12. schôdza

Ďakujem pekne.
S faktickou poznámkou sa prihlásil jeden pán poslanec, a to Peter Pelegrini. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca v rozprave. A slovo má pán poslanec Pelegrini.

Ďakujem pekne. Ja len veľmi krátku poznámku. Ja by som bol rád, keby potom v závere sa vyjadril aj predkladateľ pán poslanec Fronc, či súhlasí s takýmto pozmeňujúcim návrhom, pretože doplnením ďalšieho článku ide zjavne o pozmeňujúci návrh, ktorý ide nad rámec predkladanej novely. Ďakujem.

Ďakujem.
To bolo vystúpenie vo faktickej.
Reagovať pán poslanec nechce, a preto dávam teraz slovo ďalšiemu, ktorý bol písomne prihlásený do rozpravy, a je to pán poslanec Andrej Kolesík. Nech sa páči.

Ďakujem, pán predsedajúci. Predtým ako si vám dovolím predniesť svoj pozmeňujúci návrh, len taká krátka poznámka. Viete, pán navrhovateľ, rešpektujem stanovisko a rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý povedal to, čo povedal. Všeobecne rešpektujem rozhodnutia všetkých súdov. (Reakcia navrhovateľa.) Iné ani je možné, áno, máte pravdu, ale vy ste si vybrali jednu z dvoch alternatív, že spoplatníte teda všetkých, ale vždy bola ešte jedna alternatíva, nespoplatniť nikoho. To je len na margo vášho vystúpenia.
Teraz k tomu pozmeňujúcemu návrhu. Dovoľte mi, aby som vám predložil, vážené kolegyne, milí kolegovia, pozmeňujúci návrh k návrhu poslancov Martina Fronca, Pavla Hrušovského a Pavla Abrhana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o z mene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 181).
Bod 1. V článku I poslaneckého návrhu sa dopĺňa nový bod 1, ktorý znie: „V § 8 ods. 6 písm. c) sa za čiarku vkladajú slová „okrem prípadu uvedeného v odseku 9“.“
Bod 2. V článku I poslaneckého návrhu sa dopĺňa nový bod 2, ktorý znie: „§ 8 sa dopĺňa novým odsekom 9, ktorý znie: „Ak člen študentskej časti akademického senátu verejnej vysokej školy riadne skončí štúdium bakalárskeho študijného programu (§ 65 ods. 1) do konca akademického roka (§ 61 ods. 1), v ktorom začal študovať posledný semester alebo trimester bakalárskeho študijného programu a v nasledujúcom akademickom roku od prvého semestra alebo trimestra študuje študijný program 2. stupňa na tej istej fakulte verejnej vysokej školy alebo na tej istej verejnej vysokej škole, ak sa štúdium bakalárskeho študijného programu neuskutočňuje na fakulte, tak sa mu členstvo v akademickom senáte verejnej vysokej školy pozastavuje na čas odo dňa nasledujúceho po dni skončenia štúdia bakalárskeho študijného programu po deň, v ktorom sa zapíše na štúdium študijného programu 2. stupňa (§ 69 ods. 1). Ak sa člen študentskej časti akademického senátu verejnej vysokej školy nezapíše v nasledujúcom akademickom roku v posledný možný deň na štúdium študijného programu 2. stupňa, tak mu týmto dňom zaniká členstvo v akademickom senáte verejnej vysokej školy.“.“
Bod 3. V článku I poslaneckého návrhu sa dopĺňa nový bod 3, ktorý znie: „V § 26 ods. 6 písm. c) sa za čiarku vkladajú slová „okrem prípadu uvedeného v odseku 8“.“
Bod 4 môjho pozmeňujúceho návrhu. V článku I poslaneckého návrhu sa dopĺňa nový bod 4, ktorý znie: „§ 26 sa dopĺňa novým odsekom 8, ktorý znie: „Ak člen študentskej časti akademického senátu fakulty riadne skončí štúdium bakalárskeho študijného programu (§ 65 ods. 1) do konca akademického roka (§ 61 ods. 1), v ktorom začal študovať posledný semester alebo trimester bakalárskeho študijného programu a v nasledujúcom akademickom roku od prvého semestra alebo trimestra študuje študijný program 2. stupňa na tej istej fakulte, tak sa mu členstvo v akademickom senáte fakulty pozastavuje na čas odo dňa nasledujúceho po dni skončenia štúdia bakalárskeho študijného programu po deň, v ktorom sa zapíše na štúdium študijného programu 2. stupňa (§ 69 ods. 1). Ak sa člen študentskej časti akademického senátu fakulty nezapíše v nasledujúcom akademickom roku v posledný možný deň na štúdium študijného programu 2. stupňa, tak mu týmto dňom zaniká členstvo v akademickom senáte fakulty.“.“
