12. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, pán minister, ctené panie poslankyne, páni poslanci, pred skončením včerajšieho rokovacieho dňa tu zaznievala vskutku veľmi prínosná a odborná diskusia k predmetnému návrhu zákona.
Pán poslanec Pado, vy ste začali s tým, že celá verejnosť, tá, ktorej sa dotýka tento zákon, je v princípe rozdelená na dve skupiny, tú, ktorá rozpráva, že psychotesty áno, tú, ktorá rozpráva, že psychotesty nie. Tak ja hneď v úvode svojho vystúpenia chcem povedať, že teda ja budem patriť k tej skupine, ktorá rozpráva, že psychotesty nie.
Plne súhlasím s odbornými názormi a stanoviskami pána poslanca Chabana, pána poslanca Kalista aj pána poslanca Novotného, ktorí veľmi pragmaticky vysvetlili problematiku zavedenia psychotestov.
Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky bol doručený návrh vládneho zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Ja som presvedčený, že každá novela zákona, legislatívna úprava by mala vylepšiť status quo, zlepšovať život a legislatívne prostredie ľuďom, ktorých sa to týka. Z môjho pohľadu je navrhovaný vládny zákon, ktorým sa dopĺňa už fungujúci zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive, a teraz sa vopred ospravedlním pánovi poslancovi Matejovi, ktorý nás žiadal, aby sme sa nevracali k tej udalosti z roku 2010, nepremyslenou, emotívnou a chaotickou reakciou na devínsku tragédiu z 30. augusta 2010. Navrhované opatrenia komplikujú a strpčujú život ľuďom, ktorí zákon dodržiavajú a ctia si ho. A už vôbec zásadným spôsobom nechránia tých, ktorí sú bezbranní, povedzme, obete možných, náhodných, nešťastných udalostí, tragédií.
Navrhované psychologické testy neriešia absolútne nič. Už raz sa neosvedčili. Podmienkou pre zistenie skutočného psychického stavu jedinca je vykonanie psychologického vyšetrenia jedinca a nielen test.
Cieľ, odhalenie jedincov s psychickou poruchou, alkoholikov, drogovo závislých, ktorí by mohli hypoteticky v budúcnosti použiť zbraň na iný účel, za akým chcú získať zbrojný preukaz a vlastniť zbraň. Ale práve na to legislatíva myslela, a je plne v kompetencii všeobecných lekárov, ktorí ju spoľahlivo vykonávajú od roku 1995.
Širší zámer, eliminovanie zlyhania v krízovej situácii. Zjavne problém z augusta 2010 vyžaduje komplexné psychologické vyšetrenie. Bežné psychologické vyšetrenie je sofistikovaný proces posudzujúci jedinca v normálnych, nezáťažových podmienkach. Akékoľvek dôkladnejšie diagnostikovanie je nerealizovateľné ambulantne. V prípade zavedenia psychotestov ako podmienky získania a predĺženia zbrojného preukazu je nevyhnutné zaviesť právnu zodpovednosť psychológov, ktorí takéto potvrdenia budú vydávať za ich posudky, archivovanie posudkov, možnosť odvolania sa pre posudzovaného, aby sa vylúčili zlyhania zo strany vybratých posudzovaných metód.
Ak teda démonizujeme psychotesty, ktoré v žiadnom prípade nechcem dehonestovať, tak teraz to najpodstatnejšie, trestnoprávna zodpovednosť pre posudzovateľa, ak by úspešný žiadateľ prešiel tým psychotestom, dostal potvrdenie a spácha násilný trestný čin, a to v prípade, ak psychotesty dávame do roviny, že sú všeliek. Veľmi dobre viete, že to tak nefunguje, ani nemôže fungovať. Človek môže skratovo zareagovať zo sekundy na sekundu.
