16. schôdza

Neviem, či je vôbec nutné reagovať na pána poslanca Beblavého, ktorý prečítal to, čo mal napísané, zbabelo ušiel, zrejme cíti, že by nedokázal odpovedať na niektoré otázky, ktoré z pléna budú vyslovené na jeho vystúpenie. My sme si už zvykli, že predstavitelia koalície neustále omieľajú, opakujú a deklarujú, že vo všetkých oblastiach budú férovo obsadzovať, otvorene vyberať, transparentne konať atď., atď., ale skutočnosť je úplne iná. Každá jedna oblasť spoločenského života, ktorú postupne obsadzujete svojimi nominantmi, o takomto konaní nesvedčí, takže máme ozaj obavu, že či to transparentné, férové a výberové konanie vôbec aj v tejto oblasti bude.
A mimochodom, nielen pán poslanec Beblavý, ale aj pani ministerka, myslím si, že je slušné, keby ste oslovovali dotyčného funkcionára tohto zhromaždenia alebo Národnej rady Slovenskej republiky aj jeho funkciou. Je tu pán podpredseda parlamentu, pán Fico. My si nedovoľujeme nejakým spôsobom dehonestovať vašich nominantov, ktorí sú vo funkciách, či už podpredsedu, podpredsedov alebo predsedu. My vás tiež nenazývame, pani ministerka, členkou vlády, ale vám stále hovoríme, že pani ministerka spravodlivosti.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, naozaj neviem, či úplne dobre vediete túto schôdzu, lebo, pozrite sa na klub Slobody a Solidarity, ani ste im nedali prestávku na hygienické potreby, aj tak tu nikto nie je. Ale tak sa mení vlastne celý prístup k tejto, k tejto..., ale kľud, nebuďte nervózny, pán poslanec, no, však aj k vám sa dostanem. Proste toto je presne o tom, čo som hovoril, že ako sa mení vlastne pohľad na politiku, ako sa mení pohľad na transparentnosť. Ten, čo tu dnes najviac kričí na mňa, hneď po mne, tak v podstate, tiež mal plné ústa transparentnosti a hneď nato dal svojho tatka do vysokej funkcie. (Smiech v sále.) Čiže, to je presne to, my sa neobávame, pán poslanec Galbavý... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

...pán poslanec Galbavý, toho, že by ste snáď neboli transparentní... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

...transparentní pri výberových konaniach. Beblavý, pardon, Beblavý, ale faktom zostáva, niekto je nervózny, pán poslanec, ale pravda je taká, no, niečo ste sľúbili a iné robíte. A to platí aj tu, pri tomto zákone. Faktom zostáva, že, povedzte mi aspoň jedného jediného, koho ste poverili riadením funkcie a nevyhral vo výberovom konaní. To je náhodička, že? Všetkých, ktorých ste zo svojich straníckych centrál poverili, tak všetci zrazu vyhrali výberové konania. To už nikomu nevadí? To bolo rečí, že nebudú stranícke nominácie, to bolo rečí, že ich zverejníte, tie stranícke nominácie a stále ste sa k ničomu nedopracovali. A viete prečo? Lebo ste takí úplne tí malí potkani, ktorí sa pred pravdou hrozne schovávajú a keď už si nevedia pomôcť, tak jednoducho pripravia zákon, ktorý absolútne likviduje samostatnosť a nezávislosť prokuratúry, ktorej sa asi zjavne vy obávate. To znamená, my jej budeme radi čeliť tieto štyri roky, veľmi radi. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)(Hlasy z pléna.)

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem vám pekne, že ste mi umožnili hovoriť k tejto téme pred vami. Či už ste koaliční poslanci alebo opoziční, pretože to, o čom chcem hovoriť, sa bude vás týkať práve bez príslušnosti vašej farby.
Prepáčte mi, ale začnem odtiaľ, že nie som generálny prokurátor. Žiaľbohu, za to nemôžem, ale dostal som sa do nemilej situácie, že v podstate súboj o toto miesto a o tento zákon začal bez prítomnosti generálneho prokurátora. A to je práve asi na tom najhoršie. (Potlesk.)
