnutie Maďarského parlamentu zaväzujú maďarský štát iba do jeho hraníc. Tie u nás nemajú platnosť. Tie si iba potrebujú vytvoriť tam nejakého ohnivka, za ktorého by sa zachytili. Čiže právny režim nesmie byť uznaný Maďarským štátom dvojité občianstvo. Čiže ten zákon ktorý vyšiel, tak vlastne my nepracujeme preto, že Maďarský parlament niečo prijal, my pracujeme na vykonácich predpisoch tejto medzištátnej dohody. Platnej medzištátnej dohode o tom, že nesmie existovať dvojité štátne občianstvo. To je pre nás základný dokument z ktorého vychádzame. To je želanie Maďarského štátu, to je želanie aj Slovenského štátu, ktorí sú do tejto medzinárodnej dohody. A my o tomto dneska rozprávame. Pokiaľ ide o návrhy právnych riešení. Existuje ich niekoľko. Pozorne som si vypočul, pán Dzurinda čo hovoril, poznám aj tento citát, ktorý citoval z medzinárodného súdu v Haagu, poznám i ďalšie mnohé ktoré k tomuto hovoria, ale ten text, ktorý ste urobili, je text pštrosa, ktorý je v piesku. A hovorí, ja neuznávam čo sa bude diať na území Maďarskeho štátu. No týmto ľuďom na území Maďarského štátu uznajú občianstvo. Preto je lepšia táto varianta, ktorú predstavuje vláda a hovorí, rešpektujme právo občana vybrať si štátnu príslušnosť. Vybrať si v súlade s medzištátnou Československou zmluvou a Maďarskou zmluvou môže mať jednu štátnu príslušnoť. Ak si dobrovoľne vyberie štátu príslušnosť maďarsku, podľa tejto zmluvy medzinárodného práva a teraz aj vnútroštátnej normy stráca štátnu príslušnosť slovenskú. To je jediný normálny záver na to, aby tu nežili občania dvoch štátov. Vy tomu nezabránite, že tu poviete neuznávame, keď tam mu štátne občianstvo uznajú a správajú sa ako kvazi k občanovi. To nezastavíte, to nie je cesta. Ja som čakal čo poviete a aj som, keby to bolo rozumnejšie, tak zvihnem za to aj ruku. Toto je lepšie. Ak teda hovoríme, že nebude tu kvázi občianstvo a bude tu jedno občiansto, tak zasa vzniká druhá obava, ktorú šíri Most-Hid, vypočul som si aj diskusiu v televízii aj to, čo hovoril pán Gál, a zasa oni hovória, oddiaľme, rokujme, pozerajme na sociálne dôsledky a pod. Aké sociálne dôsledky? My dneska máme právny režim na Slovensku každý občan Slovenska je slovenský štátny občan. Všetci sme si rovní v právach a povinnostiach. Máme úctu ku všetkým menšinám. To, čo robíme nie je proti menšinám, to je na ochranu menšín. My si ich nechceme dať do područia žiadnym zahraničným skupinám, aby ponad ich hlavy kupovali a určovalil ich osud a viedli ich k novej tragédii. Toto je zmysel toho, prečo sa tu dneska hneváme a vadíme. Nechceme tento režim. (Potlesk.) Ale je tu aj druhá otázka, či samo o sebe vyjadrenie tohoto stačí. Keď sa pýtate na to, aký režim tu bude. My máme štátne občianstvo slovenské, máme medzištátne zmluvy ktoré hovoria, každý občan Európskej únii na území iného štátu používa práva občana Európskej únie aj keď Európska únia je je štátom, ale občianske práva uznáva, čiže tu nie je neprávny stav. Ak niekto ponúka tretie občianstvo a tretie občianstvo sa nepríjme, tak na Slovensku má práva a postavenia občana Európskej únie. Ale nemôže mať práva Slováka, občana Slovenskej republiky. Preto keď tuto hovorili poniektorí, to sme zvedaví kto to bude zisťovať. No dobre, stanú sa štátnym príslušníkom iného štátu podľa zákona tohoto štátu, strácas právo na občiansky preukaz, strácaš právo na pas, strácaš právo na prácu, máš právo požiadať o pracovné povolenie, strácaš  právo na zdravotné, sociálne zabezpečenie, môžeš za vlastné náklady. Preto sa rozhoduješ dobrovoľne. Všetci tí, čo ponúkajú dvojité štátne občianstvo nech povedia ľuďom aký osud im pripravujú. Čo to všetko bude mať aké dôsledky. Ak ale tu Csáky hovorí, som zvedaví kto mňa. Hoci kto, hociktorý práporčík. Ale aj rotný. Keď sa ťa opýta prečo klameš. Ak budeš brať peniaze od štátu vydávaš sa na základe falošných dokladov za občana štátu dopúšťaš sa trestnej činnosti. Je povinnosť tohoto štátu túto trestnú činosť odhaľovať a takýchto ľudí brať na zodpovednosť. Ak budeš sedieť v parlamente a budeš brať plat parlamentský a nebudeš občan tohto štátu, nebudeš voliteľný a nebudeš môcť voliť a budeš podvádzať, tak budeš za to platiť. Pobytom na slobode a sú aj prípady, pretože si cudzinec a nesprávaš sa podľa zákonov štátu, dopúšťaš sa aj priestupkového konania, môžeš byť zo štátu vykázaný. Bez zbavovania štátnej príslušnosti a štátneho zväzku. Ale to si musí každý rozmyslieť sám, čo chce urobiť. Tu je práve previerkou prechádza silný vzťah občanov Slovenska ktorí môžu podľa dedično-biologických vlastností  požiadať o maďarske občianstvo a väzby, ktorá sa vypestováva k Slovenskej republike. K svojmu štátu, ich domove ich vlasti. A táto previerka dnes s niekych zacvičila a treba povedaťaj  aké sú dôsledky. Aké sú dôsledky. Všetko je v právnom poriadku Slovenska vyriešené. Okamihom straty občianstva si na tomto území cudzincom. Prislúchajú ti všetky práva cudzinca. Celé postavenie náležitosti cudzinca. Tvoja menželka, deti, môžu byť dštátni príslušníci. Keď ty nechceš, nemusíš byť.  