Bod 5. V článku I poslaneckého návrhu sa dopĺňa nový bod 5, ktorý znie: „V § 27 ods. 1 písmeno b) znie: „b) schvaľuje si svoje pravidlá pre voľbu kandidáta na dekana, volí z členov akademickej obce príslušnej fakulty kandidáta na dekana, príp. navrhuje odvolanie dekana z funkcie a schvaľuje návrh rektora na odvolanie dekana (§ 28 ods. 3); ak po odvolaní dekana alebo po predčasnom skončení výkonu jeho funkcie z iných dôvodov fakulta nemá dekana, navrhuje rektorovi z akademickej obce príslušnej fakulty osobu, ktorá má byť poverená výkonom funkcie dekana do vymenovania nového dekana“.“
Bod 6. V článku poslaneckého návrhu sa dopĺňa nový bod 6, ktorý znie: „V § 40 odsek 5 znie: „Zasadnutia správnej rady verejnej vysokej školy zvoláva jej predseda, a to najmenej dvakrát ročne. Zasadnutia správnej rady sú vždy verejné. Na žiadosť rektora je predseda správnej rady povinný zvolať zasadnutie správnej rady verejnej vysokej školy najneskôr do tridsiatich dní. Ak správna rada verejnej vysokej školy nemá predsedu a podpredsedu, jej zasadnutie zvoláva rektor verejnej vysokej školy.“.“
Bod 7 môjho návrhu. Pôvodné body 1, 2 a 3 poslaneckého návrhu sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie:
K bodom 1, 2, 3 a 4 tohto návrhu. Tento návrh, ktorý možno znie naozaj, panie poslankyne, páni poslanci zložito, vychádza objektívne z reálnej situácie a z potrieb akademickej obce. V praxi totiž spôsobuje problém stav, že študentom bakalárskych študijných programov zaniká členstvo v akademickom senáte riadnym skončením štúdia 1. stupňa, aj keď títo študenti spravidla pokračujú v štúdiu 2. stupňa v magisterských, inžinierskych alebo doktorských študijných programoch. Pritom je všeobecne známe, že práve takíto študenti sú pre akademický život najväčším prínosom, pretože na jednej strane už dobre poznajú prostredie a problémy vysokej školy a fakulty, na druhej strane ešte tak výrazne nemyslia len na skončenie štúdia a zaradenie sa do pracovného života. Súčasný právny stav spôsobuje, že ak chcú študenti v tomto svojom najproduktívnejšom období pôsobiť v akademickej samospráve a dokončiť funkčné obdobie, na ktoré boli zvolení, musia sa po svojom predchádzajúcom zvolení podrobiť ešte aj doplňovacej a prakticky opakovanej voľbe, čo je zvlášť nepraktické, keď je riadny termín volieb do akademického senátu v letnom semestri. (Niektorým členom senátu sa tak skráti funkčné obdobie na niekoľko mesiacov.) Uvedený návrh tento stav koriguje a umožňuje, aby študentskí členovia akademického senátu zostali senátormi v prípade ich kontinuálneho prechodu zo štúdia 1. stupňa na štúdium 2. stupňa. V medziobdobí, keď nie sú študentmi a teda ani nie členmi akademickej obce, čo v praxi môže trvať od jedného do štyroch, maximálne piatich mesiacov, im bude, samozrejme, členstvo v akademickom senáte pozastavené. Teda nebudú môcť vykonávať práva ani povinnosti členov senátu. Ak sa takýto člen akademického senátu napokon v stanovenej lehote nestane študentom 2. stupňa, tak mu zanikne členstvo v akademickom senáte tak ako doteraz. Vo všetkých ostatných prípadoch skončenia či prerušenia štúdia pôjde i naďalej o klasické skončenie členstva v akademickom senáte.