Skrátenie doby platnosti trvania zbrojného preukazu z 10 na 5 rokov, každých 5 rokov psychotesty. Pochopiteľne, toto má jediný cieľ, aby ten človek po piatich rokoch prišiel a tie psychotesty musel robiť. Navyše je štatisticky dokázané, že kriminálni majitelia zbraní v legálnej držbe sa dopúšťajú nepatrným percentom trestnej činnosti. Ja viem, pán minister, ja som tu včera sedel, že ste nám to vyvrátili s pánom poslancom Padom. Vy ste tam mali štatistiky naše, my sme asi použili štatistiky české. V susedných Čechách po pripomienkach zainteresovaných upustili od povinnosti psychotestov. Ja súhlasím s tou štatistikou vašou, pán minister, aj cez to všetko, koľko bolo spáchanej trestnej činnosti. Som presvedčený, že iba blázon by dokázal spáchať trestnú činnosť s legitímne, legálne držanou zbraňou. (Reakcia z pléna.) Áno. Čiže v Čechách po pripomienkach zainteresovaných upustili od povinných psychotestov.
Bod 14 vami navrhovaného zákona. Citujem: „Ustanovuje sa za účelom zefektívnenia kontroly zbrane uložiť povinnosť držiteľovi zbrojného preukazu umožniť vstup do obydlia.“ Už neplatí, že súkromné vlastníctvo je nedotknuteľné? Nenarážame tu tak náhodou na rozpor s ústavou? Necítite z toho návrhu hrozbu zneužitia takéhoto inštitútu? Ja áno.
Svojím rozhodnutím v bode 2 de iure a de facto likvidujeme kategóriu ľudí, ktorí sa volajú zberatelia zbraní. Navrhujete, aby pre samočinnú zbraň nebolo možné udeliť výnimku ministerstva vnútra ani pre zberateľské účely. Nakoniec, teraz ten súčasný pozmeňujúci návrh rieši tento problém, o ktorom teraz rozprávam.
Bod 16, držiteľ zbrojného preukazu typu E, osobitné uskladnenie zbrane. To chceme koncentrovať väčšie množstvo samopalov na jednom mieste? Čo to budú za sklady? Kto a hlavne za akých podmienok môže takýto sklad vlastniť, prevádzkovať? Bude aj Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vydávať licencie na vznik, na prevádzku takýchto skladov? Kto bude financovať takéto sklady? A už vôbec si teda neviem predstaviť v praxi režim fungovania takýchto skladov. Poväčšine to ovplyvní činnosť športových strelcov.
Na záver. Skúsme pouvažovať, čo je pravou príčinou nespokojnosti, vyhrotenia situácií až do krajnosti s tragickým koncom. Analyzujte dôsledne a poučte sa z chýb, prečo a v akom prostredí a v akej atmosfére dochádza k zúfalému činu jednotlivca, v čom zlyhal, čo je toho skutočnou príčinou. Má na tom podiel viny aj spoločenská situácia? Ja si myslím, že áno. Tá píše návod. Som presvedčený, že nie potrebné tvrdé nekompromisné opatrenia, ale široká diskusia s dotknutými profesijnými a občianskymi organizáciami, ktorých sa tento návrh zákona priamo týka, je cesta k cieľu. Cieľ je jasný každému z nás, no prostriedky na dosiahnutie cieľa sú rôzne. Nemôžeme vychádzať z premisy, že každý majiteľ zbrane je potencionálny vrah a kriminálny živel. Obmedziť a znechutiť chcete tých, ktorí majú vypestovaný návyk zaobchádzania so svojou zbraňou, striktne dodržiavajú predpisy, rešpektujú a ctia si zákon. Slovenský zákon o zbraniach a strelive patrí medzi najmodernejšie a najkomplexnejšie v Európe, nech tak aj naďalej zostane. Preto ja osobne nebudem hlasovať za tento zákon.
Na záver hádam poviem iba toľko, že nie som poľovník, som majiteľ zbrojného preukazu, ale dokážem pochopiť tých, ktorí majú kritický pohľad na tento navrhovaný zákon, pretože ich sa to priamo týka. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem.
S faktickou poznámkou sa prihlásili dvaja poslanci. Uzatváram možnosť.
