12. schôdza

Ocenil by som, potom by boli voľby úspešnejšie. V súlade s platnými právnymi predpismi a v reakcii na výzvu predsedu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky v určenom termíne poslanci predložili dva návrhy. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky na 22. schôdzi 2. februára ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Takže, aby som to dočítal, v súlade s platnými právnymi predpismi a v reakcii na výzvu predsedu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky v určenom termíne poslanci predložili dva návrhy. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

... na 22. schôdzi 2. februára 2011 návrhy prerokoval. Uznesením č. 127 konštatoval, že navrhnutý Peter Grom a Jaroslav Palkovič spĺňajú podmienky ustanovené v § 119 ods. 6 citovaného zákona. Odporučil vykonať akt voľby podľa volebného poriadku o voľbe a odvolávaní iných funkcionárov schváleného uznesením Národnej rady Slovenskej republiky zo 6. septembra 2006 č. 61 a uznesenia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 26. októbra 2010 č. 48a. Môžeme pristúpiť k aktu tajnej voľby.

Ďakujem za slovo. Nehlásim sa do rozpravy, pán predsedajúci, len keďže sa rozídeme, chcem oznámiť, že ráno 8.30 hodine bude výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie - zákon o obchodovaní s emisiami, aby páni poslanci nezabudli na rokovanie výboru.

Ďakujem pekne. Dámy a páni, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so správou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá k návrhu pre voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu. Máte to pod tlačou 207.
Predseda Rady pre vysielanie a retransmisiu listom č. 5129/2010 z 27. októbra 2010 oznámil predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, že podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov skončí dňom 16. februára 2011 funkčné obdobie dvom členom rady: Ing. Petrovi Abrahámovi a prof. PhDr. Milošovi Mistríkovi, DrSc.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa listom z 1. decembra 2010 obrátil na predsedov všetkých poslaneckých klubov, profesijné a občianske združenia pôsobiace v oblasti kultúry, periodickej tlače a ostatných prostriedkov verejných informácií, aby v určenej lehote predložili Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá návrh kandidátov na člena rady. Výbor dostal tieto návrhy kandidátov na doplnenie členov rady: Ing. Peter Alakša, Mgr. Ján Dianiška, Attila Lovász, prof. PhDr. Miloš Mistrík, DrSc. ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne. Peter Vrábel. Gestorský výbor posúdil predložené návrhy kandidátov na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu a konštatoval, že všetci kandidáti spĺňajú požadované náležitosti a predložené návrhy sú v súlade s kritériami uvedenými podľa § 7 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov. Kandidáta uvedeného pod čiarou, poradové č. 5 navrhovateľ stiahol. Z uvedeného dôvodu sú zaradení do voľby štyria kandidáti, poradové č. 1 až 4.
Gestorský výbor po zvážení týchto skutočností v prijatom uznesení č. 54 z 25. januára 2011 vyslovil súhlas s návrhom na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu, tlač 207 a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby po prvé, konštatovala, že
po a) dňom 16. februára 2011 skončí funkčné obdobie Petrovi Abrahámovi a Milošovi Mistríkovi,
po b) je potrebné zvoliť dvoch členov rady, aby Rada pre vysielanie a retransmisiu mala 9 členov podľa § 6 ods. 1 zákona.
Po druhé, zvolila podľa § 6 ods. 1 a § 8 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov dvoch členov na obdobie šesť rokov, ktoré začne plynúť dňom 17. februára 2011.
Po tretie, voľbu uskutočnila tajným hlasovaním podľa § 39 ods. 9 zákona NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Po štvrté, uskutočnila druhé kolo voľby v prípade, že v prvom kole nebude zvolený potrebný počet členov, dvaja z navrhovaných kandidátov. Do druhého kola postupujú tí kandidáti, ktorí v prvom kole neboli zvolení a získali najvyšší počet hlasov. Počet kandidátov druhého kola je minimálne dvojnásobok počtu členov, ktorých treba zvoliť. Pri rovnosti počtu hlasov postupujú všetci kandidáti, ktorí majú rovnako najvyšší počet hlasov.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím rozpravu.