Lebo tento zákon sa mal schvaľovať za prítomnosti nového generálneho prokurátora. On mal povedať, čo si myslí o tom. On mal vysvetliť svoju pozíciu a čo očakáva od prokuratúry. Chcem začať tým, že, a nechcem sa opakovať tým, čo povedali tu moji predrečníci, pretože oslovil som vás všetkých listom. Vysvetľujem pomerne podrobne, o čo tu vlastne ide podľa nášho názoru, spôsobom právnym. Nechcem zasahovať do vašich politických roztržiek, ani mi to vôbec neprináleží. Považujem to za diskusiu o inom, ale nie o právnych problémoch. Tento právny problém je veľmi vážny.
Súdy a prokuratúra v každom štáte sú veľmi vážna záležitosť. A ja si myslím, že ani v tomto štáte to nie je inak a nie je možné, aby zásadná zmena na súdoch a prokuratúre bola možná bez súhlasu opozície, koalície. Aspoň sčasti. Pretože každá zmena iným spôsobom, to znamená jednoduchou väčšinou, je dopredu odsúdená na neúspech. (Potlesk.)
Počuli sme tu slová o tom, že čo sa stane s prokuratúrou. Môj názor je na to jednoduchý. Ak bude schválený tento zákon takto, takýmto spôsobom, dôjde bez zmeny ústavy pokútnym spôsobom na zmenu prokuratúry na štátne zastupiteľstvo. To je jednoduché. Pretože, keď si pozriete tie oprávnenia, ktoré tu vychádzajú, ktoré bude mať minister spravodlivosti do jednotlivých komisií, to znamená personálne riešenie, disciplinárne riešenie, pokyny, smernice a tak ďalej, vám okamžite musia otvoriť oči, že tu sa zrazu bude nachádzať orgán, ktorý bude oprávnený do tohto zasahovať.
Vypočuli sme si tu ústavu, a teda pani ministerka povedala ústavný nález 12/98. Ja odpoviem z toho istého nálezu a z ústavy čl. 2 ods. 2: "Štátne orgány môžu konať len na základe ústavy a v jej medziach." Tak by som chcel vedieť, ak som sa nedočítal v ústave, kde sa vlastne nachádza, že ministerstvo spravodlivosti, ministerstvo obrany, ministerstvo vnútra, ministerstvo hospodárstva alebo niektoré iné ministerstvo je oprávnené zasahovať do činnosti prokuratúry? Kde to tam je napísané? Ja to stále neviem nájsť.
To znamená, že ak takýmto spôsobom sa dostane ministerstvo do tejto situácie, bude mimo ústavy. Tie zásahy do činnosti prokuratúry budú mimoústavné. Neviem to inak nazvať. Ak k tomu dôjde, nemám inú možnosť v tejto pozícii, pokiaľ nebudem generálny prokurátor, tak nemám inú možnosť, iba to napadnúť na Ústavnom súde. Ja v tejto situácii zodpovedám za ten rezort a zodpovedám teda aj za to, že či ten predpis sa bude dotýkať ústavných práv a postavenia prokuratúry, alebo nebude. Nemám tam inú možnosť. Ja by som sa ale rád tomuto vyhol a od začiatku som sa chcel tomuto vyhnúť, pretože som chcel komunikovať o tom zákone. Avšak boli sme v podstate postavení pred hotovú vec.
Keď vám dám ako príklad Ústav pamäti národa, ktorý tiež prechádza teraz novelou, a tam sa, prosím pekne, robí komisia z poslancov a z pracovníkov ústavu pamäti, nuž tak hádam sme si zaslúžili aj my takú komisiu, aby urobila analýzu, že čo teda treba alebo čo teda netreba zmeniť na prokuratúre. Ničoho takého som sa nedožil.
Nebol som pozvaný ani na vládu, ale naše stanoviská sú jasné. Niektorí vedia a ktorí si prečítali na našej stránke komparatistiku prokuratúr v podstate v celej Európe, tam je úplne jasne uvedené, že prečo, načo, začo. My túto otázku veľmi dlho a dávno sledujeme. Ale čoho sme sa dožili namiesto odpovedí? To, že nás označili za leninskú prokuratúru? Prosím vás pekne - a kedy sa dostala táto prokuratúra do ústavy? A z ktorého parlamentu? A kedy bol schvaľovaný zákon o prokuratúre? Takéto reči a takéto myšlienky jednoducho začali rozbíjať činnosť prokuratúry a nedotýkajú sa len činnosti generálneho prokurátora alebo jednotlivých káuz, na ktoré dúfam, že sa ma tu nebudete pýtať, prosím vás pekne, lebo vám nebudem na ne odpovedať. Čo s Hedvigou Malinovou? Čo s financovaním strán? Ja vám tu na ne neodpoviem.
