16. schôdza

22.3.2011 - 6.4.2011
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vstup predsedajúceho

24.3.2011 o 15:05 hod.

Ing.

Milan Hort

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie v rozprave 14:54

Lucia Žitňanská
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec, áno, predstavila som novely Trestného poriadku a Trestného zákona, máme ambiciózne plány v programovom vyhlásení vlády aj v Pláne legislatívnych úloh. Ideme podľa nich. Zmeny, ktoré navrhujeme v trestných kódexoch, majú jeden jasný cieľ. A to je zrýchlenie trestného konania, zefektívnenie trestného konania, obmedzenie priestoru na obštrukcie obvinených a taktiež zlepšenie možnosti orgánov činných v trestnom konaní pri objasňovaní závažnej kriminality.
Než pôjdem podrobnejšie k zmenám, tak chcem povedať, že som naozaj veľmi rada, že návrhy týchto zmien vznikli po širokej odbornej diskusii, v rámci ktorej sa nám podarilo nájsť zhodu na mnohých dôležitých opatreniach, a to tak medzi sudcami, prokurátormi, ministerstvom vnútra, ako aj medzi advokátmi. A to považujem naozaj za veľmi kľúčové. A možnože aj po tohtotýždňovej debate, ktorú som tu absolvovala kvôli novele zákona o prokuratúre, musím povedať, že v pracovnej rovine tá komunikácia s Generálnou prokuratúrou a so zástupcami prokuratúry na takýchto predpisoch, ako je novela Trestného poriadku, kontinuálne prebieha a tá spolupráca je úplne štandardná.
K zrýchleniu trestného konania a obmedzeniu obštrukcií sa vyjadrím príkladmi, pretože ide o súbor zmien, ktoré v celej tej celistvosti by mali dosiahnuť zefektívnenie trestného konania. Napr. novela výslovne stanovuje zodpovednosť obvineného za včasnosť zvolenia obhajcu, ako aj včasnosť podania žiadosti o jeho ustanovenie. V praxi bude toto ustanovenie znamenať, že súd nebude musieť odročiť pojednávanie napr. kvôli rýchlej zmene advokáta a odvolávaniu na to, že si potrebuje naštudovať spis, keď si obvinený zmenil advokáta napr. deň pred pojednávaním. V záujme zrýchlenia konania sa posúva hranica trestnej sadzby trestných činov pre vykonanie hlavného pojednávania bez prítomnosti obvineného z piatich na desať rokov, čo citeľne rozšíri okruh osôb, na ktoré sa táto možnosť bude môcť vzťahovať. Z ďalších zmien v Trestnom poriadku je potrebné spomenúť napr. zavedenie tzv. fikcie doručenia písomnosti v prípadoch, ak sa zásielka vráti z miesta adresy, ktorú uviedol obžalovaný s tým, že adresát je neznámy. To znamená, ak obžalovaný uvedie do spisu adresu na doručovanie, tak pokiaľ tam si nepreberá zásielky, tak bude platiť fikcia doručovania. Týmto opatrením sa dosiahne zjednodušenie doručovania, ako aj rozšírenie možnosti konania v neprítomnosti, ak je zásielka nepreberaná. Okrem ďalších zmien k zrýchleniu konania prispeje aj možnosť uzavretia dohody o vine a treste priamo v konaní pred súdom na začiatku hlavného pojednávania bez toho, aby sudca musel vec vrátiť prokurátorovi, ale napr. aj možnosť ustanoviť náhradného obhajcu už v prípravnom konaní. Rýchlejšiemu konaniu môže tiež pomôcť aj zrušenie povinného predbežného prerokovania obžaloby na verejnom zasadnutí.
Na pojednávaniach sa ďalej stanovuje možnosť čítania listinných dôkazov len v rozsahu relevantnom pre účely trestného konania.
Chcela by som povedať na záver, že zmeny, ktoré navrhujeme v trestných kódexoch, vnímam ako dôležité pokračovanie v budovaní dôveryhodnosti a efektívnosti justície, v tomto prípade trestnej justície, zrýchlenie trestného konania je podstatným a dôležitým krokom v záujme štátu, v záujme spravodlivosti ako takej a pocitu spravodlivosti, neposlednom rade v záujme poškodeného a nakoniec aj v záujme obvineného, pretože je dôležité, aby všetci sme sa čo najskôr v prípade trestného činu dopracovali ku konečnému rozhodnutiu. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

24.3.2011 o 14:54 hod.

doc. JUDr. PhD.

