16. schôdza

Pán poslanec Viskupič, sú veci, ktoré proste nevysvetlíte. Princíp a zmysel tajnej voľby v personálnych otázkach je rovnaký, či už ide o hlasovanie v poslaneckom klube, alebo v pléne parlamentu. Jednoducho má zmysel vtedy, keď majú tí hlasujúci sa cítiť slobodne, keď sú na jednej strane pod nátlakom nejakej osoby, ktorá im je vyššie postavená. A je zaujímavé, že ste to vedeli a chápali pokiaľ išlo o vaše hlasovanie v poslaneckom klube. A to, že tam bol nátlak predsedu Sulíka, to všetci vieme. Ale zrazu v pléne sa už taký slobodný cítiť nechcete, hoci možno by ste sa vy aj rád cítili, ja neviem, nevidím vám úplne do duše, ale jednoducho z hľadiska cieľa tejto koalície zhmotniť sa prokuratúry a spolitizovať ju, sa o tú slobodu sám dobrovoľne pripravujete a je smutné, že sa to snažíte ešte nejakým spôsobom vysvetliť a obhájiť.
Nie, dnes je to o slobodnom a demokratickom Slovensku a vaším rozhodnutím, vašou zrazu zmenou uprostred pravidiel hry posúvate Slovensko niekde inde, smerom k tej nedemokracii. Tak je to, pán poslanec Viskupič, a naozaj tú vec s tým tajným hlasovaním nevysvetlíte, neobhájite.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, dámy a páni, ja už som k tejto problematike návrhu zákona, novely zákona o rokovacom poriadku vystúpil aj v prvom čítaní a snažil som sa uchopiť niektoré politické rozmery a podstaty, ktoré nakoniec rezonujú aj pri rozprave v druhom čítaní, ale predsa len mi dovoľte zaujať niekoľko stanovísk a venovať sa tak trochu procedúre, pretože tú považujem tiež za veľmi dôležitú.
Nedá mi však, aby som tiež nepoužil niekoľko zrozumiteľných príkladov. Tak ako je Picassova Guernica zhmotnením zla, násilia, smrti, strachu a depresie, pretože je to abstrakcia obludnej podstaty doby, kedy vznikala, tak aj tento váš zákon, ak ho prijmete, bude tou abstrakciou a zhmotnením vašich obludných predstáv o výkone moci, o zneužívaní mechanizmov moci a o devastácii Národnej rady a parlamentarizmu.
Viete, ľudský mozog má našťastie od prírody tú danosť, že vie abstrahovať, obzvlášť v 21. storočí, keď žijeme vek neuveriteľného nárastu informácií, je asi veľmi dôležité pre každého z nás, a pre politikov obzvlášť, mať schopnosť abstrahovať a vystihnúť podstatu, čo, žiaľ, sa niekedy stáva, že nie vždy sa z tejto podstaty stanú symboly. Ale som presvedčený a zopakujem to ešte raz, že ak prijmete tento zákon a ak dovolíte takýmto obludným spôsobom deformovať právny systém Slovenskej republiky, navždy, ešte raz to zopakujem, navždy zostanete tým symbolom zla, deformácie, antidemokracie a neschopnosti načúvať a abstrahovať tým prirodzeným humánnym spôsobom.
Ale poďme k tej podstate, viete, tá procedúra je v legislatíve tiež formou abstrakcie. Všetky procedúry v legislatívnom poriadku, nakoniec aj v rokovaní Národnej rady sú len abstrakciou legislatívnej podstaty, podstaty vzťahov, hodnôt a, samozrejme, aj sankcií. A ak niekto nie je schopný pochopiť tento význam, nie je schopný ani formulovať štandardné návrhy zákonov. A toto je ten prípad.
A ja sa vrátim trošku do minulosti, pretože som sedel na poste predsedu Národnej rady štyri roky a zažil som rôzne situácie, ale viem, že bez ohľadu na to, akým spôsobom ste aj vy, a musím povedať, normálne, je to súčasť politického zápasu, sa snažili uchopiť problematiku a využiť ju vo svoj politický prospech, veď v konečnom dôsledku bojujeme o hlasy voličov, nikdy som, dámy a páni, nedovolil ako predseda Národnej rady niečo také alebo čoho ste schopní vy. A to sme disponovali pohodlnou väčšinou 85 hlasov.
A viete, prečo som to robil? Pretože nikdy za obdobie moderných dejín Slovenskej republiky po 1989 sa táto Národná rada neznížila k tomu, aby základnú abstrakciu, aby základný mechanizmus, aby základnú normu svojho fungovania, ktorá je tou esenciou, tým výcucom obsahu a foriem, prijímala bez toho, aby došlo k dohode naprieč politickým spektrom. A je jedno, či išlo o zásadnú novelu zákona o rokovacom poriadku a sedia tu ľudia, ktorí už takisto sú tu viac volebných období, alebo išlo o parciálne veci, ktoré niekedy boli skutočne veľmi populárne, alebo použijem výraz populistické, imunita, priestupková imunita, vždy jednoducho táto Národná rada bola schopná v tak vážnej veci, ako je abstrakcia fungovania, inštitucionálna abstrakcia fungovania tohto parlamentu, nájsť spoločnú reč a všetky politické kluby naprieč Národnou radou prijímali zásadné zmeny v elementárnom zákone fungovania, ktorým je zákon o rokovacom poriadku.
