12. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dámy a páni, dovoľte, aby som vás informoval o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu kandidáta na sudcu disciplinárneho súdu, ktoré sa konalo dnes, to znamená 8. februára 2011.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidáta na sudcu disciplinárneho súdu bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 145 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 145 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v opakovanej voľbe v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidáta na sudcu disciplinárneho súdu všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Teda zo 145 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 43 neplatných a 102 platných hlasovacích lístkov.
Podľa platných hlasovacích lístkov bolo zistené, že
- za Petra Groma hlasovalo za 12 poslancov, proti 73 poslancov, zdržalo sa 17 poslancov,
- za pána Jaroslava Palkoviča hlasovalo za 80 poslancov, proti 18 poslancov, zdržali sa 4 poslanci.
Na voľbu kandidáta na sudcu disciplinárneho súdu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov, a teda môžem konštatovať, že v tajnom hlasovaní v opakovanej voľbe bol za kandidáta na sudcu disciplinárneho súdu zvolený pán Jaroslav Palkovič.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Takže zvolili sme pána Jaroslava Palkoviča.

A v rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Richarda Sulíka, čiže mňa, a preto poprosím Milana Horta, aby viedol schôdzu.

Takže aj ja prajem príjemné popoludnie. Takže návrh, v ktorom budeme pokračovať v prerušenej rozprave, má tlač 229. Prosím ešte aj spravodajcu z výboru pre kultúru a médiá pána poslanca Pavla Abrhana, aby sa pripravil a zaujal určené miesto pre spravodajcov. A slovo teraz dávam Richardovi Sulíkovi, ktorý... (Reakcia predsedu NR SR.) Vyhlasujem päťminútovú prestávku s tým, že poprosím organizačný výbor, aby zohnal spravodajcu pána Pavla Abrhana.

(Päťminútová prestávka.)

(Po prestávke.)