Lucia Žitňanská

 
Poslať e-mailom

Vstup predsedajúceho 14:54

Milan Hort
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem.
Pán poslanec, netreba položiť otázku? (Reakcia poslanca.) Bolo to naozaj vyčerpávajúce.
Takže, pani ministerka, ďakujem aj vám.
A budeme teraz pokračovať šiestou otázkou, ktorá je opäť od pána poslanca Richarda Oravca. A je na podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky Ivana Mikloša a znie: „Pán minister, pred pár dňami ste v Bruseli pre Slovensko vyrokovali o 17 % nižší príspevok do eurovalu, než sa podarilo predchádzajúcej vláde. Aké dôsledky bude mať táto úspora v konkrétnych číslach?“
Pán podpredseda vlády, nech sa páči.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

24.3.2011 o 14:54 hod.

Ing.

Milan Hort

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie v rozprave 14:54

Ivan Mikloš
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, celková hodnota eurovalu, ktorá vznikne sčítaním kešovej platby, teda platby v hotovosti, kapitálu na požiadanie a garancií bude 700 mld. eur tak, aby efektívna úverová kapacita bola najmenej 500 mld. eur. A zároveň 80 mld. eur bude zložených v hotovosti.
Čo sa týka distribučného kľúča, bola vyrokovaná zľava, resp. nový kľúč, ktorý znamená zľavu 17 %, teda viac ako šestina, takmer pätina z toho pôvodného kľúča. Čiže ak to prepočítame, tak vlastne to znamená nasledovné úspory.
Čo sa týka kešovej platby, je to úspora 133,6 mil. eur. A zaplatiť by sme v tých štyroch rokoch mali 659 mil. eur. Keby sme brali celú sumu, tých 700 mld. eur, teda celý ten súčet hotovostných platieb kapitálu na zavolanie a garancií, tak potom dosiahnutá úspora tým, že sme vyrokovali lepší kľúč, je 1,169 mld. eur, úspora Slovenskej republiky v súčte týchto vecí. Takže naozaj ide o zásadnú úsporu. A nebolo to jednoduché. Nebolo to jednoduché aj preto, že ostatné, najmä pôvodné členské krajiny eurozóny argumentovali tým, že ten kľúč, ktorý sa použil pri gréckej pôžičke a ktorý sa použil aj pri ochrannom vale, bol predsa dohodnutý predtým. Bol dohodnutý aj Slovenskou republikou, pretože vtedy ho Ján Počiatek a Robert Fico akceptovali. Takže o to ťažšie bolo dosiahnuť túto zmenu. Ale dosiahli sme ju práve preto, že sme na to upozorňovali, že sme argumentovali, že sme predkladali návrhy. Ja som o. i. napísal list predsedovi Eurogroup Jeanovi-Claudovi Junckerovi a všetkým ministrom financií a opakovane sme túto otázku otvárali. Neskôr sme získali aj ďalších spojencov v členských ďalších krajinách, nových krajinách eurozóny, ale aj nečlenských krajinách eurozóny a nakoniec sa podarilo dosiahnuť výraznú zľavu vo výške 17 %. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

24.3.2011 o 14:54 hod.

Ing.

Ivan Mikloš

 
Poslať e-mailom

Vstup predsedajúceho 14:54

Milan Hort
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Treba doplňujúcu otázku? (Reakcia poslanca.) Nie.
Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.
A teraz pristúpime k otázke č. 7, ktorá je od pána poslanca Ivana Štefanca, ktorého vidím v sále. A je adresovaná podpredsedovi vlády a ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pánovi Jozefovi Mihálovi. Otázka znie: „Pán minister, plánujete zmeny v porozchodovej starostlivosti o dieťa medzi matkou a otcom?“
Nech sa páči.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

24.3.2011 o 14:54 hod.