Pán podpredseda, ďakujem pekne za slovo.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 146 hlasovacích lístkov, a teda na voľbe bolo prítomných 146 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu jeden poslanec neodovzdal hlasovací lístok. Zo 146 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 6 neplatných a 140 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že
- za Petra Alakšu hlasovalo za 110 poslancov, proti 21, zdržalo sa 9,
- za Jána Daniaška hlasovalo za 0 poslancov, proti 116, zdržalo sa 24,
- za Attila Lovásza hlasovalo za 70 poslancov, proti 60, zdržalo sa 10,
- za Miloša Mistríka hlasovalo za 76 poslancov, proti 47, zdržalo sa 17.
Na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní boli za členov Rady pre vysielanie a retransmisiu na 6-ročné funkčné obdobie, ktoré začne plynúť dňom 17. februára 2011 zvolený Peter Alakša a Miloš Mistrík.

Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidáta na sudcu disciplinárneho súdu bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 146 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 146 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidáta na sudcu disciplinárneho súdu odovzdali všetci poslanci hlasovacie lístky. Zo 146 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 13 neplatných a 133 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že
- za Petra Gromu hlasovalo 51 poslancov, proti bolo 67 poslancov, zdržalo sa 15 poslancov,
- za Jaroslava Palkoviča hlasovalo za 72 poslancov, proti 50 poslancov a zdržalo sa 11 poslancov.
Na voľbu kandidáta na sudcu disciplinárneho súdu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní nebol zvolený žiaden z kandidátov. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, na programe rokovania máme svojím spôsobom bezprecedentný návrh. Návrh, ktorý je vrcholom partokracie, víťazstvom dlhodobého úsilia pravicových strán o potláčanie slobodného myslenia a konania a výsledkom neschopnosti vládnuť modernými demokratickými metódami.
Dlhý čas nikto nespochybňoval tajné voľby v Národnej rade v prípade viacerých verejných funkcionárov, nikto takúto zmenu nepožadoval v predošlom volebnom období, ba dokonca nikto o tom nehovoril ani vo vlaňajšej predvolebnej kampani.
Toto je dôležitý moment, lebo odhaľuje odpoveď na klasickú otázku: Komu to prospieva? Až táto odpoveď ukazuje, o čo v tomto prípade naozaj ide.
Vládni poslanci sa nás usilujú presvedčiť, že tu ide o prehĺbenie demokracie, lebo táto zmena umožní lepšiu verejnú kontrolu zo strany voličov. Nuž ak by naozaj išlo o prehĺbenie verejnej kontroly, tak by toto opatrenie bolo súčasťou programov všetkých dnes vládnucich strán. Pravicové strany sa totiž dlhodobo usilujú vytvárať dojem, že práve ony kladú väčší dôraz na tzv. demokratické hodnoty a slobody. Ak by naozaj išlo o záujem voličov, netreba mať žiadne pochybnosti o tom, že pravicové strany by sa pred voľbami predbiehali, ktorá navrhne viac verejných volieb a super Sulík by na bilbordoch strkal spermiám do papuliek volebné lístky s vlastnoručným podpisom. Ale nič také sa neudialo, lebo v skutočnosti takáto verejná požiadavka neexistovala a neexistuje ani dnes.
Navrhovaná zmena teda nie je odpoveďou na požiadavku verejnosti, pravda je úplne iná. Je to odpoveď na krízu, v ktorej sa vlastne od začiatku nachádza vládna koalícia. Je to kríza vzájomnej dôvery. O potrebe zmeniť spôsob voľby totiž začali hovoriť vládni poslanci nie skôr, ale ani nie neskôr, ako medzi nimi prepukol spor, kto porušil vnútrokoaličnú dohodu a v tajnej voľbe generálneho prokurátora nehlasoval za Jozefa Čentéša.
