16. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, ctené dámy a páni, kolegyne, kolegovia poslanci, dôvod, ktorý skupinu navrhovateľov poslancov viedol k predloženiu tohto vyhlásenia, je narastajúci počet násilných aktov a perzekúcií voči príslušníkom kresťanských komunít rôznych vyznaní na viacerých miestach vo svete. Takmer nie je deň, kedy nepočujeme o tragických prípadoch takýchto útokov súvisiacich s pribúdajúcim množstvom mŕtvych, zranených a násilím, ktoré sa odohrávajú vo svete, narastajúcom počte agresívnych aktov voči príslušníkom, tak ako som povedal, kresťanských, ale aj iných náboženských komunít.
Znepokojivou súčasťou, ktorá sa faktu perzekúcií a násilia voči kresťanom pridáva, je, že počty prípadov takéhoto konania v poslednom čase výrazne narastajú a zdá sa, že narastá takisto aj zoznam počtu regiónov, ktorým k takýmto aktom dochádza, má tendenciu sa rozširovať.
Tento trend naznačuje širšie problémy. Naznačuje všeobecný vzostup sklonu riešiť nezhody a napätia, ktorým sa žiadna spoločnosť nevyhne násilím. Naznačuje rezignáciu na politické prostriedky, diplomaciu a rozumnú argumentáciu. Extrémisti akoby čoraz viac ani nepokladali za potrebné svoje kauzy zdôvodňovať ináč než demonštráciou sily a odhodlanosti k brutalite.
Dôvody sú rôzne. Niekedy zlyháva štát a jeho silové zložky, ktoré by mali chrániť občanov na danom území. V iných prípadoch sú to, naopak, štátne orgány, ktoré sú zodpovedné za perzekúciu. V každom prípade však platí, že sa tu hádžu, obrazne povedané, cez palubu základné princípy politickej kultúry, ktorá obsahuje Charta Organizácie Spojených národov, univerzálna Deklarácia ľudských práv aj zakladajúce dokumenty Európskej únie. Sú to princípy, ku ktorým sa naša krajina prihlásila vtedy, keď pred 21 rokmi zo seba striasla jarmo totalitného režimu a opätovne potom, čo sa pred 18 rokmi stala samostatnou republikou.
Niekto sa môže oprávnene spýtať: Prečo práve kresťania? Prečo nás nezaujímajú aj iné náboženské skupiny? Na to chcem odpovedať stručne. Áno, a vyjadrujem to úprimne a zodpovedne, zaujímajú nás práva všetkých náboženských skupín, ale akty proti kresťanom až doposiaľ sprevádzalo na medzinárodnej úrovni mlčanie vo zvýšenej miere. Niekedy to vyzerá, akoby sa predpokladalo, že kresťania sú jedinou náboženskou komunitou, ktorá nie je ohrozená, zatiaľ čo všetky ostatné sú aktuálne alebo potenciálne obeťami kresťanskej neznášanlivosti.
Ďalší dôvod je ešte závažnejší a už som sa ho snažil naznačiť. Kresťania akiste nie sú jedinou prenasledovanou skupinou, ale zvýšený počet násilných aktov voči kresťanom v poslednom období poukazuje na šírku krízy v rozsiahlych oblastiach sveta. Je to jeden z príznakov globálne sa šíriaceho extrémizmu vo svete, ktorý rezignuje na pokojné spôsoby riešenia konfliktov a stráca schopnosť racionálneho dialógu. Pokiaľ sa tomuto trendu nepostavíme na odpor, doplatíme na to všetci, bez ohľadu na vyznávanú či nevyznávanú vieru nejakého náboženstva.
Otázka slobody pre kresťanov sa dnes stáva otázkou slobody pre všetkých. A vysloviť protest proti spomínaným násilným aktom dnes znamená postaviť sa na odpor silám, ktoré ohrozujú slobodu a, dámy a páni, s tým aj mier vo svete.