Teraz hovoríme o tomto zákone. Ale to sú jediné kauzy, ktoré mohol niekto niekedy vyčítať, že teda prokuratúra to urobila tak alebo hentak. Lenže tam sú vždy možné dve riešenia. Nikdy nemôžeme vyhovieť obidvom stranám. To sa nedá. To nikdy žiadna prokuratúra neurobí. Urobí to štátne zastupiteľstvo.
Pozrite sa na Čechy. Máte tam dobrý príklad. Urobilo to aj štátne zastupiteľstvo v Poľsku. Už druhý rok je zase samostatnou prokuratúrou. Keď som sa bavil o tom s ministrom spravodlivosti Poľskej republiky, že prečo sa to tak stalo, sa zasmial a povedal mi v poľštine, lebo ja trošku rozumiem poľsky, že pán námestník, ale vám je to asi jasné, u vás sa to tiež musí diať. Tie tlaky z jednej strany a z druhej strany sa ukazovali potom na tom štátnom zastupiteľstve a neboli sme schopní sa dostať o krok ďalej.
Toto, dúfam, nikto z vás nechce. Prokuratúra odolávala vplyvom poniektorým politickým, že stíhajte toho, stíhajte tamtoho. Ak nechcete, aby to tak bolo, nech sa páči, máte pred sebou zákon. Lebo niektorí z vás sú teraz na strane koalície, ale, boh vie, kde budú za štyri roky, to ja neviem. Kde ja budem za pol roka, tiež neviem. Takže riešme problém tak, aby zostal po nás čistý stôl a aby nebol žiadny problém. (Potlesk.)
Dovolím si pristaviť sa pri niektorých veciach mimo môjho listu, ktorým som vás oslovil. A to zaoberanie sa jednotlivými problémami. To, že chýbala analýza, vidíte hlavne aj v takých veciach, ako sú priznanie zákonného oprávnenia ministrovi spravodlivosti vydávať stanoviská a ďalej vydávať tzv. negatívne pokyny. V tom liste uvádzame jednoznačne, že koľko ich teda vlastne bolo. Tých negatívnych pokynov bolo až tri za niekoľko rokov a aj to si dovoľujeme povedať, lebo my tie pokyny nerozlišujeme takýmto spôsobom, ale na zákonné a nezákonné. Pokyn na prokuratúre je vážna záležitosť. Pokyn sa dáva takmer zásadne písomne. Neexistuje inak. A prokurátor, ktorého sa to týka, môže namietať, že on má iný právny názor. A tým som skončil. Ja nemôžem ďalej urobiť nič s tým. Musím to dať niektorému inému prokurátorovi, ktorý teda bude s tým súhlasiť, alebo si to môžem urobiť aj sám. Nemyslite si, že sa mi to v mojej praxi nestalo. Jednoducho sa mi vzbúrilo celé oddelenie, že oni majú iný názor. Ale ja som ich nemohol znásilňovať. A to ani nikdy neurobím.
Všímajte si u nás ten systém, ktorý je uzavretý a u ktorého, jednoducho to nejde inak. My sme orgán činný v trestnom konaní a orgán činný v trestnom konaní sa nemôže chovať ako nejaká ukecaná baba. Ja nemôžem všetko prezradiť. Ja musím rozlišovať medzi tou a tou informáciou. A to je tiež ďalší omyl. (Potlesk.)
Keby sa urobila dostatočná analýza, tak by sa zistilo, že koľko bolo tých pokynov a čo sme vlastne tým chceli docieliť.
Stanoviská, prosím pekne, to je ich od troch do päť ročne. Čiže ak chce s nami ministerstvo robiť stanoviská, prosím, ja som sa nikdy nebránil. Ani žiadny generálny prokurátor predtým. Nikdy sa minister spravodlivosti neobrátil s podnetom na Generálnu prokuratúru, prosím vás, vydajte v tejto a v tejto veci takéto stanovisko. Lebo je to takýto právny problém. Jedine minulý rok, keď sa začali ukazovať spotrebiteľské zmluvy, tak na mňa útočilo ministerstvo spravodlivosti, že je taký problém, riešte to. Riešili sme ho. Aj keď nie vydaním záväzného stanoviska. Ale riešili sme ho prakticky, že sme zmenili prístup jednotlivých prokuratúr a prokurátorov. Na školení sme im vysvetlili, o čo ide. Čiže tieto veci sa dali pekne vyhovoriť, sa dali vyriešiť. Lebo my sme dávno presvedčení o tom, že niektoré veci treba u nás zmeniť. My sme mali pripravené kompletne skoro celé nové predpisy, lebo vieme veľmi dobre, kde sú chyby.