Ešte raz, 85 hlasov sme mali v predchádzajúcom období a to pokušenie bolo veľké. Aj tie návrhy, ktoré prichádzali na mňa ako na predsedu parlamentu, boli rôzne. Mali niekedy, priznám sa, veľmi podobný charakter. Obmedziť niektorého poslanca, bolo to veľmi lákavé a populárne, hlavne, viete, keď ste v tom mentálnom tlaku korektného politického zápasu, kedy bežia argumenty, povedia, no však ja ti to vrátim, počkaj, mám na to tento nástroj, mám na to ten rokovák a od zobratia kancelárie, platu asistenta, cez rôzne iné možnosti, obmedzenie dĺžky vystúpenia, rôzne iné procedúry, ktoré môžte vymýšľať od rána do večera a ktoré, ak máte tú väčšinu, môžte implementovať hocikedy, lebo to urobíte. Nikdy sme to, dámy a páni, neurobili. Ešte raz, nikdy sme to neurobili. Pretože sme si uvedomovali, že je to tanec na veľmi krehkom ľade.
Dnes sme po prvýkrát za 20 rokov alebo viac ako 20 rokov fungovania po roku 1989 svedkami neuveriteľného lámania a zneužívania moci. A to sa bavíme o veľmi krehkej väčšine veľmi krehkého zlepenca, ktorý dennodenne preukazuje a aj počas rokovania dnes sme mali niekoľko príkladov toho, že nie obsahovo, ale ani len formálne a organizačne nie je schopný zvládnuť fungovanie tak závažnej inštitúcie, ako je parlament Slovenskej republiky. Ani formálne. Veď dnes pomaly nikto nevieme, čo bude, aký bude program, kde bude program, kde a kto vám dáva právo na to, aby ste vstupovali do základných fundamentov fungovania demokratických parlamentných systémov len preto, lebo chcete absolútne uchopiť moc.
Keď som nastupoval pred štyrmi rokmi a už je to viac, tu, z tohto miesta, som prednášal prejav, kde som všetkým predstavil ambíciu, keďže som si bol vedomý, že ten politický život aj z hľadiska procedúry ako abstrakcie fungovania právneho systému a fungovania Národnej rady vyžaduje niektoré zmeny, predstavil som projekt komisie pre ústavu, komisie pre rokovací poriadok v záujem toho, aby, ak sme schopní prijať zmeny, ktoré budú musieť prevziať naši nasledovníci, aby to boli zmeny korektné, aby to boli zmeny na základe dohody, aby to boli zmeny na základe dlhodobej diskusie a aby to boli abstrakcie, ktoré jednoducho budú zohľadňovať všeobecný charakter fungovania Národnej rady. Samozrejme, štyri roky som sa nedočkal odozvy a napriek tomu, ešte raz to zopakujem, že sme disponovali veľmi výraznou väčšinou 85 hlasov, ani raz, napriek tomu, že nebolo grémium, kde by som sa nebol pokúsil hovoriť o navrhnutých zmenách, keďže som nenašiel odozvu u opozície, som si nedovolil navrhnúť ani len jednoduchú zmenu či už v procedúrach rokovania a nieto ešte v tak zásadných veciach, ktoré sú viazané dokonca ústavou a ktorých zmena tak krehkou neústavnou väčšinou je porušením ústavy a elementárnych pravidiel demokratického fungovania parlamentarizmu.
Tak sa pýtam, dámy a páni, o čo tu ide, čí záujem sledujeme a o čo komu v takýchto návrhoch ide? Som presvedčený, že procedúra fungovania Národnej rady, a chcem sa striktne držať tej procedúry, totižto naráža v dnešnom zložení parlamentu a v dnešnom zložení politického spektra vládnej koalície na elementárny nedostatok pochopenia bazálnych, bazálnych, fundamentálnych podstát fungovania demokratického parlamentu. A návrh tohto zákona je dôkaz toho, že veľa z vás, a hovorím veľa preto, lebo som presvedčený, tak ako to povedali či Marek Maďarič, alebo predseda Robert Fico, tie politické špičky veľmi dobre vedia, o čo im ide, to je manipulácia. Ale veľa z vás ani netuší, aký je rozdiel medzi reprezentatívnosťou a aký je problém medzi exekutívou. Aký je problém z hľadiska parlamentu, a to je tá najväčšia dilema, ktorú riešia parlamenty demokratické naozaj desaťročia, a to ako zabezpečiť rovnováhu medzi elementárnou podstatou fungovania moci, ktorou je parlamentná väčšina a jej dôvera pre výkon programu a výkon moci, a medzi reprezentatívnosťou ako základom fungovania demokratických systémov, kedy každý občan, ktorý sem pošle kohokoľvek za podmienok stanovených ústavou a zákonom, má právo, aby jeho názor bol reprezentovaný, aby mal možnosť podieľať sa, ak nie na výkone moci, pretože všetci sú na štartovacej čiare, tak aspoň na kontrole.
A toto nepochopenie tohto elementárneho princípu vás dovádza potom do situácie, v ktorej sme aj dnes, že niekto môže prísť vôbec s takým obludným návrhom,ako je zmena voľby generálneho prokurátora z tajnej, stanovenej ústavou a rokovacím poriadkom, na voľbu verejnú.