K bodu 5 tohto môjho poslaneckého návrhu. Navrhujem doplniť jasné ustanovenie zákona, že schvaľovanie pravidiel na voľbu dekanov je výlučne v kompetencii akademických senátov fakúlt, a nie akademických senátov vysokých škôl, nakoľko to nebolo jasne v doterajšej právnej úprave vymedzené. Zároveň upresňujem zákonnú požiadavku pre voľbu kandidáta na dekana fakulty s tým, že za kandidáta na dekana môže akademický senát fakulty voliť iba z členov akademickej obce príslušnej fakulty, čím sa zachováva samosprávny a verejnoprávny charakter fakúlt. Taktiež sa tým obmedzuje možnosť nezákonných korupčných, finančných a iných vplyvov z prostredia mimo príslušnej vysokej školy v prospech kandidátov z prostredia mimo akademickej obce príslušnej fakulty, ktorí nemajú s ňou žiadne prepojenie a akademickému životu sa predtým dokonca ani nemuseli venovať.
K bodu 6 tohto návrhu. Doterajšia právna úprava nerieši situáciu, keď predseda a podpredseda správnej rady nebol určený. (Napr. bol odvolaný, zomrel, skončilo mu funkčné obdobie.) V takomto prípade sa de facto znefunkční činnosť správnej rady, pretože ju nemá kto zvolať. I keď členov správnej rady menuje minister školstva, pre operatívnosť zasadnutia, ktoré sa koná na pôde vysokej školy, sa právo zvolať správnu radu v takýchto prípadoch dáva rektorovi verejnej vysokej školy.
Panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás o podporu tohto môjho pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem, skončil som, pán predsedajúci.

Ďakujem pekne.
S faktickou poznámkou na vaše vystúpenie, pán poslanec, sa prihlásila pani poslankyňa Jarmila Tkáčová ako jediná. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie rečníka v rozprave a slovo má pani poslankyňa Tkáčová.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega, chcela by som sa vyjadriť hlavne k tým prvým štyrom bodom. Je to fakt vecný problém, čo v tomto návrhu riešite. My sme si toho problému vedomí. Vieme dokonca, aké problémy spôsobuje v praxi, že sa občas aj zneužije, aby sa dostal zo senátu nepohodlný študent. Ja vás ale chcem poprosiť o určitú trpezlivosť. Ja som už pri novelizácii vysokoškolského zákona pánom poslancom Beblavým, Osuským a pani kolegyňou Žitňanskou mala pripravený tento pozmeňujúci návrh, ale v rámci dohody sme ho konzultovali ešte s pánom ministrom a pán minister Jurzyca nás poprosil, aby sme boli trpezliví, lebo že tento návrh zapracuje do veľkej novely školského zákona. Preto chcem aj vás, pán predkladateľ kolega Fronc, poprosiť teda, aby ste zaujali stanovisko, ktoré vy teda k tomuto návrhu zastávate. Ďakujem.

Ďakujem.
Pán poslanec Kolesík bol písomne prihlásený ako jediný, a preto teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec Ján Mikolaj sa hlási ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. A slovo má pán poslanec Ján Mikolaj.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, skôr ako prejdem k obsahu predloženej novely zákona, dotkol by som sa najskôr postupu, ktorý bol zvolený a ktorý je dosť netradičný.