Pán poslanec Saloň.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ja by som chcel vyjadriť podporu môjmu predrečníkovi pánovi poslancovi Šucovi. A dovolil by som si ho doplniť o jeden taký príklad. Chcem sa zároveň ospravedlniť pánovi poslancovi Matejovi, že budem zase konkrétny, ale vzhľadom na to, že aj dôvodová správa k tomuto zákonu je postavená na konkrétnom príklade, tak si dovolím zase byť ja konkrétnejší. Vlastne porovnám dva také rozdielne prípady. Jeden sa stal 30. 8. v Devínskej Novej Vsi pred 10.00 hodinou ráno. Ten druhý sa stal 21. februára 2009 približne o 9.05 hodine medzi Polomkou a Heľpou. Skúsim vám povedať tri rozdiely medzi týmito dvoma rozdielnymi prípadmi. V Devínskej Novej Vsi bolo 7 mŕtvych a 13 zranených, zatiaľ čo v Polomke bolo 12 mŕtvych a 20 zranených. Druhý taký rozdiel je, že v Devínskej Novej Vsi držal človek v ruke samopal vzor 58, zatiaľ čo v Polomke držal človek v ruke volant autobusu. A tretí taký rozdiel je, že človek v Devínskej údajne psychotesty nemal, zatiaľ čo človek v Polomke tie psychotesty mal. A teraz nechcem to nejako nadľahčovať, ale ak by sa, nedajbože, takáto tragédia stala v tomto období, tak berieme do úvahy, že tí vodiči autobusov tie psychotesty majú, o čom by sme dnes hlasovali alebo aký zákon by sme prijímali, o odobratí autobusov vodičom? Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Pán poslanec Martinák.

Ďakujem za slovo. Chcem podporiť názor môjho predrečníka, ktorý vystúpil v rozprave, pána poslanca Šucu. Sám poľujem takmer 30 rokov a mal som možnosť v minulosti sa zúčastniť týchto psychotestov. Pri všetkej úcte k rôznym psychologickým metódam, tieto psychotesty vôbec nemodelovali žiadne stresové situácie. My si musíme uvedomiť jednu vec skutočne ako osobnosti, charakter. A každý ináč reaguje na tieto stresové situácie. Keby to bolo možné, určite by aj tieto psychotesty modelovali podobné situácie, do ktorých sa človek môže v živote a za rôznych okolností dostať. Preto budem proti tomuto vládnemu návrhu zákona, pretože, nieže sa mi zdá, ale som opäť presvedčený, ako tomu bolo pred časom v minulosti, že ide len o vyberanie poplatkov zo strany poľovníkov a o stresovanie niektorých ľudí zo strany poľovníkov. Výstupom týchto psychotestov bolo určenie IQ. Čo sú to teda za psychotesty, keď nemodelujú stresové situácie? Ďakujem.

Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Šuca.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja chcem iba krátko poďakovať mojim predrečníkom kolegom za faktické poznámky. A som presvedčený, že dospejeme k spoločnému zdravému názoru na to, aby sme svojimi rozhodnutiami v Národnej rade Slovenskej republiky negatívnym spôsobom neovplyvňovali život tých, ktorých sa tie zákony týkajú. Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Toto boli písomne prihlásení rečníci. Teraz sa pýtam, či sa niekto chce do rozpravy prihlásiť ústne. Piati rečníci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy.
A slovo má pán poslanec Gál.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, na začiatku svojho vystúpenia chcem povedať, že v zmysle ústavného zákona č. 350/2004 Z. z. v článku VI, musím oznámiť svoj osobný záujem. Som držiteľom zbrojného preukazu, ktorý ma oprávňuje vlastniť krátku guľovú zbraň a ju nosiť, ako aj vlastniť zbraň na poľovnícke účely. Ale napriek tejto skutočnosti nemám problém hlasovať za návrhy, ktoré sprísnia vlastnenie a držanie zbrane a streliva alebo predpíšu držiteľom zbrojného preukazu určité povinnosti, čo potvrdzujú aj potom moje návrhy, ktoré zaznejú v tomto mojom príspevku, ale, podotýkam, len také obmedzenia, také sprísnenia, také povinnosti, ktoré majú zmysel, sledujú legitímny cieľ a nielen populisticky nakŕmia určitú časť verejnosti bez efektívneho výsledku.