Ing.

Milan Hort

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Zodpovedanie otázky 14:57

Jozef Mihál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán poslanec Štefanec, je zrejmé, že otázka smeruje primárne k striedavej starostlivosti a že je to otázka mimoriadne aktuálna, o čom svedčí aj práve prebiehajúca aktivita Ligy otcov tu na pôde Národnej rady Slovenskej republiky.
Rezort práce, sociálnych vecí a rodiny je jedným z rezortov, ktorý sa touto problematikou zaoberá. Opatrenia, ktoré realizujeme, sa dajú rozdeliť do dvoch rovín.
V prvom rade je to legislatívna rovina, kde bolo potrebné zareagovať na novelu zákona o rodine, účinnú od 1. júla 2010, ktorou bol do nášho právneho poriadku zavedený inštitút striedavej starostlivosti. Nakoľko systém sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately bezprostredne nadväzuje na oblasť rodinného práva, je potrebné urobiť legislatívnu zmenu aj v právnej úprave sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, konkrétne v časti výkonu funkcie kolízneho opatrovníka. Práve včera som uviedol na tejto pôde v prvom čítaní návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Súčasťou tohto návrhu zákona je v článku VI aj návrh na zmenu a doplnenie zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele. Navrhujeme o. i., je to bod 1 k § 20 ods. 2, doplnenie súčasnej právnej úpravy výkonu funkcie kolízneho opatrovníka tak, aby bolo jednoznačne zrejmé, na zisťovanie akých skutočností sa musí orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka zamerať, a to ako pri zisťovaní rodinných pomerov na účely rozhodnutia súdu, tak pre formulovanie vlastného návrhu v konaní pred súdom. Tu je potrebné zdôrazniť, že kolízny opatrovník zastupuje v postavení účastníka konania v konaní pred súdom dieťaťa nie matku a nie otca, ale samotné dieťa. Konkrétne navrhujeme, aby orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pri zisťovaní pomerov na účely rozhodnutia súdu vo veciach úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu podľa zákona o rodine zisťoval informácie o spôsobilosti obidvoch rodičov osobne vychovávať dieťa. Ďalej sa zisťuje záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa, zisťujú sa názory obidvoch rodičov na zaistenie potrieb dieťaťa v prípade osobnej starostlivosti o dieťa obidvomi rodičmi, a to aj vtedy, keď len jeden rodič prejaví záujem o osobnú starostlivosť o dieťa obidvomi rodičmi. A ďalej navrhujeme, aby sa posudzovala aj možnosť osobnej starostlivosti o dieťa obidvomi rodičmi s prihliadnutím na záujmy dieťaťa, na zaistenie potrieb dieťaťa a na názor dieťaťa.
Druhou rovinou je rovina výkonu. Tu veľkú pozornosť o. i. venujeme mediácii ako odbornej metóde na uľahčenie riešenia konfliktných situácií v rodine. Podľa právnej úpravy ak orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zistí, že dieťa, rodič alebo osoba, ktorá sa osobne stará o dieťa, potrebujú pomoc z dôvodu, že nie sú schopní riešiť problémy v rodine alebo konflikty v rodine či nie sú schopní prispôsobiť sa novej situácii v rodine vrátane konfliktov spojených s rozchodom rodičov, tak tento orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately navrhne ako súčasť vykonávaných opatrení mediáciu. Táto možnosť tu je už od roku 2009. Avšak kolegovia z úradov práce sociálnych vecí a rodiny nemali akreditovanú odbornú prípravu mediátora. Totižto výkon mediácie si vyžaduje istú odbornú prípravu. Zároveň treba povedať, že externé zabezpečovanie mediácie sa vzhľadom na to, že sa vyžaduje úhrada od klientov v praxi, neosvedčilo. Je preto potrebné zabezpečiť sebestačnosť orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na vykonávanie mediácie. Preto aktuálne prebieha akreditované vzdelávanie zamestnancov, orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Sú tu konkrétne čísla, 36 kolegov prípravu už absolvovalo a ďalších 37 sa vzdelávacej aktivity aktuálne zúčastňuje. V súčasnosti tiež prebiehajú krajské pracovné stretnutia orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, sudcov, psychológov a súdnych znalcov z jednotlivých regiónov Slovenska na tému porozchodová starostlivosť pre dieťa, na ktorých si vymieňajú a porovnávajú skúsenosti a riešia problémy v tejto oblasti.
Téma striedavej starostlivosti bude podľa našich informácií aj jednou z hlavných tém pravidelného spoločného pracovného stretnutia zástupcov rezortu spravodlivosti, sudcov a zástupcov rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny. Toto stretnutie organizuje ministerstvo spravodlivosti.
Vzhľadom na skutočnosť, že sa na Slovensku jedná o pomerne aktuálnu tému, je tiež od 1. januára tohto roku zavedený monitoring vývoja situácie. Sledujú sa základné ukazovatele, ktoré budú pravidelne štvrťročne komplexne hodnotené. A zistenia budú využité pri príprave návrhov zmien a doplnení právnej úpravy sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorú plánuje ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny predložiť v roku 2012.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

