16. schôdza

Ďakujem, pán predseda výboru.
Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy k tomuto bodu, ktorú teraz otváram. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A posledná moja požiadavka, či je všeobecný súhlas, aby sme prerokovali ešte dva návrhy, a to bod 56, 57, návrh vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k aktom násilia a prenasledovania príslušníkov kresťanských komunít a návrh zahraničného výboru na prijatie vyhlásenia k politickej situácii v Bielorusku. (Súhlasná reakcia pléna.) Áno? Ďakujem pekne.
Takže teraz budeme, pristúpime k rokovaniu o

návrhu vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k aktom násilia a prenasledovania príslušníkov kresťanských komunít na viacerých miestach vo svete (tlač 241).

Slovo má pán podpredseda Národnej rady Pavol Hrušovský, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, ctené dámy a páni, kolegyne, kolegovia poslanci, dôvod, ktorý skupinu navrhovateľov poslancov viedol k predloženiu tohto vyhlásenia, je narastajúci počet násilných aktov a perzekúcií voči príslušníkom kresťanských komunít rôznych vyznaní na viacerých miestach vo svete. Takmer nie je deň, kedy nepočujeme o tragických prípadoch takýchto útokov súvisiacich s pribúdajúcim množstvom mŕtvych, zranených a násilím, ktoré sa odohrávajú vo svete, narastajúcom počte agresívnych aktov voči príslušníkom, tak ako som povedal, kresťanských, ale aj iných náboženských komunít.
Znepokojivou súčasťou, ktorá sa faktu perzekúcií a násilia voči kresťanom pridáva, je, že počty prípadov takéhoto konania v poslednom čase výrazne narastajú a zdá sa, že narastá takisto aj zoznam počtu regiónov, ktorým k takýmto aktom dochádza, má tendenciu sa rozširovať.
Tento trend naznačuje širšie problémy. Naznačuje všeobecný vzostup sklonu riešiť nezhody a napätia, ktorým sa žiadna spoločnosť nevyhne násilím. Naznačuje rezignáciu na politické prostriedky, diplomaciu a rozumnú argumentáciu. Extrémisti akoby čoraz viac ani nepokladali za potrebné svoje kauzy zdôvodňovať ináč než demonštráciou sily a odhodlanosti k brutalite.
Dôvody sú rôzne. Niekedy zlyháva štát a jeho silové zložky, ktoré by mali chrániť občanov na danom území. V iných prípadoch sú to, naopak, štátne orgány, ktoré sú zodpovedné za perzekúciu. V každom prípade však platí, že sa tu hádžu, obrazne povedané, cez palubu základné princípy politickej kultúry, ktorá obsahuje Charta Organizácie Spojených národov, univerzálna Deklarácia ľudských práv aj zakladajúce dokumenty Európskej únie. Sú to princípy, ku ktorým sa naša krajina prihlásila vtedy, keď pred 21 rokmi zo seba striasla jarmo totalitného režimu a opätovne potom, čo sa pred 18 rokmi stala samostatnou republikou.
Niekto sa môže oprávnene spýtať: Prečo práve kresťania? Prečo nás nezaujímajú aj iné náboženské skupiny? Na to chcem odpovedať stručne. Áno, a vyjadrujem to úprimne a zodpovedne, zaujímajú nás práva všetkých náboženských skupín, ale akty proti kresťanom až doposiaľ sprevádzalo na medzinárodnej úrovni mlčanie vo zvýšenej miere. Niekedy to vyzerá, akoby sa predpokladalo, že kresťania sú jedinou náboženskou komunitou, ktorá nie je ohrozená, zatiaľ čo všetky ostatné sú aktuálne alebo potenciálne obeťami kresťanskej neznášanlivosti.
