12. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán minister, bezpochyby, ja už som to včera použil, tá udalosť, ktorá sa stala v Devínskej, bola strašná z pohľadu obetí a bezpochyby by bolo veľmi zlé, ak by minister, ktorý zodpovedá za rezort, nereagoval, ale mám pocit, že vy, ako keby ste chceli využiť tento prípad len z pohľadu svojho politického marketingu a vaša včerajšia reakcia na moju úplne normálnu ľudskú poznámku a žiadosť na to, aby dopravní policajti nenavodzovali svojím vyzbrojením pocit občianskej vojny, ste reagovali presne tak, ako reagujete na snahu tých, ktorí rozumejú strelným zbraniam. Jednoducho, vnášate do toho svoj osobný pohľad a emóciu, silové presvedčenie.
Prosím vás pekne, tá vaša reakcia o tom zastrelení pytliaka, no to by som chcel vidieť, ako ten dopravák, ktorý riadi tú križovatku, by začal z toho sapíku strieľať krížom-krážom. Alebo ho pošlete na pytliaka do lesa potom z tej križovatky? A ja som netušil, že táto drobná poznámka, ktorá mala skutočne racionálny charakter pokúsiť sa usporiadať to všade tam, kde tá polícia to potrebuje, nech to je, ale tam, kde to nie je potrebné, nech to nie je, vyvolá obrovský záujem.
Dnes mi ľudia volajú, píšu maily, že príde sa do reštaurácie najesť, prídu sa chlapci najesť so sapíkmi. Len prosím vás, preboha, nezakážte chodiť policajtom sa najesť. Ale tí ľudia sú zdesení. Prídu, oni sa len prídu najesť a vojdú tam so sapíkmi. Tak jednoducho, o nič vás nežiadam aj v tejto situácii, keď sa bavíte o strelných zbraniach, o používaní, len o primeranosti. Zabudnite na svoj politický marketing, na to, že chcete byť úspešný minister, čo je v poriadku, len skúste trošku diferencovať a nazerajte na túto problematiku. Lebo naozaj tu občianska vojna nie je a je to nešťastná záležitosť, ale riešme ju normálne, racionálne. (Hlasy v sále.)

Ďakujem pekne. Vážený pán minister, už v prvom vystúpení, v prvom čítaní som povedal, že mali sme tento inštitút zavedený v legislatíve pred niekoľkými rokmi, a ak hovoríte, že Komora psychológov hovorí, že psychologické testy majú význam, alebo že majú potenciál znížiť percento trestných činov páchaných so zbraňou, tak škoda, že ste nepredložili analýzu napriek tomu, že prvé čítanie prebehlo pred niekoľkými mesiacmi. Koľko vlastne trestných činov bolo páchaných so strelnou zbraňou a akými osobami? Kto to bol a aký bol rozdiel v čase, keď sme mali inštitút psychotestov zavedený v legislatíve a v čase, keď tento inštitút nemáme, aký tam bol pokles trestných činov a kto sú tí páchatelia trestných činov? Sú to poľovníci, sú to zberatelia, sú to ľudia z ozbrojených zložiek, sú to kriminálne živly, ktoré páchajú trestné činy s nelegálne držanými zbraňami? Kto to vlastne je, ten, ktorý pácha tie trestné činy, aby sme plošne neodsudzovali všetkých držiteľov strelných zbraní a potenciálne ich považovali za páchateľov trestných činov a tí, ktorí tie strelné zbrane nemajú, vlastne tí sú tými obeťami, tí, ktorí tie strelné zbrane majú. To znamená, že takto len jednoducho to zobrať a povedať si, že len toto sú tí zlí, ktorí držia strelné zbrane a ohrozujú celé okolie a preto im zavedieme psychotesty, ktoré skutočne nevyriešia problém. Nevyriešia problém.
