12. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega, chcela by som sa vyjadriť hlavne k tým prvým štyrom bodom. Je to fakt vecný problém, čo v tomto návrhu riešite. My sme si toho problému vedomí. Vieme dokonca, aké problémy spôsobuje v praxi, že sa občas aj zneužije, aby sa dostal zo senátu nepohodlný študent. Ja vás ale chcem poprosiť o určitú trpezlivosť. Ja som už pri novelizácii vysokoškolského zákona pánom poslancom Beblavým, Osuským a pani kolegyňou Žitňanskou mala pripravený tento pozmeňujúci návrh, ale v rámci dohody sme ho konzultovali ešte s pánom ministrom a pán minister Jurzyca nás poprosil, aby sme boli trpezliví, lebo že tento návrh zapracuje do veľkej novely školského zákona. Preto chcem aj vás, pán predkladateľ kolega Fronc, poprosiť teda, aby ste zaujali stanovisko, ktoré vy teda k tomuto návrhu zastávate. Ďakujem.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, skôr ako prejdem k obsahu predloženej novely zákona, dotkol by som sa najskôr postupu, ktorý bol zvolený a ktorý je dosť netradičný.
Pán poslanec Fronc zareagoval na nález Ústavného súdu, ktorý konštatoval nedostatky alebo rozpor s Ústavným súdom, určitého paragrafu, dostanem sa k tomu, s tým že predložil pozmeňujúci návrh, ktorý v podstate to, čo Ústavný súd ukladá, tak on dal do toho svojho návrhu. To je v poriadku. Podľa môjho názoru ale mala toto dať vláda, pretože vláda dala návrh zákona, bol schválený parlamentom, a je povinnosťou vlády, aby odstránila nedostatky, ktoré v návrhu tohto zákona sú. Pán poslanec Fronc to spravil, ale nedal už to B. Čiže nepovedal, ako ďalej, čo s tým nálezom Ústavného súdu je nevyhnutné ďalej robiť, pretože samotný nález sám osebe nerieši v podstate nič a nastáva stav, kedy ani ministerstvo školstva, ani jednotlivé vysoké školy nevedia, čo majú ďalej robiť. A na to podala vláda riadny vládny návrh, ktorý to B povedal, s tým, že sa navrhlo určité riešenie, podľa môjho názoru zlé, ale, v poriadku, vláda ho navrhla a schválila. Potom ale tento vládny návrh v podstate opísal, môžem povedať, pán poslanec Beblavý a dal ho ako pozmeňujúci návrh na výbore, svoj, a ešte niektorých ďalších dvoch poslancov, s tým, že to je jeho návrh komplet do poslednej bodky na i, tento návrh vlády, a predložil o ako vlastný poslanecký, aj s chybami, aj s tým, že teda si myslím ja osobne, že nevedel ho tak vysvetliť, ako sa vysvetliť mal.
Vzniklo, by som povedal, snáď prvýkrát, čo si ja pamätám, kedy by sa vládny návrh dal cez pozmeňujúci návrh niektorého z pánov poslancov. A rozmýšľal som, prečo sa to vlastne stalo, pretože predpokladám, že vláda mu dala súhlas, aby opísal celý tento vládny návrh, prečo vlastne dal pán poslanec takýto návrh, no nič ma nenapadá, snáď okrem toho, že pokiaľ ide o vládny návrh, tak sa vyžaduje konzultácia aj či už s konferenciou rektorov alebo s Radou vysokých škôl, alebo s odbormi, alebo s niektorými stavovskými organizáciami, čo pri podaní poslaneckého návrhu nie je. A v podstate bez účasti verejnosti cez poslanecký návrh sa dajú zmeny preniesť. Ale toto je príliš vážny návrh, ktorý sa predkladá. A podľa mňa je nedôstojné aj pre vládu, aby súhlasila s tým, že takýto nesmierne dôležitý návrh ide cez poslanecký návrh. A vládny materiál je o tri alebo štyri body neskôr. Dúfajme, že ten poslanecký neprejde, lebo pravdepodobne pokiaľ by prešiel, vládny sa musí stiahnuť z programu, pretože pán poslanec celý tento návrh dal ako svoj.
A teraz by som prešiel k samotnému obsahu toho nálezu.
Vláda alebo teda pán poslanec zareagovali tak, že si povedali, že externá forma štúdia bude spoplatnená komplet a že tým pádom sa vyriešil nález Ústavného súdu. To podľa mňa zďaleka nie je pravda. Buď je to zámer sa ukázať, že som pravicový a natvrdo spoplatním na 100 % externé štúdium, alebo podľa môjho názoru tu môže ísť aj o nepochopenie toho, čo vlastne Ústavný súd povedal.