Ďalší dôvod je ešte závažnejší a už som sa ho snažil naznačiť. Kresťania akiste nie sú jedinou prenasledovanou skupinou, ale zvýšený počet násilných aktov voči kresťanom v poslednom období poukazuje na šírku krízy v rozsiahlych oblastiach sveta. Je to jeden z príznakov globálne sa šíriaceho extrémizmu vo svete, ktorý rezignuje na pokojné spôsoby riešenia konfliktov a stráca schopnosť racionálneho dialógu. Pokiaľ sa tomuto trendu nepostavíme na odpor, doplatíme na to všetci, bez ohľadu na vyznávanú či nevyznávanú vieru nejakého náboženstva.
Otázka slobody pre kresťanov sa dnes stáva otázkou slobody pre všetkých. A vysloviť protest proti spomínaným násilným aktom dnes znamená postaviť sa na odpor silám, ktoré ohrozujú slobodu a, dámy a páni, s tým aj mier vo svete.
Viem, že otázka vzťahu viery a verejného života je chúlostivá. Nerád by som teraz vnášal do toho silné politikum. Ale aj napriek tomu nie je dôvodom na tiché tolerovanie alebo dokonca hlasnú podporu postupnej erózie všetkých hodnôt, ktoré si kresťania cenia. Rovnako nepokladám za príznak zdravého vývoja, ak je kresťanské presvedčenie vytláčané do čisto súkromnej sféry s odôvodnením, že nemá miesto vo verejnom živote. Kresťan má právo vyjadriť sa k verejným problémom ako kresťan a z tejto pozície má právo navrhovať riešenia a vznášať aj požiadavky.
Dámy a páni, chcel by som naozaj apelovať na nás, na všetkých, aby sme dokázali vyjadriť istú lojalitu voči demokratickým ústavným poriadkom, aby sme si zachovali pozitívny postoj k občianskej slobode, ktorá je ich slobodou, a vytrvali v tvorivej spolupráci so spoluobčanmi na upevňovaní a obrane základov tejto slobody.
Pán predsedajúci, ďakujem za možnosť odôvodniť ešte dnes a v tak významný deň, milí priatelia, preto, lebo dnes si pripomíname 23. výročie sviečkovej manifestácie tu v Bratislave na Hviezdoslavovom námestí.
Z tohto miesta chcem vyjadriť aj môj osobný postoj, osobný názor, že november ´89 nezačal v Prahe. November ´89 začal na Slovensku v marci 25., kedy sa naozaj nebojácne, odvážne, v konfrontácii so štátnou mocou dokázali ľudia, veriaci kresťania, ale aj iní, neveriaci, tí, ktorí si vážili, ctili a túžili po slobode, vzoprieť tejto arogantnej moci a dokázali odvážne aj seba osobne vystaviť istému riziku násilia a osobných perzekúcií po násilnom a brutálnom akte mocenských zložiek práve 25. marca pre 23 rokmi.
Preto by som chcel požiadať aj z tohto miesta, aby sme s odstupom času a s istou bolesťou prijali toto vyhlásenie, ktoré je len vyjadrením istých obáv, že násilie vo svete neprestáva, že násilie naozaj čím ďalej, tak tým viacej sa stáva akýmsi nástrojom riešenia problémov. A nechcem to zužovať len na náboženské a konfesné komunity, ale toto vyhlásenie by mohlo byť aj inšpiratívnym aktom na to, aby sme sa zamýšľali aj my v slovenskej politike, ako sa vysporiadať s takýmito prízrakmi, ktoré aj dnes na začiatku 21. storočia sa znovu objavujú v podobe konkrétnych riešení, konkrétnych problémov, ktoré vyúsťujú do násilia a tragédií mnohých nevinných ľudí.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pán podpredseda.
Otváram rozpravu k tomuto bodu. Do rozpravy sa prihlásili šiesti, teda piati, lebo pán Brocka nejak je dvakrát, tomu sa čudujem, ale len raz môžete vystúpiť. Takže... (Reakcia z pléna.) Takže šesť, páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.
Pán Poliačik, nech sa páči. (Reakcia z pléna.) Áno, lebo ty si sa... Pán predseda výboru, ty si sa prihlásil s procedurálnym návrhom. S procedurálnym. Pýtam sa kolegov, či majú s tým problém, aby pán poslanec Brocka vystúpil ako prvý. (Reakcia z pléna: "Nie.")
Nech sa páči, máte slovo.

