12. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán poslanec Maďarič, som veľmi rád, že vaše vystúpenie sa absolútne odlíšilo od filozofie, s ktorou pristúpili naši ctení páni kolegovia pri predložení vlastnej novely zákona v tlači 149, ktorá vlastne navrhuje úplne zrušiť pôsobenie poslednej novely zákona o štátnom občianstve, ktorá bola prijatá a bola reakciou na zlý maďarský zákon. Ja som veľmi rád, pán poslanec, že ste sa zároveň priklonili vo svojich vyjadreniach k filozofii našej novely, ktorá bola prerokovaná v prvom čítaní v minulom týždni, ktorá rieši isté sporné veci, ktoré boli v novele.
V súvislosti s tým, ako ste odmietli tú formu deklarácie, ktorá vlastne táto novela zavádza, mi prichádza na um pri včerajšom predkladaní tejto novely, keď pán poslanec Gál, čo ste vy, samozrejme odmietli, tu hovoril o príklade, akým spôsobom by sa mal správať občan, dal tu príklad, že, ak u susedov ide veľmi silno hudba, že či mám ubiť svojho syna za to, že to počúva alebo či mám riešiť niečo iné. Pán poslanec Gál, samozrejme, vlastne dokázal to, že pri prijatí deklarácie, ktorá je tu navrhnutá, vlastne hovorí o tom, že prijmem deklaráciu, že túto hudbu nepočujem. A to je, myslím si, zásadný rozdiel. Ďakujem.

Pán poslanec Dostál, k vašej poznámke, či je možné stratu občianstva hodnotiť ako trest, a že ja slovíčkarim. V súlade s medzinárodným právom napríklad s Európskym dohovorom o štátnom občianstve, pán poslanec, v žiadnom prípade nemôžeme za trest považovať slobodné alebo následky slobodného rozhodnutia občana vo veci štátneho občianstva, čo je zakázané aj z hľadiska medzinárodného práva, nechať občana alebo človeka bez štátneho občianstva, čo nie je náš prípad.
A čo sa týka pána Kuboviča, prečo si ja dovolím tvrdiť, že naša právna úprava je účinnou elimináciou proti maďarskému zákonu. Pán poslanec, to nehovorím len ja, to povedal, ak ste si nevšimli, aj maďarský prezident. To povedali a sťažovali si v tomto zmysle na náš zákon maďarskí predstavitelia. To je ten najlepší dôkaz, pán Kubovič. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne a kolegovia, rád by som reagoval na diskusiu, ktorá sa tu už rozbehla k tomuto zákonu. Rád by som sa vyjadril najmä k problematike účelu novely zákona o štátnom občianstve, ktorá bola prijatá 25. mája v minulom roku.
Pán poslanec Dostál pri diskusii k poslaneckej novele zákona o štátnom občianstve, ktorú predkladajú poslanci za stranu SMER okrem iného povedal, že vládna novela zákona o štátnom občianstve v minulom roku bola účelová. Vážené kolegyne, kolegovia, to je, samozrejme, pravda.
Vážený pán poslanec Dostál, to je, samozrejme, pravda. Išlo o účelovú novelu zákona, pretože zákon by mal byť vždy svojím spôsobom účelový. Mal by napĺňať nejaký jasne stanovený definovaný cieľ, a teda účel. Prijímať zákony, ktoré nemajú žiadny zmysel a ktorý nemajú žiadny cieľ a účel, by parlament nikdy nemal. Z tohto hľadiska súhlasím, že aj tá novela, ktorá bola prijatá v minulom roku bola účelová a jej účelom bolo brániť Slovensko a slovenských občanov pred negatívnymi dôsledkami maďarského zákona o občianstve. Tie negatívne dôsledky vyplývajú predovšetkým z podmienok, za akých Budapešť svoj zákon o občianstve novelizovala. Parlamentná rozprava v maďarskom parlamente k nemu jasne ukázala, čo je účelom tej maďarskej novely. Jeden z predkladateľov zákona, pán Németh, vtedy napríklad vyhlásil, že: "prostredníctvom dvojakého štátneho občianstva môže vzniknúť takto celo maďarský inštitút, že maďarský štát bude štátom 15-miliónového maďarstva", koniec citátu.
