12. schôdza

Ďakujem. No, ja som tiež lekárom, takisto nevlastním zbraň, nie som ani poľovník a dokonca nie som ani psychiater, ako kolega, ale chcel by som plne podporiť kolegu Chabana v jeho obrane praktických lekárov. Lekári sú právne zodpovední za svoje závery a diagnózy a ja plne rozumiem snahe o nejakú prevenciu, predvídanie zmien, snahe o zastavenie ďalších tragédií. Nie som však presvedčený o tom, že takéto rozsiahle testovanie skutočne nejakým tragédiám zabráni. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Chcel by som sa poďakovať svojmu kolegovi, pánovi poslancovi Chabanovi za jeho odborné vystúpenie a odborný pohľad na problém, ktorý dnes prerokúvame. Naozaj, ja rozumiem tomu, že sa stal otrasný trestný čin a občas sa takéto otrasné trestné činy stávajú, a že správny postup je hľadať preventívne opatrenia, aby sa takéto trestné činy nestávali alebo stávali len v minimálnej miere. Rozumiem aj tomu, že jedným návrhom je akási ochrana pred takýmito skutkami formou povinných psychologických vyšetrení, povinných psychologických testov. Fakty ale neklamú a sú to fakty z oblasti medicíny, o ktorých hovoril veľmi dobre pán doktor Chaban, ktorý je odborník na túto problematiku, je psychiater. Môžme urobiť ktorémukoľvek človeku psychologické vyšetrenie, ktoré nám povie, že v danej chvíli tohto vyšetrenia je naprosto v poriadku, ale neznamená to, že v priebehu niekoľkých týždňov alebo mesiacov nemôže mať reakciu v afekte, počas ktorej napríklad zneužije strelnú zbraň.
Tým pádom je takéto vyšetrenie veľmi sporné a je otázne, na čo by sme ho do tohto zákona dali, keď neslúži na prevenciu, ktorú si všetci prajeme.
Preto sme aj na výbore pre zdravotníctvo, po zvážení všetkých týchto argumentov nakoniec schválili návrh pána poslanca Chabana vypustiť psychologické vyšetrenia, povinné psychologické vyšetrenia z novely zákona. Chcem len poznamenať, že za tento poslanecký pozmeňovací návrh hlasovali všetci poslanci výboru pre zdravotníctvo, koaliční aj opoziční.
Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda, pán minister, milí kolegovia, som rád, že nemusím povedať, milé kolegyne, to, že tu nie sú je symptomatické k téme, ktorú preberáme a aj k tomu, v ako ja chcem možno aj trošku odľahčiť tento náročný rokovací deň, pretože môj pohľad nebude ani praktický, ani právnický, bude jednostranný, jednostrunný, bude zaujatý a bude aj nekorektný zámerne.
Myslím, že sa v demokratických parlamentoch a ich politických schémach nestáva často, aby rokovali o zákonoch, ktoré nemajú, a ak áno, iba zanedbateľné politické konotácie.
Mám dosť dobrých dôvodov nazdávať sa, že taký je aj zákon z proveniencie ministerstva vnútra, ktorého akcelerátorom ako všetci vieme, boli hrozné udalosti z Devínskej Novej Vsi. Ale nielen ony, rovnako aj nárast nekontrolovateľného, a tým menej vypočítateľného násilia a zdanlivo iracionálnej agresivity. Som presvedčený, že motívy tohto zákona sú teda nielen afektívnej, reaktívnej povahy, ale aj povahy primerane racionálnej a dokonca si dovoľujem tvrdiť, aj mravnej.
Dovoľte mi, však vrátiť sa k úvodnej téze, že ide o právnu normu, ktorá je politicky takmer irelevantná. Tu totiž nejde o politiku, ale ak mi dovolíte malú filozofickú licenciu, o srdce muža, lovca, predátora, o žľazy, pudy a atavizmy, o agón, zápas, vymedzenie biologickej niky vlastného mužského terénu, ako ho popísal holandský kulturológ Hackinga. Ako učiteľ literatúry a umenia mám dosť dôvodov rozmýšľať o tom práve takto. Anatómiu mužskej emocionality, pokiaľ ide o lov a zabíjanie, pričom nehovorím, že sú to synonymá, veľmi dobre až vášnivo charakterizoval Ernest Hemingway, najmä v skvelej poviedke Krátky, šťastný život Francisa Macombera, aj keď tu sa boháčska poľovačka na leva premení na osudný výstrel lovcovej manželky, ktorá v hluku paľby napokon skolí vlastného nenávideného muža.