24.3.2011 o 14:57 hod.

RNDr.

Jozef Mihál

 
Poslať e-mailom

Vstup predsedajúceho 15:05

Milan Hort
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán minister.
Pýtam sa, či je doplňujúca otázka. (Reakcia poslanca.) Nie.
Ďakujem pekne za odpoveď.
Budeme pokračovať otázkou č. 8. A je od pána poslanca Igora Chomu, ktorý je v sále. Otázka je na 1. podpredsedu vlády a ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky pána Jána Figeľa. Otázka znie: „Pán minister, prečo musí Slovenská republika trpieť vaším nezmyselným rozhodnutím zastaviť výstavbu diaľnic? Robíte tomuto štátu a jeho obyvateľom zle. Kedy s tým chcete prestať?“
Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

24.3.2011 o 15:05 hod.

Ing.

Milan Hort

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Zodpovedanie otázky 15:06

Ján Figeľ
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, ctená snemovňa, no tieto otázky s týmto wordingom alebo slovnými spojeniami boli používané v tejto snemovni v posledných mesiacoch často. Dokonca boli osobitné rokovania, osobitná schôdza. Pán poslanec, viete, čo sme zastavili? Megakšefty, megakšefty niektorých, niekoho, mecenášov. Môžete sa k tomu hlásiť, ja vám v tom nebránim. A zastavil by som to aj dnes, keby to dnes bolo aktuálne. Na Slovensku sa nedá takto gazdovať, lebo naozaj to bola cesta do neudržateľného stavu alebo, inak vyjadrené, maďarská cesta do Grécka. Poviem príklad, ktorý je zaujímavý a aktuálny, lebo budujeme cestu pod číslom R4. Nazýva sa aj Via Carpatia. Smeruje z Litvy dole do Solúna, do mesta Thessaloníki. Iba Gréci majú vybudovanú svoju časť, my ostatní sa o to snažíme. Momentálne Košice – Milhosť je súčasťou Via Carpatie budovaná ďalej, pôjde aj o obchvat Prešova. Gréci to už majú hotové a štát kolabuje. Toto bol scenár, ktorý som zastavil alebo sme zastavili. Alebo keď chcete, opakujte tieto zvraty aj s vaším pánom predsedom. To, čo sa deje, je nie hľadanie alternatívy, ale rozvíjanie tejto alternatívy. Ak sme začali možno menej, než by sme si želali, tak je to preto, lebo pripraveného toho nebolo dosť, resp. bolo to zdanlivo pripravené, ale v tých balíkoch. Prvý balík napr. ani dodnes by nebol spustený, lebo povolenie na jeden z úsekov spomedzi piatich doteraz Európska komisia nedala. A tým pádom by nebola dala ani financovanie Európska investičná banka. Bolo potrebné vykonať aj revíziu projektov, aj ich prevzatie, a pripraviť dokumentáciu pre ponuky, čo sa teraz deje a postupne prebieha. V tomto čase už prebiehajú súťaže na dva úseky, pri Levoči, teda Jablonov – Jánovce, v priebehu nasledujúcich týždňov príde do súťaže ďalší úsek pri Prešove a následne ďalšie úseky na diaľnici D1.