Poslanec vládnej strany v súvislosti s pamätným dňom Trianonu zasa vyhlásil, že je potrebná nová národná politika, ktorá umožní, aby používanie slovného spojenia Maďari za hranicami a Maďari na tejto strane bolo bezpredmetné. Za potlesku poslancov Fidesu, ktorí sa hlásia k Európskej ľudovej strane, ktorej členmi sú aj naše pravicové politické strany odzneli aj tieto slová predstaviteľov extrémistického Jobbiku. Tento návrh zákona, teda k Trianonu, citujem: "symbolicky v podstate spojí opäť odtrhnuté časti národa. Stávajú sa súčasťou národa z verejnoprávneho hľadiska, to spečatí novela zákona o štátnom občianstve", koniec citátu.
Každému antifašistovi a antinacistovi v celej Európe však už musel behať mráz po chrbte pri vystúpenie poslanca za Jobbik Tamás Gaudi-Nagy, ktorý krátko po 65. výročí ukončenia II. svetovej vojny verejne chválil tzv. Mníchovskú dohodu a následnú Viedenskú arbitráž týmito slovami: "Medzivojnové Maďarsko si dokázalo nájsť cestu k pozdvihnutiu a vedelo si vytvoriť samostatnú armádu a vďaka tomu revízia priniesla významné výsledky, keďže zhruba polovicu odtrhnutých území sa podarilo získať späť a vôbec nie hriechom Horthyho, že sa tieto dosiahnuté výsledky nepodarilo udržať, veď Mníchovská dohoda a rozhodnutia Viedenskej arbitráže boli právoplatnými rozhodnutiami podľa medzinárodného práva a okupácii a ničeniu Červenej armády môžeme ďakovať za to, že sa tieto výsledky nepodarilo udržať. Výsledkom tejto revizionistickej politiky bolo aj to, že revizionistické zákony vrátili maďarské občianstvo obyvateľom žijúcim na tomto území". Šokujúce, podľa môjho názoru, je že tieto slová ocenili potleskom nielen poslanci za stranu Jobbik, ale aj poslanci Fidesu.
Poslanec Gaudi-Nagy pri debate o dvojakom občianstve žiadal, aby krajania na odtrhnutých územiach mali právo na sebaurčenie na najvyššej úrovni. Jeden štát, jeden národ sa nikdy nemôže vzdať toho, aby sa prostredníctvom mierových prostriedkov dosiahlo, aby v rámci jedného štátu žili jeho národní bratia, vyhlásil Gaudi-Nagy, ktorého politické ciele opäť ocenili potleskom aj poslanci vládnej strany.
Týmto sa otvorene hlásia k zámeru zmeniť súčasné slovensko-maďarské hranice, a to, ak nie na mape, tak iným spôsobom. Gaudi-Nagy ostro kritizoval ustanovenia základnej zmluvy so susedmi, čiže aj so Slovenskom, ktoré garantujú nedotknuteľnosť a nemennosť existujúcich štátnych hraníc. A chcem povedať, že nejde o plané reči.
Pán poslanec maďarského parlamentu Gaudi-Nagy už má aj premyslené, aké mierové prostriedky, by chcel na zmenu hraníc použiť. Citujem jeho slová: "ľudové hlasovanie, spoločnú vôľu tam žijúcich ľudí" a pokračujem v citáte: "a v tomto zmysle je toto príležitosť na začatie úplne novej národnej spolupráce" a od rečníckeho pultu opäť odchádzal za veľkého aplauzu väčšiny kolegov, vrátane zástupcov Fidesu.
Táto úplne nová národná spolupráca znamená úsilie o radikálnu zmenu hraníc Maďarska tak, ako ju presadzoval admirál Horthy, a ako ju garantovala Mníchovská dohoda a následná Viedenská arbitráž. V budapeštianskom parlamente navyše zjavne panuje dohoda, že Trianonská mierová zmluva bola nespravodlivá. Jeden z pravicových poslancov ocenil, že už aj maďarskí socialisti hovoria o diktáte a nie o dohode, ktorú nemaďarské národy Uhorska, po trpkých, historických skúsenostiach vyjadrili sa a za rokovacím stolom v Paríži dosiahli svoju vlastnú vôľu. Maďarskí poslanci sa ako jeden zhodli aj na tom, že je čas, aby sa o Trianone učili deti v školách ako o akte nespravodlivom, násilnom odtrhnutí maďarských území s maďarskými občanmi.