Ústavný súd vo svojom náleze poukázal na neústavnosť ods. 5 § 89 zákona o vysokých školách, v rámci ktorého boli definované pravidlá poskytovania dotácie pre externé štúdium pre jednotlivé verejné vysoké školy s tým, že jednotlivé vysoké školy nad rámec týchto dotácií, ktoré boli zo štátu, môžu za štátom definovaných podmienok štúdium aj spoplatniť, čo, mimochodom, ústava umožňuje. Tým ale podľa Ústavného súdu vznikajú dve kategórie študentov, čo vyvoláva diskrimináciu jednej z nich. V dôvodovej správe však Ústavný súd konštatuje, že nie je v názorovom rozpore na zavedenie kategorizácie študentov verejných vysokých škôl z hľadiska spoplatnenia ich štúdia, čo sa týka zohľadnenia možnosti spoločnosti zabezpečiť vysokoškolské štúdium aj bezplatne.
Ústavný súd ďalej konštatuje, že druhovo určená skupina študentov ako celok, teda aj skupina označená ako študenti externého štúdia verejnej vysokej školy, vo vzťahu k právu na vzdelanie, má mať možnosť bezplatného vzdelávania, to je tam napísané, alebo odplatného vzdelania, nemožno ju však už podrobovať ďalšej vnútornej diferenciácii bez rizika zvýhodnenia, resp. znevýhodnenia jednej z takto vytvorených skupín študentov. Z toho teda zreteľne vyplýva, že z hľadiska ústavy sa akceptujú obidve formy štúdia, aj tá ktorá, je dotovaná štátom, aj spoplatnená, ale nesmú byť súbežne, na tej-ktorej vysokej škole uskutočňované.
Ak sa pán poslanec svojím návrhom a vláda za ním rozhodli, že si vyberú len jeden variant, a to je forma spoplatnenia, tak nedávajú to, čo ústava hovorí, že aj externý študent má mať právo študovať na základe dotácií štátu. A teraz ide o to, či tento návrh nie je protiústavný, lebo neumožňuje to, čo umožňuje ústava. To znamená, že ústava nedefinuje formy štúdia a uznáva ich ako rovnocenné bez rozdielu.
Vláda svoje rozhodnutie, alebo pán poslanec, zdôvodňuje aj tým, že odstránením ods. 5 § 89 nemá nástroj na stanovenie dotácie na externé štúdium, lebo celý ten odsek vypadol von, ale to tiež nie je pravda, pretože je tam odsek 2 toho istého paragrafu, to sú dva predtým, hovoria o možnosti poskytnutia dotácie na akreditované študijné programy, teda všetky. Tam sa už nerobí rozdiel v tom vysokoškolskom zákone, čiže pre všetkých. Čiže technika je, ako dotovať aj externé štúdium. A odseky 3 a 4, ktoré sú potom, už definujú podmienky na tieto dotácie. Ale samotná výška dotácie ide na riadenie vlády. Vždy tak šla, aj teraz je to tak. A nariadenie vlády nemôže byť v rozpore s ústavným zákonom.
Ďalej by som chcel podotknúť, že podľa § 60 ods. 4 zákona o vysokých školách aj dnes už máme variabilitu študijných programov, tak ako je to všade vo svete. Čiže štúdium sa môže uskutočňovať dištančnou metódou, prezenčnou metódou alebo kombinovanou metódou, tak ako, opakujem, je to na celom svete, z čoho teda vyplýva, že zákon neprivileguje alebo nerobí rozdiely medzi jednotlivými formami štúdia, považuje ich všetky za rovnocenné a my teraz povieme, že túto áno a túto nie. Nedaním možnosti výberu medzi dotovanou formou a spoplatnenou formou, tak ako sa to v tomto návrhu navrhuje, ide o jednoznačne novú formu diskriminácie jednej z nich. V tomto prípade navrhujete externú formu štúdia. Vzhľadom na to, ani po obsahovej stránke, ani, by som povedal, z hľadiska čírej korektnosti delenia štúdia na také alebo onaké povedať, tak keď je externé, pretože časom sa budú zdieľať rozdiely medzi externou a dennou formou, keď už sme pri definovaní novely vysokoškolského zákona mali problém, ako rozlíšiť dennú a externú formu štúdiu, čo s dištančnou formou štúdia, toto jednoznačne diskriminuje jednu formu štúdia. A to ja osobne považujem za neakceptovateľné a neprijateľné. Ďakujem pekne.Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, skôr ako prejdem k obsahu predloženej novely zákona, dotkol by som sa najskôr postupu, ktorý bol zvolený a ktorý je dosť netradičný.