Vyjadrím sa však k výstavbe. My sme od volieb dali do výstavby plný profil na juh od Košíc, smerom na maďarské hranice, Košice – Milhosť, kde po prvýkrát vyhrala najlacnejšia ponuka zo súťaže, a nie tie predražené. Začali sme v novembri výstavbu druhého profilu alebo ľavej strany diaľnice D1 pri Studenci na Spiši, kde sme znížili predtým podpísanú cenu o 10 %. To znamená viac než 3 mil. eur. Je to na krátky úsek, vyše 5 kilometrov, ale aj to sú cenné a významné peniaze. Opravili sme viaceré úseky, napr. pri Svidníku, ale aj ten pri Studenci na pravej strane, ktorý bol najrýchlejšie otvorený, aj najrýchlejšie zavretý, na Slovensku.
Takže keď porovnávame realitu. Tak za tejto vlády sme za pol roka, pán poslanec, za pol roka, zahájili výstavbu vo väčšom rozsahu než vy za jeden a pol roka, za pol roka vo väčšom rozsahu než vy za jeden a pol roka. Pán Choma, nie slová, ale skutky rozhodujú. A dajte nám aj čas, aby sme porovnávali väčšie obdobia, než je obdobie pol roka. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

24.3.2011 o 15:06 hod.

Ing.

Ján Figeľ

 
Poslať e-mailom

Vstup predsedajúceho 15:06

Milan Hort
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.
Čas, ktorý bol určený pre hodinu otázok, vypršal. A pretože treba prepnutie nahrávacieho systému, vyhlasujem teraz technickú prestávku do 15.15 hodiny. O 15.15 hodine budeme pokračovať prerušeným rokovaním o návrhu poslancov pána Fronca, Hrušovského, Abrhana, ktorý máte ako tlač 181. Je tam prihlásený v rámci rozpravy pán minister Jurzyca a potom ešte pán poslanec Fronc. Vyhlasujem prestávku do 15.15 hodiny.

(Technická prestávka.)

(Po prestávke.)
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

24.3.2011 o 15:06 hod.

Ing.

Milan Hort

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vstup predsedajúceho 15:11

Milan Hort
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní tretieho dňa 16. schôdze Národnej rady v prerušenej rozprave v druhom čítaní o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca, Pavla Hrušovského a Pavla Abrhana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Je to tlač 181.
Prosím teraz navrhovateľa Martina Fronca a spoločného spravodajcu Miroslava Beblavého, aby zaujali miesta pre nich určené.
Pôvodne v prerušenej rozprave chcel v zmysle § 28 ods. 3 vystúpiť pán minister Jurzyca, ale vzdal sa svojho vystúpenia.
Chcem sa spýtať, pán navrhovateľ, chcete v rozprave alebo v záverečnom slove vystúpiť. (Reakcia navrhovateľa.) Dobre.
Takže vyhlasujem rozpravu v tejto chvíli za skončenú.
A pán navrhovateľ pán poslanec Fronc chce vystúpiť v záverečnom slove, kde chce zaujať stanovisko k rozprave. Nech sa páči.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

24.3.2011 o 15:11 hod.

Ing.