Pán poslanec Fronc zareagoval na nález Ústavného súdu, ktorý konštatoval nedostatky alebo rozpor s Ústavným súdom, určitého paragrafu, dostanem sa k tomu, s tým že predložil pozmeňujúci návrh, ktorý v podstate to, čo Ústavný súd ukladá, tak on dal do toho svojho návrhu. To je v poriadku. Podľa môjho názoru ale mala toto dať vláda, pretože vláda dala návrh zákona, bol schválený parlamentom, a je povinnosťou vlády, aby odstránila nedostatky, ktoré v návrhu tohto zákona sú. Pán poslanec Fronc to spravil, ale nedal už to B. Čiže nepovedal, ako ďalej, čo s tým nálezom Ústavného súdu je nevyhnutné ďalej robiť, pretože samotný nález sám osebe nerieši v podstate nič a nastáva stav, kedy ani ministerstvo školstva, ani jednotlivé vysoké školy nevedia, čo majú ďalej robiť. A na to podala vláda riadny vládny návrh, ktorý to B povedal, s tým, že sa navrhlo určité riešenie, podľa môjho názoru zlé, ale, v poriadku, vláda ho navrhla a schválila. Potom ale tento vládny návrh v podstate opísal, môžem povedať, pán poslanec Beblavý a dal ho ako pozmeňujúci návrh na výbore, svoj, a ešte niektorých ďalších dvoch poslancov, s tým, že to je jeho návrh komplet do poslednej bodky na i, tento návrh vlády, a predložil o ako vlastný poslanecký, aj s chybami, aj s tým, že teda si myslím ja osobne, že nevedel ho tak vysvetliť, ako sa vysvetliť mal.
Vzniklo, by som povedal, snáď prvýkrát, čo si ja pamätám, kedy by sa vládny návrh dal cez pozmeňujúci návrh niektorého z pánov poslancov. A rozmýšľal som, prečo sa to vlastne stalo, pretože predpokladám, že vláda mu dala súhlas, aby opísal celý tento vládny návrh, prečo vlastne dal pán poslanec takýto návrh, no nič ma nenapadá, snáď okrem toho, že pokiaľ ide o vládny návrh, tak sa vyžaduje konzultácia aj či už s konferenciou rektorov alebo s Radou vysokých škôl, alebo s odbormi, alebo s niektorými stavovskými organizáciami, čo pri podaní poslaneckého návrhu nie je. A v podstate bez účasti verejnosti cez poslanecký návrh sa dajú zmeny preniesť. Ale toto je príliš vážny návrh, ktorý sa predkladá. A podľa mňa je nedôstojné aj pre vládu, aby súhlasila s tým, že takýto nesmierne dôležitý návrh ide cez poslanecký návrh. A vládny materiál je o tri alebo štyri body neskôr. Dúfajme, že ten poslanecký neprejde, lebo pravdepodobne pokiaľ by prešiel, vládny sa musí stiahnuť z programu, pretože pán poslanec celý tento návrh dal ako svoj.
A teraz by som prešiel k samotnému obsahu toho nálezu.
Vláda alebo teda pán poslanec zareagovali tak, že si povedali, že externá forma štúdia bude spoplatnená komplet a že tým pádom sa vyriešil nález Ústavného súdu. To podľa mňa zďaleka nie je pravda. Buď je to zámer sa ukázať, že som pravicový a natvrdo spoplatním na 100 % externé štúdium, alebo podľa môjho názoru tu môže ísť aj o nepochopenie toho, čo vlastne Ústavný súd povedal.
Ústavný súd vo svojom náleze poukázal na neústavnosť ods. 5 § 89 zákona o vysokých školách, v rámci ktorého boli definované pravidlá poskytovania dotácie pre externé štúdium pre jednotlivé verejné vysoké školy s tým, že jednotlivé vysoké školy nad rámec týchto dotácií, ktoré boli zo štátu, môžu za štátom definovaných podmienok štúdium aj spoplatniť, čo, mimochodom, ústava umožňuje. Tým ale podľa Ústavného súdu vznikajú dve kategórie študentov, čo vyvoláva diskrimináciu jednej z nich. V dôvodovej správe však Ústavný súd konštatuje, že nie je v názorovom rozpore na zavedenie kategorizácie študentov verejných vysokých škôl z hľadiska spoplatnenia ich štúdia, čo sa týka zohľadnenia možnosti spoločnosti zabezpečiť vysokoškolské štúdium aj bezplatne.