Možno sa vám to zdá smiešne a nepodstatné, ale tá vlajka symbolizuje čosi, o čom hovorili aj moji predrečníci. Lebo tu naozaj ide o Slovensko. My tu budee dva roky, tri roky, niektorí možno ďalšie, ale, dámy a páni, tak ide o moje deti, o moje vnúčatá, ako ide o vaše. Keď som v prvom čítaní hovoril a položil tu rečnícku otázku, či je ohrozená demokracia,alebo nie, snažil som sa vyhnúť striktnej odpovedi najmä preto, že som mal pocit, že nie celkom sa chápeme v tej samotnej podstate, o ktorej hovoríme. Dnes, ak mi túto otázku kladiete, tak pred všetkými z vás odpovedám áno. A tento symbol roztiahnutý na laviciach opozície je ten najlepší, korektný, slušný dôkaz nášho pocitu.
A odpoviem aj kolegovi poslancovi, ktorý tu nie je, ktorý sa ma tak trošku ironicky v poslaneckom salóne na to spýtal, že áno a nie preto, že všetci cítime ten neuveriteľný tlak a že tá mozaika a tie schémy sa opakujú, už som o tom hovoril, všetko to beží tak, ako to má bežať, ale preto, že zakladáme nebezpečný precedens do budúcnosti. A tých precedensov historicky bolo strašne veľa.
Viete, nedá mi, aby som sa nevrátil k tej podstate, už som to spomenul a budem sa opakovať a budem sa tisíckrát opakovať aj preto, že neustále vnímam, že odchádzame od práva, že odchádzame od ústavy, že odchádzame od štandardov a hľadáme alternatívu. A tou alternatívou je čosi veľmi nebezpečné.
A teraz, aby ste ma nechytali za slovo, pretože samotný pojem nie je nebezpečný. A to je morálka. Všade tam, kde nie sme schopní argumentovať podstatu právnej zmeny, dnes hovoríme o morálke, o vyšších princípoch. A ja budem donekonečna používať ten príklad starého českého filmu Vyšší princí, kedy ten pán Smolík, hovorím o českom hercovi, vraví pred tou triedou svojich študentov po om,ako zavraždili Heydricha, ako jeho najlepších študentov, ktorých on od rána do večera viedol k úcte k právu, úcte k demokracii, úcte k humanizmu ľudskej podstaty, hovorí: "Z hlediska vyššího principu mravního vražda na tyranu není zločinem."
A toto dnes počúvam každý deň. Použijem si príklad, začala debata o majetkových priznaniach. Nuž,fajn, dámy a páni, lebo opäť je to iniciatíva našich kolegov zo Slobody a Solidarity, ako veď otvorme to, ale ostaňme v rovine práva. Dobre, o čom sa to bavíme? Majetok, ale zmeňme zákon, nealternujme morálkou, pocitmi a emóciami právny systém. Pretože dnes sú to možno ušľachtilé emócie, sú to emócie, ktoré reflektujú podstatu, ale ktovie, čo bude o rok, čo bude o dva,a práve preto ten systém abstrahoval a vytváral symboly, procedúry, mechanizmy a právny poriadok, ktorý striktne má formulovať pravidlá hry. Hovoril som o tom.
Viete, teraz mi odpustite, že použijem taký možno pre ľudí viery nie celkom vhodný príklad, ale neustále tu donekonečna, nakoniec kolega z Obyčajných ľudí to použil teraz ako reakciu, tu počúvame, že a čo je na tom, že ideme verejne voliť, veď nech ten volič vie, koho ja volím. Čo? Nuž dnes sme debatovali a tá debata bola niekde inde trošku, bohužiaľ, o ochrane kresťanov a pán podpredseda Národnej rady Pavol Hrušovský dal návrh na to vyhlásenie, ktoré s radosťou podporím a dúfam, že všetci ľudia dobrej vôle, pretože ochrana ľudských práv, slobôd, bez ohľadu na vieru by podľa mňa malo byť tým istým symbolom a tou istou abstrakciou ako čokoľvek iné.
Ale, viete, tak sa vás teraz spýtam, nuž a prečo to konkláve, tie stáročia takisto tí kardináli volia toho pápeža tajne a všetci tam čakajú na tom Svätopeterskom námestí, aký dym sa vyvalí z tej rúry, veď nakoniec ten kardinál a jeho milióny veriacich, či je to v Afrike, v Ázii, v Amerike, všetci tí katolíci, tí ľudia viery, ľudia Boha čakajú, koho zvolia za toho zástupcu Boha na zemi. Akoto, že za tie stáročia niekto nepríde a nepovie, že, panebože, veď tí moji veriaci tam chcú vedieť, koho som zvolil a ako je to možné, že sme to neurobili? (Silný potlesk.)
A tá odpoveď je veľmi jednoduchá. Hovorí sa tomu jednak zotrvačnosť ducha, čo nie je vôbec pejoratívny výraz, ale hlavne je to abstrakcia podstaty viery, podstaty slobody ducha, podstaty vierovyznania a presvedčenia toho, čo tvorí hodnoty samotnej viery aj katolicizmu. A nikto dnes nebude špekulovať a nikto napriek tomu, že možno v tom konkláve sa nájdu ľudia, ktorí povedia, vieš čo, ale tak tento a tento neprejde, lebo, ale keby sme to tak urobili, že vyjdeme na to Svätopeterské námestie a budeme tam mávať, kto koho zvolil, tak možno by sme presadili toho svojho, lebo ktovie, ako je to z hľadiska toho vplyvu.
