16. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Tiež srdečne vás vítam na pôde parlamentu, pán podpredseda Európskej komisie, a ja si dovolím hneď položiť otázky.
Prvá otázka je: to, čo sme v minulosti pripravovali a čo teraz nám trošku mešká, ako keby sa tomu nevenovala pozornosť, to je Dunajská stratégia ako významný fenomén pre rozvoj trvalo udržateľného rozvoja a ekonomického rozvoja v strednej Európe, ako sa táto Dunajská stratégia z vášho hľadiska, z toho širšieho, z jednotlivých štátov pripravuje a ako vnímate pozíciu Slovenska a Slovenskej republiky v tých prioritách, ktoré zastáva?
Druhá otázka sa týka problematiky ochrany životného prostredia. Aj dnes zaznela v rozhlase informácia o stanovisku, neviem ktorého z európskych komisárov, v súvislosti s presmerovaním dopravy na železnice ako významne ekologickej a racionálnej dopravy na rozdiel od, teda ide aj o osobnú dopravu, ide aj o nákladnú dopravu z ciest, ktoré v podstate prinášajú ďaleko viacej emisií do vzduchu a znečisťujú životné prostredie, kým Slovenská republika zrejme ide inou cestou v tejto oblasti, ako sa to vníma z toho európskeho hľadiska, a čo v tejto oblasti je potrebné ďalej robiť, aby sme skutočne zachovali aj na Slovensku trvalo udržateľný rozvoj?
A tretia oblasť je oblasť, samozrejme, o ktorej už hovorili moji predrečníci, veda, výskum, vývoj, inovácie v súvislosti s prípravou nového programovacieho obdobia po roku 2014, najmä v súvislosti so známou agendou Európa 2020. Ako vnímate tie naše aktivity na Slovensku v súvislosti s tým, že sme chceli naozaj siahnuť na tie zdroje a o to by sme dostali menej peňazí v tom ďalšom programovacom období do vedy, výskumu a inovácií?
Ďakujem vám veľmi pekne.

Dobrý deň, pán eurokomisár. Ja by som vám v prvom rade chcel poďakovať za vašu doterajšiu prácu v pozícii jednak veľvyslanca a už aj eurokomisára, podpredsedu Komisie. Mám na vás dve otázky, ktoré budú relatívne stručné.
Prvá je, chcel by som poznať váš osobný názor na možnosť presadiť inštitút tzv. riadeného bankrotu pre krajiny eurozóny, ktoré nebudú spĺňať dlhodobo podmienky a kritériá, či je to niečo, čo si myslíte, že je možné presadiť.
A druhá otázka je na komunikáciu, či si myslíte, že existujú nejaké rezervy a je priestor na to, aby sa komunikácia Európskej komisie smerom k členským krajinám a smerom k ich verejnostiam zlepšila.
No a tretia doplňujúca otázka súvisí s európskou zahraničnou službou. Tam si myslím, že stále, poviem osobný názor, si myslím, že dochádza často k duplicite. Myslím si, že táto služba nie je úplne efektívna a my v SaS so zdvihnutými brvami pozeráme na to, akým spôsobom Európska komisia de facto plytvá naše spoločné zdroje, takže sme dosť skeptickí v názore na európsku zahraničnú službu. A rád by som poznal váš názor.
Ďakujem.

Vážený pán podpredseda Komisie, priznávam, že nepatrím ani v rámci tohto parlamentu a zrejme ani v rámci slovenskej politickej scény, moja politická strana OKS nepatrí práve k tým euronadšeneckým. Kriticky vnímame súčasný stav Európskej únie a jej ďalšie smerovanie, ale považujeme to za úplne legitímny názor, ktorý má zaznievať v diskusiách o budúcnosti Európskej únie a nie je dôvod takéto názory niekam vykazovať za hranice normálnej diskusie. Bol som kritický k návrhu Európskej únie, bol som kritický k Lisabonskej zmluve, ale jedným z nesporných pozitív Lisabonskej zmluvy je práve posilnenie úlohy národných parlamentov, pokiaľ sa premietne do reality.
