12. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja chcem iba krátko poďakovať mojim predrečníkom kolegom za faktické poznámky. A som presvedčený, že dospejeme k spoločnému zdravému názoru na to, aby sme svojimi rozhodnutiami v Národnej rade Slovenskej republiky negatívnym spôsobom neovplyvňovali život tých, ktorých sa tie zákony týkajú. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, na začiatku svojho vystúpenia chcem povedať, že v zmysle ústavného zákona č. 350/2004 Z. z. v článku VI, musím oznámiť svoj osobný záujem. Som držiteľom zbrojného preukazu, ktorý ma oprávňuje vlastniť krátku guľovú zbraň a ju nosiť, ako aj vlastniť zbraň na poľovnícke účely. Ale napriek tejto skutočnosti nemám problém hlasovať za návrhy, ktoré sprísnia vlastnenie a držanie zbrane a streliva alebo predpíšu držiteľom zbrojného preukazu určité povinnosti, čo potvrdzujú aj potom moje návrhy, ktoré zaznejú v tomto mojom príspevku, ale, podotýkam, len také obmedzenia, také sprísnenia, také povinnosti, ktoré majú zmysel, sledujú legitímny cieľ a nielen populisticky nakŕmia určitú časť verejnosti bez efektívneho výsledku.
Predkladaná novela zákona o zbraniach a strelive je dobrá novela, dobrá reakcia na smutné udalosti, ktoré sa udiali v Devínskej Novej Vsi, ale je to len reakcia pôsobivá pre verejnosť, ale riešením to nie je. To nie je riešenie pre danú problematiku. Je mizivá šanca, že keď prijmeme túto novelu, že na druhý deň po účinnosti tohto zákona, po aplikácii tohto zákona nemôže dôjsť k ďalšej takejto podobnej smutnej udalosti. Preto keď aj prijmeme tento zákon v takom stave, ako je predložený, bude len krásnou fajkou v kolónke, že sme niečo urobili, ale pritom budeme mať jasno v tom, že problém sme nevyriešili, lebo toto nie je vyriešenie problému, s ktorým sme sa stretli, s ktorým musíme rátať.
Ak by sme sa chceli vyhnúť tragédiám, vychádzajúc z tejto koncepcie, z takej myšlienky, by sme asi 170 000 držiteľov zbrojných preukazov potrebovali mať každý deň pod drobnohľadom psychológov. To sa, samozrejme, nedá. Tak čo ideme riešiť? Ba dokonca ideme opačným smerom, lebo zákon predpisuje, že ak psychológ zistí zmenu psychologického stavu držiteľa zbrojného preukazu, je povinný to oznámiť policajnému útvaru do 5 dní, a nie okamžite. Čiže viem o zmenenom psychologickom stave držiteľa zbrojného preukazu a mám 5 dní na to, aby som to oznámil. Čo keď ešte niečo vyparatí za ten čas? Tak zákon mi dáva absolútne alibi, lebo keď dodržím tých 5 dní, žiadna sankcia mi nehrozí. Ale v dnešnom platnom právnom predpise § 20 pritom je, že lekár ak zistí zmenu zdravotného stavu, aj psychologického stavu, tak to musí okamžite oznámiť, čo považujem za adekvátne. A taktiež táto novela dáva možnosť, keď policajný orgán zistí, že človek už nie je zdravotne, čiže aj duševne, spôsobilý držať zbraň a strelivo, tak dostane primeranú lehotu, ako píše zákon, na to, aby doniesol nový posudok od lekára alebo od psychológa, ale inak zasiahnuť nevieme. Čiže keď, prepáčte, laickým slovom, človeku preskočilo, sa o tom dozviem, tak táto novela nerieši to, okamžite aby sme mu zadržali zbraň, aby ňou nemohol disponovať, ale dáme mu primeranú lehotu na to, aby doniesol lekársky posudok. Samozrejme, to tiež nemáme doriešené, že keď nepochodí u jedného psychológa, že nemôže ísť k ďalšiemu a ďalšiemu, kým nenájde sa nejaký dobrodruh, ktorý mu to potvrdenie dá, možno ho ešte ani neuvidí.
Ďalej, čo sa týka tohto, tých psychologických posudkov. Viete, ten psychologický posudok trvá minimálne 5 hodín, ako mi bolo povedané. Koľko je klinických psychológov, ktorí to budú vedieť robiť na Slovensku? Držiteľov zbrojných preukazov je asi nejakých 170 000. Máme nejakých 240 pracovných dní v roku, x klinických psychológov, ktorí ešte budú musieť zo zákona vyšetrovať aj vodičov nákladných motorových vozidiel, a ešte zo zákona ďalších a ďalšiu skupinu ľudí. Však to ani matematicky nevychádza, aby to stihli za 5 rokov alebo za 10. No budú robiť každý deň, nebudú mať ani péenky, ani dovolenky. A oni majú ešte aj inú prácu, okrem toho aby robili psychologické posudky v zmysle zákonov. A keď budeme rátať s tým, že zvládnu dvoch za deň, tak to už fakt na čo to budú robiť, lebo hovorím, že 5 až 6 hodín minimálne to trvá? Ale hovorím, že nechápem tú filozofiu, že dnešný právny stav je taký, že okamžite treba upovedomiť policajný útvar o tom, že niekto je zdravotne nespôsobilý držať a vlastniť zbraň a strelivo a narábať s ňou a tuto sú päťdňové lehoty, tu sú primerané lehoty, absolútna vágnosť, lebo ja si myslím, že keď, prepáčte za výraz, niekomu preskočí, tak v momente má zasiahnuť polícia, v momente máme dať právomoc polícii, aby vedeli zaistiť zbrane a strelivo u tohto takého držiteľa. Až potom, keď on preukáže a donesie lekársky posudok alebo posudok psychológa, že je spôsobilý na držanie zbrane a streliva, to zaistenie môžeme kľudne zrušiť, nie skôr. Toto by nám malo vychádzať z tej tragédie, že keď sa o niečom dozvieme podozrivom, aby sme okamžite vedeli zasiahnuť, a žiadne päťdňové lehoty? Čo všetko možné je vystrájať za 5 dní? Čiže nechápem túto logiku.