Vážené kolegyne a kolegovia, toto všetko nie je žiadna maličkosť. Kľúčovým momentom pre nadobudnutie maďarského štátneho občianstva je totiž podpis sľubu, ktorý tu citoval predo mnou pán poslanec Maďarič, a ako ste počuli, v ktorom sa maďarský občan, v ktorom vyhlasuje Maďarsko za svoju vlasť, a čo je najdôležitejšie, zaväzuje sa brániť maďarské a obhajovať maďarské záujmy, teda záujmy Maďarskej republiky.
V tejto súvislosti chcem zdôrazniť a upozorniť, vážené kolegyne a kolegovia, že občianstvo je vzťah k štátu, nie ku krajine. Občianstvo Maďarskej republiky je vzťahom k Maďarskej republike, nie k Maďarsku ako krajine a záujmy štátu v každej demokratickej krajine diktuje aktuálna vláda. Brániť záujmy Maďarskej republiky ako štátu, ak má byť povinnosťou občana maďarského štátu, bude znamenať alebo môže znamenať aj ten vývoj, ktorý tu načrtol pán poslanec Maďarič.
Možno to aj v prípade nejakej inej krajiny, by nebol taký zásadný problém, ale nemožno si zatvárať oči pred faktami, ktoré som uviedol a možným vývojom, ktorý tu načrtol aj pán poslanec Maďarič. V takom prípade, okrem iného je neakceptovateľné, aby pedagóg na Slovensku učil deti o trianonskom diktáte, aby Mníchov a Viedenskú arbitráž vykladal ako právoplatné rozhodnutia podľa medzinárodného práva vďaka, ktorým sa zhruba polovica odtrhnutých území podarilo vrátiť späť, a že revizionistické zákony vrátili maďarské občianstvo obyvateľom žijúcich na tomto území. Je neakceptovateľné, aby vojaci a policajti konali na princípe vernosti a oddanosti inému štátu, a je neakceptovateľné, aby poslanci Národnej rady alebo diplomati Slovenskej republiky zastávali záujmy inej republiky. Ako budú konať, ak tieto záujmy pôjdu proti záujmom Slovenskej republiky?
Predkladateľov novely musím upozorniť, že zákon, ktorý platí v súčasnosti, myslím zákon o štátnom občianstve, nemá a nemôže mať exteritoriálne účinky. Veta: Slovenská republika neuznáva účinky udelenia štátneho občianstva cudzieho štátu štátnym občanom Slovenskej republiky, je právny nezmysel a nemá žiadnu reálnu účinnosť. Ak Maďarská republika niekomu udelí občianstvo podľa jej platného a účinného zákona, tak to občianstvo platí a je účinné, nech si o tom myslíme čokoľvek.
Nadväzujúc na faktickú poznámku pána poslanca Faiča, musím, pán poslanec Gál, povedať, že vy chcete prijať zákon, ktorým síce nebudete trestať svoje deti za hlasnú hudbu od suseda, ale budete ho presviedčať, že tú hudbu vlastne niet počuť, napriek tomu, že si pri nej budete musieť zapchávať uši, aby vám nepraskli ušné bubienky.
Vážené kolegyne a kolegovia, na tomto mieste by som chcel vyhlásiť, že nemám žiadne pochybnosti o lojalite Maďarov žijúcich na Slovensku, teda o lojalite slovenských občanov maďarskej národnosti, aspoň v prípade drvivej väčšine z nich. A myslím, že jedným z dôkazov je aj fakt, že nedochádza k masovej strate slovenského štátneho občianstva v dôsledku prijatia maďarského štátneho občianstva. Zákon, ktorý bol prijatý v máji minulého roku, má chrániť záujmy všetkých slovenských občanov, to znamená, aj občanov maďarskej národnosti a som presvedčený o tom, že Maďari na Slovensku v drvivej väčšine tento zákon takto aj chápu.
Vážené kolegyne a kolegovia, základná otázka je: O čo prichádzajú Maďari na Slovensku, ak budú mať len slovenské občianstvo? Pán kolega Dostál, hovorím o Maďaroch na Slovensku. To znamená Maďaroch, ktorí žijú tu u nás na Slovensku, pracujú, študujú, pôsobia tu, vychovávajú tu svoje deti. Ak budú mať len slovenské a nie aj maďarské občianstvo, neprichádzajú o nič. O nič zo svojich sociálnych, ekonomických, ba dokonca ani politických práv. Práve naopak. Občania maďarskej národnosti, občania Slovenskej republiky maďarskej národnosti, majú garantované rozsiahle práva, a to aj národnostné práva na kolektívnom princípe, ktoré aj aktívne využívajú. Využívajú aj svoje politické práva a vďaka tomu majú aj zastúpenie maďarskej politickej strany alebo politickej strany zastupujúcej maďarské záujmy v slovenskom parlamente. Ale tieto práva majú ako slovenskí občania, lebo Slovenská republika ochraňuje záujmy a práva svojich občanov bez ohľadu na ich národnosť, ba dokonca v prípade, že sa hlásia k národnostnej menšine, priznáva im také práva, ktoré im umožňujú slobodne žiť v Slovenskej republike ako príslušníci národnostnej menšiny. Tento zákon nikoho nevyháňa zo štátneho zväzku Slovenskej republiky, čoho dôkazom je opäť to, že slovenskí Maďari hromadne neprichádzajú o svoje slovenské štátne občianstvo a nemajú dôvody, aby strácali slovenské občianstvo.
