12. schôdza

Takže to je reakcia na faktickú, takže dve minúty, nech sa páči.

Pán poslanec, psychotest, podľa mňa, nie je sankcia. Ja tiež mám zbrojný preukaz a za sankciu to nepovažujem. Psychotestom, ktoré boli vykonávané, boli vykonávané v roku 1993-1995, necelé dva roky a bolo vyšetrených len 5 % žiadateľov, čiže 9 250 zo 185 tisíc. To znamená, my nevieme proste nijakým spôsobom zistiť, aký to malo vplyv na pokles trestnej činnosti, lebo tých vyšetrených bolo strašne málo, bolo to strašne krátko účinné. Ale mnohé krajiny majú psychotesty a majú zrejme dobrý dôvod, aby ich zaviedli. Ja potom budem čítať aj, ktoré krajiny to sú a aj vyjadrenie našej Komory psychológov.
Zodpovednosť. Pán poslanec, keď nejaký technik navrhne v aute bezpečnostné prvky, ktoré sú dobré a kvalitné, ale niekto sa v tom aute zabije, nesie zodpovednosť? Nenesie. On proste urobil maximum preto, aby to auto bolo bezpečné. Opakujem ešte raz, nebude nikdy stopercentne bezpečné a nepriestrelné, ale to neznamená, že nevieme urobiť také opatrenia technické v tom aute, aby sme to riziko smrti znížili. A o tom stále hovorím.
K pánovi poslancovi, ktorý nemá ani toľko minimálnej odvahy, aby počkal na reakciu s faktickou poznámkou, sa vyjadrovať nebudem.

Ďalej do rozpravy je prihlásený pán poslanec Martin Fronc. Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegovia, kolegyne, ja nebude dlho hovoriť, najprv to podstatné, čo chcem urobiť, a to dávam návrh pre pána spravodajcu, aby zo spoločnej správy vybral bod 5 na osobitné hlasovanie. Je to bod, ktorý tu už zaznel. Týka sa umožnenia vstupu do obydlia policajtov na kontrolu uloženia zbraní. Myslím, že na tom výbore sme sa zhodli na stanovisku. Pán predkladateľ, pán minister nakoniec takisto s tým stanoviskom súhlasil, ale chcem, aby sa o ňom osobitne hlasovalo.
A teraz predsa mi len nedá trošku nereagovať na to, čo tu zatiaľ zaznelo. Musím povedať, že keď prišiel ten zákon, tak som nečakal, že to vyvolá takú búrlivú odozvu v spoločnosti a toľko e-mailov, takpovediac, istým spôsobom zanietených, ale jednostranne lobistických som dávno na svoju e-mailovú adresu nedostal. Jednoducho, musel som si veľmi pracne čistiť e-mail, poštu, aby som vôbec dostával správy. Dobre. Aj na výbore sme veľmi vášnivo o tom debatovali, aj teraz vnímam isté emócie, ale vecne.
Chcem povedať, viete je celkom isté, že ten zákon je aj reakciou na to, čo sa udialo v tej Devínskej Novej Vsi a je to hrozná tragédia, ktorá sa tam stala. Celkom prirodzene taká reakcia je. A teraz tu sú dve misky váh.
Na jednu stranu hovoríme, že istú skupinu ľudí zaťažíme ďalšími povinnosťami a starosťami. Istým spôsobom im skomplikujeme život. Na druhej strane, tieto opatrenia majú viesť na to, aby sme ľudí ochránili pred takými tragédiami, aká sa udiala v Devínskej Novej Vsi. A teraz sa môžeme sporiť, že čo nám povedia štatistiky, a či budú tie testy dobré alebo nebudú. Viete, ja som roky síce prednášal aj štatistiku, ale odvolám sa na významnejšieho kolegu štatistika, ktorý povedal, že človek je veľmi zlý, najhorší štatistický materiál. A preto tá informácia nikdy nebude ako taká, že je to takto alebo onak. Aby som vám to trošku priblížil, si dovolím urobiť jeden príklad - štatistický materiál človek.
Keď chcete zistiť, či ten nosník môžete použiť a má nosnosť, ja neviem 1 000 kilopondov, no tak vyskúšate, povedzme 100 nosníkov a z toho dva prasknú. Tak viete povedať, že na 98 % odhadujete, že ten nosník to udrží. No, ale takéto pokusy asi s človekom robiť nemôžete, pravda. To som vybral taký extrémny príklad.
A tuná, keď sa mám rozhodovať, pretože ja si nemyslím, že o rok, o dva budeme vedieť už s istotou povedať, či tie psychotesty pomohli alebo nepomohli, ale ani jedna, ani druhá strana to takto nemôže povedať. Bude to vnímať ako svoj názor alebo niečo podobného, ale v tomto si pomôže tak trošku ako právnym známym výrokom. Trochu ho síce si prispôsobím In dubio pro reo. Ako v istej neistote, v pochybnostiach pre vec. Ak sa mám rozhodovať, tak v tejto neistote ako v tom, určite pre vec je pre mňa to, že podporím naozaj väčšiu ochranu ľudí, pretože myslím si, že to je predsa len viacej v tomto smere. Z tohto pohľadu vnímam aj podporu prijatia tohto zákona. Ďakujem pekne kolegovia. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami sa prihlásili pán poslanec Suja, pán poslanec Matej Ondrej. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má, pán poslanec Suja.

Pán poslanec, spomenuli ste misku váh. Ja sa teraz pýtam, že prečo budeme deliť jednu skupinu držiteľov zbraní, ktorí musia robiť psychotesty každých päť rokov a druhú každých desať rokov. To, ktorí budú nebezpečnejší podľa tohto? Ďakujem.

Pán poslanec Ondrej Matej, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja by som chcel sa poďakovať pánovi Froncovi, že sa snažil navodiť tú atmosféru vecnosti a kľudu, ale predsa, zase spomenul tú nepríjemnú udalosť v Devínskej Novej Vsi. A chcem poprosiť všetkých vystupujúcich, aj predkladateľa, aj spravodajcu, akékoľvek pripomínanie neustále konkrétnej tragickej udalosti jatria rany a skúsme sa fakt len držať v tej vecnej rovine, či psychotesty áno, či nie a všetky náležitosti, všetky veci, ktoré máme predložené. Vážne si vás dovolím z tohto miesta všetkých nasledujúcich rečníkov o toto poprosiť. Zbytočne jatriť rany ľudí akéhokoľvek zločinu, akéhokoľvek prípadu. Ďakujem pekne za pochopenie.

Ďakujem. Reagovať teraz bude pán poslanec Martin Fronc. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za faktické pripomienky. Kolegovi Matejovi, ja si myslím, že je lepšie, keď udržíme, naozaj, máte pravdu vec vo vecnej rovine a buďme o tom diskutovať spoločne takýmto spôsobom. A predchádzajúcemu kolegovi Sujovi. No, viete, ja som hovoril o nejakých iných miskách váh, ale ak chcete, tak vám to aj osobne vysvetlím. Ďakujem pekne.