Viem, že otázka vzťahu viery a verejného života je chúlostivá. Nerád by som teraz vnášal do toho silné politikum. Ale aj napriek tomu nie je dôvodom na tiché tolerovanie alebo dokonca hlasnú podporu postupnej erózie všetkých hodnôt, ktoré si kresťania cenia. Rovnako nepokladám za príznak zdravého vývoja, ak je kresťanské presvedčenie vytláčané do čisto súkromnej sféry s odôvodnením, že nemá miesto vo verejnom živote. Kresťan má právo vyjadriť sa k verejným problémom ako kresťan a z tejto pozície má právo navrhovať riešenia a vznášať aj požiadavky.
Dámy a páni, chcel by som naozaj apelovať na nás, na všetkých, aby sme dokázali vyjadriť istú lojalitu voči demokratickým ústavným poriadkom, aby sme si zachovali pozitívny postoj k občianskej slobode, ktorá je ich slobodou, a vytrvali v tvorivej spolupráci so spoluobčanmi na upevňovaní a obrane základov tejto slobody.
Pán predsedajúci, ďakujem za možnosť odôvodniť ešte dnes a v tak významný deň, milí priatelia, preto, lebo dnes si pripomíname 23. výročie sviečkovej manifestácie tu v Bratislave na Hviezdoslavovom námestí.
Z tohto miesta chcem vyjadriť aj môj osobný postoj, osobný názor, že november ´89 nezačal v Prahe. November ´89 začal na Slovensku v marci 25., kedy sa naozaj nebojácne, odvážne, v konfrontácii so štátnou mocou dokázali ľudia, veriaci kresťania, ale aj iní, neveriaci, tí, ktorí si vážili, ctili a túžili po slobode, vzoprieť tejto arogantnej moci a dokázali odvážne aj seba osobne vystaviť istému riziku násilia a osobných perzekúcií po násilnom a brutálnom akte mocenských zložiek práve 25. marca pre 23 rokmi.
Preto by som chcel požiadať aj z tohto miesta, aby sme s odstupom času a s istou bolesťou prijali toto vyhlásenie, ktoré je len vyjadrením istých obáv, že násilie vo svete neprestáva, že násilie naozaj čím ďalej, tak tým viacej sa stáva akýmsi nástrojom riešenia problémov. A nechcem to zužovať len na náboženské a konfesné komunity, ale toto vyhlásenie by mohlo byť aj inšpiratívnym aktom na to, aby sme sa zamýšľali aj my v slovenskej politike, ako sa vysporiadať s takýmito prízrakmi, ktoré aj dnes na začiatku 21. storočia sa znovu objavujú v podobe konkrétnych riešení, konkrétnych problémov, ktoré vyúsťujú do násilia a tragédií mnohých nevinných ľudí.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, ďakujem pekne za vaše gesto.
Počnúc dnešným dňom sú všetky kostoly a kresťanské organizácie a ich predstavitelia legitímnymi terčmi pre mudžahedínov. Dámy a páni, toto je časť oficiálneho vyhlásenia niekoľko týždňov dozadu tzv. vojenského oddelenia irackej pobočky Al-Káidy, ktoré smutne dotvára obraz o situácii kresťanov v mnohých moslimských krajinách. Kristianofóbia, fóbia alebo nenávisť voči kresťanom a kresťanstvu ako takému je jednou z najstarších fóbii na svete. Je stará ako kresťanstvo samotné. V rôznych formách a intenzite ho sprevádza nepretržite počas celých jeho dejín. Aj samotný zakladateľ kresťanstva Ježiš Kristus nakoniec bol pre svoje učenie perzekvovaný, mučený a zabitý. Rovnako perzekvovaní, mučení a zabití boli aj všetci jeho prví učeníci. Od tej doby bolo perzekvovaných, mučených či zabitých stovky tisíc kresťanov. Stovky tisíc ľudí po celom svete v rôznych dobách a na rozličných miestach platili za svoje náboženské presvedčenie najvyššiu cenu.