Ja som reagoval na otázku lojality pri vystúpení pána poslanca Matoviča, ktorý diskutoval k novele zákona o štátnom občianstve, ktorú predkladajú poslanci za stranu SMER, a už vtedy som odmietol tvrdenie, že stačí predĺžiť, alebo že iba predĺžením televízneho spravodajstva v maďarskom jazyku sa buduje lojalita Maďarov na Slovensku. Ak niečo vyháňa a mohlo by vyháňať Maďarov na Slovensku, tak to je napr. politika súčasnej vlády, lebo práve na juhu Slovenska, práve v oblastiach, ktoré sú obývané veľkými skupinami občanov žijúcich maďarskej národnosti, sa v súčasnosti rozbehla napr. petičná akcia, v ktorej práve slovenskí občania maďarskej národnosti protestujú proti rušeniu železničných spojov v ich oblasti.
A ešte by som rád zareagoval na opäť poznámku pána Dostála, ktorý neustále hovorí, že my zavádzame, keď hovoríme o vedomej strate alebo o slobodnom rozhodnutí pri strate slovenského občianstva podľa dnes platného zákona. Pán poslanec Dostál, v jednom svojom vystúpení povedal, že alebo dal na roveň situáciu, ktorú upravuje dnešný zákon so situáciou, keď niekto emigroval zo socialistického Československa, čím prišiel o svoje štátne občianstvo.
Chcem povedať, že toto je úplne neporovnateľná situácia, pretože, ak niekto emigroval zo socialistického Československa, tak to nebolo jeho slobodné rozhodnutie, pretože emigráciou získal politické a občianske práva, ktoré mu v socialistickom Československu nikto negarantoval. A dnes táto situácia nie je. Navyše, ako tu už odznelo, v takom prípade zostal tento občan bez akéhokoľvek občianstva, a to sa v tomto prípade nestane.
Na záver, vážené kolegyne a kolegovia, chcem aj ja podčiarknuť, že ide o štandardný európsky zákon, zákon ktorý v žiadnom prípade nie je namierený proti žiadnemu slovenskému občanovi bez ohľadu na jeho národnosť. Naopak, naším cieľom je chrániť všetky práva, a to napr. aj kolektívne národnostné práva, ktoré občania Slovenskej republiky majú a chrániť výkon a uplatňovanie týchto práv práve tým, že títo občania zostanú občanmi Slovenskej republiky. A chcem upozorniť, že za štandardný európsky, tento zákon označil aj vysoký komisár OBSE pre národnostné menšiny.
Vážené kolegyne a kolegovia, na záver vás chcem požiadať, aby ste nepodporili v druhom a v prípadnom aj treťom čítaní tento návrh zákona. Ďakujem pekne za pozornosť.

Pán poslanec Ondruš, keďže som bol oslovený, tak zareagujem. Ten príklad s emigráciou, no neviem, čo ste chceli vyvrátiť, ale teda môj príklad ste rozhodne nevyvrátili, lebo tvrdenie, že emigrácia nebolo slobodné rozhodnutie človeka, ktorý emigroval, myslím, že vyvracia samé seba. Emigrácia samozrejme je slobodné rozhodnutie človeka, pokiaľ človek odíde z neslobodnej krajiny do slobodnej aj za cenu, že tým riskuje, tak je to jeho slobodné rozhodnutie.
Ale vrátim sa teda k tomu, čo ste hovorili o tom, keď ste priznali, že tá reakcia bola účelová. Ja si dovolím upozorniť na to, že podľa Slovníka slovenského jazyka, má slovo "účelový" dva významy. Jeden je vymedzený, viazaný istým účelom, napr. účelové zariadenie, účelová publikácia, účelová veta. Druhý význam slova "účelový" je taký, ktorý sleduje osobný, či skupinový prospech skresľovaním skutočností, zavádzajúci, falošný, napr. účelový výklad dejín, účelové správanie, účelové konanie.