Kolegovia tu už spomenuli, že zrejme už dnes budeme hlasovať o dvoch návrhoch zákonov, ktoré sa týkajú uplatňovania alebo možnosti uplatňovania posilnenej úlohy národných parlamentov. Jednak ide o návrh ústavného zákona o spolupráci Národnej rady a vlády a jednak ide o úpravu rokovacieho poriadku, ktorá s tým bezprostredne súvisí. Chcem sa teda spýtať, ako hodnotíte doterajšiu aktivitu slovenského parlamentu v tom podieľaní sa na tvorbe európskej legislatívy a ako vnímate potrebu vnútroštátnej právnej úpravy postupu, ktorý by mal k tomu smerovať?
Pýtam sa to najmä v kontexte tom, že máme na programe ústavný zákon a nie je ho možné schváliť iba hlasmi vládnej koalície a vyskytli sa tu hlasy, že opozícia tento návrh nepodporí. Takže sa chcem spýtať na váš názor. Ako vy vidíte potrebu takejto právnej úpravy?

Ďakujem, pán predseda. Najprv chcem pozdraviť pána viceprezidenta Európskej komisie, popriať mu veľa úspechov v ďalej práci.
Moja otázka je, vo svojom vystúpení ste sa zmienili o filozofii Európskeho stabilizačného mechanizmu. Chcem sa opýtať, ako vidíte z pohľadu budúcnosti fungovania tohto európskeho stabilizačného mechanizmu, ako to vidíte z pohľadu prípadného zadlžovania jednotlivých krajín v prípade, ak sa presadí filozofia investovania cash peňazí do tohto systému, ako vidíte vstup súkromného sektora alebo podieľanie sa súkromného sektoru na tomto mechanizme a aký máte názor povedzme na filozofiu štátnych bankrotov, prípadných štátnych bankrotov v prípade, ak jednotlivé krajiny nebudú si plniť podmienky, za ktorých im boli pridelené tieto peniaze?
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. V prvom rade mi dovoľte, aby som vás pozdravil, pán podpredseda Európskej komisie. Obce a mestá veľakrát tvrdo pracujú na vypracovaní žiadostí o eurofondy a vkladajú nemalé finančné prostriedky na vypracovanie takéhoto projektu a veľakrát sa stane, že zdĺhavé posudzovanie takýchto projektov odďaľuje schválenie takéhoto projektu a my obce skutočne vidíme, a mestá, v tom, aby sme využili európske fondy, ako veľmi veľký zdroj a možno, keď to teraz nevyužijeme, tak už tá príležitosť nikdy nebude. Či sa nechystá nejaké urýchlené schvaľovanie takýchto projektov, aby sme ich čo najviac využili, takéto zdroje. Ďakujem pekne.

Dobrý deň, pán podpredseda, vaša parketa v Európskej komisii, administratíva, zrejme je menej atraktívnou témou, ako je zahraničná politika alebo napríklad hospodárske otázky, ktoré ste aj vy s dôrazom predniesli vo vašej reči. Ja ako podpredseda parlamentného výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj tiež by som sa chcel vrátiť tak "k menej" atraktívnej téme, a to k územným samosprávam. Európska únia zrejme je v dostatočnom predstihu, čo sa týka regionalizmu, najmä ako v západnej časti Európy, a musíme si priznať, že Slovensko,ako čisto centralizovaná krajina má čo doháňať v tejto téme. Napríklad to, že u nás chýbajú tie podnárodné úrovne, ktoré sú označené ako v európskej terminológii s pojmami NUTS 2, čiže máme len tú národnú úroveň a potom kraje a regionalizmus chýba.