Pán poslanec Fronc zareagoval na nález Ústavného súdu, ktorý konštatoval nedostatky alebo rozpor s Ústavným súdom, určitého paragrafu, dostanem sa k tomu, s tým že predložil pozmeňujúci návrh, ktorý v podstate to, čo Ústavný súd ukladá, tak on dal do toho svojho návrhu. To je v poriadku. Podľa môjho názoru ale mala toto dať vláda, pretože vláda dala návrh zákona, bol schválený parlamentom, a je povinnosťou vlády, aby odstránila nedostatky, ktoré v návrhu tohto zákona sú. Pán poslanec Fronc to spravil, ale nedal už to B. Čiže nepovedal, ako ďalej, čo s tým nálezom Ústavného súdu je nevyhnutné ďalej robiť, pretože samotný nález sám osebe nerieši v podstate nič a nastáva stav, kedy ani ministerstvo školstva, ani jednotlivé vysoké školy nevedia, čo majú ďalej robiť. A na to podala vláda riadny vládny návrh, ktorý to B povedal, s tým, že sa navrhlo určité riešenie, podľa môjho názoru zlé, ale, v poriadku, vláda ho navrhla a schválila. Potom ale tento vládny návrh v podstate opísal, môžem povedať, pán poslanec Beblavý a dal ho ako pozmeňujúci návrh na výbore, svoj, a ešte niektorých ďalších dvoch poslancov, s tým, že to je jeho návrh komplet do poslednej bodky na i, tento návrh vlády, a predložil o ako vlastný poslanecký, aj s chybami, aj s tým, že teda si myslím ja osobne, že nevedel ho tak vysvetliť, ako sa vysvetliť mal.
Vzniklo, by som povedal, snáď prvýkrát, čo si ja pamätám, kedy by sa vládny návrh dal cez pozmeňujúci návrh niektorého z pánov poslancov. A rozmýšľal som, prečo sa to vlastne stalo, pretože predpokladám, že vláda mu dala súhlas, aby opísal celý tento vládny návrh, prečo vlastne dal pán poslanec takýto návrh, no nič ma nenapadá, snáď okrem toho, že pokiaľ ide o vládny návrh, tak sa vyžaduje konzultácia aj či už s konferenciou rektorov alebo s Radou vysokých škôl, alebo s odbormi, alebo s niektorými stavovskými organizáciami, čo pri podaní poslaneckého návrhu nie je. A v podstate bez účasti verejnosti cez poslanecký návrh sa dajú zmeny preniesť. Ale toto je príliš vážny návrh, ktorý sa predkladá. A podľa mňa je nedôstojné aj pre vládu, aby súhlasila s tým, že takýto nesmierne dôležitý návrh ide cez poslanecký návrh. A vládny materiál je o tri alebo štyri body neskôr. Dúfajme, že ten poslanecký neprejde, lebo pravdepodobne pokiaľ by prešiel, vládny sa musí stiahnuť z programu, pretože pán poslanec celý tento návrh dal ako svoj.
A teraz by som prešiel k samotnému obsahu toho nálezu.
Vláda alebo teda pán poslanec zareagovali tak, že si povedali, že externá forma štúdia bude spoplatnená komplet a že tým pádom sa vyriešil nález Ústavného súdu. To podľa mňa zďaleka nie je pravda. Buď je to zámer sa ukázať, že som pravicový a natvrdo spoplatním na 100 % externé štúdium, alebo podľa môjho názoru tu môže ísť aj o nepochopenie toho, čo vlastne Ústavný súd povedal.
Ústavný súd vo svojom náleze poukázal na neústavnosť ods. 5 § 89 zákona o vysokých školách, v rámci ktorého boli definované pravidlá poskytovania dotácie pre externé štúdium pre jednotlivé verejné vysoké školy s tým, že jednotlivé vysoké školy nad rámec týchto dotácií, ktoré boli zo štátu, môžu za štátom definovaných podmienok štúdium aj spoplatniť, čo, mimochodom, ústava umožňuje. Tým ale podľa Ústavného súdu vznikajú dve kategórie študentov, čo vyvoláva diskrimináciu jednej z nich. V dôvodovej správe však Ústavný súd konštatuje, že nie je v názorovom rozpore na zavedenie kategorizácie študentov verejných vysokých škôl z hľadiska spoplatnenia ich štúdia, čo sa týka zohľadnenia možnosti spoločnosti zabezpečiť vysokoškolské štúdium aj bezplatne.