Ja sa ospravedlňujem, skutočne všetkým ľuďom, nechcel som ani útočiť, ani dehonestovať, práve naopak, chcel som použiť, že jednoducho ľudstvo je výnimočné a vymanilo sa z tej animálnej a prírodnej ríše nielen tým, a teraz všetkým tým, ktorí ma považujú za marxistu, dám dôvod, aby sa prihlásili s faktickou poznámkou, že použili palicu ako nástroj práce a práca ako nástroj poľudštenia opice, to písali klasici, ale najmä tým, že pochopili, kde je abstrakcia, alebo boli schopní abstrahovať od všeobecných podstát a tieto podstaty definovať ako nemenné.
A dnes sme v situácii, kedy debatujeme z hľadiska procedúr o čomsi, čo by sme vôbec nemali. Lebo môžeme debatovať o tom, či môže pán Sulík zobrať Robovi Kaliňákovi slovo, môžeme debatovať o tom, či ho môže vyhodiť, keď na neho vykrikuje, môžeme debatovať o tom, ako som, a to sa ospravedlňujem kolegyni, za tú reakciu, ale prišlo mi to také celkom podstatné zato, že môžete reagovať ako spravodajkyňa, čo podľa mňa nemôžete, pretože vy máte podať spravodajskú informáciu. Môžeme debatovať o tom, že či pán Sulík zavrie bufet, alebo vyhodí vodičov, alebo či kúpi pre podpredsedov, ako sa to volá, Daewoo Tico a nebudú mať audinu, možnože by mohol zhasnúť na balkóne, pretože ja si myslím, že tie žiarovky tam svietia úplne zbytočne. Môžeme debatovať z hľadiska procedúr o, ja neviem, či novinári majú chodiť v ponožkách pod kotník, alebo majú mať ponožky nad kotník, alebo či môžu proste robiť to a to.
Ale nemôžeme, dámy a páni, nemôžeme, ak len trošku chápeme podstatu fungovania systému, debatovať o tak elementárnych veciach, ako hovoríme dnes - o zásadnej zmene spôsobu voľby. O spôsobe, ktorý je elementárnym zvýraznením, ktorý je abstrakciou a symbolom slobody prejavu, demokracie a občianskeho prístupu. A je jedno, či priameho, alebo zastupiteľského. (Potlesk.)
Viete, keď sa bavíme o niektorých súvislostiach, ja som skutočne zvedavý, kam je schopná táto vládna väčšina zájsť. Už som hovoril, že ak trošku budeme sledovať tú genézu a vývoj a začneme u súdov, u sudcoch, prísediacich, prokuratúre, verejnoprávnych médiách a tak ďalej, NKÚ, Úrad pre verejné obstarávanie, kde všade vidíte presne ten istý spôsob, už som o tom hovoril, hovoríme teraz o volebnom systéme, pretože je to taký veľmi závažný problém, je tam spústa technických problémov. Tak ako v rokováku je neuveriteľné množstvo technických problémov, ktoré všetci, ktorí tu sedíme dlhšie, sa zhodneme, že poďme si sadnúť a niektoré tie techniky, ktoré buď sú nezrozumiteľné z hľadiska formulácie zákona, alebo sú zbytočné, prežili sa, alebo jednoducho niečo, čo život priniesol, by sme tam mali dať, tak poďme sa o tom baviť, tak teraz sa budeme baviť o volebnom systéme. A ja vám garantujem, že nič mi nedáva a ani Slovensku, ktorého zástava tu je, nádej na to, že to bude objektívne, že to nebude účelové, že to nebude manipulované a že ten konečný výraz zmeny volebného systému nebude mať žiadny iný cieľ. Len, preboha, nedovoľte Ficovi a sociálnej demokracii, aby sa dostala k moci. Žiadny iný cieľ, dámy a páni, nemáte.
Pri akomkoľvek prístupe akéhokoľvek riešenia, čohokoľvek, akejkoľvek právnej normy, tak ako to povedali aj predo mnou predrečníci, krvavé oči, len, preboha, z hľadiska vyššieho princípu mravného, vášho princípu mravného, tie ostatné státisíce ľudí, dnes som sa dozvedel, že podpora SMER-u vo verejnosti je 45 %. Bavíme sa o miliónoch ľudí, čert tam po nich, koho to zaujíma, ich názor. My to uchopme tak, aby sa nikdy, nikdy myšlienky sociálnej demokracie už nemohli vrátiť do slovenského politického systému a nech tí ľudia platia, nech sú radi, že majú robotu a ožobračujme ich od rána do večera. Toto je jediný váš cieľ, toto je jediné východisko akýchkoľvek riešení, ktoré robíte. (Potlesk.)
A už keď som pri tom volebnom systéme, viete, škoda, že tu nesedia predstavitelia OKS, nehovorím zámerne o Obyčajných ľuďoch, pretože tí nie sú politickou stranou, ale, viete, to je taký typický príklad a som veľmi zvedavý, ako sa to vyrieši. A opäť sme pri tom základnom konflikte reprezentatívnosti a exekutívnosti. Vládna väčšina, nevyhnutná väčšina v parlamente, ale reprezentatívnosť ako elementárny predpoklad zastúpenia názorov všetkých ľudí, ktorí sa podieľajú na demokratickom systéme. A teraz, aby to bolo korektné, je to v súlade s ústavou, je to v súlade so zákonom, hovorím o tom preto, lebo som presvedčený, že aj tu dôjde k ďalšej manipulácii a k ďalším deformitám a ďalšiemu zneužívaniu vládnej väčšiny na to, aby sa jednoducho táto moc využila.