Milan Hort

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie 15:20

Martin Fronc
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Musím na začiatok povedať, že pán kolega Čaplovič ma toľkokrát citoval, že niektorí si už možno mysleli, že som prestúpil k SMER-u. Ja viem, že by to bola bomba, ale vo svojom vystúpení, ako to ukážem, to predsa len tak nie je.
Hlavný dialóg sa tu rozbiehal stále o tom, že kto zaviedol spoplatnenie. No ja vôbec nemienim prevracať históriu. A nemienim hovoriť, že som nechcel dať čiastočné spoplatnenie maximálne do 20 % nákladov, tak to bolo v zákone, s kompenzáciami, ktoré boli sociálne štipendiá, prospechové štipendiá, štátom garantované nízko úročené pôžičky, ktoré, keď by bol niekto chudobný celý život, tak ani by nemusel splatiť. Takto to bolo nastavené. A myslím, že to život ukázal, že to nebolo zle nastavené. Ale vec je, že keď Ústavný súd 26. mája rozhodol, tak ako rozhodol, že pozastavil tie jednotlivé články a ten jeden, ktorý sa týka práve platenia externých študentov, tak vlastne situácia, ktorá zostala, je taká, že zostalo spoplatnenie externého štúdia. Preto nedá mi trošku takisto nepoužiť bonmot, ak ste hovorili, že chceme to spoplatniť. Tak musím povedať, že vy ste to urobili.
A druhá vec je, a to by som rád predsa len povedal, pretože stretol som sa s novinármi, ktorí sa na viaceré veci pýtali, a musím povedať, že kolega exminister Mikolaj dokáže veci tak povedať, že ich naozaj zmätie. A to predsa nie je tak, ako to zaznelo, ako mi hovorili. Teda reprodukujem to, čo som počul a na čo sa ma pýtali, že však vysoké školy podľa toho zákona, podľa tej tvojej novely nemusia vyberať poplatky. Veď nikto im to neprikazuje v zákone. No tak to je taká argumentácia, ako keď pôjdeš ráno, predpokladám, ako vzorný manžel na nákup, rožky čerstvé a tak ďalej a tiež v obchode nemusia pýtať od teba peniaze. Nikto to nemusí zobrať, ale majú to uzákonené a jednoducho o tom to je. Nikdy v zákone nikto nehovoril, že musia vysoké školy vyberať poplatky. Nikde to tak nebolo. A to sa tak ani nerobí. Akurát v zákone bolo povedané, že sa nevyberá to, že sa im v tom zatiaľ bránilo. Tak len touto tvojou novelou sa to zaviedlo.
A k tomu, kde som ja mal výhrady, a to veľké výhrady, že to bolo nespravodlivé, však mohol by som citovať, nespravodlivé voči mnohým a hlavne nespravodlivé v tom, že tí chudobní sa ocitli často, aj keď boli talentovaní, v situácii, že na niektoré študijné odbory, ktoré sú lukratívne, nechcem povedať, že je to zamestnaním, že potom veľa zarábajú, to nemusí byť len to, ale spoločensky lukratívne, farmácia, medicína, architektúra a z vysokej školy dopravy a spojov, terajšej Žilinskej univerzity pilotný smer ap., tak podľa týchto poplatkov nemali tú šancu, pretože tam boli povolenia hraníc, stotisícročne ročne, pol milióna minimálne za štúdium len na poplatkoch. Kto z chudobných by si to mohol dovoliť? Touto úpravou sa zaviedla podľa mňa vtedy veľká nespravodlivosť. Ústavný súd, chvalabohu, rozhodol, ako rozhodol.
Ale teraz, prečo ja som sa tak usiloval o túto novelu, a to pomerne rýchlo.