Ústavný súd ďalej konštatuje, že druhovo určená skupina študentov ako celok, teda aj skupina označená ako študenti externého štúdia verejnej vysokej školy, vo vzťahu k právu na vzdelanie, má mať možnosť bezplatného vzdelávania, to je tam napísané, alebo odplatného vzdelania, nemožno ju však už podrobovať ďalšej vnútornej diferenciácii bez rizika zvýhodnenia, resp. znevýhodnenia jednej z takto vytvorených skupín študentov. Z toho teda zreteľne vyplýva, že z hľadiska ústavy sa akceptujú obidve formy štúdia, aj tá ktorá, je dotovaná štátom, aj spoplatnená, ale nesmú byť súbežne, na tej-ktorej vysokej škole uskutočňované.
Ak sa pán poslanec svojím návrhom a vláda za ním rozhodli, že si vyberú len jeden variant, a to je forma spoplatnenia, tak nedávajú to, čo ústava hovorí, že aj externý študent má mať právo študovať na základe dotácií štátu. A teraz ide o to, či tento návrh nie je protiústavný, lebo neumožňuje to, čo umožňuje ústava. To znamená, že ústava nedefinuje formy štúdia a uznáva ich ako rovnocenné bez rozdielu.
Vláda svoje rozhodnutie, alebo pán poslanec, zdôvodňuje aj tým, že odstránením ods. 5 § 89 nemá nástroj na stanovenie dotácie na externé štúdium, lebo celý ten odsek vypadol von, ale to tiež nie je pravda, pretože je tam odsek 2 toho istého paragrafu, to sú dva predtým, hovoria o možnosti poskytnutia dotácie na akreditované študijné programy, teda všetky. Tam sa už nerobí rozdiel v tom vysokoškolskom zákone, čiže pre všetkých. Čiže technika je, ako dotovať aj externé štúdium. A odseky 3 a 4, ktoré sú potom, už definujú podmienky na tieto dotácie. Ale samotná výška dotácie ide na riadenie vlády. Vždy tak šla, aj teraz je to tak. A nariadenie vlády nemôže byť v rozpore s ústavným zákonom.
Ďalej by som chcel podotknúť, že podľa § 60 ods. 4 zákona o vysokých školách aj dnes už máme variabilitu študijných programov, tak ako je to všade vo svete. Čiže štúdium sa môže uskutočňovať dištančnou metódou, prezenčnou metódou alebo kombinovanou metódou, tak ako, opakujem, je to na celom svete, z čoho teda vyplýva, že zákon neprivileguje alebo nerobí rozdiely medzi jednotlivými formami štúdia, považuje ich všetky za rovnocenné a my teraz povieme, že túto áno a túto nie. Nedaním možnosti výberu medzi dotovanou formou a spoplatnenou formou, tak ako sa to v tomto návrhu navrhuje, ide o jednoznačne novú formu diskriminácie jednej z nich. V tomto prípade navrhujete externú formu štúdia. Vzhľadom na to, ani po obsahovej stránke, ani, by som povedal, z hľadiska čírej korektnosti delenia štúdia na také alebo onaké povedať, tak keď je externé, pretože časom sa budú zdieľať rozdiely medzi externou a dennou formou, keď už sme pri definovaní novely vysokoškolského zákona mali problém, ako rozlíšiť dennú a externú formu štúdiu, čo s dištančnou formou štúdia, toto jednoznačne diskriminuje jednu formu štúdia. A to ja osobne považujem za neakceptovateľné a neprijateľné. Ďakujem pekne.Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, skôr ako prejdem k obsahu predloženej novely zákona, dotkol by som sa najskôr postupu, ktorý bol zvolený a ktorý je dosť netradičný.