Ale potom je to už o niečom inom. Potom aj o zrušení štátneho občianstva už môžu rozhodovať colné orgány, nemusí to rozhodovať súd, stačí pečiatka, pobyť nežiadúci, za 10 rokov, alebo nežiadúci vôbec. To je režim do ktorého chcete, tí, ktorí ste obhajcovia tohoto rozhodnutia nahnať týchto ľudí. Veď im to povedzte že to takto má byť. Ideš na zdravotnú starostlivosť, áno je hradená zo sociálneho zabezpečenia. Keď je dohoda maďarskej a slovenskej poisťovne. Ale ta nie je. Tak si zaplatiš každý úkon u lekára. Lebo nemáš nárok na sociálne zabezpečenie. Hľadáš prácu, áno, môžeš na základe pracovného povolenia, ktoré sa ti môže časovo obmedziť. Toto sa má stať, toto sa má vykonať na území Slovenska? To sú dôsledky toho zákona o ktorom rokujeme dneska. takže, ak vláda Slovenskej republiky dneska hovorí, že budeme riešiť otázky tak, že sa bude považovať udelenie štátneho občianstva iným štátom za zánik občianstva Slovenskej republiky, je v súlade s medzinárodným právom, je v súlade so Slovensko-Maďarskou zmluvou, jeho účinky nastanú dňom účinnosti takéhoto zákona preto budú platné a účinné od toho dňa, kedy zákon vstúpi do platnosti, t.j. kedy ho podpíše prezident a bude uverejnený v Zbierke zákonov. Nepochybujem, že týmto parlamentom prejde. Ak teda tieto účinky nastanú takto, v tomto rozsahu ako účinky suverénnou Národnou radou Slovenskej republiky chcené, tak budú na celom území štátu platné. Pokiaľ ide o závery z toho aké sú . Keď Slovenská republika vznikala ako štát povedali sme si, štát ktorý je suverénny, nie je podriadený iným štátom. Štát, ktorý je štátom slobodných občanov bez ohľadu na farbu, národnosť, rasu náboženstvo a iné odchýľky, všetci sme v ňom rovní. Budovali sme štát ako spoločný domov všetkých a tento odkaz zneje dneska aj pre budúce generácie. Kto sa stavia proti tomu, stavia sa proti pravidlám demokratického spoločenského a pokojného spolužitia. Samozrejme že toto bude mať vplyv aj na rozhodovanie ľudí vo volbách. Bude, kto sme ako vlažní k téme, kto sme ako ostrí k téme. A niečo aj k tým, čo hovoria, buďme opatrnejší a zvážme a premyslime a pod. Toto isté sa presne na Slovensku hovorilo a písalo pred Viedenskou arbitrážou pred Mníchovom, veď buďme opatrnejší, veď dajme aj inú šancu. Zastavili sme preto konflikt ktorý viedok k II. svetovej vojne, alebo sme za to zaplatili veľkým množstvom životov? Takže, ta opatrnosť je na mieste iba do tej miery do akej chceme chrániť slovenskú zvrchovanosť ale nezamieňajme si opatrnosť za zbabelosť pred vonkajším tlakom. To nie je jedno a to isté. Dámy a páni, sú v zákone najaké tam dve slovíčka, čo môžu byť urobené inak, zhodli sme sa na tom, že tam je jeden výraz nepresný, ale to je druhá vec, to je právny názor, ale stav je takýto. Preto s vedomím úcty k občanom Slovenskej republiky bez ohľadu na rasu, farbu pleti, náboženstvo, národnosť, v záujme rovnosti nás všetkých budem hlasovať za prijatie tohto vládneho návrhu. Budem za neho hlasovať aj preto, že nechcem vytvárať ľudí nerovných, nechceme zakladať pôsobenie iných politických režimov a štátov na našom území mimo rámca uznaných a dohodnutých. Ak sa pýtate, či to týmto skončilo, odpovedám, nie. Toto je vstup do nového balíka problémov ktorý otvára nacionalistická a neonacistická vláda v Ma´darsku. Neonacistický parlament. Za tým pôjde zo slovenskej strany ešte množstvo druhých krokov. Je zbytočne dneska hovoriť, ktoré to budú. Závisí to trošku od politickej konštelácie, ale viem, že sú nevyhnutné. Musia byť. Na to, že musíme čeliť niečomu, s čím nechceme Slovensko zamoriť. Dámy a páni, cítite všetci, že dneska je to dôležité a že o voľačom rozhodnúť treba. Že to má   hádam prednosť aj pred mítangami a ostatnými stretnutiami. Všetko sme podriadili rokovaniu rokovaniu tohto parlamentu. Lebo tu sa rokuje dneska o vzťahoch na mnoho rokov. Daj boh, aby všetci ľudia, ktorí sa postavia za vládny návrh mali šťastnú ruku a pomohli zvrchovanosť a rovnosť ľudí v právnom poriadku Slovenska ochrániť. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