Ústavný súd ďalej konštatuje, že druhovo určená skupina študentov ako celok, teda aj skupina označená ako študenti externého štúdia verejnej vysokej školy, vo vzťahu k právu na vzdelanie, má mať možnosť bezplatného vzdelávania, to je tam napísané, alebo odplatného vzdelania, nemožno ju však už podrobovať ďalšej vnútornej diferenciácii bez rizika zvýhodnenia, resp. znevýhodnenia jednej z takto vytvorených skupín študentov. Z toho teda zreteľne vyplýva, že z hľadiska ústavy sa akceptujú obidve formy štúdia, aj tá ktorá, je dotovaná štátom, aj spoplatnená, ale nesmú byť súbežne, na tej-ktorej vysokej škole uskutočňované.
Ak sa pán poslanec svojím návrhom a vláda za ním rozhodli, že si vyberú len jeden variant, a to je forma spoplatnenia, tak nedávajú to, čo ústava hovorí, že aj externý študent má mať právo študovať na základe dotácií štátu. A teraz ide o to, či tento návrh nie je protiústavný, lebo neumožňuje to, čo umožňuje ústava. To znamená, že ústava nedefinuje formy štúdia a uznáva ich ako rovnocenné bez rozdielu.
Vláda svoje rozhodnutie, alebo pán poslanec, zdôvodňuje aj tým, že odstránením ods. 5 § 89 nemá nástroj na stanovenie dotácie na externé štúdium, lebo celý ten odsek vypadol von, ale to tiež nie je pravda, pretože je tam odsek 2 toho istého paragrafu, to sú dva predtým, hovoria o možnosti poskytnutia dotácie na akreditované študijné programy, teda všetky. Tam sa už nerobí rozdiel v tom vysokoškolskom zákone, čiže pre všetkých. Čiže technika je, ako dotovať aj externé štúdium. A odseky 3 a 4, ktoré sú potom, už definujú podmienky na tieto dotácie. Ale samotná výška dotácie ide na riadenie vlády. Vždy tak šla, aj teraz je to tak. A nariadenie vlády nemôže byť v rozpore s ústavným zákonom.
Ďalej by som chcel podotknúť, že podľa § 60 ods. 4 zákona o vysokých školách aj dnes už máme variabilitu študijných programov, tak ako je to všade vo svete. Čiže štúdium sa môže uskutočňovať dištančnou metódou, prezenčnou metódou alebo kombinovanou metódou, tak ako, opakujem, je to na celom svete, z čoho teda vyplýva, že zákon neprivileguje alebo nerobí rozdiely medzi jednotlivými formami štúdia, považuje ich všetky za rovnocenné a my teraz povieme, že túto áno a túto nie. Nedaním možnosti výberu medzi dotovanou formou a spoplatnenou formou, tak ako sa to v tomto návrhu navrhuje, ide o jednoznačne novú formu diskriminácie jednej z nich. V tomto prípade navrhujete externú formu štúdia. Vzhľadom na to, ani po obsahovej stránke, ani, by som povedal, z hľadiska čírej korektnosti delenia štúdia na také alebo onaké povedať, tak keď je externé, pretože časom sa budú zdieľať rozdiely medzi externou a dennou formou, keď už sme pri definovaní novely vysokoškolského zákona mali problém, ako rozlíšiť dennú a externú formu štúdiu, čo s dištančnou formou štúdia, toto jednoznačne diskriminuje jednu formu štúdia. A to ja osobne považujem za neakceptovateľné a neprijateľné. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcel vysvetliť pánu poslancovi Mikolajovi a exministrovi školstva, resp. odpovedať na tú prvú časť jeho vystúpenia, prečo to je tak, že časti návrhov, ktoré predkladá vláda Slovenskej republiky, sa zmocní pán Beblavý a potom ich predkladá ako poslanecké pozmeňujúce návrhy. Musíte pochopiť konečne, že ministerstvo školstva neriadi Eugen Jurzyca, ale pán Miroslav Beblavý. Potom sa nemôže stať to, aby v medzirezortnom pripomienkovom konaní v Legislatívnej rade vlády schválená novela zákona o vysokých školách, schválená vo vláde, nedostala prednosť pred poslaneckým návrhom pána Miroslava Beblavého.

Priznávam sa, že toto mi naozaj nedošlo.