Predkladaná novela zákona o zbraniach a strelive je dobrá novela, dobrá reakcia na smutné udalosti, ktoré sa udiali v Devínskej Novej Vsi, ale je to len reakcia pôsobivá pre verejnosť, ale riešením to nie je. To nie je riešenie pre danú problematiku. Je mizivá šanca, že keď prijmeme túto novelu, že na druhý deň po účinnosti tohto zákona, po aplikácii tohto zákona nemôže dôjsť k ďalšej takejto podobnej smutnej udalosti. Preto keď aj prijmeme tento zákon v takom stave, ako je predložený, bude len krásnou fajkou v kolónke, že sme niečo urobili, ale pritom budeme mať jasno v tom, že problém sme nevyriešili, lebo toto nie je vyriešenie problému, s ktorým sme sa stretli, s ktorým musíme rátať.
Ak by sme sa chceli vyhnúť tragédiám, vychádzajúc z tejto koncepcie, z takej myšlienky, by sme asi 170 000 držiteľov zbrojných preukazov potrebovali mať každý deň pod drobnohľadom psychológov. To sa, samozrejme, nedá. Tak čo ideme riešiť? Ba dokonca ideme opačným smerom, lebo zákon predpisuje, že ak psychológ zistí zmenu psychologického stavu držiteľa zbrojného preukazu, je povinný to oznámiť policajnému útvaru do 5 dní, a nie okamžite. Čiže viem o zmenenom psychologickom stave držiteľa zbrojného preukazu a mám 5 dní na to, aby som to oznámil. Čo keď ešte niečo vyparatí za ten čas? Tak zákon mi dáva absolútne alibi, lebo keď dodržím tých 5 dní, žiadna sankcia mi nehrozí. Ale v dnešnom platnom právnom predpise § 20 pritom je, že lekár ak zistí zmenu zdravotného stavu, aj psychologického stavu, tak to musí okamžite oznámiť, čo považujem za adekvátne. A taktiež táto novela dáva možnosť, keď policajný orgán zistí, že človek už nie je zdravotne, čiže aj duševne, spôsobilý držať zbraň a strelivo, tak dostane primeranú lehotu, ako píše zákon, na to, aby doniesol nový posudok od lekára alebo od psychológa, ale inak zasiahnuť nevieme. Čiže keď, prepáčte, laickým slovom, človeku preskočilo, sa o tom dozviem, tak táto novela nerieši to, okamžite aby sme mu zadržali zbraň, aby ňou nemohol disponovať, ale dáme mu primeranú lehotu na to, aby doniesol lekársky posudok. Samozrejme, to tiež nemáme doriešené, že keď nepochodí u jedného psychológa, že nemôže ísť k ďalšiemu a ďalšiemu, kým nenájde sa nejaký dobrodruh, ktorý mu to potvrdenie dá, možno ho ešte ani neuvidí.