Hort, Milan, podpredseda NR SR
4a.
No, ďakujem pekne. Prosím aj ctených poslancov z opozície, aby si spomenuli na staré dobré časy. Nie je toto úplne originál, že sa robia prestávky, niečo, s čím sme neboli v minulosti kontaktovaní, takže teraz už budeme naozaj pokračovať.
Slovo má pán poslanec Sulík. Pripraví sa ako ďalší do rozpravy pán poslanec Čaplovič. Nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Sulíka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel v znení neskorších predpisov, tlač 229.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy a páni, pokračujem v rozprave o návrhu novely zákona, ktorý stanovuje povinnosť vydavateľom periodickej tlače zasielať výtlačky aj do Parlamentnej knižnice. Najprv by som rád prečítal, kam všade sa povinné výtlačky zasielajú. Dva kusy idú do Univerzitnej knižnice, dva kusy do Slovenskej národnej knižnice, jeden kus do Štátnej vedeckej knižnice, jeden kus do Ústrednej knižnice Slovenskej akadémie vied, osem kusov do krajských knižníc, v Prešove je to navyše Krajská vedecká knižnica, takisto ešte Národné centrum mediálnej komunikácie a registrujúci orgán. Spolu, no a, samozrejme, Parlamentná knižnica, spolu šestnásť výtlačkov musia vydavatelia periodickej tlače posielať vždy, keď teda niečo vydajú, na tieto miesta, ktoré som prečítal.
Som presvedčený, že keby sme teraz z tohto zoznamu šestnástich vyňali Parlamentnú knižnicu Národnej rady a znížili to na pätnásť, že kultúrne dedičstvo neutrpí, že naďalej budeme všetci mať k dispozícii to, čo potrebujeme, a naďalej budú archivované výtlačky tak, ako by mali byť.
Čo sa týka Parlamentnej knižnice, je to pracovná knižnica. Tá knižnica tu v prvom rade slúži na to, aby mohla, aby slúžila ako zdroj informácií pre poslancov a pre ich asistentov, aby Parlamentný inštitút vedel zo zdrojov Parlamentnej knižnice vypracúvať rôzne analýzy a podobne. Parlamentná knižnica nie je prístupná verejnosti a myslím si, že by ani nemala byť prístupná verejnosti, je to pracovná knižnica pre tento parlament. Verejnosť má k dispozícii dosť veľa iných knižníc. A takisto, samozrejme, internet.
Môj návrh sa netýka neperiodickej tlače. Naďalej všetky knižky, ktoré na Slovensku budú vydané, budú naďalej chodiť do Parlamentnej knižnice, tam sa budú archivovať. Môj návrh sa týka iba periodickej tlače. Bavíme sa o 700 rôznych povinných výtlačkoch titulov, ktoré vychádzajú, ako som už aj minule vravel, máme medzi nimi Playboy, Voloviny bez ofiny, Floristika, Moderný šach a tak ďalej. Ja nehovorím, že to nemá žiadnu hodnotu, ale je to nepoužiteľné pre Parlamentnú knižnicu. Nech sa to kľudne odkladá v iných knižniciach, opakujem, v žiadnom prípade nenavrhujem zrušiť vôbec zasielanie periodickej tlače.
Samozrejme, Parlamentná knižnica bude potrebovať nejaké tituly a tie tituly, ja vám teraz prečítam zoznam, ktoré Parlamentná knižnica by následne objednala, to sú tie, s ktorými sa reálne pracuje. Je to Justičná revue, Bulletin slovenskej advokácie, Ars Notaria, Policajná teória a prax, Výber z rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, Verejná správa, Zo súdnej praxe a Zbierka stanovísk NS. Toto sú najviac využívané. Plus by sme objednali periodickú tlač, ktorá je často využívaná. To je Filozofia, Kultúra, Literárny týždenník, Historická revue, Parlamentný kuriér, samozrejme, Poradca, Trend, Profit, Týždeň. Toto, okrem týchto dvadsiatich, približne, titulov, ktoré som teraz prečítal, ďalších vyše osemdesiat už chodí dnes, hlavne zahraničných, chodí dnes do Parlamentnej knižnice a tam sa archivuje.
Padol tu návrh, v piatok ešte, neviem, či od pána poslanca Čaploviča alebo od niekoho iného, že veď aj na Hrade máme veľké priestory. No to by som si vypočul, keby sme tam začali archivovať Playboy alebo Nový Čas. Samozrejme hradné priestory sú veľké, bude tam múzeum a budú tam reprezentačné priestory Národnej rady. Tu by som teda chcel spomenúť, že veľmi oceňujem rekonštrukciu Hradu. Napriek mojim výhradám, čo sa týka ekonomickej stránky, tak si myslím, je to mimoriadne pekne spravené kultúrne dedičstvo.
Súhlasím s tým, čo vravel pán poslanec Maďarič, že áno, vnímam to viac technokraticky. Keď mne niekto povie, že som technokrat, nevnímam to ako nadávku, myslím si, že niekedy aj takto treba k tomu pristupovať. A keď raz niektoré veci nepotrebujeme, tak nehrabme sa silou-mocou to mať ako nejakí starinári.
Bolo tu povedané, že pán Čaplovič aj s pánom Mikloškom ešteže teda zvádzali dlhý boj, aby toto tak bolo. Ale to predsa neznamená, že teraz na veky vekúce len preto, lebo v minulosti bol zvedený nejaký boj, my tu musíme archivovať časopisy, ktoré skrátka nikto nikdy potrebovať nebude.