Áno. Okrem toho, keď sa ma niekto slušne opýta, tak pokladám za potrebné aj slušne odpovedať. Takže chcem odpovedať kolegovi Pelegrinimu. Pýtal sa ma na ten pozmeňujúci návrh, ktorý predniesol kolega Beblavý. Ja som hovoril s pánom ministrom, je to ich záujem. Nakoniec, to odôvodnenie je také, ako tu zaznelo, je to, aby sa dali niektoré veci urobiť. Čiže ja poviem, ja nie som nadšený takýmito zmenami, tým postupom, ale súhlasím s ním.
K tomu druhému, tam, kde sa ma pýtala kolegyňa. Takže poctivo odpoviem. Takto, predvčerom pán kolega Kolesík mi o tomto svojom návrhu hovoril. Ja som mu povedal, že pokladám za lepšie, ak to budeme robiť v rámci tej veľkej novely vysokoškolského zákona, kde už je zriadená komisia a pracuje sa na tom. Ja si myslím, že ten prvý problém, ktorý ste aj vy povedali, je v poriadku, že toto riešenie asi treba navrhnúť, tak to cítim.
Čo mám trochu problém a výhradu, to je s tými ďalšími vecami, pretože napr. musím upozorniť, že ja som nie za to, aby dekana volil niekto zvonku. Ale tie situácie občas sú, že je to potrebné, aby sa volil napr. zvonku, že sú to veci, o ktorých treba minimálne diskutovať. A bol by som uvítal, a predpokladám, že aj pán predseda výboru pre vzdelanie by uvítal, keby ste tam ten návrh boli priniesli, v prítomnosti pána ministra. A možno by sme sa boli dostali ďalej. To je k tomuto, k čomu som sa chcel vyjadriť.
Teraz k niektorým ďalším veciam.
Jedno mi nedá, ak mám povedať, kolega Kolesík. Ja som to na začiatku povedal. Rozhodnutím Ústavného súdu, keď sa nič iné by nespravilo, keby som ja nebol do toho vstúpil, jednoducho tým, že bol prijatý zákon vysokoškolský, novela, ktorá bola schválená 3. 7. 2007, bolo zavedené kompletné platenie za externé štúdium. Tak to je. Tak vám to povedia právnici. Jednoducho je to tak. Čo jednoducho sa tu nerobí, jedine je to, že sa ruší platenie za externé štúdium. A povedal som, ak viete nájsť dneska minimálne 600 mil. korún niekde, kde tým školám budete refundovať to, čo dneska z tohto výberu majú, tak potom sa vôbec dá o týchto veciach debatovať. Ale pri takto nastavenom rozpočte, ako v tejto chvíli je, kde všade šetríme nakoniec aj na vás, na platoch a tak ďalej, si myslím, že to dosť dobre nejde urobiť. To je k tomu, k čomu som sa chcel vyjadriť.
Teraz ku kolegovi exministrovi Mikolajovi.
Pán kolega, ja žasnem. Ja som ťa veľmi pozorne počúval. Ale musím povedať, že dokážeš tak veci hovoriť, že dokážeš veci tak zahmliť, že neviem dosť dobre, čo si povedal. Neviem, čo si chcel povedať, pretože dáš mnohé veci dohromady – ale vecne.
To, že to je trošku netradičný postup, tak ja poviem ešte raz, prečo to tak je. Jednak ja som inicioval toto podanie tých viac ako 30 poslancov na Ústavný súd, takže istým spôsobom pokladám za podstatné aj tú vec doviesť dokonca, ale to podstatnejšie súvisí s niečím iným, s tou vysokoškolskou novelou mojou a ministrovou, pretože vieš dobre, že sú termíny. Termíny hovoria o tom, že vysoká škola musí stanoviť podmienky prijatia na vysokoškolské štúdium pre ďalší akademický rok do istého termínu pred konaním prijímacieho konania a súčasťou tých podmienok sú aj výšky poplatkov. Pokiaľ to neurobí, tak akademický rok 2011/2012 je celý preč, nič sa nedá robiť. Čiže toto bol dôvod, prečo ja som sa usiloval to podať, aby to išlo čím skôr. A predpokladal som, že to prebehne rýchlejšie, ale v podstate od polovice decembra až doteraz do polovice februára vlastne sme tuná nesedeli, no tak vzniklo väčšie vákuum, čo ma mrzí. Bol by som radšej, keby sme mali viacej času. To je jedna poznámka.