Prosím vás, tu dnes sedia ľudia, ktorí vystupujú legitímne ako politický subjekt. Tento politický subjekt si uplatňuje nároky v rámci zlepenca vládnej väčšiny, ale tí ľudia dostali pár tisíc hlasov a vonku za bránami parlamentu sedia ľudia z politických strán, do ktorých dostali stotisíc hlasov, ale neprekročili hranicu 5 %. A o čom sa tu bavíme? Ja nemám nič proti tomu, že tu sedia páni z OKS, do momentu, pokiaľ sa podieľajú na reprezentatívnosti. Pretože vtedy, splniac podmienky ústavy a zákona, zaujali miesto a reprezentujú svojich, ja neviem, 10, 12, 15, neviem koľko tisíc hlasov, ktoré dostali. Ale, dámy a páni, nie, že oni dnes budú rozhodovať a budú chodiť pani Radičovej a diktovať podmienky. Alebo pán Matovič, alebo Obyčajní ľudia, ktorý ešte aspoň má tú slušnosť, že o politickej strane ešte len hovorí. To znamená, aspoň formálne spĺňa požiadavky reprezentatívnosti a nie exekutívnosti. A to som veľmi zvedavý, kam sa dostaneme z pohľadu týchto politických deformácií, ktorých sme dnes svedkom. A to všetko znovu s jediným cieľom: za každú cenu udržať moc a za každú cenu vnútiť ľuďom na Slovensku strach a obavy z toho, len, preboha, nech sa nevráti sociálna demokracia k moci.
Nuž, dámy a páni, ja som ale presvedčený, že tak ako ten Picasso v tej Guernice mal tú neuveriteľnú schopnosť výtvarne abstrahovať, tak ľudia na Slovensku nie sú hlúpi. Len im to budeme hovoriť a budeme im to hovoriť bez ohľadu na to, či to médiá chcú, alebo nechcú. Viete, to sú veci, ktoré keby ja za štyri roky svojho pôsobenia vo funkcii predsedu Národnej rady som si milióntinu toho dovolil z hľadiska lámania procedúr, zneužívania ústavy, zneužívania rokovacieho poriadku, tak ja netuším, čo by ste zo mňa urobili, akého antidemokrata, akého nepriateľa občianskej spoločnosti a nepriateľa ľudu. Títo ľudia z vyššieho princípu mravného môžu všetko, pretože oni majú ušľachtilý cieľ zlikvidovať sociálnu demokraciu na Slovensku. A vtedy môžu všetko. Lámať ústavu, lámať rokovací poriadok, zneužívať súdy, zneužívať prokuratúru, zneužívať políciu, odpočúvať poslancov, nasadzovať VOS-ku, nasadzovať SIS-ku, to všetko je úplne v poriadku.
Lenže ešte raz, použijem to, čo povedal pán Robert Fico. Toto nie je rok 1941. Toto nie je rok 1988. Sme v roku 2011, sme členom Európskej únie. Sociálna demokracia dostala Slovensko do Schengenu, sociálna demokracia dostala Slovensko do elitného klubu eurozóny a žiadny z našich partnerov či euroatlantických, či európskych, ani raz nevzniesol ani len elementárnu výhradu proti tomu, že by sme snáď prekračovali akékoľvek rámce štandardných prístupov z hľadiska riešenia sociálnodemokratického programu. A za to budeme bojovať, či sa vám to, dámy a páni, páči a môžte nás prenasledovať, odpočúvať, nasadzovať na nás SIS-ku, nasadzovať na nás VOS-ku.
My ľuďom, pre ktorých sú myšlienky sociálnej demokracie atraktívne, a nielen na Slovensku, ale v celej Európe, budeme stále ponúkať, nie to, čo vy, chaos, neschopnosť, programovú vágnosť, hodnotovú nezrovnalosť, ale zrozumiteľné, alternatívne riešenia v záujme týchto symbolov, ktoré sme tu slušne, slušne rozprestreli. A, samozrejme, reakciou bolo čo? Zosmiešňovanie, útoky, ataky. Toto je váš spôsob vedenia politiky. Nič iné neviete. Hrýzť sa sami medzi sebou a útočiť na opozíciu.
Viete, dnes, keď som bol svedkom toho, čo sa stalo, nie je tu pán Kaník, ale bolo mi to komické, pretože keby ktokoľvek viedol toto hlasovanie, keby ktokoľvek viedol toto hlasovanie, tak by som bol možno ochotný prijať tú myšlienku, že došlo k omylu. U pána Kaníka nie. Viete, takíto ľudia, ktorého demagogické výpady sú niečo neuveriteľné a niekedy žasnem, ktorý predal Demokratickú stranu, ktorého mimochodom pán premiér Dzurinda dvakrát vyhodil z vlády, ktorý dodnes má všetky tie svoje veci, on nás tu bude poučovať, on nám tu bude vykrikovať, zosmiešňovať, kritizovať opozíciu. No tak ja by som za neho, dámy a páni z koalície, ruku do ohňa nedal na to hlasovanie, aj keď uznávam, že ten chaos, ktorý tu vládne počas rokovania z hľadiska vedenia - teraz, Milan, sa ti ospravedlňujem, nehovorím o tebe, ale hovorím hlavne o predsedovi Sulíkovi -, tak to už je niečo, na čo sme si zvykli.