Preto si myslím, že táto novela nie je dobrá, je nekoncepčná a, by som povedal, v niektorých veciach ideme naspäť, lebo ja fakt si na rozdiel od vás, pán minister, myslím, že treba zaviesť okamžitú možnosť zaistenia zbrane, lebo inak by sme len fakt šikanovali tých, ktorí celý život dodržiavajú zákony, v ničom sa neprevinili a budú musieť sa podrobiť vyšetreniu, ktoré nám aj tak nepomôže v tejto veci, lebo jeden deň idete na vyšetrenie, budete absolútne najschopnejší človek, čo sa týka vášho psychologického stavu na držanie zbrane a streliva, a na druhý deň môže u vás nastať skrat, aby ste vysvetľovali. Stratíte prácu, žena vás podvedie, je úmrtie v rodine, hocičo, také vonkajšie vplyvy, ktoré neviete emocionálne spracovať. To u vás vyvolá skrat, a sa správate absolútne inak a môžete vyviesť aj to, čo by ste ešte deň predtým nevyviedli, ktorý u vás ten psychológ nenašiel. A, samozrejme, psychológ ani nemá nejakú zodpovednosť za to, že keď dá človeku ten svoj posudok pozitívny, že niečo nevyvedie, že ty si nekonal odborne a že uvalím na teba nejakú sankciu. Jednak v zákone to nie je, ale každý odborník povie, že to ani nie je možné, aby sme ho brali na zodpovednosť, lebo on zodpovedá za to, že v ten deň prišiel a v ten deň bol v takom psychologickom rozpoložení, že mu dal pozitívny posudok, že môže vlastniť a držať zbraň a strelivo.
A bol tu aj pán poslanec Chaban a ďalší poslanci, ale aj celý zdravotnícky výbor, ktorý je, ja si myslím, odborne fundovaný v rámci zákonodarného zboru, aby posúdil takéto zákony, takéto paragrafy, takéto normy. A ja som včera počúval rozpravu, čo sa tu rozprávalo, že to neexistuje, aby nám to pomohlo v tej veci, čo fakt chceme riešiť, aby nám nejakí blázni nechodili so zbraňami, aby ľudia, ktorí duševne nie sú spôsobilí, nemohli vlastniť zbraň ani strelivo. lebo jeden deň ste, druhý deň nie ste. My máme obmedziť niečo iné.
Neviem súhlasiť ani s tým, že držiteľ zbrojného preukazu bude povinný umožniť policajnému útvaru vstup do obydlia za účelom kontroly zbrane, lebo nie sú tam žiadne podmienky, nieže spravili ste nejaký priestupok alebo nejaký prehrešok, porušíte nejakú povinnosť, ktorá vyplýva zo zákona. Proste vám zazvonia, vy ich musíte okamžite vpustiť dovnútra a ukázať vaše zbrane. A môžu vám to robiť každý deň, každú hodinu, lebo žiadne obmedzenie tam nie je. A toto už považujem za neprimerané.
A tiež mám vážne pochybnosti o ústavnosti bodu 16, ktorý podľa mňa obmedzuje výkon vlastníckeho práva. Ústava v čl. 20 ods. 4 hovorí, že vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Nevyhnutná miera tu je, verejný záujem tiež, na základe zákona, áno, ale primeraná náhrada chýba. Aj keby štát priznal nejakú primeranú náhradu tomu, komu obmedzíme vlastniť, proste výkon vlastníckeho práva nič nevyrieši, lebo človek bude mať v úschove svoj samopal niekde na strelnici. Ale ide na strelnicu. Povie, že si ide zastrieľať, vyberie si svoju zbraň, už má voľnú dispozíciu. A kto a ako mu zabráni, aby neopustil areál strelnice a išiel, kam sa mu zachce? Tu sú tiež také riešenia, že na papieri to dobre vyzerá, ale keď ja chcem spáchať s legálne držanou zbraňou, so samopalom, ktorý musím mať povinne v úschove, na strelnici, trestný čin, tak zákon, papier, mi v tom, bohužiaľ, nezabráni. Riešme to, aby to nebolo možné, a nie to, že dáme to do zákona. A fakticky hovorím, že v reálnom živote to neobstojí. Preto si myslím, že je to taký populizmus, že, O. K., odfajknem to. Samozrejme, pán minister, ja vám verím, že máte dobrý úmysel niečo s tým spraviť. Ale verte mi, ja ho mám tiež. Ale ja si myslím a som o tom presvedčený, že toto riešením nie je, lebo uviedol som vám tých 5 dní. Dobre, dajme im do úschovy zbraň, ale tá zbraň nebude pripútaná nejakou reťazou k tej strelnici. Chytí ju človek, odíde. A, bohužiaľ, dochádza ku skratom aj medzi príslušníkmi ozbrojených zložiek. A oni sú predsa len pod drobnejším dohľadom lekárov. A tam sa stáva to, proste čomu nevieme zabrániť. Však prednedávnom bol ten prípad toho policajta, ktorý strieľal na ulici. No také veci sa stávajú, bohužiaľ. Ale riešením toto nie je. Hľadajme riešenie, ktoré by mohlo byť. Nechcem rozprávať o tom, že keď človek chce spáchať trestný čin a plánuje to, tak, samozrejme, plánuje to, a keď to plánuje so zbraňou, tak plánuje to s nelegálnou zbraňou, a nie s legálnou. Keď chce spáchať trestný čin s legálnou zbraňou, tak v stopercentných prípadoch je to nejaký skrat, ktorý sa nedá predvídať.