No to, čo pokladám za dôležité, ak už sú tam zavedené tie externé poplatky, lebo môžete povedať, že však ich zrušte, zákonnú novelu dáme a tak ďalej, no tak ich zrušme, keď dnes to znamená okolo 20 mil. až 25 mil. eur, to znamená, že minimálne okolo 600 mil. korún, ktoré dnes majú vysoké školy v príjmoch z tohto, kto im nahradí, pýtam sa, znamenalo by to len to, že by si to nahrádzali s veľkou pravdepodobnosťou v ešte väčšej miere tými škaredými, hnusnými, neviem to inak nazvať, a darebnými spôsobmi vyberania poplatkov cez rôzne inštitúcie, cez rôzne darovacie zmluvy, nechutné darovacie zmluvy a podobným spôsobom, no tak to hádam nikto z nás nechce, ja nepodozrievam, že to by niekto chcel aj zo súčasnej opozície, to, si myslím, nik nechce, za kľúčové v tejto úprave, je to, čo tu je urobené po dohode s ministerstvom, že ročné školné v študijných programoch v externej forme štúdia nesmie prekročiť sumu maximálneho ročného školného, ktorú na príslušný akademický rok ustanoví ministerstvo opatrením. Čiže to je legislatívny krok.
A ďalej, maximálne ročné školné v študijných programoch v externej forme štúdia je odvodené od dotácie na uskutočňovanie akreditovaných študijných programov. Ja si myslím, že toto je kľúčové, aby sa nestalo, ja nechcem povedať, že všetky vysoké školy to urobia, ale viete za tie roky, čo sa všetko dialo na vysokých školách, že by sa zase, keby toto tu nebolo, niekde stalo naozaj, poviem neuveriteľné, bezbrehé obohacovanie sa niektorých.
Takže toto pokladám za kľúčové. A preto si myslím, že to bolo dôležité čím prv. Žiaľbohu, to nie je včas už teraz. Podľa mňa to nie je včas, pretože vieme dobre, že prijímacie konanie keď sa koná, musia byť vopred stanovené podmienky. A súčasťou je tu aj výška poplatku. A akademický rok, ktorý teraz nasleduje, 2011/2012, to už dobre nechytí. No ale, žiaľbohu, ten legislatívny proces bol predsa len trochu dlhší, ako je to štandardne.
Čiže to je k tejto veci, nechcem sa ďalej o nej rozširovať.
Druhá vec je, ktorú pokladám za dôležitú, povedať, v tých zmenách, ktoré sme tam doplnili. A nevidím tu kolegu Kolesíka, lebo mal nejaké výhrady. No ale poviem, ja to rešpektujem. A som mu aj vtedy povedal, že to, čo navrhuje, pokladám za rozumné a že v tej veľkej novele vysokoškolského zákona by sme to urobili. Ale toto je akútna záležitosť. Stala sa chyba, niekde sa stala chyba. A jednoducho SANET sme krvopotne budovali. Budovali sme to z peňazí rezortu školstva. Nikdy to nebol bohatý rezort. On mal veľa hladných krkov. Možnože sa z vás niekomu zdá, že má veľký rozpočet. Ale na tie krky to je veľmi málo často. Ale po 50 mil., 100 mil. korún vtedy, 2 mil., 3 mil., 4 mil. eur ročne sme dávali na SANET. A vybudovala sa sieť, ktorá nie na Slovensku bola hodnotená. Akademická sieť SANET bola hodnotená ako jedna z desiatich najlepších akademických sietí na svete, a to sieť, ktorá bola budovaná už vtedy na nasvietených optokábloch. Nemá žiadne problémy s prenosovou rýchlosťou. Viete čo? Poviem, že je to sieť, kde poplatky, ktoré za to platia tí, ktorí sú do toho zapojení, sú desaťnásobne menšie ako tie, ktoré platia a platíme cez iné oficiálne inštitúcie, podniky, nechcem ich menovať tuná. Takže to nie je žiaden podnik, ktorý by bol takpovediac podnik na nejaký tunel peňazí. SANET bola založená na základe občianskeho združenia nadšencov, naozaj nadšencov, ako sú prof. Horváth a aj niektorí ďalší. A tento SANET by sa inak ocitol v situácii, že by nemohol dostať dotáciu priamo, musel by dostať financie iným spôsobom. Mohlo by sa nám stať, že v apríli jednoducho prestane fungovať, vypne. A to je celouniverzitný sektor. To znamená všetky vysoké školy, verejné určite. To je ministerstvo. To sú, prosím vás, stovky už dneska základných škôl. To sú dneska mestá, ktoré sú na to napojené. A tento SANET, myslím si, je vec, kde by bolo treba, aby nemala problémy, nič viac, nič menej. O tejto zmene je tam navyše doložené, o ktorej sme sa tu bavili. A si myslím, že je naozaj urgentné, aby sme to urobili. Nakoniec, takto dotácie dostávajú, viete, všetci športovci a podobne. A SANET tieto veci si zaslúži, celkom iste, aj svojou minulosťou. Čiže to je druhá poznámka.