A ešte sa vrátim k tej podstate toho postavenia vlády a parlamentu počas tých uplynulých štyroch rokov. To bolo dennodenne. Od rána do večera či už v pléne, alebo zo strany médií. Národná rada je slúžka vlády, Národná rada je slúžka vlády, Národná rada nie je nezávislý inštitút, Národná rada, poslanci vládnej koalície sú sluhami vládnej koalície. Nuž dobre. Tak budem trošku expresívnejší, pretože ja už som sa to snažil vysvetliť, aký je rozdiel medzi tou podstatou väčšiny a fungovania elementárneho predpokladu parlamentnej väčšiny ako možnosť výkonu vládnej moci. To sa učia deti na spoločenskej náuke, ale dobre.
My sme to robili v jedinom záujme. V záujme stability Slovenska, fungovania Slovenska, realizácie programu sociálneho štátu, ktorý sme pred voľbami sľúbili a ktorý sme štyri roky realizovali. A nemusíme dnes rozprávať o volebnom podvode, ktorý pokračuje už desať mesiacov, pretože vy robíte niečo úplne iné, čo ste tým ľuďom sľúbili. Tak ak my sme boli sluhovia vlády, dámy a páni z koalície, táto Národná rada je prostitútkou vlády, pretože (potlesk) na rozdiel od nás, kedy sme realizovali a podporovali program, ktorý sme pred voľbami sľúbili a počas volebného výkonu realizovali, tu nikto nevie, či otvorí rozpravu ten a za čo to otvorí, či sa daň na pivo zníži preto, lebo niekto vypije dve pivá na klube alebo snáď tam dostane niečo iné, čo sa stane s takými vecami, ako je voľba generálneho prokurátora a čo tam za tým všetko je.
Dámy a páni, je mi ľúto, že aj tak vážne veci, ako sú procedúry a mechanizmy fungovania Národnej rady, sa stali nástrojom politického zneužívania tejto vládnej koalície. Ešte raz, elementárnym, chválapánubohu, veľmi významným výdobytkom ľudského umu je to, že je schopný tvoriť symboly. A zopakujem vám to, ak prijmete tento zákon, všetci vy, ktorí za to budete hlasovať, navždy zostanete symbolom politickej parlamentnej korupcie a zneužívania demokracie.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo. Pán poslanec Paška, ako predstaviteľ strany SMER, ale ako aj osoba by ste o morálke, dôveryhodnosti koaličných poslancov alebo parlamentu ako celku nemal vôbec hovoriť, ale radšej mlčať. Faktom je, že prvý raz v dejinách krajiny bol predseda nášho parlamentu prichytený pri pokuse o falšovanie zákona, keď chcel zmeniť text, ktorý parlament schválil. Boli ste to práve vy, pán poslanec Paška. (Ruch v sále.) Taká facka a neúcta k demokracii, právnemu štátu či parlamentnej republike je na odchod z parlamentu. Sám často opakujete slová, to, čo sa nedá nikde... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Sám často opakujete slová, to, čo sa nedá nikde v demokracii akceptovať je klamstvo, podvod na občanoch a spôsoby, ktoré do demokratických štandardov nepatria. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Budem reagovať na Paľa Pašku v tej časti, keď nazval tento zákon "tento". Ja som si včera prečítal od publicistu Juraja Hrabka jeden komentár. Odporúčam ho všetkým poslancom koalície pred tým, než budete hlasovať. To, že neakceptujete ani formu, ani obsah vystúpenia opozičných poslancov, to chápem. Ale prečítajte si tento komentár, ktorý vám jasne, ale veľmi jasne nastavil zrkadlo a vyvrátil všetky vaše argumenty na schválenie tohto zákona, ktoré vy uvádzate. A určite nie náhodou tento zákon nazval, a mne sa to veľmi páči, "zákon na záchranu vlády". Naozaj tento jeho komentár by mal byť povinným čítaním všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky predtým, než budeme o tomto zákone hlasovať. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dnes ráno som sa ocitol po dlhom čase v situácii, že som sa nemusel pýtať, alebo konzultovať s mojou manželkou výber oblečenia a presne som ju nemusel prosiť o radu, akú kravatu si dať na seba. Pretože to je zámer. A dôvodom, prečo to tak bolo, bolo to, že som sa už včera pripravoval na dnešné rokovanie Národnej rady a keď som videl, aký program máme a aký bod budeme dnes prerokovávať, bolo mi hneď jasné, čo si dnes dám na seba. Čierne topánky, čierny oblek, čiernu kravatu. Presne tak, ako sa chodí oblečený pri smútočných príležitostiach. Vládna koalícia sa totiž dnes rozhodla, že v priamom prenose popraví jeden z kľúčových pilierov demokracie, ktorým je tajná voľba.