Aj dnes sú najviac perzekvovaní, mučení či zabíjaní nepochybne kresťania. Svetový index náboženskej diskriminácie, ktorý zverejnila organizácia Open Doors, uvádza, že dnes je prenasledovaných 200 mil. kresťanov v 60 krajinách sveta. Takmer osem z desiatich obetí nábožensky motivovaných útokov minulý rok boli kresťania. Títo ôsmi kresťania z desiatich zabitých boli zabití nie náhodou. Boli zabití práve preto, že sú kresťania. A citát "kresťania sú najviac ohrozenou náboženskou skupinou na svete" povedal známy francúzsky publicista, politológ a filozof Bernard-Henri Lévy, ktorý je inak agnostik, ktorý sa dlhodobo venuje tejto téme a on sám bije na poplach. A hovorí, že: "Úlohou demokratických národov je zvýšiť úroveň debaty. Nemali by sme ustúpiť argumentom zbabelcov, že nesmieme robiť priveľa, aby sme na seba neupozornili barbarov alebo hrdlorezov. Naopak, musíme protestovať, prejavovať rozhorčenie, a pokiaľ môžeme, aj modliť sa." To hovorí Bernard-Henri Lévy, agnostik.
Útlak kresťanov v dnešnom svete má mnohé podoby. Od tzv. soft, "mäkkej" formy útlaku, ktorá spočíva v politickej, spoločenskej či ekonomickej diskriminácii, tejto formy sme svedkami prakticky vo všetkých tzv. umiernených islamských režimoch. Tou druhou formou útlaku je genocída, snaha o systematické vyčistenie krajín od kresťanov. Totálna vojna proti kresťanom prebieha v takmer 50 krajinách sveta. Jej iniciátormi sú zväčša radikálne islamské hnutia. Ich praktiky sú založené na terorizme, vraždách, únosoch, mučení či programovom znásilňovaní.
Dámy a páni, obrana prenasledovaných kresťanov je vecou spravodlivosti aj ľudskosti i solidarity. Kresťanov je dobré brániť aj z praktického hľadiska, pretože sú požehnaním pre prostredie, v ktorom žijú. Svojím postojom k životu, k spoločnosti aj k životnému prostrediu. Kresťania sú totiž presvedčení, že každý jeden človek na tejto Zemi bol stvorený na Boží obraz, a preto každý ľudský život má nevyčísliteľnú hodnotu. Každý jeden ľudský život je cennejší ako všetky poklady sveta. Nie je možné zabiť nevinného človeka. To hlása kresťanská viera už 2000 rokov.
Kresťanstvo ponúklo už od svojho vzniku nový revolučný pohľad na človeka. Pohľad, ktorý priniesol milosrdenstvo do barbarského a brutálneho sveta. Pohľad, ktorý spochybnil dovtedy po celom svete samozrejmé praktiky, akými bolo napríklad zotročovanie iných či zabíjanie nevinných z rôznych dôvodov. Kresťanstvo prinieslo pohľad, ktorý odstraňuje všetky formy neľudského správania. Kresťanstvo tento svet výrazne zmenilo k lepšiemu, ale tieto hodnoty ľudskosti sú samozrejmé iba v krajinách, ktoré sú ohraničené historickými hranicami západného kresťanstva, pretože sú jeho dedičstvom. Pred príchodom kresťanstva neboli samozrejmé ani v týchto končinách. A za hranicami západného kresťanstva samozrejmými nie sú dodnes.
Dámy a páni, žiaľ, tieto hodnoty sú ohrozené aj u nás, na Západe. A deje sa to ruka v ruke s postupným vytláčaním kresťanstva z verejného života. Aj to je smutným dôkazom inherentnej spätosti hodnôt ľudskosti s kresťanstvom. Bez kresťanstva nemajú šancu na prežitie. Kresťanstvo bolo a je veľkou nádejou aj pre Blízky východ. Práve kresťanstvo môže priniesť ľudskosť do tohto krutého a krvavého regiónu tak, ako prinieslo ľudskosť aj do nášho, kedysi tiež barbarského regiónu. Aj preto je doslova "hrozbou" pre tých, ktorí si želajú krutosť a potoky krvi.