U Turgeneva, aby sme použili aj romantickejší príklad v Poľovníkových zápiskoch, nad témou lovu prevláda metafora ruskej duše, pospolitosti a úcty k prírode, ako ju výtvarne zväčšili peredvížnici, najmä Levitan a Šiškin. Ochranárstvo môžeme vnímať ako veľmi silný, avšak nie jediný rozmer lovu. U Jacka Londona dominuje kult mužskej sily, večné pomeriavanie sa so živlami prírody, ale aj adrenalínová túžba po dobrodružstve a chlapskej kompánii. A ona zaznieva, či chcete alebo nie aj v týchto diskusiách.
Najviac však tento live motív atavizmov, teda hlbinných, podvedomých pudov a ľudskej deštruktivity rozobral William Goldwing vo svojej fascinujúcej próze Lord of the Flies, Boh múch. Nevinní chlapci na lodi britského kráľovského loďstva stroskotajú na neznámom exotickom ostrove, kým sa orientujú vo vzrušujúcom teréne, ich súdržnosť nesie všetky znaky priateľstva, rešpektu a vzájomnej pomoci. Až po tejto ostrovnej iniciácii začne brachiálny vnútorný zápas o to, kto je tu väčší samec, vodca, zvodca. Chlapci sa rozdelia na lovcov a zberačov. Možno aj tam smeruje tá paralela, k tomu, čo hovoril Martin Fronc, k tým váham.
Civilizovaná časť bráni tradície, hodnoty, symboly, zodpovednosť, spoločnú bezpečnosť. Druhá skupina chlapcov pod náterom výchovy a dobrých mravov nachádza druhovú agresivitu opretú o dedičný hriech, ktorý tak láka liberálov s otrepaným konceptom v ničom nezakotvenej slobodnej vôle. Ale veď hej, časť chlapcov sa slobodne rozhodne prekročiť krehkú líniu nevinnosti, a keď padne prvý kameň a kamaráta s rozbitou lebkou a purpurovou vlnou za jeho roztriešteným mozgom spláchne morský odliv, na vraždu je zamiesené. Darmo Ralpf oplakával stratu panenského priateľstva, to animálne, vždy v kritických chvíľach vypukne a zotrie krehký náter kultúry, výchovy, vzdelania i civilizácie.
Prepáčte mi túto dlhšiu literárnu parabolu, aj ostatné čitateľské narážky, nazdávam sa však, že sú v mnohom symptomatické aj vo vzťahu k téme, ktorú tu diskutujeme a tou je, či sa to niekomu páči, alebo nie, agón, zápas, lov. Áno lov trofejí, medailí, represívnej prevahy, demonštrácia pýchy a moci, ktorá je neraz len chabo maskovanou protézou impotencie, nudy a frustrácie, ak dovolíte.
Možno ste videli film American Beauty, keď ten penzionovaný vojenský veterán narve do náhodného spoluobčana všetok svoj hnev a hnus zbytočného života. Aby bolo celkom jasné, nijako nepopieram altruistické, opatrovateľské, chovné, homeostatické dôvody poľovníckej praxe. Mám však silné príbehy, ktoré mi hovoria o rizikách vyzbrojovania sa. Jedným z nich je každoročné plesové stretnutie s jedným náruživým lovcom, rodičom študentov školy, z ktorej som prišiel. Keď mi v unavenej etylovej tonalite rozpráva svoje farbisté lovecké zážitky, vždy ma vydesí, ako prudko sa mu zježia chlpy na hrubých lekárskych rukách, ktoré vyčuhujú spod zelenej rovnošaty. Pre úplnosť tohto možno netypického príkladu treba azda povedať, že v záhrade svojej vily strieľa aj na mačky, vtáctvo, hydinu i zatúlaných psov. Tak ho to vzalo, páni.
Mohol by som ešte jednu narážku, ktorú tu nemám spomenúť, keď vládni úradníci v roku 63 avizovali, že národnému umelcovi Milošovi Alexandrovi Bazovskému v Trenčíne na Kukučínke prídu odovzdať, prídu odovzdať titul národného umelca, ktorý bol nielen honorom, ale prinášal aj istú apanáž. Bazovský, ktorý nikdy nepoklonkoval žiadnej moci, ich privítal, privítal guľovnicou. Áno, oni prišli s tým diplomom, s tým menovacím dekrétom za národného umelca a Molko Bazovský po nich strieľal. Viete, takže s tými zbraňami sa naozaj dá, možno poviete, že sú to bizarné príklady, ale aspoň vás zabavím.
Chcete iný príklad? Chcete iný príklad? Na moju hodinu sa hodný kus po zvonení dovlečie študent, ktorý sa zakecal počas obedňajšej prestávky, to sa stáva aj iným lúmenom. Aj to, že nepozdraví, ani sa neospravedlní, beriem pomaly ako normu. Čo sa však z mojich noriem celkom vymyká, je jeho úľavné dvojité odgrgnutie po azda výdatnom obede. V tej chvíli sa aj vo mne prebúdza agón, dokonca túžba, nepoviem, že vraždiť, pedagóg by to nemal, zápas, boj o elementárnu slušnosť. Jeho počin lokalizujem pred celou triedou, kam si v blízkosti lichvy a dobytka, čím pochopiteľne nechcem urážať dobytok. Milý študent sa však urazí a začne sa vyhrážať svojím otcom, ktorý mi ukáže, ktože je tu pánom.
A naozaj, hneď na druhý deň sa starostlivý otec dostaví do školy a s okázalo viditeľnou zbraňou za pásom ma zatiaľ neakčne umravňuje. Vraj ja jeho syna urážať nebudem, ani ho zhadzovať pred spolužiakmi. Hej, hej. V tomto príbehu s bývalým vojakom, či policajtom sa zatiaľ nestrieľalo. Hovorím zatiaľ. Nič menej, už len vyhrážka tohto typu niečo signalizuje, obzvlášť na pôde školy. Prinajmenšom signalizuje zmenu paradigiem, agresivity.
Znovu opakujem, aby to bolo jasné. Nemám nič proti poľovníkom, vojakom, ani proti policajtom, voči zodpovedným držiteľom zbraní. Rovnako ako ani nič s pivovarníkmi, o to viac, že pivo nepijem. Divinu v primeranej miere konzumujem, čo však nechápte ako pozitívny vzťah k zabíjaniu. A nechcem byť ani pokrytec, ako mnohí tolstojovci, ktorí u svojho guru v Jasnej Poľane vegetariánčili, no na prvej železničnej zastávke sa potom ládovali klobásami a fašírkami. Akt zabíjania ma desí, rovnako ako zabíjanie zabíjajúcich. Ak môžem takto voľne skrátiť dojem z Mailerovej knihy The Executioner's song, ktorá bola do slovenčiny preložená ako Katova pieseň. Ešte aj, keď som kedysi vo filmovom klube videl film Mustangy, na základe literárnej predlohy Arthura Müllera s Marilyn Monroe a Clarkom Gablem v hlavných úlohách, mal som pocit, že niet, mám rád tú vetu, niet nad rýchle ženy a krásne kone, len sa nesmú strieľať. Nemyslím si, že je náhodné, že spomínaný papá Hemingwaya skôr ako si vložil hlaveň pušky do úst, miloval lov a rovnako aj býčie zápasy, a ich tzv. hrdinov, machov, frajerov. Chcel som si to skonfrontovať s vlastnou skúsenosťou skôr, ako Európska únia definitívne zakáže túto brutálnu šou, hovorím o koride, ale súvisí to so zabíjaním a s vášňou pre krv.
Aj preto by som najradšej vynechal zážitky z ostatného leta v Andalúzii a najmä rituálny bitúnok koridy s býkmi pomočenými strachom a reťazami hustých slín pod krvácajúcim chrbtom a šijou. Tento krajný výron mužského hrdinstva naozaj nemusím.
Napriek všetkým pravdám o vášni, o pasii, o zvýšenej rezistencii na bolesť a krutosť, a to som ešte neprišiel stále k tomu najpodstatnejšiemu, ak sa vraždí ľudský život. A je celkom jedno, či v prenatálnej, či pozdejšej fáze. Ak sa ľudská vôľa nevie v kritických chvíľach zastaviť ani na tejto hranici, tak potom na akej. A kritickou chvíľou sa stáva temer každý okamih stále zložitejšej existencie. Absolútne hranice našej socio-genetickej, kultúrnej a duchovnej identity vloženej do príkazu nezabiješ, sa čoraz viacej relativizujú. Aj keď tomu dávame sofistikované mená a vražednosť balíme do pojmových eufemizmov. Miesto civita del amore Pavla VI. menšinovo, no o to zlovestnejšie, dohlcuje kultúra smrti. Aj keď tento pojem Jána Pavla II. obsahuje intenzívne vnútorné protirečenie, veď to čo zabíja, nemôže byť kultúrou, iba, ak jej mediálne zaujímavou karikatúrou.
Zákon o zbraniach a strelive je naozaj vo svojej existenciálnej podstate apolitický. A som nesmierne rád, nech mi to odpustí Svätý Hubert, aj spišský pomocný biskup Andrej Imrich, aj rýdzo kresťanský, lebo umenšuje zlo a zväčšuje šance pre zodpovednosť a úctu k originalite každého ľudského života. Viem, že iritujem vlastníkov zbrojných pasov, ale aj z ich prostredia rovnako viem, že keby to bolo v ich moci, mnohým zo svojich kumpánov by nezverili ani neškodnú striekaciu pištoľ. Možno konvenuje psychológom, psychoterapeutom, či lekárom prvého kontaktu, ktorý sa márne, a to by som oponoval aj Ivanovi Chabanovi, márne budú môcť domnievať, že majú nástroje, ktorými vidieť do ľudského srdca, duše a hlavy. Nemajú. Devínsko-novoveský skrat totiž nemá logiku. Napriek tomu považujem za logické minimalizovať terén iracionality.