Vyše týždňa politickí predstavitelia vládnych strán hovorili otvorene o potrebe zmeniť spôsob voľby generálneho prokurátora, neskôr po odhalení účelovosti takéhoto kroku začali svoj skutočný zámer ťarbavo kamuflovať rozšírením verejnej voľby aj na niektorých ďalších verejných funkcionárov.
Zmena spôsobu voľby verejných funkcionárov teda nemá prehĺbiť verejnú kontrolu, ale v skutočnosti je nástrojom na zotrvanie pravicovej vládnej koalície pôsobiacej v atmosfére vzájomnej absolútnej nedôvery.
Poslanec OKS pán kolega Ondrej Dostál 12. decembra v diskusnej televíznej relácii vyhlásil, že, budem ho citovať: "Ak sa našlo šesť poslancov, ktorí sa nechali kúpiť, vydierať alebo hrali nejaké veľmi zvláštne politické hry, tak s týmto vedomím už budeme musieť fungovať ďalej." Koniec citátu.
Áno, a keďže chcete fungovať ďalej, a to dokonca za každú cenu, tak s týmto vedomím prijímate opatrenia, ktoré vám umožnia fungovať aj bez vzájomnej dôvery, a to aj v prípade, že ide o opatrenia, ktoré sú v príkrom rozpore so základnými demokratickými hodnotami.
Po neúspešnej tajnej voľbe generálneho prokurátora pán poslanec Zoltán Horváth zverejnil podozrenie, že v rozpore s dohodou v rámci koalície hlasovali poslanci z poslaneckého klubu MOST - HÍD. Béla Bugár na to vyhlásil, citujem: "Nerozumieme tomu, ako môže najsilnejšia vládna strana takýmto spôsobom nechať cez svojho poslanca rozbíjať koalíciu." Koniec citátu.
Takže zmena spôsobu voľby verejných funkcionárov v Národnej rade opäť nie je cestou k prehlbovaniu verejnej kontroly zo strany občanov, ale je spôsobom, ako zabrániť rozbíjaniu vládnej koalície zo strany samotných vládnych poslancov. A ak tomu aj nedokáže zabrániť, mala by aspoň minimalizovať príležitosti na vnútorné spory v rámci vládnej koalície.
Váš návrh je priamym útokom na ústavu, ktorá poslancom zaručuje slobodný mandát, slobodný výkon mandátu, zohľadňujúc iba vlastné svedomie. Tajnosť voľby je totiž jedinou zárukou slobody, pri nej žiadna iná neexistuje. Preto sú parlamentné voľby tajné. Naopak, verejná voľba obmedzuje slobodu rozhodovania a zvyšuje jeho kontrolu. V tomto prípade ide o to, aby vládni lídri získali väčšiu kontrolu nad vlastnými poslancami, keďže dôvera medzi nimi neexistuje.
Váš návrh, vážení kolegovia z vládnych poslaneckých lavíc, je tragédiou dokonca aj v prípade, že by sme pripustili, že chcete, aby naozaj voliči vedeli o vašej voľbe. Vy si totiž už nedôverujete ani len s vlastnými voličmi. Samozrejme, keď vidia, ako ich denne klamete a podvádzate, keď vidia, ako neplníte svoje predvolebné sľuby, tak vám jednoducho nestačí verejne prezentovať, ktorého kandidáta podporíte. Ubezpečujem vás, že naši voliči o našej voľbe veľmi dobre vedia. Jednoducho im to povieme a vieme, že medzi našimi voličmi a nami panuje absolútna dôvera.
Som presvedčený, že tento návrh je nielen nedemokratický, ale je tiež v rozpore s duchom ústavy. Aj tá, rovnako ako celá legislatíva, prísne rozlišuje medzi hlasovaním a voľbou. Návrh pravicových straníckych lídrov nad ústavný rámec obmedzuje výkon poslaneckého mandátu, pri ktorom poslanci, citujem čl. 73 ods. 2 ústavy, "mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi", koniec citátu. Vládna koalícia chce nad tento princíp postaviť princíp straníckej kontroly.