Dámy a páni, dnes rokujeme o vyhlásení Národnej rady, ktorým sa odsudzuje násilie páchané na kresťanoch v rôznych častiach sveta. Myslím si, že samotné vyhlásenie nestačí. Jeho prijatie je dôležitým krokom, ale nestačí. Pokiaľ sme svedkami neprávostí, potom nestačí onen fakt iba konštatovať, je potrebné v rámci svojich možností aj konať. Preto je súčasťou aj výzva na konkrétne kroky. Výzva k vláde Slovenskej republiky, aby podnikla aj konkrétne kroky na pomoc prenasledovaným kresťanom. Inšpiráciou nám môže byť napríklad postoj talianskej alebo francúzskej vlády, ktoré poskytli napríklad obetiam teroristických útokov irackým kresťanom lekársku pomoc alebo ich rodinám politický azyl. Čiže namieste je konkrétna humanitárna pomoc, lekárska, materiálna, poradenská či právna. Na pomoc prenasledovaným kresťanom by sa viac mala zamerať aj naša zahraničná politika. Neboja sa to povedať otvorene nemecká vláda, aby sa Slovensko na medzinárodnom poli bez váhania zapojilo do iniciatív, ktoré majú za cieľ koordinovanú pomoc medzinárodného spoločenstva prenasledovaným kresťanom.
Dámy a páni, uvedomujem si, že možnosti Slovenska sú v tomto smere obmedzené. Ale aj nie veľká pomoc má častokrát cenu zlata. Svojou kvapkou možno inšpirujeme ďalších a možno sa viacero takýchto kvapiek časom zleje v jeden spoločný prúd pomoci ľuďom, ktorí zúfalo prosia o pomoc.
Dámy a páni, pápež Benedikt XVI. povedal: "Skutočný pokoj vo svete je potrebné vytvárať obranou náboženskej slobody." A v duchu týchto slov vás prosím o podporu predloženého vyhlásenia.

Ďakujem. Pán poslanec, ja by som možno nepoužil pre zdôvodnenie tohto návrhu vyhlásenia niektoré tie emotívne argumenty, ale samotné vyhlásenie považujem za dôležité, ten obsah, ktorý je predložený, pre našu civilizáciu, pre našu kultúru v širšom slova zmysle, ktoré jedným z pilierov je aj kresťanstvo a, samozrejme, náboženská sloboda.
Neviem, ako budú o tomto hlasovať moji kolegovia v poslaneckom klube strany SMER, lebo sme sa o tom ešte nerozprávali, ale ja chcem vyjadriť svoju osobnú podporu k tomuto návrhu vyhlásenia.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Podobne sa pridávam k môjmu predrečníkovi. Chcel by som zvýrazniť niektoré fakty, ktoré sa dejú aj v neoliberálnej Európe.
Keď horeli kostolíky v Kosove, boli to pravoslávne, tak Európa mlčala. A keď horí jedna mešita, tak Európa je v pohybe. Áno, tak treba chrániť kresťanské kostoly, ako aj kostoly iných náboženstiev. To je, myslím si, princíp, ktorý uplatňujú kresťania v celom svete.
Ja som sa mal možnosť zúčastniť jednej medzinárodnej konferencie v Ochride, ktorá mala názov "Je možný mier vo svete bez mieru medzi náboženstvami?". Zúčastnili sa to mnohé osobnosti zo Svätej Stolice, zástupcovia iných náboženstiev a naozaj sa tam dospelo k zásadnej veci: hľadať to, čo nás spája, tú toleranciu na jednej aj druhej strane.
Aby sa neopakoval nielen Veľký piatok 25. marec tu v Slovenskej republike, v bývalom prednovembrovom totalitnom režime, ale aby sa neopakovali ani javy, ktoré sa odohrali tiež v tento deň 25. marca o 20. hodine 20. minúte, keď z Popradu odišiel prvý vlak transportu židovských žien a židovských detí do koncentračného tábora.
O toto nám predovšetkým ide a myslím si, že toto vyhlásenie spĺňa aj akt tolerancie a hľadania toho, čo nás spája: pokoja a mieru vo svete.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega Brocka, plne sa stotožňujem so všeckými slovami, ktoré ste povedal. A áno, aj Európa bola na kresťanských tradíciách založená proste, máme to tu. To už nám nikto neodškriepi. A hovorím, že pokiaľ by aj na Slovensku sme sa riadili Desatorom, tak máme tu raj na zemi. Žiaľ, máme tak, ako sa máme, ale to už je na každého osobnom svedomí. Pretože ja hovorím, že nieže nepokradneš iba toľko, nepokradneš, nie že nezosmilníš iba toľko, nezosmilníš atď. Takže plne podporujem a nemám s tým problém. Ďakujem za vašu rozpravu. Ďakujem.