S faktickými poznámkami sa hlásia poslanci Dzurinda, pani poslankyňa Tóthová. Pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Dzurinda.

Pán poslanec Mečiar, chcem sa s maximálnym záujmom vás niečo opýtať, jednu otázku. Tio naodzaj ideme akceptovať stav, že na základe zákona Maďarskej republiky budú z našich štátnych občanov vznikať štátni občania Maďarskej republiky? To naozaj sa budeme prizerať, keď na základe Budapešti naši ľudia požiadajú o občianstvo, my bude súhlasiť, že sa stávajú občanmi Maďarskej republiky, akurát ich vyradíme z občianstva Slovenskej republiky . To naozaj ideme takto rešpektovať zákon Maďarskej republiky?

Poprosím vážení páni poslanci o kľud, pani poslankyňa Tóthová má totiž faktickú poznámku.

Ďakujem. Chcela by som povedať, že vystúpenie pána poslanca Mečiara jasne preukázalo že vety, ktoré tu zazneli že trestáme vlastných občanov nie sú pravdivé. Lebo ak sa niekto z vlastnej vôle podľa tohto zákona vzdá občianstva, lebo tým, že vezme občianstvo iné z vlastnej vôle sa vzdá tohto slovenského občianstva, tak tým pádom už nie je našim občanom. My našich občanov chránime do doby, pokiaľ sú naši občania. To je jedna otázka. Druhá. Taktiež je zrejme, že návrh pána poslanca Dzurindu síce hovorí on, že ideme sa pozerať, ale vlastne my by sme potom pokiaľ sú naši občania. To je jedna otázka. Druhá taktiež je zrejmé, že návrh pána poslanca Dzurindu síce hovorí on, že ideme sa pozerať, ale vlastne my by sme potom, keby sme nereagovali tak uznávame exteritoriálnu účinnosť maďarského zákona. My, keď neuznáme, čo s tým spravíme, oni ostanú ďalej maďarskí občania a my môžeme neuznávať, môžeme dupkať nohami, ale oni budú maďarskí štátni občania. A chcem povedať tretiu poznámku, že bude treba veľmi urýchlene vysvetľovať tento legislatívny návrh, pretože ja mám osobné skúsenosti a Mečiarova vláda tiež, keď sa prijímal zákon o štátnom jazyku aké nezmysly sme sa dozvedali, ktoré nám boli tlmočené, že to v zákone máme. Napríklad

Čas uplynul. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Mečiar.

Zdenek Plchač napísal jednu knihu Opustíš-li mně, nezahynu, opustíš-li mně zahyneš. Občan môže opustiť, štát nemôže opustiť občana. Ak sa občan rozhodne, že prijíma občianstvo iného štátu je to prejav vôle smerujúci k zmene vzniku, zániku vzťahov. My môžme len našim právnym poriadok povedať, že s týmto jeho prejavom vôle sa spája následok zánik štátneho občianstva Slovenskej republiky. To je všetko. Váš výklad práva je v tomto smere chybný práve v tom, že nerešpektujete, že to sú úkony, ktoré robia občania a neviete im zabrániť. Tým vzniká fakticky stav. V tom je rozdiel medzi vašim a našim chápaním práva, preto ten stav, kedy vznikne občianstvo iného štátu, vzniká na základe rozhodnutia občana, dôsledky tohto kroku pre náš štát eliminujeme tým, že neuznávame ten krok ako založenie nového štátneho občianstva na území Slovenskej republiky. To je všetko, viacej nemôžme urobiť. Čiže ten výklad, ktorý vy robíte je nedosiahnuteľný. Rozumiem, čo chcete povedať. No idete zlou cestou. To je to isté ako na železnici, keď je tam to tupé miesto, tupík sa to volá, keď narazí do toho a nemá východisko, slepá koľaj. Tak preto sa nedá váš návrh akceptovať.
Pokiaľ ide o tieto závery. Ešte raz.  Rovnosť občanov, úcta k občanom, ochrana občanov. Zmysel tohto zákona. Kto chce inak, inde, myslí, že je to lepšie úcta k jeho slobodnému rozhodnutiu, že môže tak, ale dôsledky sú také aké tento zákon a ďalšie zákony predvídajú.