Pán poslanec Fronc zareagoval na nález Ústavného súdu, ktorý konštatoval nedostatky alebo rozpor s Ústavným súdom, určitého paragrafu, dostanem sa k tomu, s tým že predložil pozmeňujúci návrh, ktorý v podstate to, čo Ústavný súd ukladá, tak on dal do toho svojho návrhu. To je v poriadku. Podľa môjho názoru ale mala toto dať vláda, pretože vláda dala návrh zákona, bol schválený parlamentom, a je povinnosťou vlády, aby odstránila nedostatky, ktoré v návrhu tohto zákona sú. Pán poslanec Fronc to spravil, ale nedal už to B. Čiže nepovedal, ako ďalej, čo s tým nálezom Ústavného súdu je nevyhnutné ďalej robiť, pretože samotný nález sám osebe nerieši v podstate nič a nastáva stav, kedy ani ministerstvo školstva, ani jednotlivé vysoké školy nevedia, čo majú ďalej robiť. A na to podala vláda riadny vládny návrh, ktorý to B povedal, s tým, že sa navrhlo určité riešenie, podľa môjho názoru zlé, ale, v poriadku, vláda ho navrhla a schválila. Potom ale tento vládny návrh v podstate opísal, môžem povedať, pán poslanec Beblavý a dal ho ako pozmeňujúci návrh na výbore, svoj, a ešte niektorých ďalších dvoch poslancov, s tým, že to je jeho návrh komplet do poslednej bodky na i, tento návrh vlády, a predložil o ako vlastný poslanecký, aj s chybami, aj s tým, že teda si myslím ja osobne, že nevedel ho tak vysvetliť, ako sa vysvetliť mal.
Vzniklo, by som povedal, snáď prvýkrát, čo si ja pamätám, kedy by sa vládny návrh dal cez pozmeňujúci návrh niektorého z pánov poslancov. A rozmýšľal som, prečo sa to vlastne stalo, pretože predpokladám, že vláda mu dala súhlas, aby opísal celý tento vládny návrh, prečo vlastne dal pán poslanec takýto návrh, no nič ma nenapadá, snáď okrem toho, že pokiaľ ide o vládny návrh, tak sa vyžaduje konzultácia aj či už s konferenciou rektorov alebo s Radou vysokých škôl, alebo s odbormi, alebo s niektorými stavovskými organizáciami, čo pri podaní poslaneckého návrhu nie je. A v podstate bez účasti verejnosti cez poslanecký návrh sa dajú zmeny preniesť. Ale toto je príliš vážny návrh, ktorý sa predkladá. A podľa mňa je nedôstojné aj pre vládu, aby súhlasila s tým, že takýto nesmierne dôležitý návrh ide cez poslanecký návrh. A vládny materiál je o tri alebo štyri body neskôr. Dúfajme, že ten poslanecký neprejde, lebo pravdepodobne pokiaľ by prešiel, vládny sa musí stiahnuť z programu, pretože pán poslanec celý tento návrh dal ako svoj.
A teraz by som prešiel k samotnému obsahu toho nálezu.
Vláda alebo teda pán poslanec zareagovali tak, že si povedali, že externá forma štúdia bude spoplatnená komplet a že tým pádom sa vyriešil nález Ústavného súdu. To podľa mňa zďaleka nie je pravda. Buď je to zámer sa ukázať, že som pravicový a natvrdo spoplatním na 100 % externé štúdium, alebo podľa môjho názoru tu môže ísť aj o nepochopenie toho, čo vlastne Ústavný súd povedal.
Ústavný súd vo svojom náleze poukázal na neústavnosť ods. 5 § 89 zákona o vysokých školách, v rámci ktorého boli definované pravidlá poskytovania dotácie pre externé štúdium pre jednotlivé verejné vysoké školy s tým, že jednotlivé vysoké školy nad rámec týchto dotácií, ktoré boli zo štátu, môžu za štátom definovaných podmienok štúdium aj spoplatniť, čo, mimochodom, ústava umožňuje. Tým ale podľa Ústavného súdu vznikajú dve kategórie študentov, čo vyvoláva diskrimináciu jednej z nich. V dôvodovej správe však Ústavný súd konštatuje, že nie je v názorovom rozpore na zavedenie kategorizácie študentov verejných vysokých škôl z hľadiska spoplatnenia ich štúdia, čo sa týka zohľadnenia možnosti spoločnosti zabezpečiť vysokoškolské štúdium aj bezplatne.