Ja som presvedčený, že vaša novela bola účelová v tom druhom slova zmysle, nebola to žiadna účelová publikácia, bolo to účelové konanie.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, vo svojom vystúpení by som chcel upozorniť na niekoľko takých faktických skutočností, ktoré s predkladanou novelou zákona vychádzajú.
Vždy, keď sa predkladá nejaký zákon alebo novela zákona, tak sa musí vychádzať z podstaty veci, a to je prečo, aký je dôvod na predloženie takejto novely. A tam by som sa chcel trošičku zamyslieť nad celým tým postupom, že kde vlastne Slovensko bolo odsunuté alebo do akej pozície sa dostalo, a aké sú teraz reakcie, ktoré z toho vyplývajú.
Maďarský parlament schválil zákon, ktorý z hľadiska svojich dôsledkov sa dá alebo je tak tvrdý, že sa dá len veľmi ťažko domyslieť, čo všetko z toho ešte ďalej pre históriu a budúcnosť vyplývať bude. Ale fakt je aj ten, že ak si zoberieme, akým spôsobom bol tento návrh zákona schválený, keď sa s nikým nediskutovalo, keď to bolo v podstate svojvoľné rozhodnutie, keď boli možno porušené aj medzinárodné dohody, ktoré platia, tak aj tá rýchlosť, ktorou bol tento návrh zákona schválený, no tak z toho len vyplýva, že niečo asi za tým je, a teraz ide o to, či pochopíme, čo vlastne za týmto návrhom tohto maďarského zákona o občianstve je, aké sú jeho ciele a poviem otvorene, že či to je už koniec alebo, kde to vlastne skončí, čo bude ďalej. Viete mi povedať, aký bude ďalší postup? Už sa začína hovoriť o tom, že samozrejme okrem tej filozofie, kde sa hovorí o pätnásť miliónovom národe a traume z Trianonu atď., ale už sa začína hovoriť o volebnom práve. A ja sa pýtam, je už to koniec alebo ešte to pôjde niekde ďalej a okrem volebného práva, za chvíľočku budú tu ďalšie, a čo tak právo byť volený? Ten, kto má volebné právo, nemôže mať aj právo byť volený? A skúsme si toto domyslieť, že čo sa teda stane, keď páni poslanci, ktorí sedia tu, tak možno za chvíľku budú sedieť aj v maďarskom parlamente, kľudne sa to môže stať. Jeden taký inštitút nakoniec už je, ktorý tam, ktorý toto umožňuje a ktorý dodnes nebol zrušený.
Keď takéto, (Reakcia z pléna.) no, ale ste členom, nie vy osobne, ale SMK. Pokiaľ by sme mali hodnotiť reakciu, ktorá si samozrejme niečo takéto vyžaduje, tak tá reakcia, musí byť tvrdá a musí byť adekvátna. A som presvedčený, že návrh zákona, ktorý prijala minulá vláda, takým bol a odvtedy si, dovolím povedať, že Slovensko sa dostalo do ako takej rovnocennej pozície voči Maďarsku v tejto otázke.
To, čo sa teraz navrhuje, si myslím, že je obrovský ústupok, ktorý, a to sa čudujem, že nereagovala vláda, ale reagujú len páni poslanci, pretože na to by mala reagovať vláda. Reagujú páni poslanci, ktorí predložili podľa môjho názoru mimoriadne vágny, vágny text, ktorý hovorí o tom, že by sa malo, najmä v rozpore s podmienkou, že občianstvo je založené na silnejších faktických väzbách. Čo je to silnejších? Obvyklý pobyt jednotlivca, tak isto, kto si dovolí povedať, čo to vlastne je, že prečo takéto vágne, nejasné, hmlisté vyjadrenia v zákone sú. A treba povedať, že táto novela nie je, nie je jednoducho rovnocennou reakciou na to, čo sa schválilo v maďarskom parlamente.
