12. schôdza

Pán poslanec Saloň.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ja by som len chcel poďakovať pánovi poslancovi Kaliňákovi, ako presne vystihol, o čom je predloženie tohto zákona, kde fakt ministerstvo, resp. pán minister bude ten najlepší a poslanci budú tí najhorší, ktorí nezahlasujú za návrh, lebo aj po dnešnom predložení tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý predložil poslanec za KDH, kde fakt okrem tých psychotestov je vypustené všetko, doslova všetko, a keď, ešte raz opakujem, zoberiem k tomu to jednohlasné odporúčanie zdravotníckeho výboru, kde zahlasovali za to, aby tie psychotesty boli vypustené, tak fakt už nie je o čom hlasovať ani rokovať ďalej. Ďakujem pekne.

Pán poslanec Richter.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Kaliňák, ty si v podstate v rozprave povedal to, čo v tomto pléne rezonuje už pomerne dlhé obdobie, lebo prerokovávanie tohto návrhu zákona je už pomaly ako sága rodu Forsytovcov. A to je otázka, na ktorú sa ťažko hľadá odpoveď.
Pán minister, nerozumiem vášmu postupu. A v podstate to deklarujú aj kolegovia bez ohľadu na politickú príslušnosť. Prečo potom, čo odborne, čiastočne aj právne, celkom iste aj politicky bola jednoznačne spochybnená novela v takom zmysle, v akom ju ponúkate, stále zotrvávate na tom svojom názore? To, že to nemá nijakú politickú rovinu, je celkom prirodzené, pretože ten obsah je vecný. A skutočne je tu priestor hľadať aj vecné odpovede na otázky, ktoré zaznievajú v tejto rozprave.
Tiež sa prikláňam k pánovi poslancovi Kaliňákovi, a čiastočne to potvrdili v tých rozhovoroch aj viacerí vaši kolegovia z vládnej koalície, že tu je len istý osobný záujem, možno zámer, vaša ambícia populisticky, ľúbivo a možno čiastočne aj s nejakým citovým vydieraním prezentovať seba ako spasiteľa, ktorý ponúka riešenie pre ľudí, a nejaká skupina poslancov, ja neviem stopäťdesiat alebo koľko, ktorí nechcú ten váš záujem, tú vašu ponuku prijať. Ale skutočnosť je úplne iná.
V konečnej miere som presvedčený, že ak neprijmete tú ponuku, ktorá tu aj z opozície zaznieva, na podieľaní sa pripravenej inej, novej, vecne lepšie vyváženej novely tohto zákona, tak sa to vráti proti vám. A preto by som bol tiež veľmi rád, aby ste prijali túto ponuku, stiahli tento... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Jasaň.

Ďakujem pekne. Ja sa dotknem tej časti, kde pán poslanec Kaliňák hovoril o prijatí kvalitného zákona, ktorý by možno vysvetlil aj, prečo sú policajti vyzbrojení samopalmi vzoru 58, ktorých dostrel je 2 800 metrov. A smrtiaci účinok tejto zbrane a tejto strely je po celej dráhe strely, účinná streľba je na pozemný cieľ 600 metrov, jednotlivými ranami na skupinový cieľ 500 a dávkami na cieľ 400. Prečo to hovorím? Po Bratislave chodia, a nielen po Bratislave, policajti, ktorí majú samopal vzoru 58 na chrbte. Viete si, pán minister, predstaviť, keď by policajt bol nútený zákonom a zákonne použil túto zbraň, čo by sa stalo na takom sídlisku, keby to jednoducho urobil? Nemyslíte si, že vyzbrojiť policajtov týmito zbraňami nie je vhodné? Nie je to životu nebezpečné občanom, ktorí sú niekde v izbe, takisto, ako sa to stalo v Devínskej Novej Vsi? Policajt to zákonne použije, niekto ho chce napadnúť alebo ja neviem, čo urobí, a tá strela jednoducho prejde z jednej obývačky do druhej, odrazí sa a môže zabiť ľudí, ktorí sú v tom nevinne. Možnože aj to by v takomto zákone malo byť použité. A možno ten policajt bude mať aj psychologické testy, aj použije nutnú obranu, sebaobranu, ja neviem čo všetko, všetky zákonné prostriedky, ale účinok takejto zbrane je naozaj strašný a nepatrí tam, kde sú husto osídlené sídliská, alebo tam, kde je veľa občanov zhromaždených. Ďakujem.

Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Kaliňák.

Ďakujem pekne, páni poslanci, veď, nakoniec, ste to povedali, to netreba komentovať, ja len záverom ešte raz poviem, že naozaj by som privítal, úmyselne som preto nedal ani procedurálny návrh v súvislosti so stiahnutím tohto zákona, chcel by som, aby pán minister prejavil základnú mieru empatie k tejto snemovni a výzvy väčšiny poslancov, aby ešte raz sa vrátil do rokovania s nami či už vo výbore, kde môžu prísť aj všetci tí, ktorých táto agenda zaujíma, aj páni poslanci zo zdravotníckeho výboru. A prejdime si to ešte raz. A skúsme naozaj prijať novelu, ktorá bude mať naozaj hlavu a pätu, bude prijatá naprieč politickým spektrom, kde nakoniec víťazom nebude ani snemovňa, ani minister, ale občan Slovenskej republiky, ktorý sa bude môcť cítiť bezpečnejšie. Ja si myslím, že toto je cesta, kde sa dá prejaviť naozaj seriózny chlapský postoj, ktorý určite všetci, ktorí tu sedíme, oceníme, a budeme schopní k tejto téme diskutovať. Nie je to ani súboj, ktorý potrebujeme zviesť hlasovaním o procedurálnom návrhu, nie je to ani súboj, ktorý potrebujeme zviesť v rámci diskusie v tejto snemovni a na to, aby sme sa hádali, kto je lepší, kto je horší. Poďme o tom ešte raz diskutovať. Je toľko rozličných názorov, možno všetky sú správne na oboch stranách a možno je to naopak. Ale poďme to raz proste prediskutovať kľudne vo výbore bez toho, že by sme mali nejaké procedúry. A možno z toho naozaj vyjde novela, z ktorej sa budú môcť tešiť predovšetkým občania. A raz sa prejavíme v nepolitickom zákone, ktorý nie je o hodnotách ľavice, pravice, liberálov, ale iba o tej jednej veci, ktorá je nepolitická, a to je bezpečnosť občanov, lebo takto, ako je postavený, si nemyslím, že zaručuje to, čo si dáva ten zákon za cieľ. Ďakujem. (Potlesk.)

Zaujme stanovisko navrhovateľ? (Reakcia navrhovateľa.) Zaujme. Nech sa páči.

Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci, budem hovoriť dlhšie, pretože budem hovoriť o viacerých veciach a psychotestoch, o prehliadkach v obydlí, nelegálnych, legálnych zbraniach, potenciálne možných kompromisoch.
Ale zareagujem najskôr na to, čo povedal pán poslanec Jasaň na záver. Pán poslanec, viete, akou zbraňou bol nakoniec Harman zneškodnený? Samopalom 58. Ak by zasahujúce jednotky poriadkovej polície mali túto zbraň k dispozícii už vtedy, tak potenciálne by ho mohli zneškodniť oveľa skôr. Hovoril som aj pánovi poslancovi Paškovi, minulý týždeň ste možno zaregistrovali v Rimavskej Sobote, čo sa udialo, kedy klasická hliadka obvodného oddelenia bola privolaná do lesného porastu, kde pytliak strieľal z guľovnice, klasická hliadka obvodného oddelenia. Strieľal na lesníka a potom následne na policajtov. Keby nebola tá hliadka vyzbrojená samopalom 58, nemala by šancu ho zneškodniť a v riziku straty života by boli nielen oni, ale potenciálne aj ten lesník. Čiže to bolo správne rozhodnutie podľa mojej mienky. A v tomto roku chceme prezbrojiť Policajný zbor, je to vec, ktorá je známa, aj krátkymi, aj dlhými zbraňami.
Ale teraz mi dovoľte zaujať stanovisko k rozprave. Aj keď mi je ľúto, že tu niektorí poslanci, ktorí vystúpili, nie sú, ale o. k. (Hlasy v sále.) Áno, z koalície.
K lobingu. Pán poslanec Pado v úvode hovoril, že hlasuje o zákonoch, ktoré sa týkajú aj potravín, aj spotrebiteľa, aj proste vodiča. Problém tu je trošku iný. Nechcem ísť do teórie záujmových skupín, pán poslanec, ale difúzne rozptýlené skupiny, ako sú spotrebitelia alebo vodiči motorových vozidiel, teda ktoré predstavujú vlastne takmer všetkých občanov, v princípe to nie sú naozaj lobistické skupiny, lobistické skupiny, ktoré v parlamente niečo presadzujú, sú väčšinou oveľa užšie, majú koncentrovaný záujem. A tým sú efektívnejšie. A môžu byť dokonca oveľa menšie ako u poľovníkov. Môžu to byť notári, ktorých je pár stoviek, ktorí v predchádzajúcej snemovni pred pár rokmi zablokovali zákon, aby bola otvorená Notárska komora. Veď tu skoro vtedy kempovali niekoľko dní, pretože išlo o ich bytostný záujem, išlo o niekoľko stoviek ľudí. Čiže to sú najúčinnejšie lobistické, ale však v dobrom slova zmysle, skupiny, určite nie difúzne rozptýlení spotrebitelia alebo vodiči. To asi by bolo naozaj dobré, teóriu záujmových skupín vôbec nejakým spôsobom poznať.
Spomínali tu viacerí poslanci zároveň to, že vlastne takmer v každej rodine je poľovník alebo teda nositeľ zbrojného preukazu, máme 150 000 nositeľov zbrojného preukazu, čo sú 3 % občanov Slovenska, to by museli byť hodne veľké rodiny. Ale faktom je, že proporcia tu v parlamente je o niečo vyššia ako tie 3 %. To je tiež fakt.
Teraz, nelegálne, legálne zbrane. Po prvé, tuná bolo spomínané, že veď psychotest nie je všeliek, a preto... Áno, súhlasím s tým, psychotest nie je všeliek. To každý hovorí, ja to hovorím od začiatku. Je to len jeden z nástrojov, jedna z možností, ako znížiť riziko, že budú duševne labilné osoby vlastniť účinné zbrane, bodka. Musím povedať, pretože robíme mnohé oparenia aj preto, aby sme znížili riziko trestnej činnosti s nelegálnymi zbraňami, práve koncom minulého roku sme odhalili medzinárodnú sieť obchodníkov so zbraňami v spolupráci s českou políciou. Takže zameriavame sa s rovnakou intenzitou, s oveľa väčšou intenzitou na nelegálne zbrane ako na limitovanie držby legálnych zbraní. Ale keď hovoríme o legálnych zbraniach, lebo spomínaná je pomerne často Devínska Nová Ves, aj keď často nie celkom korektne, ale tak to už býva, tak poviem, že tých prípadov strelcov s legálnymi zbraňami, ktorí strieľajú po našich mestách a sídliskách, je pomerne veľa, každý mesiac ak nie dva prípady, tak jeden prípad. To je, žiaľ, fakt. A to, že zatiaľ sme nemali nejaké výraznejšie obete, je fajn, ale to neznamená, že to tak bude aj v budúcnosti. A to