Druhá poznámka. No, vieš, ja som to nechcel vyťahovať. Ale o protiústavnosti hovoriť? No tak ty si ten zákon, o ktorom hovoríme, z roku 2007 položil tuná, som ti to hovoril, do Národnej rady ako minister bez prerokovania v reprezentácii vysokých škôl. (Reakcia poslanca.) Ale veď ja to mám v rozprave. Veď si vytiahni rozpravu. Tam som ti to povedal, si na to nereagoval. Presne tak to bolo. Ja mám dokonca list z tej doby od Rady vysokých škôl, ktorá píše, že sa to neprerokovalo u nich.
A druhá vec. No, prepáč, ale ja odcitujem ti slová z tej rozpravy, ktoré tu zazneli, a bol si upozornený, poviem to len najpodstatnejšie: „Zavedenie poplatkov len pre externých študentov je nespravodlivé, nesystémové a vytvára dve kategórie privilegovaných študentov a tých, ktorý tento kšeft zaplatia. Dlhé týždne upozorňujem na to, že tento návrh je v tomto smere nespravodlivý, že je dokonca aj v rozpore s ústavnými princípmi Slovenskej republiky.“ Vytiahni si rozpravu z 3. 7. 2007 tu v Národnej rade. Presne ti to odtiaľto citujem. Vytiahol som si to. Takže prepáč, ale bol si celý čas na to upozorňovaný, že to bude. Musím povedať, že Ústavný súd, som rád, tak rozhodol, rozhodol o všetkom, čo sme tam dali, okrem jednej veci, čo ja pokladám za to, že zle neurobil, pretože tam bola žiadosť, o ktorej ten Ústavný súd nerozhodol, aby bolo vykonané hneď predbežné opatrenie, ktoré sme žiadali v týchto dvoch oblastiach, v týchto dvoch paragrafoch, aby sa nenapáchali škody. Žiaľbohu, Ústavný súd nemá termíny, môže rozhodovať aj 4 roky. A trvalo skoro 3 roky, pokiaľ o tomto rozhodol. Takže ja som si vedomý, že isté škody vznikli. Čiže to je moja reakcia.
A vlastne k tomu, čo hovoril kolega Čaplovič. Ja som vlastne povedal, tá prednosť je tuná, ten čas, prečo to robíme, aj z mojej strany, aby sme stihli ten termín, ako sa dá, i keď teraz si myslím, že už je to na hrane pre akademický rok 2011/2012. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Dovoľte mi teda predniesť záverečné slovo v reakcii na rozpravu, ktorá prebehla, teda najmä na pána poslanca Mikolaja, ktorý bol vlastne hlavným rečníkom, trochu aj na pána Kolesíka a pána Čaploviča.
Pán poslanec Mikolaj, to bol naozaj rétorický výkon, nespomínať nepríjemné, zahmlievať jasné. Ale najmä Oscar Wilde kedysi povedal, že skutočnou známkou génia je byť schopný mať naraz dve úplne protichodné myšlienky. A podľa tohto vy ste tú definíciu práve splnili. A týmto oficiálne ste sa stali géniom, aspoň teda v tej wildovskej definícii, pretože naozaj ste povedali veci, ktoré sú kompletne protichodné, a to často aj v jednej vete. Veľa z toho povedal aj pán... (Reakcia poslanca.) Ak môžem poprosiť, počas vystúpenia si vykrikovanie odpustite, pán Kolesík, to si môžete robiť niekde inde.
A pokiaľ ide o to, čo povedal pán poslanec Fronc, to nebudem opakovať, povedal väčšinu vecí, ktoré som chcel. Takže len doplním.
Prvé, čo chcem povedať, je, že naozaj zahmlievanie až hovorenie nepravdivých vecí sa týka toho celého procesu, pretože ten proces je v skutočnosti veľmi jednoduchý a bol tu aj opakovane použitý.
Pán poslanec Fronc predložil poslaneckú novelu zákona, ktorá v rámci rokovacieho poriadku tejto Národnej rady, ako aj interných rokovacích poriadkov vlády prešla celým procesom. A vláda ju dostala na stôl na stanovisko. Vláda k nej zaujala stanovisko ako ku každej inej novele. A v tom stanovisku požiadala poslancov, aby upravili túto novelu určitým spôsobom. Ten spôsob bol potom na výbore zapracovaný. Mal som tú česť tie pripomienky predložiť z technických dôvodov. Rád sa k tomu hlásim. Ale naozaj, ako už bolo povedané, moje autorstvo si ťažko môžem privlastňovať, nejaký poslanec si ich osvojiť musí. Ale je to niečo, čo sa deje prakticky pri každej novele, kde teda vláda chce niečo zmeniť, lebo sa jej to nezdá. Keďže však, samozrejme, pri poslaneckej novele nie je úplná istota priechodnosti, vláda predložila pre istotu aj svoju novelu, ktorú mieni stiahnuť, keď toto prejde. Ale ak naozaj tuto niekto hľadá nejaké bezprecedentné postupy tak, by som povedal, je to až za hranicou zavádzania. A ten dôvod bol naozaj ten, ktorý spomenul pán exminister Fronc, získanie času minimálne jedného až dvoch mesiacov, čo môže zásadne ovplyvniť akademický rok 2011/2012.