Existuje aj Európsky dohovor o štátnom občianstve z roku 1997, ktorý jasne, predsa jasne hovorí o tom, že štátne občianstvo sa môže udeliť iba, ak sú rodinné putá a dlhodobý trvalý pobyt. Nič iné. Nič iné a toto v tej novele nemáte, máte tu, ako som povedal, niektoré vágne, vágne vyjadrenia, ktoré podľa môjho názoru absolútne nepomôžu a nie sú nejako odozvou na to, čo sa prijalo. Je to skôr taký alibistický prístup, ktorý si myslím je typický, a preto nemôžeme v žiadnom prípade, aspoň ja osobne podporiť návrh tohto zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja už som viackrát v tomto parlamente povedala, že ak si, možno moje také osobné postoje sú, myslím si, že veľmi liberálne v tom, pretože môj pradedko bol Maďar, mama je Rusínka, takže a ja som Slovenka, takže vôbec nevnímam veci nejako národne, ale skutočne ich vnímam ako Slovenka, pretože častokrát tu povedali, čo je to lojálnosť. No lojálnosť nie je iba platenie daní, prispievanie a práca v tomto štáte, ale lojálnosť je aj to, ako sa človek cíti a ako cíti s inými alebo s národnosťou, ale hlavne ako sa cíti k svojej domovine, v ktorej býva a v ktorej žije.
Veľmi by som chcela oceniť kolegu zo Slovenskej národnej strany pána Mikolaja v tom, že povedal takú jednoduchú, ale zrozumiteľnú vec, že chceli sme sa stať rovnocennými tým, že na strane Slovenska vznikol zákon, ktorý bol odpoveďou na zákon zo strany Maďarska.
Ja si myslím, že už tento zákon, keď si pamätám v škole, sme sa učili, chce poprieť základné fyzické a chemické procesy, pretože tie sa poprieť nedajú, tie sú už dlhoročné, lebo učili sme sa v chemickej reakcii, že ak sa zvýši tlak, akcia vyvoláva reakciu k zníženiu tlaku. To znamená, že môj názor je, ten zákon slovenský bol prijatý veľmi správne, aby sa znížil tlak, aby bola rovnocennosť v spoločnosti.
A ja sa ešte ďalšiu vec spýtam, čo je to za ústupok v tej širokorozchodnej koľaji, ktorá má urobiť opäť akúsi cestu Maďarskej republike, ktorá túto cestu a prácu môžeme mať pre slovenských občanov. Čiže možno začína to s maďarským jazykom, začína to zásahom o dvojitom občianstve a končí to pri širokorozchodnej, vážení?
Takže sa nad tým zamyslite, lebo všetky veci majú ... (Prerušenie vystúpenie časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predseda. Ja sa v tomto veľmi krátkom a v stručnom vystúpení pokúsim svojim kolegyniam a kolegom vysvetliť dôvody, pre ktoré, napriek k svoje príslušnosti k vládnej koalícii budem hlasovať za pozmeňovací návrh pána poslanca Matoviča a v prípade, ak tento pozmeňovací návrh neprejde, budem hlasovať proti poslaneckému návrhu novely zákona o štátnom občianstve z dielne kolegov Somogyiho, Gála a Kuboviča.
Na Slovensku je niekedy treba hovoriť aj úplné samozrejmosti a ja začnem tými samozrejmosťami, dvoma. Prvá, hranie maďarskou kartou je podľa mňa jedna z najohavnejších techník politického boja a je to technika, ktorá Slovensku skôr škodí, ako pomáha.
Po druhé, myslím si, že kvalita verejného života na Slovensku priamo, úplne priamo závisí, aj závisieť bude od toho, ako dobre a ako doma sa tu slovenskí Maďari cítia a budú cítiť. Ale poslanecký návrh novely zákona o štátnom občianstve je podľa môjho názoru právne nekvalifikovaný alebo politicky nepoctivý.
Čo sa týka toho právneho hľadiska, ustanovenie § 1a, ktoré sa dopĺňa, absolútne ignoruje fakt, že jurisdikcia Slovenskej republiky na jej území je založená priamo ústavou a táto jurisdikcia má územnú povahu. Neexistuje žiaden dôvod, pre ktorý by zákonodarný zbor Slovenskej republiky mal tento nesporný fakt, ktorý je základom suverenity štátov v post - vestfálskom usporiadaní, pre ktorý by tento neskorý fakt mal slovenský zákonodarca zdôrazňovať alebo akýmkoľvek spôsobom upravovať v jednotlivých zákonoch.
Naopak, existuje viacero dôvodov, pre ktoré by to robiť nemal. Po prvé, to vyvoláva dojem, na základe toho právneho argumentu a contrario, čiže dôkaz opakom, že neuznávame účinky verejnomocenských aktov cudzích štátov len v tých prípadoch, v ktorých to výslovne ustanovíme a všetky ostatné, teda účinky všetkých ostatných verejnomocenských aktov cudzích štátov na svojom území uznávame.