Vážené kolegyne, kolegovia, stokrát môžte opakovať tvrdenie, že aj verejná, nielen tajná voľba, je demokratická. Ale ani týmto stokrát opakovaným tvrdením nemôžte zakryť fakt, že tajná voľba vytvára predsa len oveľa silnejšie predpoklady na to, aby poslanci mohli vykonávať svoj mandát slobodne, podľa svojho svedomia a presvedčenia, aby neboli viazaní príkazmi svojich straníckych alebo dokonca iných centrál. Možnože máte pravdu aj v tom, že tento návrh zákona, a ustanovenia ktoré obsahuje, nie je protiústavný. Ale napriek tomu, niet žiadnych pochýb, že je tým, čo je opak pokroku. Ideme naspäť. Dôvodom prečo ste ako poslanci vládnej koalície nútení utiekať sa k tomu, k čomu sa nemuseli utiekať dve Mečiarove, dve Dzurindove, ani jedna Ficova vláda, je pritom všeobecne jasný. Je to rozpadajúca sa, nefunkčná, vnútorne nekohézna vládna koalícia, ktorá sa utápa vo vzájomných podozreniach a v nedôvere. Vážené kolegyne, kolegovia, to nehovorím ja. Predtým, než ste zmenili názor na to, akým spôsobom treba voliť generálneho prokurátora, tesne predtým, povedala vaša premiérka Iveta Radičová, že dôvera v koalícii je na bode mrazu a v takejto atmosfére nie je možné vládnutie. Bola to Iveta Radičová, ktorá zároveň, skôr než ste zmenili tento svoj názor, povedala, že tajná voľba by mala byť seriózna, dôstojná a hlavne nespochybniteľná. Napokon, vážené kolegyne, kolegovia z vládnej koalície, boli ste to vy, kto najskôr hlasoval spolu s nami za pravidlá pre voľbu generálneho prokurátora a boli ste to vy, kto hlasoval za to, aby sme generálneho prokurátora volili tajne. Znamená to, že proti tajnej voľbe v skutočnosti nemáte žiadne zásadné výhrady a s princípom tajnej voľby v zásade súhlasíte. Avšak musíte za to, aby ste sa dokázali udržať pri moci, aby ste dokázali pokope udržať tohto šesťčlenného zlepenca, museli ste súhlasiť s takýmto sebaponížením, ako to už spomenul náš predseda Robert Fico, musíte súhlasiť s novelou, ktorá je namierená proti vám, ktorá obmedzuje vašu slobodu, vaše slobodné rozhodovanie.
Vážené kolegyne a kolegovia, to, že sme sa tu rozhodli roztiahnuť jeden zo základných štátnych symbolov Slovenskej republiky nie je náhodou. To, o čom hovoríme nie sú len vyjadrenia opozičnej politickej strany. Sú to vyjadrenia, ktoré si osvojujú, alebo s ktorými prichádzajú aj mnohí komentátori, mnohí analytici, dokonca sa objavujú aj v médiách. A tak som si napríklad v médiách prečítal, že ak vládna koalícia chce naozaj odstrániť tajnú voľbu v parlamente a to spôsobom, ktorý je demokratický a v demokratickej spoločnosti akceptovateľný, mala by prísť s návrhom, aby generálny prokurátor či iné funkcie boli volené priamo, a to občanmi. Iný postup len posilňuje partokraciu v našom štáte a oslabuje demokraciu, a preto si treba veľmi dobre zapamätať, kto s týmto návrhom prišiel.
Áno, vážené kolegyne, kolegovia, voľba generálneho prokurátora vlani na jeseň minulého roka, ktorá odštartovala tento nehanebný posun a oslabovanie demokracie zostane hanbou vás, všetkých vládnych strán. Koalícia nemá žiadny argument, ktorý by premenu tajného hlasovania na verejné v personálnej oblasti odôvodnila, pretože taký jednoducho neexistuje. Píše komentátor. To, že sa nevie navzájom dohodnúť, resp. to, že dohodnuté neplní, je síce jej vysvedčením, dokonca možno diagnózou, ale rozhodne to nie je argumentom. Akceptovateľných argumentom preto, aby sme z tajnej voľby urobili voľbu verejnú. Napokon iba krátko predtým to bol líder práve vládnej, najsilnejšej vládnej strany, ktorý na výhrady argumentoval a hovoril o automatickej nutnosti rešpektovania slobodného výkonu poslanca. Bol to predsa líder vládnej strany, ktorý hovoril o tom, že ani strana, ani jej predseda, ani nikto iný nemôže poslancovi zakázať, aby nenavrhol toho koho navrhol, alebo prikázať, aby navrhol niekoho iného a ako mu vôbec nemôže prikázať, alebo nariadiť vôbec nič. Jednoducho o tom je demokratický systém, o tom je slobodný výkon mandátu poslanca a toto sú dôležité podmienky pre to, aby sme demokratický a slobodný výkon mandátu poslanca zabezpečili. Ako som sa správne dočítal, boli to obyčajné keci. Nehovoriac o tom, že platí, čo tu už pri prvom čítaní tohto zákona spomenul vo svojom vystúpení a dnes opakoval pán poslanec Maďarič.
Osobitne dôležité a osobitne závažné je, aby sme zachovali tajnú voľbu v prípade voľby generálneho prokurátora, lebo tajné hlasovanie v personálnych otázkach je jedným z princípov demokracie podobne ako deľba moci. Ich vzájomná vyváženosť a účinné brzdy. Je dôležité, aby generálny prokurátor, je dôležité, aby sme zachovali tajnú voľbu, pretože tá má ochraňovať predovšetkým samotného generálneho prokurátora. Aby nevedel komu musí, či má byť zaviazaný potom, keď sa stane generálnym prokurátorom.