A čo mi ešte vadí na tejto novele. Proste nezabráni tým prípadom, ktoré, vieme povedať, sú zneužitím zákona. Zo športových klubov máme tu niektorých. A som sa rozprával s viacerými členmi športových streleckých klubov, nie som členom žiadneho športového streleckého klubu. A oni tiež si vedie predstaviť, aby došlo k sprísneniu zákona v tomto smere. Neviem to ani odhadnúť, nemám nijaké štatistiky, to sa ani nedá zistiť, to by sme museli fakt ľudí preveriť, koľko je ľudí, ktorí vlastnia zbrane na základe toho, že sú členmi nejakého športovo-streleckého klubu, tam len pro forma. Aj Harman bol taký. Proste zapíšu sa, dajú im nejaké potvrdenie a už môžu si vybaviť nákupné povolenie a kúpiť si aj samopal vzor 58, síce upravený na jednotlivé strely. Ten človek nemá ani nijaký vzťah, nemá elementárnu zodpovednosť, nemá úctu, že to je zbraň, ktorá môže ublížiť, lebo na strelnicu nechodí, len tam je proste zapísaný. Toto upravme. Ale koľko je tých ľudí, ktorí absolútne nemajú žiaden vzťah k zbrani, sú len napísaní, že sú v nejakom streleckom klube? Ja chcem obmedziť toto, aby sme toto nepovolili, aby ako u poľovníkov, ktorí sa podrobujú povinným streleckým previerkam, boli aj u nich takéto povinnosti a jednak aby nebolo možné vydávať pro forma povolenia na nákup človeku, lebo je členom nejakého streleckého klubu, možno ani nevie, kde ním je a aký názov má ten klub.
A taktiež považujem tento náš dnes platný zákon o zbraniach a strelive za veľmi liberálny. Je to veľmi liberálny zákon, a hlavne liberálny v tom, ako ľahko je možné vybaviť povolenie na nosenie zbrane. Ja tiež mám povolenie nosiť zbraň. Viete, čo to znamená? Môžem nosiť pri sebe stále zbraň natiahnutú, náboj v komore, ktorá mi umožní okamžite strieľať. Ale koľko takýchto povolení je vydaných, na základe čoho? Toto obmedzme, lebo kým ja mám právo držať zbraň na poľovnícke účely alebo držať zbraň pre ochranu majetku alebo života, tak tú zbraň musím držať tam, kde ju mám zapísanú, v zbrojnom preukaze. Alebo keď idem na poľovačku, tak vtedy ju môžem vytiahnuť, a nemôžem ju stále nosiť pri sebe, nenabitú, a v momente, keď ma pristihnú s tým, že mám pri sebe zbraň vtedy, keď nemám ju mať, už som postihnuteľný. Čiže upravme, sprísnime možnosť nadobudnúť povolenie nosiť zbraň.
Tiež som za to, keď človek prvýkrát požiada o zbrojný preukaz, aby išiel, aby to bolo povinné, na psychologické prešetrenie. Ale je to aj teraz tak, že je to na vašom obvodnom lekárovi. Vy musíte doniesť lekárske potvrdenie, že ste spôsobilý. A to je váš lekár, má tam vašu zdravotnú kartu. Však vás pozná. Keď vie, že niečo také tam vo vašom zdravotnom stave je, tak vás tam pošle. Alebo zoberie na seba tú zodpovednosť? To už je, bohužiaľ, na ňom. Ale tu by som dal, že povinne nech tam idú tí ľudia. A ja by som bol za to, kto z nich ho neabsolvoval, aby naň išiel. Dajme také prechodné ustanovenie, kto ho ešte neabsolvoval a už je držiteľom zbrojného preukazu, tak nech ten je povinný absolvovať ho raz, pán poslanec povedal, že nejaké percento to bolo, čo neprešlo vtedy, keď bol platný takýto zákon, nech vyfiltrujeme takýchto ľudí. Ja som za to, lebo vieme vyfiltrovať takých, ktorých zdravotný stav už je od narodenia alebo od nadobudnutia plnoletosti taký, na základe ktorého by sme proste nemali umožniť, aby držal niekto zbraň a strelivo.
Na záver, pán minister, poprosím vás, aby ste nerozprávali v tom smere, na koho strane sme, že zastávam nejakú lobistickú skupinu, lebo potom môžem povedať, že, viete, je to ako s tým vaším zákonom, pri ktorom každý vám hovorí okrem vás a ešte vašich straníckych kolegov z KDH, že nič nerieši, len akurát dohadzuje veľmi dobrý kšeft klinickým psychológom, koho záujmy zastupujeme, či sme na strane potenciálnych obetí. Ja ako držiteľ zbrane tiež som potenciálna obeť. Proste viem aj ja použiť takéto expresívne výrazy a podobné urážky, vydierania. Toto nepovažujem za dobré, lebo to odďaľuje možnosť nájsť riešenia problémov, ktoré chceme vyriešiť.
V médiách ste, to je môj záver už, položili takú otázku, či zavážia záujmy poľovníkov alebo športových strelcov, alebo verejnosti. Áno, samozrejme, zavážia záujmy verejnosti, lebo ja som na strane riešení problematiky, a nie ľahkého populizmu. A tento zákon riešením nie je. Ja som za správne riešenia. Keď prídete s takýmto návrhom, ja ho veľmi vrelo podporím. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Budem reagovať takými štyrmi poznámkami na svojho predrečníka.
Tou prvou poznámkou zdieľam jeho názor, že naozaj, a ja súhlasím s tým, treba pritvrdiť pri vydávaní povolenia na držanie či nosenie zbrane, na nákup zbrane a na možnosť okamžitého odobratia zbrane. Samozrejme, treba nájsť na to relevantné zákonné podmienky, tak aby to bolo jasné každému a aby sa zbrane nedostali do rúk tým, ktorí to potenciálne môžu zneužiť.
Druhá poznámka. Páči sa mi premena súčasných koaličných, bývalých opozičných, poslancov v pohľade na psychologické testy. V rokoch 2004 a 2008 sa hovorilo o zákone o SBS-kách, kde som vystúpil proti psychologickým testom. A vtedy ma všetci upodozrievali, že si chránim nejaké svoje záujmy. A budem opakovať len to, čo som vtedy opakoval, že tu ide naozaj o dobrý biznis. Vtedy som povedal, že v roku 2004 alebo v roku 2005 keď prišiel do platnosti ten zákon o SBS-kách, kde museli ísť pracovníci na psychologické testy, tak som bol za jedným psychológom klinickým, ktorý mi povedal, že jeden psychologický test stojí 2 000 korún. A 2 000 korún krát 80 000 držiteľov oprávnení je slušný balík peňazí. Teraz by sa k tomu pridali ešte ďalší a ďalší. Súhlasím s predrečníkom, že možno aj z časových dôvodov to nie je veľmi možné.
Tiež súhlasím s predrečníkom v tom, že ani mne sa nepáči, že policajt môže prísť do môjho bytu, pretože vlastním zbrane, a príde sa pozrieť, ako ich mám uskladnené, hocikedy, možno aj päťkrát denne, ak by ma chcel nejakým spôsobom, netvrdím, šikanovať, ale že by... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Jasaň, u mňa premena nenastala, lebo ja si myslím, že keď človek je zamestnaný v súkromnej bezpečnostnej službe, to je výkon určitého zamestnania, povolania, ja si myslím, že keď má zastávať takúto pozíciu, povedzme, v banke, bude strážiť so zbraňou, to už on má pri sebe 24 hodín denne zbraň, to už považujem troška za adekvátne, aby sa podrobil nejakému vyšetreniu, ale tu skôr máme na mysli ľudí, ktorí raz za rok vytiahnu svoju zbraň. Však pozrite sa, skoro 40 % poľovníkov alebo členov poľovníckeho zväzu má viac ako 50 rokov veku. Vlastnia zbrane 20, 30 a niektorí až 40 rokov. V živote nič nevyviedli tou zbraňou, neboli nikdy riešení a teraz, dobre, majú ísť na psychologické testy. Bral by som to. Nech idú na tie psychologické testy, kebyže to má význam, kebyže vieme zabrániť nejakým tragédiám. Ale ono to nie je, bohužiaľ, tak. Bol by som veľmi rád, kebyže vieme nájsť také vyšetrenie, také metódy, ktorými vieme identifikovať, že u toho človeka môže nastať skrat, ktorý proste ho zmení tak, že bude páchať ohavný trestný čin. Ale toto nevieme, to je len taká dobrá pozlátka, že je psychologický test. Nerieši to, bohužiaľ.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, milé dámy, vážení páni, poľovníctvu a ochrane prírody sa venujem od svojho najútlejšieho veku. A môj poľovnícky život spočíva v tom, že vlastnoručne som vysadil asi 1 000 stromov a sem-tam aj vystrelím zo zbrane. Ja tu nechcem opakovať to, čo už bolo povedané. Chcem povedať, že bolo tu už vlastne povedané všetko o tom, že psychotesty nie sú relevantným prostriedkom a nezabezpečujú ten zámer, ktorý tu bol, a teda nemajú opodstatnenie. Chcem sa však dotknúť niečoho iného. Nechcem to opakovať. Chcem naznačiť skôr také trendy, ktoré presahujú toto volebné obdobie a časovo presahujú aj vlastne mandát nášho ministra pána JUDr. Lipšica. Za posledných 20 rokov môžeme si určité súvislosti vyhodnotiť, príp. naznačiť takú víziu, ako by sa niektoré veci mohli uberať ďalej.