A chcel by som vás z tohto miesta poprosiť, že pri vašej ostatnej práci, aby ste mohli venovať nejakú pozornosť na to, aby slovenská verejnosť sa oboznámila s tým, že v čom je dôraz a dôležitosť toho, aby aj na Slovensku sa vytvorili prirodzené regionálne celky, aby sa našla tá kompatibilita aj tej cezhraničnej spolupráce, resp. to, aby územné samosprávy nielen na miestnej úrovni, ale aj na regionálnej úrovni nadobudli dostatok právnych kompetencií napríklad... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán komisár, najprv by som chcel poďakovať za prácu, ktorú vykonávate, a povedali ste tu vo vašej informácii, čo pripravuje Európska komisia na rok 2012. Ja by som vám chcel položiť otázku, pretože všetky európske krajiny majú problém s verejnými financiami, čiže na dopad verejných financií má, samozrejmá vec, penzijná reforma v jednotlivých štátoch. Chcel by som sa spýtať, čo pripravuje Európska komisia z hľadiska penzijnej reformy, pretože viem, že pripravujú sa materiály, pretože okrem niektorých krajín všetky ostatné krajiny Európskej únie majú problémy s penzijnou reformou.

Ďakujem veľmi pekne za všetky otázky a pokúsim sa na ne telegraficky zodpovedať, aby som nikoho nevynechal.
Prvá otázka pána poslanca Ondruša a pána poslanca Vážneho sa týkala možnej realokácie,... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

... ktorá sa týkala možnosti realokácie finančných prostriedkov z jednotlivých operačných programov do programu, ktorý je orientovaný na výstavbu diaľnic. Rokovania k tejto téme viedol pán podpredseda vlády Figeľ aj pani premiérka so svojimi partnermi v Bruseli a dá sa povedať, že ten postoj Európskej komisie je asi nasledovný. Čo je veľmi dôležité pre to, aby tie európske fondy boli využívané efektívne, je to, aby sa rešpektovali tie dohody, ktoré sa stanovili vtedy, keď sa tieto jednotlivé operačné programy vzájomne negociovali, keď sa určovali tie strategické priority a jednotlivé dielčie priority. Musíme si uvedomovať, že máme za čerpanie týchto peňazí zodpovednosť veľmi spoločnú, lebo stále ide o peniaze európskych daňových poplatníkov a Európska komisia už z titulu svojej pozície je zodpovedná za to, aby tieto prostriedky boli čerpané efektívne a na tie účely, na ktoré boli dohodnuté. Čiže z toho vyplýva to, že my sme v rámci Európskej komisie pripravení pozrieť sa na všetky návrhy, ktoré prichádzajú zo Slovenskej republiky, avšak čo je veľmi dôležité pre túto konkrétnu otázku, je to, aby sme dostali kredibilné ubezpečenie o tom, ako bude vyčerpaný program Doprava. To znamená, že pre nás je veľmi dôležité, aby sme videli, akým spôsobom sú tie prostriedky, ktoré boli na túto kapitolu vyčlenené, rozpracované do budúcna. Či naozaj celá táto kapitola bude vyčerpaná do roku 2015, čo je, by som povedal, absolútne krajným termínom, dokedy sa musia všetky prostriedky vyčerpať, a či sú tie projekty tak rozpracované, že všetky tieto prostriedky budú vyčerpané.
Ak naozaj príde zo Slovenskej republiky veľmi presná informácia, že tieto projekty sú tak pripravené, rozpracované a tých prostriedkov bude na realizáciu tohto programu stále nedostatok, je potom možné, samozrejme, diskutovať o tom, akým spôsobom využiť tie prostriedky z iných operačných programov, avšak, samozrejme, dôležitým merítkom bude aj to, do akej miery je zrealizovaná tá absorpcia, to čerpanie týchto programov v tých iných oblastiach.
No a môžem vám povedať, že je pre Európsku komisiu veľmi zložité bez takýchto veľmi exaktných údajov diskutovať o presune prostriedkov z kapitoly, ktoré sú určené na vedu, vzdelávanie, na Európsky sociálny fond, ktorý sa má využívať na to, aby vlastne sa znižovala nezamestnanosť, aby sa lepšie využívali možnosti celoživotného vzdelávania, určite by k tomu Európska komisia pristupovala ako ku krajnému opatreniu v prípade, že budeme mať veľmi, veľmi presvedčujúce argumenty.