Ďalej, čo sa týka tohto, tých psychologických posudkov. Viete, ten psychologický posudok trvá minimálne 5 hodín, ako mi bolo povedané. Koľko je klinických psychológov, ktorí to budú vedieť robiť na Slovensku? Držiteľov zbrojných preukazov je asi nejakých 170 000. Máme nejakých 240 pracovných dní v roku, x klinických psychológov, ktorí ešte budú musieť zo zákona vyšetrovať aj vodičov nákladných motorových vozidiel, a ešte zo zákona ďalších a ďalšiu skupinu ľudí. Však to ani matematicky nevychádza, aby to stihli za 5 rokov alebo za 10. No budú robiť každý deň, nebudú mať ani péenky, ani dovolenky. A oni majú ešte aj inú prácu, okrem toho aby robili psychologické posudky v zmysle zákonov. A keď budeme rátať s tým, že zvládnu dvoch za deň, tak to už fakt na čo to budú robiť, lebo hovorím, že 5 až 6 hodín minimálne to trvá? Ale hovorím, že nechápem tú filozofiu, že dnešný právny stav je taký, že okamžite treba upovedomiť policajný útvar o tom, že niekto je zdravotne nespôsobilý držať a vlastniť zbraň a strelivo a narábať s ňou a tuto sú päťdňové lehoty, tu sú primerané lehoty, absolútna vágnosť, lebo ja si myslím, že keď, prepáčte za výraz, niekomu preskočí, tak v momente má zasiahnuť polícia, v momente máme dať právomoc polícii, aby vedeli zaistiť zbrane a strelivo u tohto takého držiteľa. Až potom, keď on preukáže a donesie lekársky posudok alebo posudok psychológa, že je spôsobilý na držanie zbrane a streliva, to zaistenie môžeme kľudne zrušiť, nie skôr. Toto by nám malo vychádzať z tej tragédie, že keď sa o niečom dozvieme podozrivom, aby sme okamžite vedeli zasiahnuť, a žiadne päťdňové lehoty? Čo všetko možné je vystrájať za 5 dní? Čiže nechápem túto logiku.
Preto si myslím, že táto novela nie je dobrá, je nekoncepčná a, by som povedal, v niektorých veciach ideme naspäť, lebo ja fakt si na rozdiel od vás, pán minister, myslím, že treba zaviesť okamžitú možnosť zaistenia zbrane, lebo inak by sme len fakt šikanovali tých, ktorí celý život dodržiavajú zákony, v ničom sa neprevinili a budú musieť sa podrobiť vyšetreniu, ktoré nám aj tak nepomôže v tejto veci, lebo jeden deň idete na vyšetrenie, budete absolútne najschopnejší človek, čo sa týka vášho psychologického stavu na držanie zbrane a streliva, a na druhý deň môže u vás nastať skrat, aby ste vysvetľovali. Stratíte prácu, žena vás podvedie, je úmrtie v rodine, hocičo, také vonkajšie vplyvy, ktoré neviete emocionálne spracovať. To u vás vyvolá skrat, a sa správate absolútne inak a môžete vyviesť aj to, čo by ste ešte deň predtým nevyviedli, ktorý u vás ten psychológ nenašiel. A, samozrejme, psychológ ani nemá nejakú zodpovednosť za to, že keď dá človeku ten svoj posudok pozitívny, že niečo nevyvedie, že ty si nekonal odborne a že uvalím na teba nejakú sankciu. Jednak v zákone to nie je, ale každý odborník povie, že to ani nie je možné, aby sme ho brali na zodpovednosť, lebo on zodpovedá za to, že v ten deň prišiel a v ten deň bol v takom psychologickom rozpoložení, že mu dal pozitívny posudok, že môže vlastniť a držať zbraň a strelivo.
A bol tu aj pán poslanec Chaban a ďalší poslanci, ale aj celý zdravotnícky výbor, ktorý je, ja si myslím, odborne fundovaný v rámci zákonodarného zboru, aby posúdil takéto zákony, takéto paragrafy, takéto normy. A ja som včera počúval rozpravu, čo sa tu rozprávalo, že to neexistuje, aby nám to pomohlo v tej veci, čo fakt chceme riešiť, aby nám nejakí blázni nechodili so zbraňami, aby ľudia, ktorí duševne nie sú spôsobilí, nemohli vlastniť zbraň ani strelivo. lebo jeden deň ste, druhý deň nie ste. My máme obmedziť niečo iné.
Neviem súhlasiť ani s tým, že držiteľ zbrojného preukazu bude povinný umožniť policajnému útvaru vstup do obydlia za účelom kontroly zbrane, lebo nie sú tam žiadne podmienky, nieže spravili ste nejaký priestupok alebo nejaký prehrešok, porušíte nejakú povinnosť, ktorá vyplýva zo zákona. Proste vám zazvonia, vy ich musíte okamžite vpustiť dovnútra a ukázať vaše zbrane. A môžu vám to robiť každý deň, každú hodinu, lebo žiadne obmedzenie tam nie je. A toto už považujem za neprimerané.