Tretia poznámka je k tým štipendiám, ktoré sú tam. No ja už nebudem hovoriť, pretože kolega Beblavý sa k tomu vyjadril. A istým spôsobom pochválil, že to existuje. Ja pokladám za dôležité a pre mňa je uspokojujúce to, že keď niečo prežilo už niekoľko vlád a že to funguje ďalej, tie motivačné štipendiá majú svoj zmysel. A nemám s tým problém, že ich budú dostávať aj externisti, pokiaľ budú dosahovať dobré výsledky. (Ruch v sále.) Ja viem, že krútiš hlavou. S týmto, či externé štúdium rovnocenné je alebo nie je, no mám dlhodobo problém. Ja si myslím, že to tak nie je. A nie je ani tak dôležitá tá forma, ale ten spôsob, čo sa tam deje, koľko je tam kontaktnej výučby. Externé štúdium dnes na Slovensku je niečo unikátne, externé inde je tzv. čiastočný študent, part-time, že si postupne zapíše tento študent normálnym spôsobom všetko ostatné ako denný študent, akurát si to nerozloží na 5 rokov, povedzme, ale na 7 či 8 rokov, ale všetko normálne absolvuje. V tom je rozdiel. A v tomto externé štúdium dneska je na Slovensku, vnímam, veľký problém, ale dobre, nech aj oni to dostanú.
Čo pokladám za dôležité v tejto veci? Aby ministerstvo následne potom urobilo usmernenie. Však to môže robiť, pretože ono vlastne robí dotačné zmluvy, istým spôsobom znovu s vysokou školou, o tom, akým spôsobom tie peniaze na čo použije vysoká škola. A to usmernenie musí byť také, aby tie čiastky išli podľa študijných programov. No, viete, keď to bude len podľa výsledkov A, B ap., ohodnotenia tých študentov, tak na jednej vysokej škole, konkrétne na fakulte, sa stane s veľkou pravdepodobnosťou, že tam majú študentov, na takej pôsobil som aj ja a som tam materský pracovník, informatikov, kde je to mimoriadne náročné štúdium, nie veľké, a potom sú tam študujúci, poviem to tak, aby som sa nedotkol niektorého študijného programu, verbálne disciplíny študujúci. A určite by to skončilo inak tak s veľkou pravdepodobnosťou, že tie verbálne disciplíny by získali len tí študenti, v podstate to ohodnotenie. To by neplnilo tú funkciu. Tá funkcia je, aby to študenta motivovalo dosahovať výsledky, aby to nebolo len o tom, že áno, s odretými ušami skončil štúdium, ale skončil ho, že však to nie je podstatné. Žiaľbohu, často to takto funguje. A motivačné štipendium v tomto smere, myslím si, svoj účel plní a musí byť takto nastavené. To ja očakávam od ministerstva školstva, že toto urobí. A budem to sledovať.
Čiže to sú moje vyjadrenia k rozprave.
Na záver ja som pokladal aj za povinnosť, aby som sa k celej veci vyjadril, pretože podľa legislatívnych pravidiel pokiaľ sa dejú zmeny v novele zákona, týkajú sa iných paragrafov ako predkladateľom otvorených, tak to má byť so súhlasom predkladateľov. A teda tuná deklarujem, že všetky tieto návrhy sú so súhlasom predkladateľov, prekonzultované s tými, ktorí to položili. A je to po dohode a na základe konzultácií s ministerstvom školstva. Čiže všetky tieto zmeny odobrujem ako jeden z predkladateľov. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie

24.3.2011 o 15:20 hod.

doc. Mgr. PhD.

Martin Fronc

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom