12. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci, vyjadrím sa k Devínskej Novej Vsi predsa len, pretože stále sa to vracia naspäť. Ale vyjadrím sa potom aj k tomu, čo hovoril pán poslanec Záhumenský. K porovnávaniu noža a samopalu sa vyjadrovať nebudem, lebo k zvlášť absurdným vyjadreniam asi netreba nejaké stanovisko zaujímať.
Ale, pán poslanec, problém sociálne neprispôsobivých skupín je vážny problém na Slovensku. Preto sme o. i. pred pár mesiacmi tu v parlamente predložili zákon, aby sme integrovali Železničnú políciu do štruktúr Policajného zboru, aby sme vedeli niekoľko stoviek poriadkových policajtov práve dať do oblasti východného Slovenska, ale aj stredného Slovenska, kde sa nachádzajú komunity, ktoré páchajú veľmi častú a nepríjemnú trestnú činnosť. Práve to nám umožnilo, aby sme výrazne posilnili v týchto regiónoch pohotovostné motorizované jednotky, ale aj špeciálne jednotky, policajné pohotovostné útvary, ktorých cieľom bude práve riešiť situáciu o. i. aj v blízkosti rómskych osád.
No neviem, ako ste vy za ten zákon hlasovali, pán poslanec Záhumenský, ale treba vždy hlasovať podľa toho, čo hovoríte, a obávam sa, že ste hlasovali inak, ako hovoríte teraz.
Problém Devínskej Novej Vsi. A nechcem sa k tomu vracať. Už to tu pán spravodajca včera spomenul. A mňa mrzí, že keď môžeme mať polemiku o rôznych veciach, tak budeme aj skutkové nepravdivé veci rozprávať. Faktom je, že páchateľ trestného činu v Devínskej Novej Vsi sa nikdy nikde nesťažoval. Neviem, prečo to znovu opakujete, aj keď viete, že to nie je pravda. A teraz ja nebudem riešiť v tomto okamihu presne jeho motívy, lebo nikto z nás ich už presne nepozná, ten páchateľ je mŕtvy.
Ale poviem vám jednu vec, pán poslanec. Viete, v čom bol najväčší problém? Potom ako si vyriešil svoj možno osobný konflikt, išiel na ulicu a strieľal po všetkých nevinných ľuďoch. Tam mohol byť ktokoľvek z nás, akékoľvek dieťa, s ktorým nemal žiaden konflikt, absolútne žiaden konflikt. A pokiaľ by nebola na mieste vo veľmi krátkom čase špeciálna policajná jednotka, tak počet obetí je výrazne vyšší, ide do desiatok nevinných ľudí, nie sociálne prispôsobivých, pán poslanec, ale úplne slušných nevinných ľudí . To je ten najzákladnejší problém.
Už tu viacerí poslanci spomenuli, že by sme mali nájsť nejaký mechanizmus, aby ľudia duševne labilní nemohli držať hromadne účinné zbrane. Toto je jeden návrh, zatiaľ nikto iný nespomenul iný návrh. Ja sa potom vrátim k tomu v záverečnom vystúpení. Ale dávajme veci na pravú mieru.
A plus. Ak chceme riešiť, a my chceme riešiť problém zvýšenej kriminality v lokalitách najmä východného Slovenska, tak bolo by fajn, aby návrhy na riešenie, najmä posilnením, čoho ste vy sa sám domáhali, policajnej sily v týchto lokalitách, boli podporované v parlamente. Ony boli podporené, obávam sa však, že to nebolo z vašej strany. Takže bolo by fajn, keby ste slová, pán poslanec, s ktorými ja absolútne súhlasím, premietli aj do vašich skutkov. A skutky poslanci prejavujú hlasovaním.

Ďakujem.
S faktickou poznámkou sa prihlásili traja poslanci. Uzatváram možnosť.
Pán poslanec Záhumenský.

Ďakujem pekne. Pán minister, ja nemám problém podporiť všetky dobré návrhy, ktoré riešia problém občanov. Skutočne nebudem mať problém to podporiť, aj keď ich budete predkladať vy. A myslím si, že nie je tento problém len na východnom Slovensku, je presiaknutý celým Slovenskom.
A keď hovorím o zvýšení právomocí policajtov. Pri jasnom porušovaní nočného pokoja a jasnom porušovaní práv iných občanov, pri takomto konaní, polícia jednoducho nevstúpi do obydlia, nemôže vstúpiť do obydlia, je takmer bezzubá, môže dať poriadkovú pokutu. Tá nič nerieši, lebo títo občania jednoducho pokutu neplatia, keďže nemajú žiaden príjem. A po odchode polície zábava pokračuje ďalej do rána. To znamená, že treba zásadne riešiť problém, ak sa takéto čosi deje, či ich zadržia alebo čokoľvek urobia, alebo proste nejakým spôsobom siahnu im na rodinné prídavky, lebo súčasťou týchto zábav sú malé deti, ktoré takisto do noci sa zabávajú. A potom pijú a potom sa znovu zabávajú s dospelými ľuďmi a rušia nočný kľud.
Takže nezľahčoval by som túto pozíciu, aj keď kroky, ktoré ste urobili vo vzťahu k východnému Slovensku, osobne vítam.
A ja nepoznám detaily v Devínskej Novej Vsi, vychádzam z medializovaných informácií, ktoré sú, aj ľudí, ktorí žijú v tom činžiaku a ktorí mi hovorili, že tento problém s touto rodinou tam bol. A vážny problém tam bol. A celá Devínska Nová Ves si potichu o tom hovorí, že tento problém skutočne tam vážny bol. Takže to, či on sa sťažoval alebo nesťažoval, ja som nevidel, ani spis. A ani ho nechcem riešiť. Ale hovorím o tom, že možno aj toto bolo spúšťacím mechanizmom. A nechcel by som, aby sa to len zhodilo na držiteľov strelných zbraní, aby sme týchto potrestali, týchto šikanovali, lebo že takýmto spôsobom znížime takúto kriminalitu. Neznížime ju tak. Ďakujem.

Pán poslanec Martinák.

Ďakujem za slovo. Pán minister vnútra pán Lipšic, chcem zareagovať na to, keď ste povedali, že sú to absurdnosti a rozdiely medzi chladnou zbraňou, teda nožom, a strelnou zbraňou. Musím, bohužiaľ, konštatovať, že absolútne nie ste v obraze. Zoberte si štatistiku, ktorá hovorí o tom, že za posledných desať rokov násilných trestných činov koľko, bohužiaľ, bolo spáchaných nožom a končiacich smrťou a koľko bolo spáchaných zbraňou. Potom si utvoríte obraz, čo a za akých okolnosti je nebezpečnejšie. O tom, samozrejme, môžeme filozofovať. A preto opätovne tvrdím, že psychotesty pre poľovníkov sú obyčajné šikanovanie týchto poctivých a poriadnych ľudí v mnohých prípadoch a vyberanie poplatkov, aby vám išli do štátnej kasy. Ďakujem.

Ďakujem.
Pani poslankyňa Gabániová.

Pán minister, ja som bývala na Pavla Horova 18. Táto rodina, teda bez ohľadu na národnosť, pretože tam nešlo o národnosť, boli to asociáli, spôsobila verejné pohoršenie, verte mi, aspoň 20 rokov dozadu. Nikto s tým nič nerobil. V roku 2005 dokonca bola o tom televízna relácia, kde sa riešila táto záležitosť, pretože sa vyskytovali tie osoby na verejných priestranstvách, na uliciach, vulgarizmy, ktoré tam proste používali, keď sa hádali a robili čo ja viem čo. Vzbudzovali verejné pohoršenie, nikto nič nepodnikol. Ten človek, ktorému povolili nervy, ktorý došiel až do takého raptusu, že začal to, čo sa udialo potom, čo teraz zostalo po ňom, že sa k tomu dostal, či ako by som to povedala, to bol mimoriadne psychicky vyrovnaný a odolný človek, verte mi. Verte mi to, lenže mal smolu, že bol ich sused.

Ďakujem pekne.
Ďalší, predposledný rečník... (Reakcia navrhovateľa.) Aha, pán navrhovateľ bude reagovať. Nech sa páči.

Pani poslankyňa, nebudem psychologický profil robiť páchateľa, šokuje ma, čo hovoríte. S tým domom to bolo trošku inak, lebo oni boli deložovaní. (Reakcia poslankyne.) Pani poslankyňa, teraz reagujem ja, poprosím vás o psychický tiež kľud. V princípe oni boli deložovaní. A nechcem to zľahčovať. A potom boli presťahovaní niekde inde. Ale povedať, že išlo skrat, keď si niekto nabalí plnú „brašnu“ zásobníkov, dve zbrane, na výmenu zbraní úderníky a chce sa vlastne dlhé hodiny brániť a strieľať po nevinných ľuďoch na ulici, to ja zas za nejaký skrat okamžite nepovažujem. Ale v poriadku, váš názor, samozrejme, neberiem.
K pánovi poslancovi Martinákovi.
Po prvé, poplatky u psychológov nejdú do štátneho rozpočtu. To len ako na margo.
A po druhé, k štatistike, nechcem porovnávať naozaj nebezpečnosť samopalu a nejakého kuchynského noža, ale k štatistike. Pán poslanec, skutočnosť, že najviac ľudí štatisticky zomrie na posteli v spálni, nerobí z postele spální najnebezpečnejšie miesto pre život. Ďakujem.