Vážené dámy, vážení páni, demontáž jedného z hlavných princípov parlamentnej demokracie nebude a to napriek všetkým argumentom, všetkým rituálnym tancom a trikom, ktoré tu predvádzate, ničím iným ako uzákonením partokracie a bude to úplný koniec slobodného výkonu mandátu poslanca. Toto opäť nie je len tvrdenie opozičnej politickej strany. My sme vám už pri prvom čítaní tohto návrhu zákona jasne ukázali vaše citáty. Citáty a vyjadrenia o tajnej voľbe vás, ktorí teraz navrhujete, či podporujete takúto zmenu. A ako som už povedal, k tomuto nášmu postoju sa pridávajú aj ľudia, ktorých v žiadnom prípade nemôžte označiť za verných súputníkov našej strany, či dokonca za akýchsi sluhov. Napríklad Dušan Nikodým z Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied označil takúto zmenu za štandardnú, keď povedal, že pravdou je, že to nie je vhodné takáto jednorazová úprava rokovacieho poriadku. Podľa politológa Rastislava Tótha práve inštitút tajnej voľby je inštitútom liberálnej demokracie, ku ktorej sa hlásia niektoré vládne strany a napokon je to politológ, ktorého v žiadnom prípade nikto nemôže spojiť s našou stranou a to Miroslav Kusý, ktorý povedal, bolo by to posilnenie moci centrál politických strán. Poslanec sa dostáva na kandidačnú listinu politickej strany. Iba takto má možnosť dostať sa do parlamentu a teda, ak nestrúha pokorne poklony podľa toho ako sa to od neho očakáva, môže ho čakať nemilosť. Vážené dámy, vážení páni, ak napokon argumentujete tým, že chcete, aby vaši voliči vedeli, koho volíte, ako hlasujete, nech sa páči. To isté chceme aj my. A je na to veľmi jednoduchý spôsob. Vážené kolegyne, kolegovia, povedzte im to. My skutočne, tak isto bez toho, aby sme porušovali princíp tajnej voľby, nemáme problém deklarovať koho ideme voliť, za čo, alebo proti čomu budeme hlasovať. Naši voliči nepotrebujú, aby sme im ukazovali odfotené volebné lístky. Naši voliči nám veria, ak vám vaši voliči neveria, je to váš problém, ale ten nevyriešite tým, že budete takýmto nedemokratickým spôsobom zasahovať do rokovacieho poriadku.
Vážené kolegyne a kolegovia, vládna koalícia dnes týmto návrhom uzatvára akýsi bizarný historický oblúk. Vyše 20 rokov po nežnej revolúcii rokuje Národná rada presne v tej budove, ktorú pre ňu určili kedysi vládnuci komunisti a väčšinu v tejto Národnej rade tvoria opäť boľševici, pre ktorých je demokracia už nie slúžkou, ale dokonca prostitútkou, ktorú ak im nevyhovie taká aká je, tak ju jednoducho brutálne znásilnia. Vážené kolegyne a kolegovia, pripájam sa k tým, ktorí takéto brutálne znásilňovanie demokracie, aké nám tu dnes predvádzate, nemôžu a nechcú podporiť a dôrazne proti nemu protestujú. Preto sa pripájam k svojim kolegom, ktorí odmietajú podporiť tento poslanecký návrh zákona a v súlade s § 83 rokovacieho poriadku dávam, vážená pani spravodajkyňa, tieto procedurálne návrhy. Po prvé navrhujem, aby bolo rokovanie o tomto návrhu zákona odložené, ak tento procedurálny návrh nebude schválený, navrhujem, aby Národná rada nepokračovala v treťom čítaní v rokovaní o tomto návrhu a ak ani tento procedurálny návrh nebude schválený, navrhujem, aby Národná rada vrátila tento návrh zákona predkladateľom na dopracovanie.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Chcem nadviazať na slová pána poslanca Ondruša a chcem sa obrátiť na niektorých poslancov vládnej koalície, ktorí dnes vystupovali, či už v rozprave alebo s faktickými poznámkami. Dámy a páni, ako môže niekto prirovnávať, alebo porovnávať demontáž právneho štátu? Systémovú likvidáciu demokratických inštitúcií s formálnym pochybením predsedu parlamentu, ktorú vykonal v dobrej viere v jednotlivom prípade. Navyše v prípade, na ktorý neexistoval jednotný právny názor. Dámy a páni, tu ide o systémové podkopávanie ústavných inštitúcií. Ide tu o systémovú likvidáciu ústavných inštitúcií Slovenskej republiky. Takže, prosím, neporovnávajte neporovnateľné. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Áno, ja reagujem. Pán predseda, neviem, či aj mne vrátite tých 15 sekúnd, ktorých ste mi prerušením zobrali. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pán podpredseda, vy ste dnes tiež porušovali rokovací poriadok. Ste dnes komentovali vystúpenia, ktoré ste nemali komentovať z titulu predsedajúceho. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pán podpredseda parlamentu, vy porušujete rokovací poriadok. A kľudne mi zoberte slovo. Znova len dokážete, že bojíte sa počúvať pravdu. Bojíte sa slov opozície a len pokračujete v likvidácii demokratických inštitútov Slovenskej republiky. Takže kľudne mi, pán podpredseda parlamentu, zoberte slovo. (Potlesk.)