Pán poslanec Paška, transpozícia európskej acquis do národných štátnych poriadkov. No tu musím povedať, že v podstate ide o veľmi dôležité opatrenie a o dôležitú zásadu, ku ktorej sme sa všetci zaviazali, že ju budeme rešpektovať v čase, keď sme vstupovali do Európskej únie. Lebo nie je možné vytvárať spoločný ekonomický a politický priestor v prípade, že nebudeme rešpektovať spoločné európske právo. Čiže v tomto, v tejto oblasti musí Komisia jednoznačne vystupovať ako tzv. strážkyňa zmlúv a vynucovať plnenie európskeho práva. To znamená, ak sa tie európske normy, na ktorých sme sa spoločne dohodli, neprenášajú do národného poriadku, či už Slovenska, alebo ktorejkoľvek inej krajiny, tak Európska komisia je v podstate zo zmluvy povinná konať. Je povinná vstúpiť do rokovania s jednotlivými členskými krajinami, aby sa európske právo rešpektovalo, aby sa tieto nové európske smernice transponovali, a v prípade, že tomu tak nie je a nevieme sa spoločne dohodnúť, akým spôsobom tento problém vyriešiť, tak tou poslednou inštanciou je Európsky súdny dvor, kde však, musím povedať, končí asi len 2 % zo všetkých sporov, ktoré Európska komisia za jednotlivými členskými krajinami v tejto oblasti má.
Ako predísť tomu, že sme sklamaní zo smernice, ktorá sa či už v Bruseli, alebo v Štrasburgu schváli, tak na to je najlepší recept to, čo som spomínal už na úvod, zapojenie širšie národných parlamentov do tej diskusie vtedy, keď prebieha. Každý z vašich výborov určite... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

V podstate pred každým zasadnutím Rady ministrov si určite vaše jednotlivé výbory volajú na také informačné stretnutie na híringy jednotlivých ministrov, ktorí idú do Bruselu rokovať práve o týchto smerniciach, ktoré sa tam spoločne schvaľujú. Môžete požadovať od nich, aby zaujali určitý postoj, môžete požadovať vysvetlenia. Každý jeden legislatívny proces trvá minimálne rok, kde na ňom pracujú slovenskí experti v jednotlivých pracovných skupinách a pracujú práve na tých návrhoch, ktoré vám Európska komisia zasiela v rovnakom čase ako vláde, v rovnakom čase ako Európskemu parlamentu. Čiže je tu možnosť zapojenia Národnej rady do tohto legislatívneho procesu v podstate už od samotného začiatku či už svojou aktivitou voči jednotlivým ministerstvám, alebo voči jednotlivým ministrom v tej neskoršej fáze. A pokiaľ bude tento proces dobre nastavený, tak verím tomu, že nedôjde k takým prekvapeniam, že čo budeme musieť teraz transponovať do slovenskej legislatívy, aká norma sa to schválila, keďže vlastne tento proces prebiehal častokrát veľmi dlhé časové obdobie a pri každom jednom kroku boli buď slovenskí vyjednávači, alebo slovenskí politickí predstavitelia.
Samozrejme, že k lepšiemu, by som povedal, oboznámeniu sa s týmito postupmi a takej lepšej informovanosti o tom, čo sa deje aj v Európskom parlamente, by určite prispelo, keby Národná rada mala svojho predstaviteľa v Európskom parlamente. Všetky členské krajiny s výnimkou Malty tam svojho predstaviteľa majú, Česká republika tam má dokonca dvoch, jedného za Senát, jedného za Dolnú snemovňu, podobne je to v prípade Británie a všetkých bikamerálnych národných parlamentov, takže určite to spĺňa svoj účel. Ja sa s týmito predstaviteľmi v Bruseli pravidelne stretávam a tam tá komunikácia je veľmi živá, čiže verím tomu, že vytvorenie takéhoto miesta ako takého komunikačného kanála by určite prospelo k lepšej informovanosti Národnej rady o dianí v Európskom parlamente a zároveň aj by prospelo k informovanosti Európskeho parlamentu o tých legislatívnych procesoch, ktoré práve prebiehajú v Bruseli.
Pán Blanár otvoril veľmi dôležitú otázku nového programovacieho obdobia. Skutočne si myslím, že tento návrh Európskej komisie, s ktorým prídeme koncom júna, bude popri tých ekonomických balíkoch, s ktorými sme prišli, určite najdôležitejším a určite najdiskutovanejším bodom. Lebo pôjde, samozrejme, o rozpočet buď na 7 alebo na 10 rokov. Ako som spomenul vo svojom vystúpení, z toho posledného viacročného rozpočtu bolo pre Slovenskú republiku vydelených 11,6 mld. eur na kohézne programy, na programy ktorými máme odstraňovať regionálne rozdiely, no a práve o tomto sa začne diskusia po predložení nášho návrhu.
Je, samozrejme, evidentné, že tá diskusia bude veľmi náročná, lebo vzhľadom na to ovzdušie šetrenia je skupina krajín, ktorá proste chce limitovať výšku tohto rozpočtu na jedno percento európskeho HDP tak, ako tomu bolo doposiaľ. Prezentujú sa z rôznych vlád a skupín členských krajín rôzne názory ohľadom toho, čo má byť prioritou a, samozrejme, častokrát sa spomína aj otázka, akú dôležitú úlohu majú mať práve tieto kohézne programy v tej budúcej perspektíve. No a myslím si, že z tých krajín, pre ktoré kohézna politika, veľmi dôležitá, je potrebné, aby vychádzali signály, že tieto programy, ktoré nám pomáhajú, sú to programy, ktoré nám výrazne umožňujú vyrovnávať regionálne rozdiely, že vieme tieto programy dobre čerpať, že to prináša jednoznačne efektívnu zmenu, novú kvalitu a posilňuje to jednak ekonomiky členských krajín, ale takisto aj ekonomiku Európskej únie ako celku.
Čo sa týka tej podotázky ohľadom poľnohospodárskej politiky, tak tam prebieha veľmi intenzívna diskusia, ktorú vedie aj komisár Ciolos a jedna z tých tém je práve odstránenie tých historických východiskových pozícií, aby naozaj poľnohospodári v jednotlivých krajinách Európskej únie mali rovnaký štartovací základ, aby sme tie historicky rozdielne štartovacie úrovne prekonali a skutočne dostali našich poľnohospodárov na rovnaké štartovacie pozície aj s tými poľnohospodármi zo starých členských krajín.
Otázka pána poslanca Vážneho ohľadom Európskej investičnej banky. Fakt je ten, že keď sa táto otázka diskutovala, tak ten projekt sa diskutoval veľmi dlhé časové obdobie, a jediné výhrady, ktoré v tej záverečnej etape voči tomu projektu boli, boli projekty environmentálne, takže aj ten projekt bol podmienene schválený s tým, že sa očakávalo, aby sa definitívne mohol spustiť. Akým spôsobom Slovenská republika predstaví tie opatrenia na odstránenie týchto environmentálnych výhrad, k tomu nakoniec nedošlo, lebo sa zvolila na ministerstve dopravy iná filozofia, ale myslím si, aj do budúcna je veľmi dobré Európsku investičnú banku na takéto veľké projekty využívať. Je tam veľká miera skúseností. Európska investičná banka má veľkú autoritu v rokovaní s ďalšími finančnými kruhmi a určite je to výhodné zvážiť pri hľadaní možností financovania veľkých infraštrukturálnych prostriedkov.
Pán predseda Štefanec sa pýtal na EÚ 2020 a akým spôsobom bude prepojená s tou novou viacročnou perspektívou. Toto je, samozrejme, zámerom Európskej komisie, aby sme aj novú finančnú perspektívu, aj tie programy a tie bloky, ktoré budú vlastne z tohto európskeho rozpočtu financované, využili ako také katalyzátory na to, aby sa naštartovalo také správne smerovanie a správne rozvojové programy v tých jednotlivých oblastiach. Takže určite tie priority, ktorých je päť, ktoré boli jasne označené v stratégii EÚ 2020, by mali byť aj tými kľúčovým indikátormi, akým spôsobom by sa mali tie budúce európske prostriedky zamerať na to, aby sme tieto kolektívne záväzky, ktoré sme si samy pre seba stanovili, do roku EÚ 2020 naplnili. A určite budú aj veľmi dôležitým indikátorom na to, akým spôsobom by sa mali nastaviť tie národné programy reforiem a takisto aj operačné programy, ktoré vyplynú z realizácie budúcej viacročnej finančnej perspektívy.
Pán Gaľa sa pýtal na Európsku zahraničnú službu, takisto ako aj pán Droba. V čom by mal byť jej hlavný prínos? Ja si myslím, že takým najväčším prínosom Európskej zahraničnej služby by malo byť to, aby sme ako Európska únia dokázali komunikovať koherentným spôsobom. To znamená, aby sa tým, že budeme hovoriť jedným hlasom, výrazne multiplikoval ten efekt toho, že hovoríme za 27 členských krajín, reprezentujeme 500 mil. občanov a máme na závažné globálne otázky rovnaký názor. Môžem povedať, že tá skúsenosť, akým spôsobom vystupujeme napríklad na G20 alebo G8, kde skutočne Európsku úniu zastupuje či už predseda komisie alebo predseda Európskej rady, je veľmi názorným príkladom toho, že ak zaznie jeden názor za Európsku úniu, tak sme braní veľmi vážne.
To stanovisko je brané ako veľmi dôležité a do veľkej miery sa stávame formátormi toho medzinárodného prostredia. Stávame sa tými, ktorí tvoria rámec, v ktorom sa tieto otázky na globálnej úrovni riešia. Ak sa nám to však nedarí, čo sa častokrát stáva najmä vo vzťahu, nazvime to, k významným svetovým mocnostiam, že európski predstavitelia si častokrát žiadali, aby prezentovali veľmi striktné, veľmi konkrétne, veľmi tvrdé stanoviská a z bilaterálnej úrovne je potom veľká snaha na úkor týchto tvrdých stanovísk si nejakým mäkším postojom získať nejaké bilaterálne výhody. Tak musím povedať, že tým častokrát stráca to naše posolstvo na tej razancii, tým častokrát ukazujeme, že ešte stále nedokážeme komunikovať jednotným spôsobom, a, samozrejme, tým sa do veľkej miery stráca aj ten vplyv tých našich postojov, ktoré chceme voči týmto významným partnerom komunikovať. No a toto bude určite hlavnou prioritou Európskej zahraničnej služby, ako zaviesť túto koherenciu, ako presadiť tento jednotný postoj v týchto závažných zahraničnopolitických otázkach tak, aby bol záväzný nielen pre predstaviteľov Európskej únie a európskych inštitúcií, ale aj pre jednotlivých predstaviteľov, ktorí komunikujú s našimi kľúčovými partnermi na bilaterálnej úrovni.
Ako momentálne Európska zahraničná služba vyzerá, je skutočne v úvodnej etape, ten vznik nebol jednoduchý jednak kvôli rozpočtovým tlakom, jednak kvôli tomu, že vytvárame úplne niečo nové, kde vlastne sa vytvára Európska zahraničná služba, ktorá pozostáva z troch zdrojov. Je evidentné, že sa dotýkame otázok, ktoré sú vnímané skutočne veľmi citlivo, sú veľmi úzko spojené s národnou suverenitou, preto aj ten postup je graduálny. To štartovacie obdobie by sa malo ukončiť definitívne do roku 2013, kde by mala byť aj táto Európska zahraničná služba riadne vybudovaná personálne, finančne, by som povedal, aj technicky. No a myslím si, že do tohto obdobia uvidíme tú pridanú hodnotu, ktorú Európska zahraničná služba určite nám všetkým prináša.
Pre Slovenskú republiku je veľmi dôležité, aby Európska zahraničná služba niesla v sebe ten aspekt aj poskytovania pomoci občanom v núdzi, lebo určite tá sieť Európskej zahraničnej služby je omnoho širšia než diplomatická sieť Slovenskej republiky. A určite Slovenská republika nikdy nedosiahne také široké pokrytie svetových destinácií, ako už teraz má Európska zahraničná služba.
Pani Vaľová sa pýtala na rodovú rovnosť. Pravdou je to, že ja za ňu zodpovedám v rámci personálnych opatrení v Európskej komisii a pani podpredsedníčka Redingová voči Európskej únii ako celku. Ja si myslím, že pohľad na zastúpenie žien aj v exekutívnych funkciách sa veľmi významne mení a mení sa pohľad aj z hľadiska toho, že ak chceme mať 75 % zamestnanosť, nemôžme jedným spôsobom nevytvárať adekvátne podmienky pre to, aby sa 50 % občanov Európskej únie mohlo na trhu práce riadne uplatniť. Vieme, že je preto potrebné vytvoriť adekvátne podmienky, aby ženy mohli byť do tohto procesu zapojené, a v rámci Európskej komisie sme si stanovili do roku 2014 cieľ, že by sme chceli mať na poste tých vysokých manažérov, tých vysokých riadiacich funkcií 25 % žien, na úrovni stredného manažmentu 30 % žien a snažíme sa na to využívať jednak náborový proces tým spôsobom, že tých ľudí, ktorí odchádzajú do dôchodku, sa snažíme nahrádzať viac a viac ženami.
Čo sa týka pozície voči politike rodovej rovnosti v rámci Európskej únie, tam vedie veľmi intenzívnu komunikáciu pani Redingová s predstaviteľmi európskeho biznisu, kde takisto je veľké uvedomenie si, že v tomto čase, keď ten boj o talent prebieha veľmi intenzívne aj v súkromnom sektore, tak je potrebné hľadať skutočne všetky možnosti, aby sa tí najlepší, najtalentovanejší dostali na tie kľúčové pozície, a je tomu potrebné pripraviť adekvátne podmienky. Zatiaľ by som povedal, táto diskusia prebieha v takom sebauvedomovaní si a v samoregulácii európskeho biznisu. Samozrejme, uvidíme, k akým výsledkom to privedie a naďalej bude tento dialóg pokračovať medzi predstaviteľmi európskeho podnikania Európskou komisiou, ako dosiahnuť lepšie výsledky v tejto oblasti.
Pán Čaplovič sa pýtal na Dunajskú stratégiu. Tam tá diskusia pokračuje veľmi intenzívne, no a práve počas maďarského predsedníctva by mala byť Dunajská stratégia predstavená. Čo je prínosom Dunajskej stratégie, že v podstate hlavným prínosom je to, že pôjde o ďalšiu tzv. makrostratégiu, kde sa posúdia všetky možné finančné ekonomické nástroje, ktoré Európska únia má k dispozícii voči tomuto regiónu. Táto stratégia veľmi dobre zafungovala a funguje v baltickej oblasti, kde, samozrejme, sme získali nové skúsenosti, ako poprepájať všetky tie projekty, programy, využiť cezhraničnú spoluprácu na to, aby naozaj ten výsledok z tých europrostriedkov bol čo najvýhodnejší. No a všetko toto sa má uplatniť aj pri tejto Dunajskej stratégii. No a verím tomu, že sa tak naozaj udeje aj voči nášmu regiónu. No a táto diskusia by mala byť ukončená v nadchádzajúcich mesiacoch, kde Európska komisia vyjde s predstavou návrhu, ktorý sa potom bude veľmi podrobne diskutovať s jednotlivými členskými krajinami.