Tá apolitickosť má totiž jedno podstatné, podstatné meno. Bezpečnosť našich, vašich, mojich, tvojich, bez ohľadu na to, či volia silných lovcov, problematických otcov, zvodcov, demagógov, et cetera.
Na záver mi dovoľte, v tejto prvej časti, lebo ešte budem mať druhú, kde je pozmeňovací návrh, na záver mi dovoľte, môj proti zbrojný, aj proti zbraňový, nie však nevyhnutne pacifistický paján odľahčiť veršami slovenského klasika Jána Smreka. Báseň vznikala vo vojnovom kontexte, ale aj dnes sme vo vojnovom kontexte, keby ste mali v rukách knihu Petra Kreefta ako vyhrať kultúrnu vojnu, naozaj sme vo vojne. Sme vo vojne o princípy, o hodnoty, sme vo vojne o emócie, sme vo vojne s atavizmami, ktoré vždy nás tak prekvapujú a vedia sa vždy vyrútiť. Takže z tejto básne Bacardi, dovoľte, aby som zacitoval, že: "ani nebude dobre na svete, kým ruky, ktoré plnia náboje, nenavrátia sa ku plneniu fliaš." Prečo má tiecť len krv? Nech tečú nápoje, nech miesto hromobitia kanónov, znie krotký cengot čiaš. Na zdravie! A pripíjam na dobré zákony. (Potlesk.)

Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som pokračoval v prerušenej rozprave. K tej prvej časti sa nebudem vracať, bola skôr taká literárna. Bol to taký exkurz do témy zabíjania v literatúre a umení. Chcel by som teraz dať praktický pozmeňujúci a doplňujúci návrh alebo teda návrhy k vládnemu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a dopĺňa sa aj zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
V článku I dávam návrh vypustiť body 2, 9, 10, 11, 12 a 18 s odôvodnením, že sa ponecháva možnosť nadobúdať a držať samočinnú zbraň na zberateľské účely na základe výnimky, teda tak, ako je tomu doteraz. Takisto sa ponecháva možnosť nadobúdať a držať samonabíjaciu palnú zbraň, ktorá bola konštrukčne odvodená alebo upravená zo samočinnej zbrane na športové a zberateľské účely. Navrhuje sa však, aby sa držitelia týchto zbraní podrobovali každých päť rokov psychologickému vyšetreniu.
Po ďalšie. V článku I dávam návrh navrhovaný bod 6 nahradiť bodom 6, ktorý bude znieť: „V § 23 sa na konci pripája táto veta: „Platnosť zbrojného preukazu držiteľa, ktorý si podal v lehote podľa § 24 ods. 1 žiadosť o vydanie nového zbrojného preukazu a o ktorej nebolo rozhodnuté do uplynutia doby platnosti predchádzajúceho zbrojného preukazu, sa predlžuje až do právoplatného rozhodnutia o vydanie nového zbrojného preukazu.“.“
Odôvodnenie je nasledovné. Navrhovanou zmenou sa ponecháva platnosť zbrojného preukazu na desať rokov.
Po tretie. V článku I dávam návrh navrhovaný bod 7 nahradiť bodom 7, ktorý bude znieť: „V § 24 ods. 2 sa za slovo „spôsobilosť“ vkladajú slová a „psychická spôsobilosť“ a na konci sa pripája táto veta: „Držiteľ zbrane kategórie A uvedenej v § 4 ods. 2 písm. b) alebo zbrane kategórie B uvedenej v § 5 ods. 1 písm. f) na preukázanie psychickej spôsobilosti predkladá psychologický posudok nie starší ako päť rokov.“.“
Odôvodnenie. Keďže sa navrhuje, aby držitelia samočinných zbraní a zbraní, ktoré boli konštrukčne odvodené alebo upravené zo samočinnej zbrane, sa podrobovali psychologickému vyšetreniu každých päť rokov, aj platnosť takéhoto psychologického vyšetrenia na účely vydanie nového zbrojného preukazu sa navrhuje na päť rokov.
Po štvrté. V článku I dávam návrh navrhovaný bod 16 nahradiť bodom 16, ktorý znie: „§ 28 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie: „Držiteľ zbrane kategória A uvedenej v § 4 ods. 2 písm. b) alebo zbrane kategórie B uvedenej v § 5 ods. 1 písm. f) je povinný každých päť rokov podrobiť sa posúdeniu psychologickej spôsobilosti podľa § 20 ods. 3. Nesplnenie tejto povinnosti sa považuje za stratu psychickej spôsobilosti.“.“
Odôvodnenie. Ustanovuje sa povinnosť pre držiteľov samočinných zbraní a samonabíjacích palných zbraní, ktoré boli konštrukčne odvodené alebo upravené zo samočinnej zbrane, podrobiť sa psychologickému vyšetreniu každých päť rokov. Zároveň sa vypúšťa povinnosť pre športových strelcov mať zbraň kategórie B uvedenú v § 3 ods. 1 písm. f) v úschove.
Po piate. V článku I dávam návrh navrhovaný bod 21 nahradiť bodom 21, ktorý znie: „Za § 72c sa vkladá § 72d, ktorý vrátane nadpisu „Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. marca 2011“ znie: „Držiteľ zbrane kategórie A uvedenej v § 4 ods. 2 písm. b) a kategórie B uvedenej v § 5 ods. 1 písm. f) je povinný prvýkrát podrobiť sa posúdeniu psychologickej spôsobilosti podľa § 20 ods. 3 do 31. decembra 2011. Nesplnenie tejto povinnosti sa považuje za stratu psychickej spôsobilosti.“.“
Odôvodnenie. Vzhľadom na povinnosť podrobiť sa psychologickému vyšetreniu pre držiteľov samočinných zbraní a samonabíjacích palných zbraní, ktoré boli konštrukčne odvodené alebo upravené zo samočinnej zbrane každých päť rokov, ustanovuje sa lehota, kedy si majú túto povinnosť splniť prvýkrát.
V súvislosti s vypustením článku II dávam návrh upraviť názov zákona a prečíslovať článok III na článok II.
Odôvodnenie. Vzhľadom na ponechanie platnosti zbrojného preukazu na desať rokov je navrhovaný článok II nadbytočný.
Po siedme. V navrhovanom článku III dávam návrh slová „1. januára 2011“ nahradiť slovami „1. marca 2011“.
A ešte chcem dať jeden návrh, na to, aby sa o týchto jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch hlasovalo osobitne.
Ešte skôr ako skončím, predsa len neodpustím si malý záver, kde chcem uviesť niekoľko dôvodov, prečo budem hlasovať v prospech tohto zákona predkladaného ministrom Lipšicom, po prvé, v programovom vyhlásení vlády je formulovaný záväzok zábezpeky väčšej bezpečnosti všetkých, podčiarkujem, všetkých občanov Slovenskej republiky, po druhé, ide o vládny návrh zákona, ktorý bol riadne prediskutovaný aj obhájený vládnou exekutívou, pokiaľ teda máme rešpekt k vlastnej vláde a nehráme len silácke divadlo pre rôzne záujmové skupiny. Po tretie, ide o zákon, ktorý nechce a ani nemôže zastaviť zdanlivú iracionalitu ľudského srdca, mysle, afektov, agresivity a vytesnených agresívnych prianí, nič menej, a to som povedal aj včera, umenšuje priestor zla a komplikuje preň prístup tým, že zavádza niektoré inštitúty represívnej a decíznej povahy. Po štvrté, v jestvujúcej kultúrnej vojne s podprahovou toleranciou na vzrastajúcu agresivitu a násilie chráni tento zákon občiansku majoritu proti záujmovým, stavovským i profesionálnym minoritám, ktoré v mnohých prípadoch podozrievam z partikulárneho sebectva na úkor obecného blaha. Po piate, zavádza istú frekvenciu inštitútu psychotestov, ale nie ako byrokratickú šikanu, ale ako jeden z mála nástrojov, ktorými môžeme skúmať aj odhadovať správanie človeka, aj napriek iracionálnym zvratom a ruptúram, ktoré sa nikdy, ako hovoril včera Ivan Chaban, nedajú predvídať. Kompetenčný konflikt medzi psychológmi a psychiatrami, ktorý sa tu tiež otvoril, neviem vyriešiť. Možno by bolo účelné pracovať s predstavou klinicky vzdelaných psychoterapeutov, u ktorých sa spája pohľad na somatické, psychické, duševné a duchovné aspekty osobnosti človeka. Ale predsa len jednu poznámku k tomu poviem, ak je jednooký prorokom medzi slepými, potom aj psychotesty v takej podobe, v akej sú naformulované, sú celkom určite viac, ako keby sme nerobili nič. Po šieste, myslím, že pri predkladaní tohto zákona v žiadnom prípade nejde o silový marketing nášho aj môjho ministra silového rezortu, ale ak to môžem trošku s básnickou licenciou povedať, ide o marketing dôstojnosti, úcty a rešpektu voči každému ľudskému originálu a jeho zvýšenej bezpečnosti. Po siedme, je to zákon zásadne apolitický, ktorý nedelí, ale spája všetkých, ktorí sa cítia ohrození vo svete narastajúceho násilia. Hlasovať proti tejto vízii a norme znamená priznať sa k nesolidárnosti so základnými prianiami a požiadavkami občianskej väčšiny Slovenskej republiky. Po ôsme, myslím si, ba som presvedčený, že nás sem ľudia neposlali ako poľovníkov, policajtov, vojakov, športových strelcov ani ako psychológov, psychiatrov, lekárov prvého kontaktu, lobistov, kumpánov adrenalínových koníčkov ani ako samcov, ktorí dobývanie a dobíjanie a lov a zápas majú takpovediac v genetickej výbave. Po deviate, mám rád ženy, deti, vnúčence a už len toto je silný dôvod, aby som bez ostychu a hanby podporil legislatívnu iniciatívu pre ich bezpečnosť. No a po desiate, staré orientálne príslovie hovorí, že ak sa na nejakom mieste nahromadí väčšie množstvo zbraní, začnú samy strieľať. Som rád všetkým iniciatívam, ktoré túto možnosť samostreľby, ako to hovorí to príslovie, vylučujú, preto budem hlasovať za tento zákon. Ďakujem.

Dámy a páni, včerajší esejistický exkurz kolegu Mariána Kvasničku bez sporu možno oceniť ako formou bravúrny a v daný večer pozitívne kulminujúci dovtedy nie veľmi uvoľnenú atmosféru. Snažil sa, aj keď s naznačeným podtónom pacifizmu, vyabstrahovať samotnú podstatu túžby jednotlivca po ozbrojovaní, a to v kontexte uspokojovania predovšetkým loveckého pudu. Tento profundistický pod povrch siahajúci pohľad je nasledovaniahodný. A ja sa teším pri nejakej inej téme na jeho pokračovanie. Avšak daná metaforicko-komparatívna analýza filozofa a umelca dáva za pravdu jeho trom predrečníkom lekárom, a to v tom, že jedine exaktne medicínsky vzdelaní odborníci, alebo ich tím, môžu mať ambíciu posúdiť schopnosť potencionálneho pacienta držať, resp. nosiť zbraň. Pohľad filozoficky vzdelaných psychológov môže implikovať len naznačenú impresiu psychického stavu osobnosti a ani to nie formou jediného uniformného, formálneho testu. A ak je naviac objekt hodnotenia vopred považovaný za potencionálneho zločinca, o objektivite a opodstatnenosti takéhoto testovania je irelevantné sa baviť.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega Kvasnička, nejdem sa vracať k vášmu včerajšiemu vystúpeniu. K tomu dnešnému som si prečítal a vypočul váš pozmeňujúci návrh, ktorý vlastne vypúšťa všetko okrem psychotestov a, vrátim sa ešte k včerajšiemu vysoko odbornému, a fakt vysoko hodnotím to vystúpenie pána doktora Chabana, a k tomu pridám jednohlasné hlasovanie vo výbore zdravotníckom proti psychotestom, tak v podstate už fakt niet o čom rokovať ďalej. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Kvasnička, no poviem úprimne, keď rozdelím vaše vystúpenie, tak ako bolo rozdelené, na dve časti, tak tá včerajšia časť bola lepšia. Ale, viete, zavedenie frekvencie psychotestov na skúmanie iracionality jednej skupiny obyvateľov znamená diskrimináciu práve tejto skupiny obyvateľov. Zavedenie psychotestov na tejto skupine obyvateľov znamená, že z nich urobíte pokusných králikov na základe nejakých pseudoargumentov a pseudofaktov, ktoré naozaj s tým, čo sa snažia, kvázi riešiť, nemajú nič spoločné. Netreba vždycky takýmto spôsobom odsudzovať ľudí, ktorí majú možno iné záľuby ako iná skupina obyvateľov. A netreba stavať proti sebe v spoločnosti dve skupiny ľudí, jedných, ktorí tejto záľube neholdujú, a druhých, ktorí tejto záľube holdujú. Potom by sme mohli takto stavať proti sebe aj záhradkárov, ktorí používajú pesticídy, a nás, druhých, ktorí pesticídy nepoužívame. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, pán minister, ctené panie poslankyne, páni poslanci, pred skončením včerajšieho rokovacieho dňa tu zaznievala vskutku veľmi prínosná a odborná diskusia k predmetnému návrhu zákona.
Pán poslanec Pado, vy ste začali s tým, že celá verejnosť, tá, ktorej sa dotýka tento zákon, je v princípe rozdelená na dve skupiny, tú, ktorá rozpráva, že psychotesty áno, tú, ktorá rozpráva, že psychotesty nie. Tak ja hneď v úvode svojho vystúpenia chcem povedať, že teda ja budem patriť k tej skupine, ktorá rozpráva, že psychotesty nie.
Plne súhlasím s odbornými názormi a stanoviskami pána poslanca Chabana, pána poslanca Kalista aj pána poslanca Novotného, ktorí veľmi pragmaticky vysvetlili problematiku zavedenia psychotestov.
Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky bol doručený návrh vládneho zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Ja som presvedčený, že každá novela zákona, legislatívna úprava by mala vylepšiť status quo, zlepšovať život a legislatívne prostredie ľuďom, ktorých sa to týka. Z môjho pohľadu je navrhovaný vládny zákon, ktorým sa dopĺňa už fungujúci zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive, a teraz sa vopred ospravedlním pánovi poslancovi Matejovi, ktorý nás žiadal, aby sme sa nevracali k tej udalosti z roku 2010, nepremyslenou, emotívnou a chaotickou reakciou na devínsku tragédiu z 30. augusta 2010. Navrhované opatrenia komplikujú a strpčujú život ľuďom, ktorí zákon dodržiavajú a ctia si ho. A už vôbec zásadným spôsobom nechránia tých, ktorí sú bezbranní, povedzme, obete možných, náhodných, nešťastných udalostí, tragédií.
Navrhované psychologické testy neriešia absolútne nič. Už raz sa neosvedčili. Podmienkou pre zistenie skutočného psychického stavu jedinca je vykonanie psychologického vyšetrenia jedinca a nielen test.
Cieľ, odhalenie jedincov s psychickou poruchou, alkoholikov, drogovo závislých, ktorí by mohli hypoteticky v budúcnosti použiť zbraň na iný účel, za akým chcú získať zbrojný preukaz a vlastniť zbraň. Ale práve na to legislatíva myslela, a je plne v kompetencii všeobecných lekárov, ktorí ju spoľahlivo vykonávajú od roku 1995.
Širší zámer, eliminovanie zlyhania v krízovej situácii. Zjavne problém z augusta 2010 vyžaduje komplexné psychologické vyšetrenie. Bežné psychologické vyšetrenie je sofistikovaný proces posudzujúci jedinca v normálnych, nezáťažových podmienkach. Akékoľvek dôkladnejšie diagnostikovanie je nerealizovateľné ambulantne. V prípade zavedenia psychotestov ako podmienky získania a predĺženia zbrojného preukazu je nevyhnutné zaviesť právnu zodpovednosť psychológov, ktorí takéto potvrdenia budú vydávať za ich posudky, archivovanie posudkov, možnosť odvolania sa pre posudzovaného, aby sa vylúčili zlyhania zo strany vybratých posudzovaných metód.
Ak teda démonizujeme psychotesty, ktoré v žiadnom prípade nechcem dehonestovať, tak teraz to najpodstatnejšie, trestnoprávna zodpovednosť pre posudzovateľa, ak by úspešný žiadateľ prešiel tým psychotestom, dostal potvrdenie a spácha násilný trestný čin, a to v prípade, ak psychotesty dávame do roviny, že sú všeliek. Veľmi dobre viete, že to tak nefunguje, ani nemôže fungovať. Človek môže skratovo zareagovať zo sekundy na sekundu.
Skrátenie doby platnosti trvania zbrojného preukazu z 10 na 5 rokov, každých 5 rokov psychotesty. Pochopiteľne, toto má jediný cieľ, aby ten človek po piatich rokoch prišiel a tie psychotesty musel robiť. Navyše je štatisticky dokázané, že kriminálni majitelia zbraní v legálnej držbe sa dopúšťajú nepatrným percentom trestnej činnosti. Ja viem, pán minister, ja som tu včera sedel, že ste nám to vyvrátili s pánom poslancom Padom. Vy ste tam mali štatistiky naše, my sme asi použili štatistiky české. V susedných Čechách po pripomienkach zainteresovaných upustili od povinnosti psychotestov. Ja súhlasím s tou štatistikou vašou, pán minister, aj cez to všetko, koľko bolo spáchanej trestnej činnosti. Som presvedčený, že iba blázon by dokázal spáchať trestnú činnosť s legitímne, legálne držanou zbraňou. (Reakcia z pléna.) Áno. Čiže v Čechách po pripomienkach zainteresovaných upustili od povinných psychotestov.
Bod 14 vami navrhovaného zákona. Citujem: „Ustanovuje sa za účelom zefektívnenia kontroly zbrane uložiť povinnosť držiteľovi zbrojného preukazu umožniť vstup do obydlia.“ Už neplatí, že súkromné vlastníctvo je nedotknuteľné? Nenarážame tu tak náhodou na rozpor s ústavou? Necítite z toho návrhu hrozbu zneužitia takéhoto inštitútu? Ja áno.
Svojím rozhodnutím v bode 2 de iure a de facto likvidujeme kategóriu ľudí, ktorí sa volajú zberatelia zbraní. Navrhujete, aby pre samočinnú zbraň nebolo možné udeliť výnimku ministerstva vnútra ani pre zberateľské účely. Nakoniec, teraz ten súčasný pozmeňujúci návrh rieši tento problém, o ktorom teraz rozprávam.
Bod 16, držiteľ zbrojného preukazu typu E, osobitné uskladnenie zbrane. To chceme koncentrovať väčšie množstvo samopalov na jednom mieste? Čo to budú za sklady? Kto a hlavne za akých podmienok môže takýto sklad vlastniť, prevádzkovať? Bude aj Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vydávať licencie na vznik, na prevádzku takýchto skladov? Kto bude financovať takéto sklady? A už vôbec si teda neviem predstaviť v praxi režim fungovania takýchto skladov. Poväčšine to ovplyvní činnosť športových strelcov.
Na záver. Skúsme pouvažovať, čo je pravou príčinou nespokojnosti, vyhrotenia situácií až do krajnosti s tragickým koncom. Analyzujte dôsledne a poučte sa z chýb, prečo a v akom prostredí a v akej atmosfére dochádza k zúfalému činu jednotlivca, v čom zlyhal, čo je toho skutočnou príčinou. Má na tom podiel viny aj spoločenská situácia? Ja si myslím, že áno. Tá píše návod. Som presvedčený, že nie potrebné tvrdé nekompromisné opatrenia, ale široká diskusia s dotknutými profesijnými a občianskymi organizáciami, ktorých sa tento návrh zákona priamo týka, je cesta k cieľu. Cieľ je jasný každému z nás, no prostriedky na dosiahnutie cieľa sú rôzne. Nemôžeme vychádzať z premisy, že každý majiteľ zbrane je potencionálny vrah a kriminálny živel. Obmedziť a znechutiť chcete tých, ktorí majú vypestovaný návyk zaobchádzania so svojou zbraňou, striktne dodržiavajú predpisy, rešpektujú a ctia si zákon. Slovenský zákon o zbraniach a strelive patrí medzi najmodernejšie a najkomplexnejšie v Európe, nech tak aj naďalej zostane. Preto ja osobne nebudem hlasovať za tento zákon.
Na záver hádam poviem iba toľko, že nie som poľovník, som majiteľ zbrojného preukazu, ale dokážem pochopiť tých, ktorí majú kritický pohľad na tento navrhovaný zákon, pretože ich sa to priamo týka. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ja by som chcel vyjadriť podporu môjmu predrečníkovi pánovi poslancovi Šucovi. A dovolil by som si ho doplniť o jeden taký príklad. Chcem sa zároveň ospravedlniť pánovi poslancovi Matejovi, že budem zase konkrétny, ale vzhľadom na to, že aj dôvodová správa k tomuto zákonu je postavená na konkrétnom príklade, tak si dovolím zase byť ja konkrétnejší. Vlastne porovnám dva také rozdielne prípady. Jeden sa stal 30. 8. v Devínskej Novej Vsi pred 10.00 hodinou ráno. Ten druhý sa stal 21. februára 2009 približne o 9.05 hodine medzi Polomkou a Heľpou. Skúsim vám povedať tri rozdiely medzi týmito dvoma rozdielnymi prípadmi. V Devínskej Novej Vsi bolo 7 mŕtvych a 13 zranených, zatiaľ čo v Polomke bolo 12 mŕtvych a 20 zranených. Druhý taký rozdiel je, že v Devínskej Novej Vsi držal človek v ruke samopal vzor 58, zatiaľ čo v Polomke držal človek v ruke volant autobusu. A tretí taký rozdiel je, že človek v Devínskej údajne psychotesty nemal, zatiaľ čo človek v Polomke tie psychotesty mal. A teraz nechcem to nejako nadľahčovať, ale ak by sa, nedajbože, takáto tragédia stala v tomto období, tak berieme do úvahy, že tí vodiči autobusov tie psychotesty majú, o čom by sme dnes hlasovali alebo aký zákon by sme prijímali, o odobratí autobusov vodičom? Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Chcem podporiť názor môjho predrečníka, ktorý vystúpil v rozprave, pána poslanca Šucu. Sám poľujem takmer 30 rokov a mal som možnosť v minulosti sa zúčastniť týchto psychotestov. Pri všetkej úcte k rôznym psychologickým metódam, tieto psychotesty vôbec nemodelovali žiadne stresové situácie. My si musíme uvedomiť jednu vec skutočne ako osobnosti, charakter. A každý ináč reaguje na tieto stresové situácie. Keby to bolo možné, určite by aj tieto psychotesty modelovali podobné situácie, do ktorých sa človek môže v živote a za rôznych okolností dostať. Preto budem proti tomuto vládnemu návrhu zákona, pretože, nieže sa mi zdá, ale som opäť presvedčený, ako tomu bolo pred časom v minulosti, že ide len o vyberanie poplatkov zo strany poľovníkov a o stresovanie niektorých ľudí zo strany poľovníkov. Výstupom týchto psychotestov bolo určenie IQ. Čo sú to teda za psychotesty, keď nemodelujú stresové situácie? Ďakujem.