A tiež mám vážne pochybnosti o ústavnosti bodu 16, ktorý podľa mňa obmedzuje výkon vlastníckeho práva. Ústava v čl. 20 ods. 4 hovorí, že vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Nevyhnutná miera tu je, verejný záujem tiež, na základe zákona, áno, ale primeraná náhrada chýba. Aj keby štát priznal nejakú primeranú náhradu tomu, komu obmedzíme vlastniť, proste výkon vlastníckeho práva nič nevyrieši, lebo človek bude mať v úschove svoj samopal niekde na strelnici. Ale ide na strelnicu. Povie, že si ide zastrieľať, vyberie si svoju zbraň, už má voľnú dispozíciu. A kto a ako mu zabráni, aby neopustil areál strelnice a išiel, kam sa mu zachce? Tu sú tiež také riešenia, že na papieri to dobre vyzerá, ale keď ja chcem spáchať s legálne držanou zbraňou, so samopalom, ktorý musím mať povinne v úschove, na strelnici, trestný čin, tak zákon, papier, mi v tom, bohužiaľ, nezabráni. Riešme to, aby to nebolo možné, a nie to, že dáme to do zákona. A fakticky hovorím, že v reálnom živote to neobstojí. Preto si myslím, že je to taký populizmus, že, O. K., odfajknem to. Samozrejme, pán minister, ja vám verím, že máte dobrý úmysel niečo s tým spraviť. Ale verte mi, ja ho mám tiež. Ale ja si myslím a som o tom presvedčený, že toto riešením nie je, lebo uviedol som vám tých 5 dní. Dobre, dajme im do úschovy zbraň, ale tá zbraň nebude pripútaná nejakou reťazou k tej strelnici. Chytí ju človek, odíde. A, bohužiaľ, dochádza ku skratom aj medzi príslušníkmi ozbrojených zložiek. A oni sú predsa len pod drobnejším dohľadom lekárov. A tam sa stáva to, proste čomu nevieme zabrániť. Však prednedávnom bol ten prípad toho policajta, ktorý strieľal na ulici. No také veci sa stávajú, bohužiaľ. Ale riešením toto nie je. Hľadajme riešenie, ktoré by mohlo byť. Nechcem rozprávať o tom, že keď človek chce spáchať trestný čin a plánuje to, tak, samozrejme, plánuje to, a keď to plánuje so zbraňou, tak plánuje to s nelegálnou zbraňou, a nie s legálnou. Keď chce spáchať trestný čin s legálnou zbraňou, tak v stopercentných prípadoch je to nejaký skrat, ktorý sa nedá predvídať.
A čo mi ešte vadí na tejto novele. Proste nezabráni tým prípadom, ktoré, vieme povedať, sú zneužitím zákona. Zo športových klubov máme tu niektorých. A som sa rozprával s viacerými členmi športových streleckých klubov, nie som členom žiadneho športového streleckého klubu. A oni tiež si vedie predstaviť, aby došlo k sprísneniu zákona v tomto smere. Neviem to ani odhadnúť, nemám nijaké štatistiky, to sa ani nedá zistiť, to by sme museli fakt ľudí preveriť, koľko je ľudí, ktorí vlastnia zbrane na základe toho, že sú členmi nejakého športovo-streleckého klubu, tam len pro forma. Aj Harman bol taký. Proste zapíšu sa, dajú im nejaké potvrdenie a už môžu si vybaviť nákupné povolenie a kúpiť si aj samopal vzor 58, síce upravený na jednotlivé strely. Ten človek nemá ani nijaký vzťah, nemá elementárnu zodpovednosť, nemá úctu, že to je zbraň, ktorá môže ublížiť, lebo na strelnicu nechodí, len tam je proste zapísaný. Toto upravme. Ale koľko je tých ľudí, ktorí absolútne nemajú žiaden vzťah k zbrani, sú len napísaní, že sú v nejakom streleckom klube? Ja chcem obmedziť toto, aby sme toto nepovolili, aby ako u poľovníkov, ktorí sa podrobujú povinným streleckým previerkam, boli aj u nich takéto povinnosti a jednak aby nebolo možné vydávať pro forma povolenia na nákup človeku, lebo je členom nejakého streleckého klubu, možno ani nevie, kde ním je a aký názov má ten klub.