Som sa vás pýtal v prvom čítaní, čo sa stane s psychológom, ak prejde človek cez psychotesty, na druhý deň spácha trestný čin so strelnou zbraňou, kohosi zavraždí, čo sa udeje s tým psychológom? Zoberiete mu licenciu alebo poviete, že je to štatistická odchýlka, že no, stalo sa. Prešiel psychotestmi a napriek tomu v nejakej skratovej situácii zlyhal a spáchal ohavný trestný čin vraždy a niekoho zabije. To znamená, že celé čo bude mať dosah je to, že sto miliónov korún, čiže 3,3 mil. eur zarobia psychológovia na ľuďoch, ktorí si slušne plnia svoje povinnosti a dodržiavajú zákony. Ďakujem.

Áno, reakcia, reakcia.

Pán poslanec, psychotest, podľa mňa, nie je sankcia. Ja tiež mám zbrojný preukaz a za sankciu to nepovažujem. Psychotestom, ktoré boli vykonávané, boli vykonávané v roku 1993-1995, necelé dva roky a bolo vyšetrených len 5 % žiadateľov, čiže 9 250 zo 185 tisíc. To znamená, my nevieme proste nijakým spôsobom zistiť, aký to malo vplyv na pokles trestnej činnosti, lebo tých vyšetrených bolo strašne málo, bolo to strašne krátko účinné. Ale mnohé krajiny majú psychotesty a majú zrejme dobrý dôvod, aby ich zaviedli. Ja potom budem čítať aj, ktoré krajiny to sú a aj vyjadrenie našej Komory psychológov.
Zodpovednosť. Pán poslanec, keď nejaký technik navrhne v aute bezpečnostné prvky, ktoré sú dobré a kvalitné, ale niekto sa v tom aute zabije, nesie zodpovednosť? Nenesie. On proste urobil maximum preto, aby to auto bolo bezpečné. Opakujem ešte raz, nebude nikdy stopercentne bezpečné a nepriestrelné, ale to neznamená, že nevieme urobiť také opatrenia technické v tom aute, aby sme to riziko smrti znížili. A o tom stále hovorím.
K pánovi poslancovi, ktorý nemá ani toľko minimálnej odvahy, aby počkal na reakciu s faktickou poznámkou, sa vyjadrovať nebudem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegovia, kolegyne, ja nebude dlho hovoriť, najprv to podstatné, čo chcem urobiť, a to dávam návrh pre pána spravodajcu, aby zo spoločnej správy vybral bod 5 na osobitné hlasovanie. Je to bod, ktorý tu už zaznel. Týka sa umožnenia vstupu do obydlia policajtov na kontrolu uloženia zbraní. Myslím, že na tom výbore sme sa zhodli na stanovisku. Pán predkladateľ, pán minister nakoniec takisto s tým stanoviskom súhlasil, ale chcem, aby sa o ňom osobitne hlasovalo.
A teraz predsa mi len nedá trošku nereagovať na to, čo tu zatiaľ zaznelo. Musím povedať, že keď prišiel ten zákon, tak som nečakal, že to vyvolá takú búrlivú odozvu v spoločnosti a toľko e-mailov, takpovediac, istým spôsobom zanietených, ale jednostranne lobistických som dávno na svoju e-mailovú adresu nedostal. Jednoducho, musel som si veľmi pracne čistiť e-mail, poštu, aby som vôbec dostával správy. Dobre. Aj na výbore sme veľmi vášnivo o tom debatovali, aj teraz vnímam isté emócie, ale vecne.
Chcem povedať, viete je celkom isté, že ten zákon je aj reakciou na to, čo sa udialo v tej Devínskej Novej Vsi a je to hrozná tragédia, ktorá sa tam stala. Celkom prirodzene taká reakcia je. A teraz tu sú dve misky váh.
Na jednu stranu hovoríme, že istú skupinu ľudí zaťažíme ďalšími povinnosťami a starosťami. Istým spôsobom im skomplikujeme život. Na druhej strane, tieto opatrenia majú viesť na to, aby sme ľudí ochránili pred takými tragédiami, aká sa udiala v Devínskej Novej Vsi. A teraz sa môžeme sporiť, že čo nám povedia štatistiky, a či budú tie testy dobré alebo nebudú. Viete, ja som roky síce prednášal aj štatistiku, ale odvolám sa na významnejšieho kolegu štatistika, ktorý povedal, že človek je veľmi zlý, najhorší štatistický materiál. A preto tá informácia nikdy nebude ako taká, že je to takto alebo onak. Aby som vám to trošku priblížil, si dovolím urobiť jeden príklad - štatistický materiál človek.
Keď chcete zistiť, či ten nosník môžete použiť a má nosnosť, ja neviem 1 000 kilopondov, no tak vyskúšate, povedzme 100 nosníkov a z toho dva prasknú. Tak viete povedať, že na 98 % odhadujete, že ten nosník to udrží. No, ale takéto pokusy asi s človekom robiť nemôžete, pravda. To som vybral taký extrémny príklad.
A tuná, keď sa mám rozhodovať, pretože ja si nemyslím, že o rok, o dva budeme vedieť už s istotou povedať, či tie psychotesty pomohli alebo nepomohli, ale ani jedna, ani druhá strana to takto nemôže povedať. Bude to vnímať ako svoj názor alebo niečo podobného, ale v tomto si pomôže tak trošku ako právnym známym výrokom. Trochu ho síce si prispôsobím In dubio pro reo. Ako v istej neistote, v pochybnostiach pre vec. Ak sa mám rozhodovať, tak v tejto neistote ako v tom, určite pre vec je pre mňa to, že podporím naozaj väčšiu ochranu ľudí, pretože myslím si, že to je predsa len viacej v tomto smere. Z tohto pohľadu vnímam aj podporu prijatia tohto zákona. Ďakujem pekne kolegovia. (Potlesk.)

Pán poslanec, spomenuli ste misku váh. Ja sa teraz pýtam, že prečo budeme deliť jednu skupinu držiteľov zbraní, ktorí musia robiť psychotesty každých päť rokov a druhú každých desať rokov. To, ktorí budú nebezpečnejší podľa tohto? Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja by som chcel sa poďakovať pánovi Froncovi, že sa snažil navodiť tú atmosféru vecnosti a kľudu, ale predsa, zase spomenul tú nepríjemnú udalosť v Devínskej Novej Vsi. A chcem poprosiť všetkých vystupujúcich, aj predkladateľa, aj spravodajcu, akékoľvek pripomínanie neustále konkrétnej tragickej udalosti jatria rany a skúsme sa fakt len držať v tej vecnej rovine, či psychotesty áno, či nie a všetky náležitosti, všetky veci, ktoré máme predložené. Vážne si vás dovolím z tohto miesta všetkých nasledujúcich rečníkov o toto poprosiť. Zbytočne jatriť rany ľudí akéhokoľvek zločinu, akéhokoľvek prípadu. Ďakujem pekne za pochopenie.

Ďakujem pekne za faktické pripomienky. Kolegovi Matejovi, ja si myslím, že je lepšie, keď udržíme, naozaj, máte pravdu vec vo vecnej rovine a buďme o tom diskutovať spoločne takýmto spôsobom. A predchádzajúcemu kolegovi Sujovi. No, viete, ja som hovoril o nejakých iných miskách váh, ale ak chcete, tak vám to aj osobne vysvetlím. Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, ja vyslyším pána kolegu Suju a nebudem spomínať tragédiu, ktorá vlastne toto všetko rozbehla. Matej, pardon, prepáčte.
Spomeniem, ale iné tragédie. V decembri minulého roku strieľal policajt zo špeciálneho útvaru zvláštnych policajných činností v Devínskej Novej Vsi. Ďalší bývalý policajt strieľal v Humennom. Takýchto prípadov by sme našli aj viac. Títo ľudia zjavne mali psychotesty. Ja si kladiem otázku a vyslovím predpoklad, že ak by bola novela tohto zákona alebo tento zákon v platnosti v takom znení ako ho pán minister predkladá, ako by bol ten zákon zabránil týmto ľuďom strieľať tam, kde strieľali. Z boha šťastie, že nedošlo k žiadnej tragédii, ale mohlo dôjsť. Odvtedy sa stali aj ďalšie tragédie. Nejakí zločinci dopichali ľudí, dobili poriskami. Jednoducho, žiaľbohu je to realita, a aj keď chápem dobrý úmysel pána ministra, že chce bojovať proti kriminalite a znížiť tie možnosti a tie následky rôznych útokov, či už teda so strelnými zbraňami alebo chladnými zbraňami, nie je možné celkom tieto z nášho života vymazať.