Momentálne je v móde transparentnosť, ale ja nemôžem chodiť s prokuratúrou ako na 1. mája s transparentom. To sa nedá, pretože ja niektoré veci nemôžem jednoducho predviesť na verejnosť. Zverejňovanie rozhodnutí, tzv. transparentnosť, tam prvé to mieri. Prosím vás pekne, ak budete mať vnuka alebo nebodaj dcéru, alebo malú vnučku, ktorú budú pohlavne zneužívať, no budete obrovsky nadšení, keď ona bude zverejnená v nejakom rozhodnutí, niekde v dôvodoch P. Š., ale každý bude vedieť, čo je to P. Š., lebo je to malé mesto, je to Stará Ľubovňa, je to Veľký Krtíš alebo čo.
Ja nemôžem jednoducho zverejňovať niektoré veci, ktoré sa dotýkajú osobnej cti niektorých ľudí. To je podľa môjho názoru odsúdeniahodné potom. Veď ak to má byť pre novinárov, tak to urobme ako v Nemecku. Máme predsa tlačového hovorcu, nech informuje. Takúto povinnosť máme. Ale to, aby sa zverejňovalo každé rozhodnutie, takéto niečo v celej Európe nikde na prokuratúrach nenájdete. Rozhodnutia Najvyšších súdov sa zverejňujú, to je pravda, ale za účelom, by som povedal, právne podstatným, to znamená, nachádza cestu, ak sú nejaké rozdiely v konaní. O toto práve ide, judikatúra, ale prokuratúra netvorí judikatúru, prokuratúra koná a obracia sa na súd, zásadne. Pri zastavovacích uzneseniach je možné aj v inej veci riešenie. Ja som dokonca uvažoval o tom, že napr. taká, som si pozeral štatistiky, taká sťažnosť proti vzneseniu obvinenia. Na 95 % ju zamietame.
Ja som už dávno u nás navrhol, dajme to súdom. Tam vyzeráme neobjektívne, pretože ak je to takéto vysoké zamietnutie a pozeral som si, podľa čoho to robia, no to nie je možné. Alebo zmeníme celý systém, buď to bude robiť iná prokuratúra, nadriadená, a nie ten istý prokurátor, ktorý dozoruje, alebo to budú musieť robiť súdy. Čiže my sme dávno uvažovali o takýchto veciach. My vieme v niektorých veciach, v ktorých sú slabiny, a práve preto som povedal, že tam mal byť nový generálny prokurátor, aby si povedal.
Naviac dovolil som si jednu vec, celú novelu som poslal tým, ktorí boli kandidáti na generálneho prokurátora. Ani jeden mi nenapísal, že tá novela je v poriadku, ale na moje prekvapenie pán Dr. Hrivnák mi napísal, že s ňou nesúhlasí v niektorých bodoch. Tak ja som bol prekvapený. Ale dobre, náhodou sa ukázal ako chlap a bol som spokojný, že povedal na rovinu, že toto nie, že tamto by nešiel už. Čiže preto to bolo o nás bez nás, lebo akosi pochopiť ten systém a zmysel, o čo tu ide, nazvať transparentnosťou? Aby som mohol do neho vniknúť? Veď to je vylamovanie zatvorených dverí.
Výberové konania, transparentnosť v bode 2. Stalo sa mi teraz pred mesiacom, keď som sa dostal do tejto nechcenej funkcie, že skončilo výberové konanie a ja som bol presvedčený, že na tú a tú funkciu je vhodnejší iný človek. Vzhľadom na to, že skončil ten človek vo výberovej komisii ako prvý, ja som musel podpísať, či som chcel, alebo nechcel, jeho prijatie na prokuratúru. Takto to skončilo. Takže to je odpoveď pre pána poslanca Beblavého na to, že čo je generálny prokurátor. Ak si niekto myslí, že generálny prokurátor je ako Boh, ktorý o všetkom môže rozhodnúť, je na omyle. A to je práve dôkaz. Tí okresní a krajskí prokurátori, ktorých chcú odvolávať za pár rokov. Tu sa zmenili traja generálni prokurátori, niektorí okresní prokurátori sú stále. Prečo asi? Keby mal niekto proti nim niečo, tak sa už odvolávajú.