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, ďakujem pekne za vaše gesto.
Počnúc dnešným dňom sú všetky kostoly a kresťanské organizácie a ich predstavitelia legitímnymi terčmi pre mudžahedínov. Dámy a páni, toto je časť oficiálneho vyhlásenia niekoľko týždňov dozadu tzv. vojenského oddelenia irackej pobočky Al-Káidy, ktoré smutne dotvára obraz o situácii kresťanov v mnohých moslimských krajinách. Kristianofóbia, fóbia alebo nenávisť voči kresťanom a kresťanstvu ako takému je jednou z najstarších fóbii na svete. Je stará ako kresťanstvo samotné. V rôznych formách a intenzite ho sprevádza nepretržite počas celých jeho dejín. Aj samotný zakladateľ kresťanstva Ježiš Kristus nakoniec bol pre svoje učenie perzekvovaný, mučený a zabitý. Rovnako perzekvovaní, mučení a zabití boli aj všetci jeho prví učeníci. Od tej doby bolo perzekvovaných, mučených či zabitých stovky tisíc kresťanov. Stovky tisíc ľudí po celom svete v rôznych dobách a na rozličných miestach platili za svoje náboženské presvedčenie najvyššiu cenu.
Aj dnes sú najviac perzekvovaní, mučení či zabíjaní nepochybne kresťania. Svetový index náboženskej diskriminácie, ktorý zverejnila organizácia Open Doors, uvádza, že dnes je prenasledovaných 200 mil. kresťanov v 60 krajinách sveta. Takmer osem z desiatich obetí nábožensky motivovaných útokov minulý rok boli kresťania. Títo ôsmi kresťania z desiatich zabitých boli zabití nie náhodou. Boli zabití práve preto, že sú kresťania. A citát "kresťania sú najviac ohrozenou náboženskou skupinou na svete" povedal známy francúzsky publicista, politológ a filozof Bernard-Henri Lévy, ktorý je inak agnostik, ktorý sa dlhodobo venuje tejto téme a on sám bije na poplach. A hovorí, že: "Úlohou demokratických národov je zvýšiť úroveň debaty. Nemali by sme ustúpiť argumentom zbabelcov, že nesmieme robiť priveľa, aby sme na seba neupozornili barbarov alebo hrdlorezov. Naopak, musíme protestovať, prejavovať rozhorčenie, a pokiaľ môžeme, aj modliť sa." To hovorí Bernard-Henri Lévy, agnostik.
Útlak kresťanov v dnešnom svete má mnohé podoby. Od tzv. soft, "mäkkej" formy útlaku, ktorá spočíva v politickej, spoločenskej či ekonomickej diskriminácii, tejto formy sme svedkami prakticky vo všetkých tzv. umiernených islamských režimoch. Tou druhou formou útlaku je genocída, snaha o systematické vyčistenie krajín od kresťanov. Totálna vojna proti kresťanom prebieha v takmer 50 krajinách sveta. Jej iniciátormi sú zväčša radikálne islamské hnutia. Ich praktiky sú založené na terorizme, vraždách, únosoch, mučení či programovom znásilňovaní.
Dámy a páni, obrana prenasledovaných kresťanov je vecou spravodlivosti aj ľudskosti i solidarity. Kresťanov je dobré brániť aj z praktického hľadiska, pretože sú požehnaním pre prostredie, v ktorom žijú. Svojím postojom k životu, k spoločnosti aj k životnému prostrediu. Kresťania sú totiž presvedčení, že každý jeden človek na tejto Zemi bol stvorený na Boží obraz, a preto každý ľudský život má nevyčísliteľnú hodnotu. Každý jeden ľudský život je cennejší ako všetky poklady sveta. Nie je možné zabiť nevinného človeka. To hlása kresťanská viera už 2000 rokov.
Kresťanstvo ponúklo už od svojho vzniku nový revolučný pohľad na človeka. Pohľad, ktorý priniesol milosrdenstvo do barbarského a brutálneho sveta. Pohľad, ktorý spochybnil dovtedy po celom svete samozrejmé praktiky, akými bolo napríklad zotročovanie iných či zabíjanie nevinných z rôznych dôvodov. Kresťanstvo prinieslo pohľad, ktorý odstraňuje všetky formy neľudského správania. Kresťanstvo tento svet výrazne zmenilo k lepšiemu, ale tieto hodnoty ľudskosti sú samozrejmé iba v krajinách, ktoré sú ohraničené historickými hranicami západného kresťanstva, pretože sú jeho dedičstvom. Pred príchodom kresťanstva neboli samozrejmé ani v týchto končinách. A za hranicami západného kresťanstva samozrejmými nie sú dodnes.
Dámy a páni, žiaľ, tieto hodnoty sú ohrozené aj u nás, na Západe. A deje sa to ruka v ruke s postupným vytláčaním kresťanstva z verejného života. Aj to je smutným dôkazom inherentnej spätosti hodnôt ľudskosti s kresťanstvom. Bez kresťanstva nemajú šancu na prežitie. Kresťanstvo bolo a je veľkou nádejou aj pre Blízky východ. Práve kresťanstvo môže priniesť ľudskosť do tohto krutého a krvavého regiónu tak, ako prinieslo ľudskosť aj do nášho, kedysi tiež barbarského regiónu. Aj preto je doslova "hrozbou" pre tých, ktorí si želajú krutosť a potoky krvi.
Dámy a páni, dnes rokujeme o vyhlásení Národnej rady, ktorým sa odsudzuje násilie páchané na kresťanoch v rôznych častiach sveta. Myslím si, že samotné vyhlásenie nestačí. Jeho prijatie je dôležitým krokom, ale nestačí. Pokiaľ sme svedkami neprávostí, potom nestačí onen fakt iba konštatovať, je potrebné v rámci svojich možností aj konať. Preto je súčasťou aj výzva na konkrétne kroky. Výzva k vláde Slovenskej republiky, aby podnikla aj konkrétne kroky na pomoc prenasledovaným kresťanom. Inšpiráciou nám môže byť napríklad postoj talianskej alebo francúzskej vlády, ktoré poskytli napríklad obetiam teroristických útokov irackým kresťanom lekársku pomoc alebo ich rodinám politický azyl. Čiže namieste je konkrétna humanitárna pomoc, lekárska, materiálna, poradenská či právna. Na pomoc prenasledovaným kresťanom by sa viac mala zamerať aj naša zahraničná politika. Neboja sa to povedať otvorene nemecká vláda, aby sa Slovensko na medzinárodnom poli bez váhania zapojilo do iniciatív, ktoré majú za cieľ koordinovanú pomoc medzinárodného spoločenstva prenasledovaným kresťanom.
Dámy a páni, uvedomujem si, že možnosti Slovenska sú v tomto smere obmedzené. Ale aj nie veľká pomoc má častokrát cenu zlata. Svojou kvapkou možno inšpirujeme ďalších a možno sa viacero takýchto kvapiek časom zleje v jeden spoločný prúd pomoci ľuďom, ktorí zúfalo prosia o pomoc.
Dámy a páni, pápež Benedikt XVI. povedal: "Skutočný pokoj vo svete je potrebné vytvárať obranou náboženskej slobody." A v duchu týchto slov vás prosím o podporu predloženého vyhlásenia.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými štyria páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť.
Pán poslanec Maďarič.