Nedá mi trošku nezareagovať aj na to, čo hovoril pán kolega Přidal. Nebuďme naivní. Tu skutočne v tejto celej Európskej únii je možné zohnať, zadovážiť si strelnú zbraň. Ja súhlasím s tým, čo hovoril pán kolega Pado, že keby ste možno vedeli, koľko je na Slovensku nelegálne držaných strelných zbraní, možno by ste si, ak ho ešte nemáte, možno by ste si aj sám zadovážili zbrojný preukaz a nejakú krátku guľovú zbraň. Áno, tak potom je to v poriadku.
Chcel by som byť, ale vecný. Nemám v úmysle proste zdržiavať. Mnoho vecí bolo povedaných mojimi predrečníkmi. Dotknem sa len veľmi okrajovo § 20, ktorý hovorí o zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti. Pre mňa je to len priestor na to, aby sa vytvoril biznis pre klinických psychológov. Nič iné. Pokiaľ ide o § 28 návrhu, kde sa spomína v písm. o) umožniť policajnému útvaru vstup do obydlia za účelom kontroly zbrane, ak je držiteľom zbrane kategórie A, B. C. No, vzhľadom na dôvody, prečo tento zákon vzniká, sa mi zdá veľmi tvrdá táto dikcia zákona, obzvlášť, keď čl. 21 Ústavy Slovenskej republiky hovorí, že obydlie je nedotknuteľné a nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva.
Ja viem, pán minister môže namietať, že tento článok má aj ďalšie odseky, ale v tých odsekov je určitá gradácia. V ods. 2 sa hovorí, že domová prehliadka je prípustná len v súvislosti s trestným konaním a v ods. 3 sa hovorí, že nedotknuteľnosť obydlia možno zákonom dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia, majetku, osobnú ochranu práv a slobôd. Mne sa zdá, že tuto sa snažíme bucharom rozbíjať orech. Taká sila je úplne zbytočná.
Pokiaľ ide o písm. r) a § 28 vidím tu, samozrejme, súvis dostaviť sa na výzvu policajného útvaru na vybavenie záležitostí týkajúcich sa na úseku zbraní a streliva a v § 28 súvis je v tom, že umožňuje držiteľovi zbrane niesť zbraň za účelom znaleckého posúdenia alebo kontroly zbrane policajným útvarom. Nehnevajte sa na mňa, ale trošku mi to zaváňa takým šikanovaním a vytváraním priestoru na to, aby príslušný policajný útvar alebo policajný úradník, aj to sú ľudia z mäsa a kostí. Je tu určitý priestor na vytvorenie šikanovania strelcov, či už je to poľovník, či už je to športový strelec alebo zberateľ. Toto nie je policajný štát, domnievam sa. Určité kritériá by sme mali rešpektovať neustále.
Pod bodom 16 sa skrýva § 28, teda novelizovaný a ten znie: Držiteľ skupiny E zbrojného preukazu musí mať uloženú zbraň kategórie B uvedenú v § 5 ods. 1 písm. f) u držiteľa skupiny D alebo E zbrojnej licencie, ktorý mu môže vydať túto zbraň iba za účelom výkonu oprávnenia podľa § 27 ods. 4 písm. b) a tak ďalej a tak ďalej. Nebudem ten odsek celý čítať. Samozrejme, kto vie, o čom je tento odsek, tak ho chápe, ale vidíte sami, že je pomaly až ťažké ho prečítať, nie to na prvý pohľad pochopiť.
Veľmi jednoducho povedané, držiteľ zbrojného preukazu E, to sú dlhé guľové zbrane na športovú streľbu, alebo teda upravené zbrane, ktoré strieľajú dávkou a sú upravené na jednotlivú streľbu na športové účely. Takúto zbraň jej držiteľ by bol v zmysle tohto zákona povinný ísť niekam, kde tú zbraň má uloženú, odtiaľ si ju zobrať, ísť na strelnicu, tam sa venovať svojej záľube, potom túto zbraň vrátiť naspäť do tohto úložiska v zmysle tohto zákona. Ale ja sa pýtam a zas vyslovím predpoklad, ak by bola už takáto novela aktuálna a platná v tom čase, keď, nebudem sa teda vracať k tej udalosti, ale vymodelujme si čokoľvek, ako nám tento zákon a táto dikcia zabráni alebo ako zabráni niekomu, kto si pôjde túto zbraň vybrať z tohto úložiska, spácha nejaký zločin a potom možno s úsmevom na perách, nechcem byť ironický, ale zanesie tú zbraň naspäť. Zdá sa mi, že jednoducho, ak sa niekto rozhodne spraviť taký hrozný čin, tak mu tento zákon a proste táto dikcia nezabráni takéto niečo urobiť. Nebudem sa vracať už k tomu, čo som hovoril predtým, keď bol tento zákon prvýkrát predložený pred stiahnutím o riziku zhromažďovania zbraní, ktoré sú veľmi účinné, veľmi výkonné na jednom mieste.
Ďalej tu čítam, že orgán dozoru je povinný vykonať kontrolu bezpečného uloženia zbrane a streliva u držiteľa zbrane kategórie A. Mám za to, že tu je treba trošku vojsť do zákona a pripomenúť si, čo je to zbraň kategórie A. Ja budem citovať priamo zo zákona, aby som sa náhodou nepomýlil: Zbraňou kategórie A je zakázaná zbraň, zakázané strelivo a zakázané doplnky zbrane. Napríklad, nebudem hovoriť všetko, ale dám aspoň pár príkladov. Zakázanou zbraňou je vojenská zbraň, odpaľovacie zariadenie na výbušné strely, samočinná zbraň, zbraň vybavená zakázaným doplnkom zbrane a tak ďalej. Veď držiteľmi, alebo teda takéto zbrane predsa nie sú v civilnom sektore. Takéto zbrane má armáda, má polícia, prípadne colná správa. Ja celkom, prosím, zberatelia na výnimku. Áno, pán minister má pravdu, ale orgán dozoru je povinný vykonať kontrolu u takýchto osôb.
Ja nechápem jednu vec. Ten orgán dozoru bude vykonávať kontrolu aj v armáde, aj v polícii, aj v colnej správe, aj u všetkých ozbrojených zložiek, ktoré takéto zbrane vlastnia. Predsa odpaľovacie zariadenie, mám pocit, že asi ani na výnimku v Slovenskej republike asi nikto nemá. Tak mi to príde trošičku také zvláštne.
Zas na druhej strane, zbraň s úpravami sťažujúcimi jej kriminalistickú identifikáciu, zbraň s pozmeneným alebo odstráneným výrobným číslom. No, nezaváňa vám to trošku manipuláciou a trošku podsvetím, prečo by človek, ktorý drží v legálnej alebo má v legálnej držbe zbraň, prečo by odstraňoval výrobné číslo, alebo prečo by si na ňu montoval zakázané prostriedky? Čiže znova vyslovujem ten predpoklad a znova sa pýtam, ako by novela toho zákona zabránila legálnym držiteľom, proste takýmto spôsobom. Zbraň kategórie A je v podstate len v držbe ozbrojených zložiek, prípadne ako pán minister poznamenal správne, zberateľmi, ale tých neviem, či je až také veľké množstvo. A na druhej strane potom stojí podsvetie. To je to, tá súčasť našej spoločnosti, o ktorú samozrejme, nikto z nás nestojí, ale žiaľbohu je tu.