Po novembri 1989 veľmi často v televízii boli opakované zábery z obuškového 17. novembra. Boli tam prezentovaní tí policajti v bielych prilbách a s priesvitnými štítmi. No a na základe toho bol taký rok až dva roky možno od policajtov, chvalabohu, pokoj. Jednoducho sa báli alebo hanbili vyjsť na ulicu na základe prezentácie týchto záberov v masmédiách. Postupom času však tak ako ožívali komunisti, tak ožívali aj iné skupiny a medzi nimi, samozrejme, aj lídri policajného priestoru. Títo, samozrejme, začali si svoj ten administratívno-byrokratický vnútorný aparát nejakým spôsobom poisťovať, zabezpečovať, rozširovať vplyvy a agendy, za tým účelom, aby boli rezistentní v budúcnosti voči možno niektorým plánovaným úsporným opatreniam. Títo lídri policajného priestoru vlastne sa snažili nejakými nástrojmi, či to už boli rôzni jastrabi, sokoli a ja neviem zvyšovanie pokút ap., počas tých 20 rokov zabezpečovať si to, aby ozaj ten vplyv polície v štáte a na občanov sa upevňoval, fixoval a, hovorím, bol odolný proti, dajme tomu, tým úsporným opatreniam. No a, samozrejme, sa to snažili robiť cestou ľahšieho odporu. Veď jednoduchšie je perzekvovať slušného občana, jednoduchšie je vynachádzať rôzne nové agendy, nové vodičské preukazy, občianske preukazy, odtlačky prstov, formuláre, poplatky, psychotesty a rôzne ďalšie nástroje, pretože slušný občan neprotestuje. On skloní hlavu a na 99,9 % si splní svoju občiansku povinnosť, aby mal svätý pokoj, aby nemusel s touto komunitou prichádzať do styku, nedajbože, do konfliktu. Takže pre tých lídrov toho policajného priestoru ozaj asi toto je jednoduchšia cesta, ako vlastne skôr by sa zaoberali cestou ťažšou, cestou ťažšieho odporu, aj na základe verejnej objednávky. Veď koľko rokov alebo desaťročí už sa hovorí napr. o takej stavebnej polícii?
Ako huby po daždi rastú cigánske osady, či už na hranici dendromasy, chráneného Národného parku Slovenský raj. Samozrejme, nebolo by príjemné pre komunitu policajtov prichádzať do konfliktu s týmito našimi spoluobčanmi. Alebo zase na druhej strane máme tu aj posledný taký výkričník, heliport na hoteli na majstrovstvá sveta. Čiže to sú agendy, ktoré by boli pre políciu nepríjemné. A počas 20 rokov akosi nebadáme, že by sa uplatňovali. A uplatňuje sa skôr ten vplyv na slušného a poctivého občana. Keď máme taký futbalový zápas, tak dobrý je vtedy, keď dominujú hráči. Keď, nedajbože, dominuje rozhodca, tak to už nie je futbal, to je už poľutovaniahodná záležitosť. A nie je to dobré.
Takisto všeobecne silové zložky v štáte nemôžu dominovať. Silové zložky musia byť v pozadí. Musia jednoducho strážiť priestor, aby slušní občania sa tu mohli realizovať, aby mali pokoj, aby mali podmienky, a, samozrejme, na druhej strane rôzne živly potierať. Teda ak je ten najlepší zámer, tak musí byť realizovaný takou formou, aby nijakým spôsobom slušný občan nemohol byť obmedzovaný vo svojich občianskych právach, aby mu neboli prikazované rôzne administratívno-byrokratické úkony, a to zvlášť vtedy, keď tieto nie sú opodstatnené. A stretávali sme sa za tých 20 rokov, aj predtým, samozrejme, ešte viac, s takýmito úkonmi, keď vlastne tie zámery skôr boli len takým ospravedlnením a dominoval vlastne ten zámer upevňovania si moci nad občanom tohto štátu. A teraz v poslednom čase sa ešte zastrešujeme aj takým zaklínadlom Európskej únie.
Čiže, milé dámy, vážení páni, slobodu si treba strážiť v každom momente, v každej bodke, v každej čiarke, pretože táto je veľmi krehká. A jednoducho, hovorím, sú to prvky, ktoré absolútne nesúvisia s terajším volebným obdobím a nie sú ohraničené len týmito rokmi, ale sú to trendy, ktoré sú badateľné za posledné roky. A hovorím to preto, aby sme sa do budúcnosti tých vecí vyvarovali a mali na pamäti to, že na prvom mieste je občan. A občana nemôžeme v žiadnom prípade obmedzovať. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, myslím si, že k predloženému návrhu zákona bolo tu povedané už veľmi veľa. A čo sa týka tej odbornej stránky, tak pán doktor Chaban aj s ďalšími kolegami z koalície podporený, pánom doktorom Kalistom alebo aj pánom poslancom Novotným, taktiež lekárom, jasne povedali, že psychologické testy neriešia problém, ktorým má vlastne táto novela zákona napomôcť znižovaniu násilných trestných činov spôsobených strelnou zbraňou. Čiže nechcem hovoriť o detailoch tohto zákona. Myslím si, že všetci predrečníci sa dosť detailne venovali aj jednotlivým paragrafovým zneniam, kde tento zákon, ktorý, tak ako je predložený, skutočne nevyrieši ten cieľ a, myslím si, legitímny cieľ pána ministra, ktorý zobral, že treba znížiť riziko podobných tragédií, aby sa nestali podobné tragédie, aké sa udiali v Devínskej Novej Vsi.