neznamená ani to, že keď budú psychotesty, tak nebude nikto strieľať. To len znižuje to riziko. Ešte raz, to znižuje to riziko. Povedať, že bezpečnostné pásy v aute by sme nemali mať, lebo aj tak ľudia zomierajú, tak radšej nech tie pásy nie sú, lebo však zomierajú aj teraz, argument pána poslanca Saloňa z Polomky, že však autobusári, áno, majú psychotest, ale aj tak sú nehody, tak nerobme vlastne nič (Koľko by bolo možno tých nehôd, keby tie psychotesty neboli?), čiže povedať, že, teraz sa znovu posuniem k tým bezpečnostným pásom, zomierajú ľudia pri nehodách, aj keď sú bezpečnostné pásy, tak ich zrušme, čo to je za logický argument? Veď to je absurdný argument podľa mojej mienky, pretože, áno, ide o to, aby sme našli prvky, a viaceré, ktoré budú to riziko tragickej smrti znižovať. Opakujem ešte raz, eliminovať ho nebudú. Také nič nenájdeme a nikto to ani netvrdí a nikto to ani nechce. Takže môžem teraz čítať správy, ktoré boli aj v našich médiách, kto kedy strieľal opitý medzi panelákmi, na sídliskách v novembri, decembri alebo aj v januári tohto roku. Môžem hovoriť o úmyselných vraždách spáchaných poľovníckymi zbraňami, brutálnych vraždách spáchaných legálne držanými zbraňami, viacnásobných vraždách.
Ale dovoľte mi vyjadriť sa k psychotestom.
Pán poslanec Chaban hovoril, že zodpovednosť riešia lekári. A viacerí poslanci hovorili: „No dobre, keď ten psychológ vydá kladný posudok a napriek tomu nositeľ zbrojného preukazu spácha trestný čin, čo potom, bude niesť zodpovednosť?“ Ja som z lekárskej rodiny. A lekár nesie tiež zodpovednosť? Lekárka, ktorá trikrát potvrdenie, nebudem jej meno, samozrejme, hovoriť, vydala Harmanovi, nesie zodpovednosť? Nenesie žiadnu zodpovednosť. Poslala ho k psychológovi? Nie. Má zodpovednosť? Nemá zodpovednosť. Toľko k tomu. Ja nechcem riešiť spory psychiatrov a psychológov, od toho by som bol ďaleko, ani rivalitu medzi nimi, nechcem to riešiť. Pamätám si, keď v Trestnom poriadku novom bol návrh, ktorý vyšiel z praxe, s ktorým súhlasila celá prax, neviem, či je tu pani poslankyňa Laššáková, nie je tu, aby vyšetrenie duševného stavu, znalecké posudky mohol robiť jeden znalec psychiater, pretože, žiaľ, väčšinou ten druhý to len spolupodpisuje, to všetci vedia, všetci vyšetrovatelia, všetci prokurátori, všetci sudcovia. Parlament to zmenil na návrh pani poslankyne Laššákovej. V poriadku, bol to kompromis. No ale o lobingu by som naozaj až tak veľa nehovoril.
Psychológovia dlhé roky na Slovensku robia znalecké posudky, keď súdy rozhodujú v najzávažnejších trestných veciach o tom, koho poslať na doživotné väzenie. Psychológovia robia prognózu, ktorá súdu slúži na to, aby rozhodol, či osoba obvineného napraviteľná je alebo nie je. To robia psychológovia. Ich znalecký posudok je kľúčový faktor pre rozhodnutie, či niekto na najťažší trest na Slovensku a doživotné väzenie pôjde alebo nie. Podľa zákona o psychologickej činnosti je psychologická činnosť vymedzená ako skúmanie, výklad, ovplyvňovanie a prognostické hodnotenie správania človeka. To je v zákone o psychologickej činnosti.
Dovolím si, keďže tu boli argumenty od psychiatrov, prečítať argumenty psychológov, psychologickej komory ohľadne psychologických testov: „Psychologické testy vedia s veľkou pravdepodobnosťou odhaliť priamu alebo skrytú agresivitu osobnosti. Psychologické testy zachytávajú aj problémy s alkoholom, sklony k jeho zvýšenej konzumácii. Psychologickým vyšetrením sa odhaľuje rozpor medzi vonkajšou a vnútornou motiváciou vlastniť zbraň. Psychologické testy sú tiež zamerané na organické poškodenie centrálnej nervovej sústavy, ktoré by mohlo spustiť rizikové správanie. Rozbiehajúce sa organické poškodenie je problém diagnostikovať len na základe zmien v správaní.“ Píšu, že optimálna miera periodicity psychologických testov by mala byť päť rokov. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)