Ďakujem. Takisto považujem kresťanské hodnoty za také, ktoré naozaj sformovali a doteraz formujú jednak myšlienkový pohyb, ale aj vlastne aj také technické myslenie alebo pohyb celej spoločnosti. Ja mám pocit, že tým, že sa bavíme o takejto téme, tak dávame tejto téme väčší výraz a dôraz, a tým prejavujeme snahu, že tie myšlienky, aj keď ich mnoho ľudí považuje za veľmi staré, možno staromódne, tak stále majú svoje miesto v našej spoločnosti. A budeme sa snažiť pomáhať, aby hodnoty, ktoré kresťanstvo presadzuje, aby naozaj v našej spoločnosti boli natrvalo usadené. Ďakujem.

Vážení kolegovia, ktorí ste ešte zostali v sále, je to, vyzerá to ako nedorozumenie, že dnes rokujeme o vyhlásení, ktoré bolo zaradené na rokovanie schôdze ako neviem päťdesiaty šiesty bod, ale vychádza to tak symbolicky, ako aj pán Čaplovič povedal, na zaujímavé výročia alebo dni v histórii nášho národa. Dnes si pripomíname 23. výročie sviečkovej demonštrácie, keď spontánne ľudia, prostí, jednoduchí, demonštrovali za dodržiavanie ľudských práv v bývalom Československu a za náboženskú slobodu. A že to vyšlo práve dnes, že Národná rada otvorila inú dôležitú tému, ktorá dnes hýbe celým svetom, tak podľa môjho názoru tým Slovensko výrazne zvyšuje svoju prestíž medzi ostatnými európskymi krajinami.
Týmto vyhlásením, podobným vyhlásením sa už zaoberali Európsky parlament, Európska rada, také parlamenty, ako je parlament Nemecka alebo Poľska. Čiže som veľmi rád, že Slovensko je v skupine tých, ktorí si uvedomujú a majú jasný, majú jasný postoj k témam, ktoré sú vážne, dôležité a hýbu dnešným svetom.

Vážené dámy a páni, milé panie poslankyne, páni poslanci, CSI čo je Medzinárodná organizácia kresťanskej solidarity, uvoľnila štatistiky prenasledovania kresťanov a podľa týchto štatistík z roku 2008 traja zo štyroch zabitých pre vieru sú kresťania. Celkovo sa odhaduje, že len v roku 2007 umrelo pre vieru 175-tisíc kresťanov. Podľa správy, ktorú zverejnila talianska tlačová agentúra ANSA, britská tajná služba odovzdala pápežovi Benediktovi XVI., ale aj ďalším predstaviteľom kresťanských denominácií správu, ktorá poukazuje na prenasledovanie kresťanov vo svete. Podľa tejto správy 200 miliónov kresťanov v 60 krajinách žije v neustálom strachu a prenasledovaní. "Aj keď evanjeliove budú vás prenasledovať, tak ako mňa prenasledovali, a Tertullianove, krv mučeníkov je semenom nových kresťanov," stále platí, to neberie nijako zodpovednosť z našich pliec, aby sme sa účinne zastávali nespravodlivo trpiacich, častokrát zabíjaných, ktorí okrem toho, že sa nechcú vzdať svojej viery, nič zlé neurobili. Ľahostajní nemôžme zostať ani pri ostatných formách útlakov, ktorý vedie k masovej perzekúcii za názor a presvedčenie.
"Tak ako pomohlo kresťanom aj disidentom u nás, keď sa zahraničie zaujímalo o náboženskú a ľudskú slobodu vôbec a nútilo totalitný režim, aby postupne zmierňoval prenasledovanie, tak je to teraz potrebné robiť aj z našej strany a nenechávať tieto skutočnosti bez dostatočnej pozornosti." Teraz som citoval z blogu mladého kresťanského blogera z 20. júna 2007 Martina Šaba a tie jeho slová sú aktuálne stále aj dnes.