Ja osobne sa domnievam, že nepopieram, teda snahu pána ministra o riešenie problému, ale mám pocit, že tento výstrel, minul cieľ. A keď sa pozriem aj do doložiek vybraných vplyvov, vplyvov na podnikateľské prostredie, niektoré ďalšie veci, keď sa pozriem na dôvodovú správu, neviem sa ubrániť pocitu, že ten zákon alebo tá novela zákona, smeruje niekam inam, ako by smerovať skutočne mala. Nezohľadňuje absolútne, ako už bolo povedané, skutočné vplyvy na podnikateľské prostredie. Nezohľadňuje skutočne vplyvy na jednotlivcov, držiteľov zbraní, ktorých skutočne nie je na Slovensku málo, sú to mnohokrát skupiny stavovské, pre ktorých je česť byť v takýchto stavovských skupinách a veľmi striktne dodržiavajú určité zásady a pravidlá.
Nebudem ďalej zdržiavať toto plénum. Znova zopakujem, podľa môjho názoru tento zákon nerieši problém, ktorý ho vyvolal a neodstráni ďalšie možné takéto činy. Otvorene hovorím, že my tento zákon a hovorím za celú Slovenskú národnú stranu, nepodporíme. Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, najskôr sa predstavím. Nevlastním zbraň, ani ju nechcem, pretože nezaručím, že by som ju nepoužil a pokladám sa za normálneho. Mám na to aj opakované psychologické vyšetrenia, čo to potvrdzujú a taktiež nefandím poľovníkom. Som lekár a som psychiater, a tu je pes zakopaný, pretože od určitého času v našej legislatíve a nemyslím tým len tento zákon, sa vyskytuje vyšetrenie psychologické ako nejaká norma, ktorá sa rovná aj lekárskemu vyšetreniu, a to nie je pravda.
Lekár je absolvent lekárskej fakulty a končí ako všeobecný lekár, a tým má právo hodnotiť stav všeobecne. Teraz nehovorím za psychiatrov. Nehovorím o rovnítku psychiater k psychológovi a núti ma k tomu aj to, že debaty s kolegami v kuloároch, ale aj s laickou verejnosťou nerozlišujú medzi psychiatrom a psychológom. Nechápu ten rozdiel. Neviem, kde to bolo, kedy to vzniklo v legislatíve, ale vo viacerých normách sa vyskytuje ako lekárske vyšetrenie a psychologické vyšetrenie podmienené.
Lekár, už som spomínal, že je absolvent lekárskej fakulty. Psychológ je absolvent filozofickej fakulty, hovoríme tu o jedinom type psychológa, ktorý na filozofii spraví jedno odborové štúdium na psychológiu. Nehovoríme o tom množstve iných psychológov, ktorí sú dnes v komore a nemajú možnosť pracovať ako klinickí psychológovia. Ja obraňujem praktických všeobecných lekárov. Ten jediný má možnosť diagnostikovať stav, pretože on hodnotí tak telesné parametre fyzické, ako aj psychické. Psychologické sú prídavné. Lekár má k tomu všetky náležitosti. Má chorobopis, kde od narodenia vie popísať životnú históriu človeka, má možnosti rozboru tej osobnosti, zistiť príčinu, čo sa stalo, či bola nejako narušená alebo nenarušená a za tretie, a to je najdôležitejšie z môjho pohľadu, má aj možnosti úpravy, čo psychológ nemá. Ten zisťuje okamžitý stav a jak je tvrdené, že päť až sedem rokov odhadne, nie je to pravda.
V psychodiagnostike filozofuje a je spolu účinný na tvorbe diagnózy, lebo je filozof. Nepreberá zodpovednosť, nepreberá zodpovednosť za záver, ani za diagnózu, ani za úpravu, už som to spomínal. Čiže on môže popísať príznaky terajšieho stavu. Nemôže to uzavrieť v zmysle diagnózy, že niekto má demenciu alebo je retardovaný, môže napísať že má 91 IQ alebo 75, ale nemal by napísať, že to je mentálna retardácia. To platí všade na svete, že toto môže len lekár, tak ako môže určiť, že je to poúrazový stav, alebo taká a taká príčina a upravuje sa podľa tohto liečebného plánu.