Druhá, ak predmetné ustanovenie má potenciál problémy skôr vyvolať ako riešiť, mne za celý čas diskusie o tomto návrhu zákona nebol nikto z predkladateľov schopný zrozumiteľne vysvetliť ako konkrétne v praxi by neuznávanie účinkov nadobudnutia štátneho občianstva malo vyzerať a ani to nejde. Štátno-občiansky vzťah je vzťahom medzi štátom a občanom, do ktorého iný štát nemá ako a ani nesmie zasiahnuť. Dva sú podľa mňa aj dôvody politickej nepoctivosti toho riešenia.
Po prvé, vláda to má vo vládnom programe. Vo vládnom programe sa vláda zaviazala, že bude reagovať na problémy, ktoré vznikli s aplikáciou tej predchádzajúcej reakcie na Orbánov zákon o dvojitom občianstve, a keď má tento rok vláda, myslím v legislatívnom pláne úloh pár sto návrhov zákonov, tak tento sa jej tam zmestiť mohol a mal.
Druhý dôvod je dôležitejší, možno, vecnou podstatou právnych účinkov toho poslaneckého návrhu novely zákona je zrušenie akejkoľvek slovenskej reakcie na Orbánov zákon o dvojitom občianstve, a je to nahradenie reakcie jej predstieraním. Ja som jediný, ak vyjmem pred zátvorku, pána poslanca Matoviča, ktorému za jeho úsilie v tejto veci vyslovujem osobné poďakovanie. Tak jediný politicky poctivý postoj, ktorý ja som k tejto otázke zaregistroval z radov koalície bol postoj Ondreja Dostála, ktorý na rokovanie ústavnoprávneho výboru otvorene povedal, že považuje reakciu, slovenskú reakciu na Orbánov zákon za zlú, chce ju zrušiť, a ak má byť ono deklaratórne ustanovenie doplňujúceho § 1 a cenou za to, že sa táto reakcia zruší, tak je ochotný ju akceptovať.
Predvolebná alebo tá predchádzajúca reakcia na Orbánov zákon potrebuje úpravu, ale nepotrebuje nahradenie maškarádou, ktorá nemá iný účel než predstierať, že Slovenská republika na Orbánovo úsilie zjednotiť cudzích štátnych príslušníkov maďarskej národnosti a urobiť z nich plnohodnotných členov maďarského politického spoločenstva a maďarského politického národa, že Slovenská republika na to nijakým spôsobom reagovať nemusí a nemá.
V záverečnej skratke, vrátim sa k tomu, čo som hovoril na úvod, najpodstatnejšie vo vzťahu k reakcii Slovenskej republiky, a hovoril to aj pán poslanec Ondruš, vo vzťahu k reakcii Slovenskej republiky na ten Orbánov zákon je to, aby sa tu slovenskí Maďari cítili rovnako dobre a rovnako doma ako slovenskí Slováci. Ale strkať hlavu do piesku pre tým, že Viktor Orbán sa snaží z cudzích štátnych príslušníkov urobiť plnohodnotných členov politického národa iného štátu je absolútne nemiestna reakcia.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ja mám, normálne sa dnes teším, pán kolega Procházka, že mimoriadne môžem s vami súhlasiť, aj keď sme možno z opozičnej strany, pretože skutočne si tento problém veľmi dobre pomenoval, ide tu už o územnú povahu zákona. Ale chcem ešte k tomu dodať a pýtam sa, či sa nebojí pán Orbán, či sa nebojí pani premiérka, a či sa neboja iní, že tak, ako v Európskom parlamente, kde vlastne na pána Orbána boli už až také, ja už by som doslova povedala, negatívne reakcie, že poslanci povedali, že si s ním nesadnú ani za jeden stôl a nebudú s ním obedovať, ani jesť.