Spomeňte si, ako to bolo, keď sa menili ministri spravodlivosti, ktorí okamžite odvolávali potom predsedov krajských súdov. Toto sa u nás nikdy nedeje. My hodnotíme ľudí podľa ich práce. Podľa výsledkov. Ja nemôžem mať hlupáka na prokuratúre. Okresného prokurátora alebo krajského prokurátora. Tým som skončil, pretože tá práca, ja to nemôžem zvládnuť. Generálny prokurátor je zodpovedný za činnosť prokuratúry nielen odborne, ale aj personálne, a ak mu zoberiete možnosť, aby zasahoval do personálnych vecí, prípadne aby mu zasahoval niekto iný, vlastne nabúravate jeho ústavné postavenie, jeho zodpovednosť za ten rezort. A čo povedal pán Beblavý ďalej, že minister to nepozná. To je omyl. Ministerstvá sú práve hierarchicky usporiadané orgány, teda monokratické, pretože minister zodpovedá aj právne, aj politicky za svoje ministerstvo. To mu nikto nemôže zobrať. A takisto v tejto pozícii je aj generálny prokurátor. Tak prečo mi zrazu, keď sa ministerstvám nezasiahlo do ich práv a povinností, by niekto zrazu mal zasiahnuť generálnemu prokurátorovi?
Zverejňovanie informácií. Okrem prokuratúry je množstvo orgánov činných v trestnom konaní. Ani jeden z tých orgánov nebude zverejňovať tie rozhodnutia, iba my. To je, prosím vás, čo za vyváženosť? Skúste mi to vysvetliť. Kde sa to nabralo, že zrazu vyšetrovateľ Policajného zboru, keď zastaví trestné stíhanie, nebude povinnosť zverejňovať a naša áno. Tak ako to je? Ale § 6 Trestného poriadku hovoril pre všetkých jasne a poriadne, toto a toto musíte zverejniť, ale nesmie to ohroziť ďalší priebeh trestného konania. A to je alfa a omega trestného konania.
Nebudem vás ďalej zdržovať svojimi vyhláseniami, ale chcem povedať jednu vec... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Boli tu reči, ktoré sa ma mimoriadne dotkli, že na prokuratúre bola atmosféra strachu. No, prosím vás pekne, ja vyzerám pred vami ako nejaký bubák, že budem strašiť svojich podriadených? Však kto ma pozná, môžete sa spýtať, ako ktorých som postrašil alebo nepostrašil. To vôbec nie je pravda! O tejto novele zrazu sa rozbehla nevídaná diskusia. Tých ľudí nebolo treba ani vyvolávať, ani organizovať zhromaždenia prokurátorov... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Do minúty skončím, pán predsedajúci.

Nikoho nebolo treba vyzývať, urobte zhromaždenie, urobte rady. Dokonca predsedu rady, veľkej Rady prokurátorov sme nevolali na vedenie alebo na porady, ktoré boli o tomto, pretože aby sme ho neovplyvňovali. Všetci sa rozhodli sami, žiadna atmosféra strachu, pretože radoví prokurátori vedia, o čo ide.
A už úplne posledná vec. Za najväčšiu chybu, a to považujem aj na súdoch, aj na prokuratúre, je zrušenie justičných čakateľov, pretože to je útok na budúcnosť. Súdy a prokuratúry, ak majú ísť len o krok ďalej a byť odborne lepšími, musia byť odborne lepšie pripravené na tom začiatku. Ja som ochotný sa vzdať prípravy čakateľov u nás, čo sme aj urobili a robí to Justičná akadémia, dokonca aj výberu. Nech to robí výberová komisia pri Justičnej akadémii, kde bude hoci jeden prokurátor, ale ja chcem, ako je zhruba v Nemecku systém, ktorý si môžete prečítať ako vyzerá, že tí najlepší z tých škôl idú tam, majú 1,5 priemer, dajme tomu, a tých najlepších, čo skončia najlepšie v tých skúškach, tí môžu byť sudcovia a prokurátori, ale z ulice nikdy nevyberiete odborníka. Ja nenaučím prokurátora robiť len tak.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Budeme hlasovať o pripomienke prezidenta a o zákone ako o celku. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o pripomienke pána prezidenta uvedenej v bode č. 4 spoločnej správy, ktorá sa týka účinnosti zákona.