Zásadne nesúhlasím s tvrdením, že veď prečo nie, veď to nič nestojí. Po prvé zamestnávame tým našich ľudí, ako to archivovať 700 titulov nie je maličkosť. Možnože sú to dve pracovné sily, ktoré by mohli robiť užitočnejšie veci a zbytočne ich tam zaťažujeme robotou, o ktorej vopred vieme, že jednoducho je zbytočná. To je jedna vec.
A druhá vec je, že predsa tí vydavatelia, ktorí to musia poslať, oni predsa musia zaplatiť tlač, zaplatiť poštovné, niekto to musí zabaliť. Pristúpiť k tomuto tak, že veď to nič nestojí, to jednoducho nie je pravdivé. Stojí to tých vydavateľov a keď máme možnosť im tento náklad aspoň trošku znížiť, aspoň znížiť zo 16 výtlačkov na 15, tak si myslím, že by sme to mali spraviť najmä v tej súvislosti, že nám to tu robí problém. Ten problém, ktorý nám to robí, je tá povinnosť archivovať. Keby ešte bola možnosť, že to, čo sem príde, rovno niečo pošleme do zberu, tak v poriadku, tak alebo teda nejakému detskému domovu, alebo ste navrhli, tak v poriadku, dá sa ešte nejak s tým fungovať, i keď tiež neviem, kam by sme teda ten Playboy posielali, aby zase z toho nevznikalo pohoršenie. Ale to nejde, my sme zo zákona povinní to archivovať a to, samozrejme, sa deje. A to je to, čo stojí aj pracovnú silu a stojí to, samozrejme, aj priestor a potom to nemáme na iné veci.
Padlo tu, teda že ďalšia poznámka bola ku Kongresovej knižnici. Ja neviem presne, ako to je v Amerike, čo tá Kongresová knižnica naozaj archivuje, škoda, že tu nie je môj kolega Szilárd Somogyi, on teda tvrdil, že tam sú len parlamentné veci. Každopádne môžem vás uistiť, že všetko, čo sa v tomto parlamente povie, všetky písomnosti sú poctivo archivované a to sa nijak netýka týchto periodických výtlačkov, aby teda nevzniklo nejaké nedorozumenie. Tak môžem vás teda uistiť, ja som si to bol aj pozrieť, je to poctivo archivované, to, čo parlament vyprodukuje, a to nejakých asi 150 rokov dozadu. Sú tam staré veci a to ani náhodou by som na to nepomyslel, že s týmto poďme niečo robiť.
Toľko možno z mojej strany ako reakcia na pána Čaploviča, ktorý teda vystúpil doteraz ako jediný, jediný rečník.
Ešte raz by som záverom zhrnul. Týka sa to iba periodickej tlače a tie výtlačky, ktoré budú chýbať, budú dokúpené, ako som vravel, celkové náklady sú 800 eur. Národná rada šetrí približne do 2 mil. eur ročne na prevádzke, to je tiež cifra, nad ktorou sa treba zamyslieť. No tak keď 800 eur dá na toto s vedomím, že vydavateľom ušetrila možnože desaťnásobok tejto sumy, tak si myslím, je to úplne v poriadku.
K tým titulom. Odbočím teraz trošku od témy, keď som sem došiel, keď som nastúpil, tak tu boli krížom-krážom poobjednávané noviny, aj také výtlačky, ktoré sú bez problémov na internete. A to sme teraz nejak trochu zosekali a chcel by som týmto oznámiť, že naozaj, keď niekto má záujem o nejaký špeciálny titul, že ho pravidelne číta, tak bez problémov ho Parlamentná knižnica objedná. Čiže dávam tu verejnú ponuku v zmysle, že dávam ponuku všetkým poslancom, povedzte to, prosím vás, aj vašim kolegom, ktorí tu nie sú, že na toto sú aj prostriedky, aj kapacita, aby sme objednali tie tituly, ktoré naozaj čítate. Tak poprosím nahlásiť to a v knižnici sa to bude nachádzať.
Ja napríklad som pravidelne, pravidelný čitateľ týždenníka Der Spiegel už asi 25 rokov, tak toto je taký jeden príklad. Takže, pán Čaplovič, aj pre vás je to ponuka, keď si myslíte, že ten zoznam, ktorý som tu čítal, že niečo tam chýba, tak kľudne to doobjednajme, je to stále oveľa-oveľa lepšie, ako mať tu jak po starinárovi nejakých 700 titulov.
Veľmi pekne ďakujem. Dúfam, že tento návrh podporíte, nie je to predsa nič politické, nie je to ani teraz ľavica, pravica. Je to čiste konštruktívny návrh k tomu, aby tento parlament mohol fungovať lepšie.
Padla tu ešte aj taká poznámka, že mať moje starosti. No tak pozrite, patrí aj toto k mojej práci, ja teraz nehovorím, že sa venujem periodickým výtlačkom od rána do večera, ale tak je to jeden z bodov, ktorý považujem za celkom dobré, keby že to vyriešime, no tak prečo to nespraviť. Ako som vravel, nie je iná možnosť, ako to spraviť cez parlament.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť a ešte raz dúfam, že na tomto by sme sa mohli zhodnúť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. S faktickou poznámkou sa hlási pán spravodajca. Prosím vás, zapnite ho. Sa hlási iba ručne.

Ďakujem pekne. Pán predseda, ja by som sa len chcel opýtať, lebo bola rôzna diskusia o tom, či Parlamentná knižnica je verejnou knižnicou, či je prístupná, lebo to nebolo jednoznačné, či je prístupná len poslancom Národnej rady, alebo či je prístupná aj verejnosti, ak by ste mohli, lebo to je pre mňa dosť podstatná a zaujímavá informácia. Ďakujem pekne.