Ústavný súd ďalej konštatuje, že druhovo určená skupina študentov ako celok, teda aj skupina označená ako študenti externého štúdia verejnej vysokej školy, vo vzťahu k právu na vzdelanie, má mať možnosť bezplatného vzdelávania, to je tam napísané, alebo odplatného vzdelania, nemožno ju však už podrobovať ďalšej vnútornej diferenciácii bez rizika zvýhodnenia, resp. znevýhodnenia jednej z takto vytvorených skupín študentov. Z toho teda zreteľne vyplýva, že z hľadiska ústavy sa akceptujú obidve formy štúdia, aj tá ktorá, je dotovaná štátom, aj spoplatnená, ale nesmú byť súbežne, na tej-ktorej vysokej škole uskutočňované.
Ak sa pán poslanec svojím návrhom a vláda za ním rozhodli, že si vyberú len jeden variant, a to je forma spoplatnenia, tak nedávajú to, čo ústava hovorí, že aj externý študent má mať právo študovať na základe dotácií štátu. A teraz ide o to, či tento návrh nie je protiústavný, lebo neumožňuje to, čo umožňuje ústava. To znamená, že ústava nedefinuje formy štúdia a uznáva ich ako rovnocenné bez rozdielu.
Vláda svoje rozhodnutie, alebo pán poslanec, zdôvodňuje aj tým, že odstránením ods. 5 § 89 nemá nástroj na stanovenie dotácie na externé štúdium, lebo celý ten odsek vypadol von, ale to tiež nie je pravda, pretože je tam odsek 2 toho istého paragrafu, to sú dva predtým, hovoria o možnosti poskytnutia dotácie na akreditované študijné programy, teda všetky. Tam sa už nerobí rozdiel v tom vysokoškolskom zákone, čiže pre všetkých. Čiže technika je, ako dotovať aj externé štúdium. A odseky 3 a 4, ktoré sú potom, už definujú podmienky na tieto dotácie. Ale samotná výška dotácie ide na riadenie vlády. Vždy tak šla, aj teraz je to tak. A nariadenie vlády nemôže byť v rozpore s ústavným zákonom.
Ďalej by som chcel podotknúť, že podľa § 60 ods. 4 zákona o vysokých školách aj dnes už máme variabilitu študijných programov, tak ako je to všade vo svete. Čiže štúdium sa môže uskutočňovať dištančnou metódou, prezenčnou metódou alebo kombinovanou metódou, tak ako, opakujem, je to na celom svete, z čoho teda vyplýva, že zákon neprivileguje alebo nerobí rozdiely medzi jednotlivými formami štúdia, považuje ich všetky za rovnocenné a my teraz povieme, že túto áno a túto nie. Nedaním možnosti výberu medzi dotovanou formou a spoplatnenou formou, tak ako sa to v tomto návrhu navrhuje, ide o jednoznačne novú formu diskriminácie jednej z nich. V tomto prípade navrhujete externú formu štúdia. Vzhľadom na to, ani po obsahovej stránke, ani, by som povedal, z hľadiska čírej korektnosti delenia štúdia na také alebo onaké povedať, tak keď je externé, pretože časom sa budú zdieľať rozdiely medzi externou a dennou formou, keď už sme pri definovaní novely vysokoškolského zákona mali problém, ako rozlíšiť dennú a externú formu štúdiu, čo s dištančnou formou štúdia, toto jednoznačne diskriminuje jednu formu štúdia. A to ja osobne považujem za neakceptovateľné a neprijateľné. Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Pán poslanec Mikolaj bol jediný prihlásený ústne.
S faktickou poznámkou pán poslanec Dušan Čaplovič ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo má pán poslanec Čaplovič.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcel vysvetliť pánu poslancovi Mikolajovi a exministrovi školstva, resp. odpovedať na tú prvú časť jeho vystúpenia, prečo to je tak, že časti návrhov, ktoré predkladá vláda Slovenskej republiky, sa zmocní pán Beblavý a potom ich predkladá ako poslanecké pozmeňujúce návrhy. Musíte pochopiť konečne, že ministerstvo školstva neriadi Eugen Jurzyca, ale pán Miroslav Beblavý. Potom sa nemôže stať to, aby v medzirezortnom pripomienkovom konaní v Legislatívnej rade vlády schválená novela zákona o vysokých školách, schválená vo vláde, nedostala prednosť pred poslaneckým návrhom pána Miroslava Beblavého.