A taktiež považujem tento náš dnes platný zákon o zbraniach a strelive za veľmi liberálny. Je to veľmi liberálny zákon, a hlavne liberálny v tom, ako ľahko je možné vybaviť povolenie na nosenie zbrane. Ja tiež mám povolenie nosiť zbraň. Viete, čo to znamená? Môžem nosiť pri sebe stále zbraň natiahnutú, náboj v komore, ktorá mi umožní okamžite strieľať. Ale koľko takýchto povolení je vydaných, na základe čoho? Toto obmedzme, lebo kým ja mám právo držať zbraň na poľovnícke účely alebo držať zbraň pre ochranu majetku alebo života, tak tú zbraň musím držať tam, kde ju mám zapísanú, v zbrojnom preukaze. Alebo keď idem na poľovačku, tak vtedy ju môžem vytiahnuť, a nemôžem ju stále nosiť pri sebe, nenabitú, a v momente, keď ma pristihnú s tým, že mám pri sebe zbraň vtedy, keď nemám ju mať, už som postihnuteľný. Čiže upravme, sprísnime možnosť nadobudnúť povolenie nosiť zbraň.
Tiež som za to, keď človek prvýkrát požiada o zbrojný preukaz, aby išiel, aby to bolo povinné, na psychologické prešetrenie. Ale je to aj teraz tak, že je to na vašom obvodnom lekárovi. Vy musíte doniesť lekárske potvrdenie, že ste spôsobilý. A to je váš lekár, má tam vašu zdravotnú kartu. Však vás pozná. Keď vie, že niečo také tam vo vašom zdravotnom stave je, tak vás tam pošle. Alebo zoberie na seba tú zodpovednosť? To už je, bohužiaľ, na ňom. Ale tu by som dal, že povinne nech tam idú tí ľudia. A ja by som bol za to, kto z nich ho neabsolvoval, aby naň išiel. Dajme také prechodné ustanovenie, kto ho ešte neabsolvoval a už je držiteľom zbrojného preukazu, tak nech ten je povinný absolvovať ho raz, pán poslanec povedal, že nejaké percento to bolo, čo neprešlo vtedy, keď bol platný takýto zákon, nech vyfiltrujeme takýchto ľudí. Ja som za to, lebo vieme vyfiltrovať takých, ktorých zdravotný stav už je od narodenia alebo od nadobudnutia plnoletosti taký, na základe ktorého by sme proste nemali umožniť, aby držal niekto zbraň a strelivo.
Na záver, pán minister, poprosím vás, aby ste nerozprávali v tom smere, na koho strane sme, že zastávam nejakú lobistickú skupinu, lebo potom môžem povedať, že, viete, je to ako s tým vaším zákonom, pri ktorom každý vám hovorí okrem vás a ešte vašich straníckych kolegov z KDH, že nič nerieši, len akurát dohadzuje veľmi dobrý kšeft klinickým psychológom, koho záujmy zastupujeme, či sme na strane potenciálnych obetí. Ja ako držiteľ zbrane tiež som potenciálna obeť. Proste viem aj ja použiť takéto expresívne výrazy a podobné urážky, vydierania. Toto nepovažujem za dobré, lebo to odďaľuje možnosť nájsť riešenia problémov, ktoré chceme vyriešiť.
V médiách ste, to je môj záver už, položili takú otázku, či zavážia záujmy poľovníkov alebo športových strelcov, alebo verejnosti. Áno, samozrejme, zavážia záujmy verejnosti, lebo ja som na strane riešení problematiky, a nie ľahkého populizmu. A tento zákon riešením nie je. Ja som za správne riešenia. Keď prídete s takýmto návrhom, ja ho veľmi vrelo podporím. Ďakujem pekne.

S faktickou poznámkou sa prihlásil jeden poslanec, uzatváram možnosť, pán poslanec Jasaň.