Ja by som chcel povedať pár konkrétnych prípadov a chcel by som sa sústrediť teda na dve krajiny, na Indiu a Irak, aj keď na stránke CSI nájdete prenasledovanie alebo prenasledovaných kresťanov aj v Pakistane, v Severnej Kórei, Vietname a v iných krajinách. Ale k tej Indii.
Za obdobie zosilnených útokov na kresťanské spoločenstvá v Gudžaráte v západnej Indii si západné hinduistické partizánske hnutie vybralo 25. december 1998, teda Vianoce. Na mnohé dediny obývané kresťanmi sa vtedy vyrútili hinduistické partizánske oddiely, ktoré ničili chrámy, v ktorých boli zhromaždení veriaci. Typické bolo to, že na tieto útoky vôbec nereagovali miestne civilné ani policajné orgány. Násilie nasmerované proti kresťanom pokračovalo aj v januári 1999 v štáte Orissa. 23. januára sa udial jeden z najkrutejších útokov na kresťanov, v dedine Manoharpur hinduisti zaživa upálili v aute austrálskeho protestantského misionára Grahama Stainesa, 58-ročného, s jeho dvomi synmi, 7-ročným Timoteom a 10-ročným Philipom. Dodávam, že Staines, ktorý prišiel do Indie v 1965 roku, pracoval v miestnom leprozóriu a v deň pohrebu svojho manžela a dvoch synov manželka zavraždeného misionára Gladys Staines, ktorá tiež dlhé roky pomáhala týmto malomocným v Indii, bola taká silná, že dokázala vrahom odpustiť.
Po takmer desiatich rokoch od týchto udalostí sa Orissa znovu stala dejiskom prenasledovania. Na Vianoce roku 2007 útočníci spálili 95 kresťanských kostolov v štáte a 600 domov, ktoré patrili kresťanom. Násilie znovu prepuklo v septembri roku 2008. Zvlášť brutálne útoky sa udiali v oblasti Kandhamal na kresťanku Kamalinu Naik, ktorá bola v siedmom mesiaci tehotenstva. Obkľúčil ju fanatický zástup a žiadal od nej, aby sa zriekla viery, a keď to odmietla, ona a jej ročný synček boli podľa výpovedí očitých svedkov posekaní na kúsky.
Podľa údajov katolíckej cirkvi v Indii v období medzi koncom augusta a polovicou septembra 2008 v Orisse takto zomrelo tridsaťpäť kresťanov. 14. 1. 2011 som zaznamenal správu o tom, ako iracký arcidiakon Emanuel Youkhana žiada od západného sveta a od svojej vlády viac úprimnosti v otázke so zaobchádzaním s prenasledovanými kresťanmi v Iraku. Youkhana vyzval nazvať veci pravým menom a skutočne pomenovať to, že hlavne kresťania sú systematicky vystavovaní útokom a majú byť z Iraku vyhnaní. Označil tiež ako naivné, že západné krajiny budú chcieť pomôcť tak, že budú prijímať irackých utečencov, pretože podľa neho tým nepriamo prispievajú k ukončeniu kresťanskej prítomnosti v Iraku. Ľuďom treba oveľa skôr pomôcť pri tom, aby mohli žiť vo svojej domovine. Z pôvodného milióna kresťanov ich podľa Youkhanu žije v Iraku už iba 300-tisíc. Každý týždeň odlietajú štyri lety z Bagdadu do libanonského hlavného mesta Bejrút a väčšina pasažierov sú kresťania. "Za jediný večer sú schopní sa rozhodnúť a zanechať svoje domovy, pracovné miesta a všetko čo ich predkovia po stáročia budovali a im dali," hovorí Youkhana. Niektorí ľudia utekajú dokonca aj z bezpečných oblastí, pretože pre svoje rodiny nevidia budúcnosť.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, toľko príklady. Ja chcem zdôrazniť, že som presvedčený, že náboženstvo je základným rozmerom ľudskej osoby a kto obmedzuje náboženskú slobodu, útočí na človeka a na jeho dôstojnosť a určite aj preto pápež Benedikt XVI. venoval sa tejto téme v novoročnom príhovore diplomatov. Iste si pamätáte, že ich vyzval, aby umožnili slobodu vyznania vo svojich krajinách a chránili náboženské menšiny. I katolícka Konferencia biskupov Slovenska s veľkým znepokojením sleduje násilie, ktorému sú vystavení kresťania najmä v krajinách Blízkeho a Stredného Východu a pokladá za nevyhnutné, aby ochrana náboženskej slobody kresťanov bola presadzovaná v zahraničnej politike Slovenskej republiky.