Ale skôr by som chcel upriamiť vašu pozornosť aj na to, keď toto je vlastne tým spúšťacím mechanizmom tejto novely zákona, či neboli zle vyhodnotené závery z tejto ľudskej tragédie, keďže vieme dobre, že páchateľ tohto trestného činu sa domáhal od štátu ochrany pred neoprávneným zasahovaním do jeho súkromného života. A chcem to dokladovať na svojom vlastnom príklade, čo je to, ak človek je vystavený spolužitiu alebo bývaniu v okolí sociálne neprispôsobivých občanov, nechcem povedať, Cigánov, lebo nie všetci Cigáni sú sociálne neprispôsobiví a nie všetci bieli sú občania slušní, takže budeme hovoriť o sociálne neprispôsobivých občanoch.
Dovoľte mi povedať skutočný príbeh, lebo myslím si, že človek, ktorý to prežije, vie zhodnotiť, čo to je peklo na zemi, keď sa do takej situácie dostane a keď nevidí východisko, ako odtiaľ von. V minulom roku jeden občan predal dom presne oproti môjmu rodinnému domu Cigánom. Predal ho, dovolím si povedať, úžerníkom, ktorí nasťahovali doň rodinu, ktorá mala v správe alebo v opatere 9 detí, kde cez deň nebolo vidieť nikoho, ale pravidelne každý večer po desiatej hodine nastala diskotéka veľkosti 200 decibelov, kde nielen celé okolie v tejto pokojnej ulici, ale takmer celá dedina si mohla vypočuť celú noc diskotéku, kde sa zišlo ďalších 10 áut a prišlo ďalších 100 ľudí, kde boli bitky pouličné do skorého rána, kde jednoducho nebolo možné spať a kde ľudia, ktorí tam žili, zažívali peklo. Ja som ho zažíval dva mesiace. A bol som pred neriešiteľným problémom, čo sa dá vlastne s tým urobiť. A všetci ľudia, ktorí v tomto okolí žili, prežívali toto peklo. A ja verím, že na Slovensku je strašne veľa rodín, ktoré toto zažívajú, a tých rodín pribúda. A myslím si, že štát svojím spôsobom zlyháva pri ochrane súkromného života a rodinného života a práva na pokoj.
A keď je legitímny cieľ pána ministra, aby minimalizoval možnosť opakovania takej tragédie, ako sa stala v Devínskej Novej Vsi, tak myslím si, že poučenie z tejto tragédie by malo viesť k tomu, aby sa našlo riešenie, ako vlastne ochrániť občanov. A hovorí to aj čl. 19 ods. 2 ústavy, ktorý hovorí, že každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Riešenie vlastne nastáva v mojom prípade len dvakrát, buď sa odsťahujem z tejto ulice a nájdem si iné bývanie a presťahujem sa s rodinou niekam inam, alebo tento dom neobývateľný a zničený odkúpim. Pán minister, musel som ho kúpiť. Musel som ho kúpiť, aby som zachoval dôstojný život a pokoj pre nielen moju rodinu, ale aj okolie. A, bohužiaľ, som musel investovať peniaze do niečoho, čo nepotrebujem, ale investoval som ich preto, aby rodina mohla žiť v pokoji. No a našťastie títo ľudia porušili zmluvu a bolo možné preplatiť túto zmluvu a kúpiť tento dom, ktorý skutočne mi je nanič. Ale bolo to urobené len a len v záujme toho, že dva mesiace sme prežívali peklo na zemi. A môžem vám povedať, že za tie dva mesiace som niekoľkokrát volal políciu, keďže sa tam nedalo skutočne žiť. A ja si myslím, že ráno treba ísť pracovať a väčšina poctivých ľudí chodí ráno pracovať do práce. Po nevyspaných nociach asi ťažko si viete predstaviť vykonávať prácu. Polícia prišla. A musím povedať, že tu je priestor na to, aby ste zamedzili takýmto možným skratom ľudí, ktorí konajú skutočne niekedy v zúfalej situácii, že treba vyzbrojiť policajtov vyššími právomocami, lebo oni, bohužiaľ, nemôžu vstúpiť ani pri rušení a vážnom rušení nočného kľudu do tohto obydlia. Musia chudáci vykrikovať a vystávať pri bráne, či si niekto všimne v tomto hurhaji, že ktosi ich prišiel napomenúť, že rušia nočný kľud. Potom pol hodinu je pokoj, doťahovanie sa s políciou. Možno poriadkovú pokutu im dajú. Samozrejme, ju nezaplatia, lebo nemajú z čoho, všetci sú nezamestnaní v drvivej väčšine prípadov. Keď odídu, zábava pokračuje ďalej. A toto sa opakuje donekonečna. Čiže ak chceme zabrániť takým tragédiám, ako sa stali aj v Devínskej Novej Vsi, tak si myslím, že štát musí začať reagovať na to, aby zabránil takémuto konaniu a aby naplnil článok 19 ústavy a každému občanovi umožnil právo na pokojný život. Čiže ak chceme minimalizovať riziko aj násilných trestných činov konaných skutočne vo vypätých situáciách, tak nemyslím si, že vedie cesta cez šikanovanie tisícok poctivých držiteľov strelných zbraní. Ale hľadajme riešenia a vyhodnoťme prípad.