Ďakujem. Pán poslanec, ja by som možno nepoužil pre zdôvodnenie tohto návrhu vyhlásenia niektoré tie emotívne argumenty, ale samotné vyhlásenie považujem za dôležité, ten obsah, ktorý je predložený, pre našu civilizáciu, pre našu kultúru v širšom slova zmysle, ktoré jedným z pilierov je aj kresťanstvo a, samozrejme, náboženská sloboda.
Neviem, ako budú o tomto hlasovať moji kolegovia v poslaneckom klube strany SMER, lebo sme sa o tom ešte nerozprávali, ale ja chcem vyjadriť svoju osobnú podporu k tomuto návrhu vyhlásenia.
Ďakujem.

Pán poslanec Čaplovič.

Ďakujem veľmi pekne. Podobne sa pridávam k môjmu predrečníkovi. Chcel by som zvýrazniť niektoré fakty, ktoré sa dejú aj v neoliberálnej Európe.
Keď horeli kostolíky v Kosove, boli to pravoslávne, tak Európa mlčala. A keď horí jedna mešita, tak Európa je v pohybe. Áno, tak treba chrániť kresťanské kostoly, ako aj kostoly iných náboženstiev. To je, myslím si, princíp, ktorý uplatňujú kresťania v celom svete.
Ja som sa mal možnosť zúčastniť jednej medzinárodnej konferencie v Ochride, ktorá mala názov "Je možný mier vo svete bez mieru medzi náboženstvami?". Zúčastnili sa to mnohé osobnosti zo Svätej Stolice, zástupcovia iných náboženstiev a naozaj sa tam dospelo k zásadnej veci: hľadať to, čo nás spája, tú toleranciu na jednej aj druhej strane.
Aby sa neopakoval nielen Veľký piatok 25. marec tu v Slovenskej republike, v bývalom prednovembrovom totalitnom režime, ale aby sa neopakovali ani javy, ktoré sa odohrali tiež v tento deň 25. marca o 20. hodine 20. minúte, keď z Popradu odišiel prvý vlak transportu židovských žien a židovských detí do koncentračného tábora.
O toto nám predovšetkým ide a myslím si, že toto vyhlásenie spĺňa aj akt tolerancie a hľadania toho, čo nás spája: pokoja a mieru vo svete.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán poslanec Fecko.

Ďakujem pekne. Pán kolega Brocka, plne sa stotožňujem so všeckými slovami, ktoré ste povedal. A áno, aj Európa bola na kresťanských tradíciách založená proste, máme to tu. To už nám nikto neodškriepi. A hovorím, že pokiaľ by aj na Slovensku sme sa riadili Desatorom, tak máme tu raj na zemi. Žiaľ, máme tak, ako sa máme, ale to už je na každého osobnom svedomí. Pretože ja hovorím, že nieže nepokradneš iba toľko, nepokradneš, nie že nezosmilníš iba toľko, nezosmilníš atď. Takže plne podporujem a nemám s tým problém. Ďakujem za vašu rozpravu. Ďakujem.