Verím a chcem vyzvať všetkých ctených poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, teraz bez ohľadu na politickú príslušnosť a vierovyznanie, k podpore tohto vyhlásenia k aktom násilia a prenasledovaných príslušníkov kresťanských komunít na viacerých miestach vo svete. Plne sa stotožňujem s konštatovaním, ktoré je v dôvodovej správe, že všetci nesieme zodpovednosť za vývoj sveta, v ktorom žijeme, a preto nechceme, aby nám nastupujúca generácia vytkla mlčanie v čase, keď bolo treba prehovoriť a konať.
Ďakujem vám za pozornosť. Verím, že prvýkrát v tejto sále budem hlasovať aj s niektorými poslancami SMER-u alebo s niektorými poslancami SaS.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, vážený pán predkladateľ, predkladatelia, s veľkým záujmom som si vypočul včerajšiu, resp. piatkovú reč pána podpredsedu Hrušovského a takisto teraz reč pána kolegu Přidala o tom, ako vo svete stúpajú akty, prejavy aktov násilia voči kresťanom, a o tom, ako by sme sa mali ohradiť proti porušovaniu ľudských práv tejto konkrétnej skupiny obyvateľov.
Ako liberál a humanista nemám problém podporiť akúkoľvek rezolúciu, ktorá vystúpi proti násiliu páchanom na nevinných ľuďoch. Ale jednu vec pri počúvaní týchto prejavov som nemohol neprehliadnuť, že predsa len zrazu má jedna skupina obyvateľov akosi viacej pozornosti, jedna skupina obyvateľov potrebuje viacej ochrany a pozeráme sa za hranice našej krajiny. A pritom aj na Slovensku sú skupiny obyvateľov, ktoré oprávnene bojujú za svoje ľudské práva, ktoré sú zakotvené v medzinárodných dokumentoch, no tieto nie sú dostatočne napĺňané.
Ale skúsme teda začať v tom zahraničí. Poviem vám tresty, ktoré sú v mnohých krajinách na svete, a až potom vám poviem, že za čo tie tresty sú. V Alžírsku trest - pokuta až dva roky väzenia, Angola - pracovné tábory, Botswana - pokuta, Burundi - od troch mesiacov do dvoch rokov a pokuta, Kongo - trest smrti, Egypt - až tri roky väzenia, Gambia - až štrnásť rokov väzenia, Líbya - pokuta až päť rokov väzenia, Maroko - tri roky väzenia, Maurícius - päť rokov, Nigéria - trest smrti alebo päťsto rán až šesť mesiacov väzenia, Tunisko - tri mesiace väzenia, Barbados - trest smrti, Jamajka - desať rokov ťažkej práce a tak ďalej a tak ďalej.
Určite si sami medzi sebou hovoríte, čo za ťažký a neslýchaný zločin to musí byť, že musí byť v krajinách, o ktorých som rozprával, tlčený a trestaný takýmto spôsobom. Pritom o žiadny zločin nejde. Ide o jednoduchú prirodzenú vec a to je iná sexuálna orientácia. Gayovia, lesbičky, transgender osoby a bisexuáli na celom svete tisíc rokov takmer vo všetkých kultúrach zažívajú útlak. Sú trestaní za to, že sa narodili iní ako väčšina spoločnosti. Nie sú trestaní za to, že by niekomu ubližovali, nie sú trestaní za to, že by neplnili spoločenské normy v tom, že majú byť súcitní k ostatným ľuďom a že majú sa správať tak, aby nikomu neškodili. Sú trestaní len za to, že nechcú žiť muž a žena, ale proste chcú žiť inak.