Nesmieme mať žiadne pochybnosti o tom, že tento návrh obracia našu spoločnosť na cestu pred november 1989. Pán poslanec Galbavý predvčerom povedal, že považuje, citujem, "za veľký nezmysel, že tajná voľba je výdobytkom demokracie, veď tajnú voľbu mali aj komunisti", koniec citátu. No tak to, že tajná voľba je výdobytkom nežnej revolúcie, sme nezdôrazňovali len my, ale pred časom to verejne vyhlásil aj pán poslanec Osuský. Takže nech sa páči, pán poslanec Galbavý mu môže vysvetliť, aký komunistický nástroj to vlastne vychvaľoval a spájal s nežnou revolúciou. Ale možno ani netreba, keďže pán Osuský sa ukazuje ako veľmi flexibilný konzervatívec a už je pripravený svoje slová o tajnej voľbe v praxi poprieť. A prečo? Z jediného dôvodu: hodnoty nežnej revolúcie musia ísť bokom, aby sa podarilo udržať rozpadajúcu sa vládnu koalíciu. Na cene nezáleží, a to ani v prípade, že ide o hodnoty nežnej revolúcie.
Avšak nech už to popierate akokoľvek, komunisti tajnú voľbu nemali. Tajné boli spravidla iba voľby do národných výborov a parlamentov, ale bolo známe, že kto si dovolil ísť za plentu volebnej komisie, si ho mali poznačiť a ihneď sa stal takýto človek podozrivým. V tzv. spoločenských organizáciách alebo politických orgánoch sa volilo hromadne a verejne. A dôvod mali komunisti úplne rovnaký ako vy teraz: museli fungovať s vedomím, že moc si udržujú v atmosfére všeobecnej nedôvery. Dôveru nahrádzali čo najprísnejšou kontrolou a obmedzovaním samostatnosti a slobody. Všetci museli byť v Národnom fronte, všetci museli byť na jednotnej kandidátke, všetci museli hlasovať za stranícky vybraných a politicky preverených kandidátov.
Tento návrh ukazuje, že z principiálneho hľadiska nie sú slovenskí pravičiari demokrati, ale v skutočnosti sú učebnicoví boľševici. (Potlesk.)
Vážené kolegyne a kolegovia, niet pochýb, že toto znásilnenie demokracie má za účel stranícky kontrolovať prokuratúru. Je to pokračovanie doterajších krokov na stranícke ovládnutie súdnictva. Keď si uvedomím, kto je na čele rezortu vnútra, ako včera brutálne zasiahla polícia proti zákonne štrajkujúcemu odborárovi, ktorého musela odviezť záchranka do nemocnice, jasne sa vytvára obraz pokusu o autoritárske ovládnutie mocenských nástrojov v štáte.
Ak vám tak veľmi ide o to, aby ste mali svojho straníckeho šéfa prokuratúry, ak sa tak veľmi usilujete odstrániť zo Súdnej rady ľudí, ktorí vás neposlúchajú, tak iba s hrôzou očakávam, do akej miery pripravujete politické zneužívanie mocenského aparátu štátu proti svojim názorovým, politickým či spoločenským oponentom. Áno, umlčanie opozície, umlčanie nezávislých názorov a likvidácia slobody vo vnútri koalície i v spoločnosti, to všetko má byť cena, ktorú majú ľudia, občania platiť za naplnenie vašej túžby zostať pri moci a udržať inak neudržateľnú vládnu koalíciu pokope.
Vážené dámy a páni, pripájam sa ku kolegom, ktorí odmietajú podieľať sa na demontáži demokratických princípov v slovenskom parlamente, a preto v zmysle § 73 ods. 3 rokovacieho poriadku predkladám dva procedurálne návrhy.
Prvý, aby podľa písmena b) Národná rada nepokračovala v rokovaní o návrhu zákona, a ak toto uznesenie nebude schválené, tak navrhujem, aby Národná rada podľa písmena a) vrátila návrh navrhovateľom na dopracovanie.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)