Takisto nie je pravdou, že tento návrh nebol predmetom, ten doplnený, riadneho procesu, pretože tento návrh, práve preto, že je identický s tým návrhom, ktorý vláda chcela predložiť, bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania a celého riadneho procesu, ako dokazuje to, že je aj ten istý, ako je návrh vlády, ktorý je v prvom čítaní. To znamená, že ťažko zároveň povedať, že máme tu identický návrh vlády, a kritizovať, že ten návrh nebol predmetom diskusie, pretože on ním bol, ak hovoríme o vecnej podstate návrhu.
A posledná vec, k čomu by som sa ja už len vyjadril, aby som nezdržiaval, je, pán poslanec Kolesík, váš pozmeňujúci návrh. No ja osobne musím povedať, že práve na novom vysokoškolskom zákone z dielne pána ešte ministra Ftáčnika, teda s veľkou podporou ešte vtedy pána štátneho tajomníka Fronca, z roku 2002, som považoval za veľmi progresívne to, že nechával vysokým školám slobodu v tom, aby si určovali aspoň v nejakej miere svoje vnútorné procesy, správy vrátane pravidiel na to, kto je oprávnený byť dekanom a rektorom. A ak si pozriete skúsenosti iných vyspelých krajín, tak vidno, že práve tá možnosť doniesť niekoho z externého prostredia, ak sa na tom teda zhodnú tí kľúčoví stakeholderi danej fakulty alebo univerzity, je nielenže možná, ale dokonca často aj bežná, a to často práve na tých najšpičkovejších školách. Takže a priori to nejako odsudzovať považujem za absurdné. A z tohto hľadiska nemôžem ani odporúčať plénu, aby schválilo váš pozmeňujúci návrh. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, už v prvom čítaní som uvádzal návrh novely zákona o obecnej polícii, ktorý má za cieľ umožniť na základe zmluvy medzi samosprávami, kde na jednej strane je samospráva, ktorá môže vytvoriť obecnú políciu, na druhej je tá, ktorá na to podmienky nemá, aby teda na základe zmluvy vykonávala obecná polícia činnosť aj na katastrálnom území inej obce. Myslím si, že to bolo odôvodnené dostatočne a každý, kto sa v tejto problematike čo i len trošku orientuje, môže vedieť, že tento zákon naozaj len vytvára podmienky, umožňuje, aby takáto spolupráca bola možná, nikomu to neukladá, nikomu to nezakazuje.
Takže chcem vás požiadať, dámy a páni, aby ste tento návrh novely zákona, aj s pripomienkami, ktoré boli prednesené, aj keď je to taká krátka novela, tých pripomienok, povedzme, z legislatívnotechnického hľadiska bolo viacej, podporili. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k návrhu poslancov Národnej rady Štefana Kužmu a Martina Pada na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov, to je tlač 183, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 262 z 15. decembra 2010 pridelila uvedený poslanecký návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona predelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému poslaneckému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov.
Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská.
Ústavnoprávny výbor s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Z uznesení výborov Národnej rady vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené v spoločnej správe pod bodom III, a preto ich nebudem čítať. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: spoločne o bodoch 1, 2, 3, 4 a 5 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky poslanecký návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Štefana Kužmu a Martina Pada na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 58 z 1. februára 2011.
Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy k nemu, zároveň po skončení druhého čítania pristúpiť k tretiemu čítaniu ihneď podľa § 84 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

Ďakujem, pán predsedajúci. Veľmi stručne. Vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, dovoľte mi predložiť pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu poslancov Štefana Kužmu a Martina Pada na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov (tlač 183).