My sa snažíme a bolo to tu povedané, spraviť prevenciu. V predloženom zákone to skôr vidím ako represiu normálnych ľudí, pretože pokiaľ som sa narodil normálne, pokiaľ mám chorobopis síce takýto hrubý, ale nemám žiadne zmeny správania, nemal by nikto ma šikanovať a posielať na psychologické vyšetrenie, keď to nepotrebujem. To by mal byť náš občiansky princíp. Samozrejme, že je to na dlhší rozbor a argumenty, ale epizodické zlyhanie v človeku sa môže vyskytnúť hocikedy. Tie príčiny môžu byť rôzne, z okolia, môžu byť z vnútra neho, môže dostať duševnú chorobu z večera na ráno a toto neopraví päťročné vyšetrenie alebo aj jednodňové vyšetrenie.
Nebudem rozoberať príčiny, prečo sa to tam dostalo, do našej legislatívy, ale je to tam takto. A ja napádam to, že v našich zákonoch je konštatované, že psychológ vyšetruje psychický stav. Psychológ stanovuje psychologický profil osobnosti, a to je sto a jedno. A len ten praktický lekár pre dospelých dnes, kedysi všeobecný lekár, má k tomu všetky možnosti, aby pribral očiara, keď potrebuje, keď má niekto deväť dioptrií, či môže nosiť zbraň, aby prijal po ochrnutí neurológa, aby prijal aj psychológa, jak je to treba. Jak bol úraz mozgu, alebo ak sa niečo stalo v tej osobnosti. Ale je to jedna zo sto skladaniek, také puzzle, kedy len ten praktický lekár by mal mať toto právo a v tom zmysle, keď hovoríme, že psychológ zaručí päť rokov. Každý lekár povie, že to nie je pravda a povie to 100 % lekárov.
Na záver v poznámke, vidíme, že debatujeme aj o tom, o čom nevieme. Ako praktický lekár, viem, že psychológov je ako šafranu. Týchto klinických psychológov. Klinický psychológ by mal absolvovať psychiatriu. Mal by absolvovať niečo, nejaký výcvik, aby rozlíšil, čo je to duševne chorý a čo nie je duševne chorý. Vo vyhláške a vo svojich kritériách majú vycitované všetky poruchy a typy osobností, ktoré sú aj normálne, ako obmedzujúce, či vydajú alebo nevydajú svoje povolenie. Je to o tom, že je to na ich dojmológii a na ich dobrovoľnosti. A toto by nemali byť 100 % zodpovední za polovičku hodnotenia stavu človeka. Je ich ako šafranu, v Žiline sú dvaja, čo absolvovali psychiatriu.
Ja si neviem predstaviť, že 150 tisíc vyšetrení dokážeme absolvovať, keď dnes sa čaká, nie je to podstatné, samozrejme, zákon môže byť prijatý, keď sa čaká na vyšetrenie tri až päť mesiacov. Ľudia s akútnou poruchou zdravia, k do diagnostikovaniu, keď to potrebuje lekár, čakajú pri invalidných dôchodkoch, pritom ako im nasadiť lieky, pri potvrdení svojho stavu tri až päť mesiacov. To nemôže odhadnúť množstvo psychológov, ktorých potrebujeme, ročne to sú dve, tri, štyri desiatky, presne neviem, čo môžu tuná, ale pár desiatok, čo tuná vyprodukuje náš štát a nemajú klinickú prípravu. Čiže stanovisko psychologickej komory ako takej, že psychologické vyšetrenie patrí do zákona, neberiem na správnu mieru.
Bazálne vyšetrenie lekára vždy bude, tak to existuje v každej legislatíve, ten musí zhrnúť, akí sme ľudia, a ten musí prebrať, aj preberá tú zodpovednosť. Nie v psychologických zariadeniach končia títo ľudia, ale končia v zariadeniach podľa toho, či zodpovedajú alebo nezodpovedajú za svoje správanie, ktoré štát musí pripraviť.
Ja si myslím, že tuná nám chýba veľa roboty, a tam sa musíme zamerať a ja v tomto zmysle ponúkam tú robotu, ale 150 tisíc ľudí, ako tak vyhnať na psychologické vyšetrenie, nie je prevencia, ale je šikana. Ďakujem. (Potlesk.)