Som presvedčený o tom, že ak sa máme naozaj držať toho, čo povedal pán Hrušovský v piatok, a to zacitujem: "Nechcem to zužovať len na náboženské a konfesné komunity, ale toto vyhlásenie by mohlo byť inšpiratívnym aktom na to, aby sme sa zamýšľali aj my v slovenskej politike, ako sa vysporiadať s týmito prízrakmi, ktoré aj dnes, na začiatku 21. storočia, sa znovu objavujú v podobe konkrétnych riešení, konkrétnych problémov, ktoré vyúsťujú do násilia a tragédií mnohých nevinných ľudí."
Preto dúfam, že tak ako my liberáli nemáme problém teraz podporiť, a to hovorím za celú stranu SaS, rezolúciu, ktorá vystúpi proti násiliu páchanom na kresťanoch, tak aj kolegovia ostatní v parlamente v budúcnosti nebudú mať problém pričiniť sa k tomu, aby aj ostatné ľudské práva tu na Slovensku boli napĺňané tak, ako to kážu medzinárodné dohody, deklarácia ľudských práv a základné dokumenty EÚ, ktoré tiež citoval pán Hrušovský vo svojom prejave.
Nedávno bolo na vláde rokovanie o tom, či v rámci rady pre menšiny pod podpredsedom vlády pánom Chmelom bude zriadený výbor pre práva gayov, lesbičiek, transgender osôb a bisexuálov, alebo tento výbor zriadený nebude. Napriek tomu, že aj programové vyhlásenie vlády hovorí o tom, že títo ľudia by mali mať rovnocenné postavenie v spoločnosti a ich práva by mali byť hájené, napriek tomu pričinením ministrov za KDH vo vláde tento výbor bol stopnutý a nakoniec zriadený nebol.
A ja sa pýtam, kde potom je to napĺňanie všeobecných ľudských práv, o ktorých tu pán kolega Hrušovský hovoril? Kde potom je ten rovnaký meter na všetky skupiny obyvateľov bez ohľadu na ich vyznanie, rasu, sexuálnu orientáciu alebo národnosť?
Podľa mňa by sme mali prehodnotiť tento prístup, a ak naozaj chceme hovoriť o tom, že každého ľudské práva by mali byť chránené, potom nepozerajme v prvom rade do zahraničia a nevyjadrujme sa k násiliu, ktoré sa koná na kresťanských komunitách v zahraničí, ale najprv si upracme pred vlastným prahom a vyjadrime sa k tomu, čo sa deje priamo tu, na Slovensku.
Za celý poslanecký klub SaS môžem vyhlásiť, že toto ochránenie kresťanských komunít podporíme a nebudeme tiež si klásť podmienky, aby daný výbor pod vládou bol splnený, alebo nebol. Necháme to na zváženie našim kolegom. Akurát chcem poukázať na to, že keď už raz sa budeme vyjadrovať na základe všeobecných princípov humanizmu a obhajoby ľudských práv, mali by sme rovnako myslieť na všetkých a nie iba na konkrétne a vystrihnuté skupiny obyvateľov.
Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán kolega, táto deklarácia hovorí o konkrétnej skupine, ktorá, myslím si, že je nepochybne v súčasnosti najprenasledovanejšou skupinou na svete. Čítate to každý deň v tlači. Vidíte, čo sa prakticky deje. Je mi až veľmi také zvláštne, ako liberáli celého sveta podobne ako vy bojujú proti vlastnej kultúre a civilizácii, z ktorej vzišli a to až natoľko, pán kolega, že ste schopný porovnávať kultúrno-náboženskú skupinu, opäť, z ktorej ste vzišli, a na ktorej stojí Európa, s právami homosexuálov, lesieb a iných podobných zvláštnych skupín. To mi je veľmi, veľmi ľúto.
Keď sa pozeráte aj na konflikt v dnešnom arabskom svete, čo myslíte, ktoré skupiny na tento konflikt najviac doplatia? A ktoré doplácali predtým? Sýrski kresťania, irackí kresťania, libanonskí kresťania, egyptskí Kopti, ale podobne takýmito výrokmi, aké ste mali dnes, bohužiaľ, liberálne skupiny v Európe a všade na svete potláčajú v skutočnosti práva kresťanov a civilizácie, na ktorej ste aj vy, na ktorej ste aj vy vznikli.
Ďakujem pekne.