Prvý bod. V článku I poslaneckého návrhu sa dopĺňa nový bod 2, ktorý znie: „V § 8 ods. 1 sa vkladá nové písmeno g), ktoré znie: „g) kontrolovať fyzické osoby alebo sprievodcov cestovného ruchu vykonávajúcich sprievodcovské služby v obci, či majú doklad preukazujúci oprávnenie alebo osobitnú odbornú spôsobilosť na túto činnosť^8a), a v prípade zistenia nedostatkov predviesť takúto osobu na útvar obecnej polície na účel podania vysvetlenia s následným postupom podľa § 3 ods. 1 písm. g) tohto zákona“.“ Poznámka pod čiarou k odkazu 8a znie: „^8a) Zákon č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov alebo zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.“
Bod 2 môjho návrhu. Pôvodné body 2 a 3 poslaneckého návrhu sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie:
K bodu 1. V súčasnej dobe máme v obciach a v mestách problém tzv. samozvaných sprievodcov cestovného ruchu, ktorí poskytujú sprievodcovské služby načierno, neprofesionálne, bez požadovaných znalostí, oprávnení a dokladov, pričom obec ako taká nemá nástroj, ako tomu zabrániť, a príslušné orgány kontroly nemajú možnosť ani kapacity takéto osoby pristihnúť pri páchaní správnych deliktov na tomto úseku a ani ich objasniť. Prijatím navrhovaného pozmeňujúceho návrhu sa docieli to, že obce a mestá budú mať aspoň nejaký nástroj na ich kontrolu prostredníctvom obecnej či mestskej polície a tým pádom môžu zatraktívniť a skvalitniť cestovný ruch v turisticky lákavých obciach a mestách a nepriamo zabránia neoprávnenému podnikaniu v oblasti cestovného ruchu.
Na druhej strane príslušníci obecnej polície pomôžu objasniť tento typ správnych deliktov, a to tým, že v zmysle § 3 ods. 1 písm. g) zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii oznámia, resp. zašlú záznam príslušným orgánom, ktorými sú Slovenská obchodná inšpekcia a živnostenský úrad, že zistili porušenie predmetných právnych predpisov, a to teda zákona č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní alebo zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, nakoľko vyvodzovanie zodpovednosti za ich porušenie nepatrí do pôsobnosti obce.
Vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, možno viete, že tento týždeň bolo prvé stretnutie K8, teda združenia, ktoré spája primátorov ôsmich krajských miest. Tento môj pozmeňujúci návrh tam bol prezentovaný a všetci členovia K8 s ním súhlasili. Rovnako som ho prekonzultoval aj s pánmi navrhovateľmi a niektorými poslancami kolegami koaličnými a dovoľujem si vás poprosiť o jeho podporu, pretože si myslím, že je to dobrý pozmeňujúci návrh, ktorý by mohol získať podporu naprieč politickým spektrom. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia v pléne, pri skladaní svojho poslaneckého sľubu som si povedal, že v rámci koaličných možností podporím všetky rozumné návrhy zákonov a pozmeňujúcich návrhov bez ohľadu na to, z ktorého tábora pochádzajú. Pozmeňujúci návrh kolegu Kolesíka patrí práve k takýmto návrhom. Je mi veľmi blízky, lebo sa ma niekoľko rokov osobne dotýkal. Celú prvú polovicu deväťdesiatych rokov som pracoval ako sprievodca po Bratislave a už v tomto období sme v komunite sprievodcov cestovného ruchu diskutovali o osobách, ktoré nám fušovali do remesla bez právoplatnej licencie sprievodcu. Stretávali sme ich v uliciach starej Bratislavy. Pracovali zväčša pre rýchlo kvasené cestovné kancelárie, ktoré vycítili obchodnú príležitosť s pribúdajúcim počtom jednodňových zájazdov z Viedne. Paradoxne najčastejšími čiernymi sprievodcami boli cudzinci. Často to boli samotní sprievodcovia tých skupín, ktoré si prinášali do Bratislavy zo svojich cestovných kancelárií. To, čo by sa v mestách ako Praha, Budapešť alebo Viedeň nikdy nemohlo konať, bolo v Bratislave realitou. A podľa informácií, ktoré dodnes mám, sa tieto javy vyskytujú doteraz. A tá prax pretrváva. Jedná sa pritom o činnosť v rozpore so zákonom. Sprievodcovská činnosť cestovného ruchu je koncesnou živnosťou, na ktorú vykonávateľ potrebuje oprávnenie. To získa intenzívnym kurzom, ktorý za mojich čias trval štyri mesiace a z hľadiska náročnosti bol porovnateľný s náročnou vysokoškolskou skúškou dvojsemestrálneho predmetu. To, čo sa stále deje v uliciach Bratislavy a ďalších slovenských miest, je porušovanie zákona a predpisov. (Ruch v sále.)