Ak robíme túto novelu na základe kauzy z Devínskej Novej Vsi, tak vyhodnoťme ju aj z tohto hľadiska, či toto nebol spúšťací mechanizmus tohto problému, ktorý sa tam stal. A aj keď nijako nedá sa ospravedlniť tá vražda, ktorá sa v Devínskej Novej Vsi stala, tak viem sa plne vžiť do situácie človeka, ktorý možno aj niekoľko rokov trpel takýmto správaním. A vôbec si neviem predstaviť život v bytovke, že máte za suseda takúto rodinu v byte alebo v činžiaku, kde rovno vás delí od nej iba stena. Ja nepoznám detaily v Devínskej Novej Vsi, ale ak to bolo tak, ako som to mal možnosť sám zažiť na vlastnej koži, tak si dovolím predstaviť, že po piatich rokoch ten človek musel byť psychicky na dne a že siahol po ten najkrajnejší a najnemožnejší spôsob riešenia, ak štát zlyhal v prípade jeho ochrany.
Čiže ja by som bol rád, keby sme to nevyhodnotili tak, že teraz postavíme 170 000 držiteľov zbrojných preukazov do šikany. Ale najmä mi je ľúto poľovníkov, aj sám som poľovník, ktorí poľovali desiatky rokov, a hlavne starších poľovníkov, ktorí sú v dôchodkovom veku a pre ktorých je česť a hrdosť prísť medzi kolegov raz za rok so zbraňou na nejakú spoločnú vianočnú poľovačku. A týchto ľudí chceme dohnať pred psychológov. A pritom vaši kolegovia z koalície jasne povedali, že psychologické testy nič nevyriešia. Keby to bolo riešením, tak by to povedal pán poslanec Gál. Keby psychologické testy len o percento znížili možnosť vzniku alebo páchania takých trestných činov, tak som za návrh. Ale ja som presvedčený o tom, že o ani jedno percento neznížime takéto riziko. Čiže naženieme veľký kšeft pre psychológov, počuli ste čísla, každoročne koľko tých posudkov by museli vykonať, keďže ich je málo na Slovensku. A treba vykonať desaťtisíce psychologických posudkov. Pri dnešných cenách je to 3,3 mil. eur. Dovolím si povedať, že keď bude dopyt na trhu po psychologických posudkoch, tak tá cena sa môže zdvojnásobiť. To znamená vynikajúci kšeft, riešenie pre zníženie rizika násilných trestných činov páchaných so zbraňou žiadne, šikanu pre poctivých a slušných občanov, ktorí dodržiavajú zákony. To je dosah tejto novely zákona. Ale pritom som vnútorne presvedčený, že váš cieľ je úprimný a legitímny, že máte snahu znížiť riziko páchaných trestných činov. Bol by som rád, keby sa to znovu prehodnotilo a skôr sme riešili ochranu slušných občanov a ich nešikanovali. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Chcem zareagovať na môjho predchodcu pána poslanca Záhumenského, a síce v oblasti násilia. Chcem to rozobrať, ale z opačnej strany. Každý z nás vie, že, bohužiaľ, domáce násilie v súčasnej spoločnosti má neobvyklé kontúry, stáva sa takmer na dennom poriadku v našej spoločnosti. Nikto nepochybuje o tom, že poľovná zbraň je zbraň smrtiaca. Z poľovníckeho hľadiska nôž je definovaný takisto ako zbraň a zaradený do skupiny tzv. chladných zbraní. Takže môžeme smelo povedať, že takmer každý občan v našej v republike aj každý z nás už aspoň raz, keď to pritiahnem za vlasy, prišiel do styku so zbraňou, ktorou je takisto kuchynský nôž. Čiže takmer každý občan v našej republike by potreboval psychotesty na to, ako a za akých situácií môže zneužiť obyčajný kuchynský nôž. A preto z tohto pohľadu považujem psychotesty v takej skupine ľudí, akými sú poľovníci, z ktorých majú skutočne mnohí vrelý vzťah k prírode, iba za obyčajné šikanovanie. A účelom je aj vyberanie poplatkov. Takto skutočne túto problematiku vidím ja. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci, vyjadrím sa k Devínskej Novej Vsi predsa len, pretože stále sa to vracia naspäť. Ale vyjadrím sa potom aj k tomu, čo hovoril pán poslanec Záhumenský. K porovnávaniu noža a samopalu sa vyjadrovať nebudem, lebo k zvlášť absurdným vyjadreniam asi netreba nejaké stanovisko zaujímať.
Ale, pán poslanec, problém sociálne neprispôsobivých skupín je vážny problém na Slovensku. Preto sme o. i. pred pár mesiacmi tu v parlamente predložili zákon, aby sme integrovali Železničnú políciu do štruktúr Policajného zboru, aby sme vedeli niekoľko stoviek poriadkových policajtov práve dať do oblasti východného Slovenska, ale aj stredného Slovenska, kde sa nachádzajú komunity, ktoré páchajú veľmi častú a nepríjemnú trestnú činnosť. Práve to nám umožnilo, aby sme výrazne posilnili v týchto regiónoch pohotovostné motorizované jednotky, ale aj špeciálne jednotky, policajné pohotovostné útvary, ktorých cieľom bude práve riešiť situáciu o. i. aj v blízkosti rómskych osád.
No neviem, ako ste vy za ten zákon hlasovali, pán poslanec Záhumenský, ale treba vždy hlasovať podľa toho, čo hovoríte, a obávam sa, že ste hlasovali inak, ako hovoríte teraz.