Čo sa týka dôležitosti železníc, to je, samozrejme, tiež jedna z diskusií, ktorú vedie Európska komisia so Slovenskou republikou ohľadom toho, z akých oblastí by bolo eventuálne možno realokovať prostriedky na výstavbu diaľnic. No a tu musím povedať, že z oblastí železníc je to mimoriadne náročné, lebo železnice sú považované za ekologickejší, efektívnejší spôsob dopravy, ktorý je oveľa priateľskejší k životnému prostrediu, a preto tie projekty, ktoré boli z týchto europrostriedkov naprojektované v oblasti budovania železníc sú prioritné a myslím si, že o presune prostriedkov z týchto oblastí na diaľnice, že to bude diskusia veľmi zložitá.
Ekonomické otázky ohľadom riadeného bankrotu, ja si myslím, že aj pán Droba, aj pán Dostál sa dotkli tejto témy. Tak ja si myslím, že tie základné odpovede už prinášajú výsledky samitu, ktoré schválili aj postup, čo sa udeje, ak nakoniec sa dospeje k záveru, že neexistuje realistický predpoklad, aby sa prostredníctvom programu makroekonomickej úpravy obnovil udržateľný vývoj verejného dlhu. No a v takomto prípade v podstate už tento Európsky stabilizačný mechanizmus očakáva a predpokladá, že sa bude postupovať podľa nového procesu a podľa nových pravidiel, ktoré si vlastne prepožičiame z Medzinárodného menového fondu, uplatníme tzv. doložku kolektívneho vyjednávania, ktorá jednoznačne bude založená na tých princípoch, ktoré sa uplatňujú v Spojených štátoch, ktoré sa uplatňujú v Spojenom kráľovstve, ktoré schválila G10. No a pôjde o to, akým spôsobom sa stanovia podmienky či už zo strany Európskej komisie, Medzinárodného menového fondu, Európskej centrálnej banky na ozdravný program voči tejto krajine a akým spôsobom sa bude hľadať východisko, čo s tými dlhopismi, ktoré táto krajina nie je schopná v budúcnosti refinancovať. No a tie princípy budú tie isté, aké sa momentálne využívajú v podobných prípadoch, keď ich rieši Medzinárodný menový fond, čiže sa zvolá také stretnutie veriteľov, kde sa bude hľadať spoločná dohoda na tom, akým spôsobom sa s touto otázkou vysporiadať. Môže sa predĺžiť doba splatnosti dlhopisov, môžu sa znížiť úrokové sadzby, ale môže dôjsť aj k tomu, čo sa nazýva herkat, to znamená k reštrukturalizácii dlhu, avšak musí sa to diať na základe vopred stanovených pravidiel, ktoré sa stanovujú aj tu, že musí byť rešpektovaná proporcionalita tohto riešenia, transparentnosť, spravodlivosť a takisto aj cezhraničná koordinácia v týchto otázkach.
Čiže ja to vnímam tak, že pravidlá riadeného štátneho bankrotu sú súčasťou záverov Európskej rady. Sú súčasťou tých nástrojov, ktorými bude disponovať Európsky stabilizačný mechanizmus a určite po roku 2013 budú tieto doložky o spoločnom postupe súčasťou každého dlhopisu, ktorý bude emitovaný zo strany krajín eurozóny.
Čo sa dá urobiť pri zlepšení komunikácie Komisie s členskými krajinami? Uznávam, že je to otázka, ktorá je tu stále s nami, a musím uznať aj to, že mnohé tie výdobytky, ktoré Európska únia členským krajinám priniesla, či už je to povojnový mier, či je to odstránenie hraníc, či je to spoločná mena, sa považujú za dané. Sú tu s nami. Čiže nie je to niečo nové a uznávam, že pre mladú generáciu aj pre generáciu mladých európskych politikov musíme prísť s niečím novým, aby sme Európsku úniu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)