Ja verím tomu, že k takej situácii nechceme, aby došlo na Slovensku a nikto z nás nechce, aby sa to vyústilo do takejto nejakej osobnej nevraživosti a dokonca, pretože každá akcia, ako som povedala, vyvolá reakciu a niekedy až osobnú a potom tá osobná je neprekonateľná, pretože mňa trápi nielen povaha tohto zákona, ale mňa trápia aj iné veci, pretože sú to ďalšie ústupky podľa mňa maďarskej strane, keď som pred chvíľu povedala, ktoré môžu škodiť Slovensku, a je to širokorozchodná trať, kde je viac ako jasné, že opäť krok po kroku ustupujeme Maďarskej republike a je to opäť, týka sa to územnej povahy a ekonomickej povahy, a to je to, že ideme si vlastne, niekomu ponúkame ekonomickú výhodu. A opäť, komu ju ponúkame spojenia so svetom? Ponúkame ju opäť Maďarskej republike. A tak sa pýtam: Aké výhody alebo nevýhody majú skutočne Orbánove návštevy na Slovensku? A pýtam sa, aby sme sa všetci zamysleli nad tým, že ak takýto zákon prijmeme, je to zase otvorenie cesty a kroku k iným veciam. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Chcem poďakovať, pán kolega, za vecný a právny výklad navrhovanej novely. Potvrdilo sa a potvrdzuje sa len to, čo stále opakujeme, že návrh novely, ktorú predkladá skupina poslancov nie je dobrá a v praxi by len vyvolala zhoršenie medzištátnych vzťahov a medziľudských vzťahov a vytvorila by množstvo problémov a komplikácií na území Slovenska.
Ďakujem vám za tento vecný a pragmatický výklad.

Vážený pán predseda, vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, vážení kolegovia, už sme o tomto hovorili viackrát, preto budem stručný. Rozhodovaním o tomto návrhu zákona rozhodujeme o tom, či chceme, aby slovenskí občania strácali slovenské občianstvo proti svojej vôli alebo nie. Budeme o tom rozhodovať nielen pri hlasovaní o zákone ako o celku, ale budeme o tom rozhodovať aj pri schvaľovaní pozmeňujúceho návrhu, s ktorým príde alebo prišiel pán poslanec Matovič.
Naozaj všetko, všetky tie reči považujem za slovičkárenie, pretože ide v súčasnej právnej úprave o strácanie štátneho občianstva proti vôli občanov, aj keď je to upravené zákonom, ktorý je riadne schválený, ktorý neodporuje medzinárodným dohovorom, ale otázka, pred ktorou stojíme je, či sa naozaj, či si želáme, aby slovenská právna úprava bola taká, že bude umožňovať zbavovať slovenského občianstva našich vlastných občanov proti ich vlastnej vôli.
A musíme si jednoducho povedať, čo je pre nás dôležitejšie. Či je pre nás dôležitejšie bojovať s Orbánom a s účinkami maďarského zákona o občianstve alebo správať sa korektne k svojim vlastným občanom. Ja hovorím za seba, že pre mňa je oveľa, oveľa dôležitejšie správať sa korektne k vlastným slovenským občanom a nezbavovať ich občianstva, pokiaľ si to oni sami neželajú.
Nezbavujeme občianstva ľudí, keď spáchajú vlastizradu, čo je zločin, za čo idú do väzenia. Zbavujeme ich za to, ak získajú občianstvo iného štátu. Ak by prešli tie zmeny, s ktorými prichádza pán poslanec Matovič alebo tá novela, s ktorou prišiel SMER, tak budeme zbavovať iba niektorých, tých, ktorí získali občianstvo neštandardnou formou. Ale pýtam sa: Je získanie občianstva iného štátu neštandardnou formou vážnejším prehreškom voči lojalite k Slovenskej republike ako vlastizrada? Určite nie.
Posledná vec, pán poslanec Matovič, keď uvádzal, avizoval svoj návrh, tak hovoril taký prímer o bubovi. Či bubo existuje alebo neexistuje, že malé dieťa si zakryje oči a hovorí, že bubo neexistuje a potom sa tvári, že bubo neexistuje a prestane sa báť. No áno, myslím, že toto je veľmi výstižný prípad, pretože pán poslanec Matovič, možno vás to prekvapí, ale bubo naozaj neexistuje. Deti sa boja strašidiel, ale tie strašidlá neexistujú. Oni si síce zakryjú oči, lebo si myslia, že existujú, ale problém je, že strašidlá neexistujú.
Dôležité je nie to, aby sme postihovali niekoho, kto pociťuje potrebu získať iné štátne občianstvo, ale aby sme tu príslušníkom všetkých národnostných menšín a všetkým občanom Slovenskej republiky vytvárali dobré prostredie, v ktorom sa budú dobre cítiť, vtedy budú dobré vzťahy na Slovensku a vtedy sa nebudeme musieť obávať o lojalitu slovenských občanov ani v najmenšom. Ďakujem.