Problém Devínskej Novej Vsi. A nechcem sa k tomu vracať. Už to tu pán spravodajca včera spomenul. A mňa mrzí, že keď môžeme mať polemiku o rôznych veciach, tak budeme aj skutkové nepravdivé veci rozprávať. Faktom je, že páchateľ trestného činu v Devínskej Novej Vsi sa nikdy nikde nesťažoval. Neviem, prečo to znovu opakujete, aj keď viete, že to nie je pravda. A teraz ja nebudem riešiť v tomto okamihu presne jeho motívy, lebo nikto z nás ich už presne nepozná, ten páchateľ je mŕtvy.
Ale poviem vám jednu vec, pán poslanec. Viete, v čom bol najväčší problém? Potom ako si vyriešil svoj možno osobný konflikt, išiel na ulicu a strieľal po všetkých nevinných ľuďoch. Tam mohol byť ktokoľvek z nás, akékoľvek dieťa, s ktorým nemal žiaden konflikt, absolútne žiaden konflikt. A pokiaľ by nebola na mieste vo veľmi krátkom čase špeciálna policajná jednotka, tak počet obetí je výrazne vyšší, ide do desiatok nevinných ľudí, nie sociálne prispôsobivých, pán poslanec, ale úplne slušných nevinných ľudí . To je ten najzákladnejší problém.
Už tu viacerí poslanci spomenuli, že by sme mali nájsť nejaký mechanizmus, aby ľudia duševne labilní nemohli držať hromadne účinné zbrane. Toto je jeden návrh, zatiaľ nikto iný nespomenul iný návrh. Ja sa potom vrátim k tomu v záverečnom vystúpení. Ale dávajme veci na pravú mieru.
A plus. Ak chceme riešiť, a my chceme riešiť problém zvýšenej kriminality v lokalitách najmä východného Slovenska, tak bolo by fajn, aby návrhy na riešenie, najmä posilnením, čoho ste vy sa sám domáhali, policajnej sily v týchto lokalitách, boli podporované v parlamente. Ony boli podporené, obávam sa však, že to nebolo z vašej strany. Takže bolo by fajn, keby ste slová, pán poslanec, s ktorými ja absolútne súhlasím, premietli aj do vašich skutkov. A skutky poslanci prejavujú hlasovaním.

Ďakujem pekne. Pán minister, ja nemám problém podporiť všetky dobré návrhy, ktoré riešia problém občanov. Skutočne nebudem mať problém to podporiť, aj keď ich budete predkladať vy. A myslím si, že nie je tento problém len na východnom Slovensku, je presiaknutý celým Slovenskom.
A keď hovorím o zvýšení právomocí policajtov. Pri jasnom porušovaní nočného pokoja a jasnom porušovaní práv iných občanov, pri takomto konaní, polícia jednoducho nevstúpi do obydlia, nemôže vstúpiť do obydlia, je takmer bezzubá, môže dať poriadkovú pokutu. Tá nič nerieši, lebo títo občania jednoducho pokutu neplatia, keďže nemajú žiaden príjem. A po odchode polície zábava pokračuje ďalej do rána. To znamená, že treba zásadne riešiť problém, ak sa takéto čosi deje, či ich zadržia alebo čokoľvek urobia, alebo proste nejakým spôsobom siahnu im na rodinné prídavky, lebo súčasťou týchto zábav sú malé deti, ktoré takisto do noci sa zabávajú. A potom pijú a potom sa znovu zabávajú s dospelými ľuďmi a rušia nočný kľud.
Takže nezľahčoval by som túto pozíciu, aj keď kroky, ktoré ste urobili vo vzťahu k východnému Slovensku, osobne vítam.
A ja nepoznám detaily v Devínskej Novej Vsi, vychádzam z medializovaných informácií, ktoré sú, aj ľudí, ktorí žijú v tom činžiaku a ktorí mi hovorili, že tento problém s touto rodinou tam bol. A vážny problém tam bol. A celá Devínska Nová Ves si potichu o tom hovorí, že tento problém skutočne tam vážny bol. Takže to, či on sa sťažoval alebo nesťažoval, ja som nevidel, ani spis. A ani ho nechcem riešiť. Ale hovorím o tom, že možno aj toto bolo spúšťacím mechanizmom. A nechcel by som, aby sa to len zhodilo na držiteľov strelných zbraní, aby sme týchto potrestali, týchto šikanovali, lebo že takýmto spôsobom znížime takúto kriminalitu. Neznížime ju tak. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán minister vnútra pán Lipšic, chcem zareagovať na to, keď ste povedali, že sú to absurdnosti a rozdiely medzi chladnou zbraňou, teda nožom, a strelnou zbraňou. Musím, bohužiaľ, konštatovať, že absolútne nie ste v obraze. Zoberte si štatistiku, ktorá hovorí o tom, že za posledných desať rokov násilných trestných činov koľko, bohužiaľ, bolo spáchaných nožom a končiacich smrťou a koľko bolo spáchaných zbraňou. Potom si utvoríte obraz, čo a za akých okolnosti je nebezpečnejšie. O tom, samozrejme, môžeme filozofovať. A preto opätovne tvrdím, že psychotesty pre poľovníkov sú obyčajné šikanovanie týchto poctivých a poriadnych ľudí v mnohých prípadoch a vyberanie poplatkov, aby vám išli do štátnej kasy. Ďakujem.