16. schôdza

Pán poslanec použil okrem invektív aj pojem a hodnotu domova. Domov je miesto tam, kde nám rozumejú. Lenže problém je v tom, že Slováci ako štátotvorný národ vo svojom vlastnom štáte sa už nevedia dohovoriť na celom zvrchovanom území Slovenskej republiky v štátnom jazyku. To je tragédia, pretože tento zákon ešte posilní takéto roztváranie nožníc. Práve tí obyčajní Slováci na juhu plačú a necítia sa ako doma, podobne ako ja sa necítim, keď vidím niektorého člena vlády alebo počujem niektorého poslanca v tejto sále, necítim sa ako doma, necítim sa ako v slovenskom parlamente. Bohužiaľ.
Na tie vaše invektívy, pán poslanec, vám odpoviem nie svojou rečou, ale filozofa, ktorého si nesmierne vážim. Pytagoras vám odkazuje: "Mlč, Matovič, alebo povedz niečo, čo je múdrejšie ako mlčanie."
Ale keďže to, pán kolega Matovič, neviete, tak len tliapete. A ja stále rozmýšľam, prečo vaše hodnotové postoje idú ako po nejakej sínusoide. No a nie náhodou, zhoda náhod, že ste z Trnavy a že medzi privatizovanými teplárňami má byť aj tá trnavská?

Ďakujem veľmi pekne. Najprv poznámku k tým vranám. Vrany sa otáčajú okolo Košíc, preto sa im hovorí aj v Košiciach "Vraňare", kone sa točia okolo Prešova, preto sa im hovorí "Koňare". A Bratislavákom sa hovorí "Paštikáre", pretože odhadzujú konzervy z pašték, keď chodia na huby na Záhorie.
Ale vráťme sa teraz k veci, teda konkrétne k tomu, čo ste vraveli. Ja by som chcel dovysvetliť, čo ste začali vysvetľovať a ste nevysvetlili, a preto sa to týka aj pána podpredsedu vlády. Ak v jednej obci bude 15 % Rómov a 15 % Maďarov alebo 15 % Rusínov a 15 % Rómov, to sa týka východného Slovenska, 70 % bude Slovákov, tak mestský policajt, ktorý je zamestnanec samosprávy, bude musieť komunikovať s nimi buď v rómčine, v maďarčine aj v slovenčine, teda bude musieť ovládať tri jazyky. A naozaj sa chcem opýtať pána podpredsedu vlády súčasne, však on bude vystupovať v závere, ako to chce zabezpečiť s tou rómčinou alebo s rusínčinou, pretože Rómovia a Rusíni vôbec o toto nestoja. Ja sa s nimi stretávam, s tými organizáciami, a rozprávam o tom, pre nich to nie je potrebné. Čiže je to potrebné pre jednu národnostnú menšinu a ciele veľmi dobre vieme a vieme ich aj odhadnúť, kam to smeruje.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec, doteraz bolo už strašne veľa vystúpení, už či v rozprave, alebo s faktickými. A vždy, keď niektorý z poslancov vystupoval, som vedel, či je za, alebo proti tomuto zákonu. Žiaľbohu, u vás som sa to nedozvedel. A mne vychádza z toho jediné to, že sa snažíte zvyšovať svoju hodnotu. Čakáte na to, čo vám kto ponúkne, aby ste potom v druhom čítaní mohli hlasovať tak, ako to bude pre vás najvýhodnejšie. Ďakujem.

Pán poslanec Matovič, ten príklad s početnou rodinou, ktorá sa prisťahovala do obce so sto obyvateľmi, môže mať čosi do seba. Na druhej strane, ak teda hovoríme o Rómoch, tak práve Rómovia sa veľmi často nehlásia k rómskej národnosti, ale hlásia sa k slovenskej, maďarskej. To znamená, že keď sa podiel príslušníkov národnostnej menšiny má určovať podľa sčítania obyvateľstva, tak je veľmi pravdepodobné, že aj v mnohých obciach, kde reálne Rómovia dosahujú dvadsať alebo aj viacej percent, tak nie je to tak vykázané, lebo sa neprihlásia k rómskej národnosti. To je prvá poznámka.
Druhá poznámka, a to myslím, že je tiež jasné, toto nie je argument proti zníženiu z dvadsať na pätnásť, pretože rodina, keď je početná, tak môže mať nielen pätnásť, ale aj dvadsať členov, prípadne to môžu byť dve rodiny a podobne.
Ale teda hlavne sa chcem spýtať, pretože toto mi, toto mi nie je jasné, že nie je problém so znížením z dvadsať na pätnásť, ale je problém s tým, že to má obec, alebo teda úrad zabezpečiť buď prostredníctvom zamestnancov, ktorí ovládajú ten jazyk, alebo prostredníctvo tlmočníka. Už v súčasnom zákone, ak teraz nebudeme nič meniť, tak je, že občania v tých obciach, kde je ich aspoň dvadsať percent, príslušníkov menšín, majú možnosť používať v takýchto obciach v úradnom styku svoj jazyk a môžu ho používať aj v písomných podaniach a orgán verejnej správy je potom im povinný písomne odpovedať.
No a akým spôsobom sa to dá zabezpečiť? Jeden spôsob je, že bude mať zamestnanca, ktorý ovláda jazyk tej menšiny. Druhý spôsob je, že bude mať tlmočníka, ktorého si prizve, alebo teda prekladateľa. Poznáš nejaký tretí spôsob? Lebo mňa žiadny tretí spôsob nenapadá. A to hovoríme o súčasnom znení zákona.

Vážený pán poslanec, vy sa tu snažíte moralizovať Slovenskú národnú stranu, pána Slota, ale čo keby ste sa tak trošičku pozreli aj na seba. Zatiaľ ste takisto nemali veľa vystúpení. Prvé, ktoré som si všimol, bolo k zákonu o vysokých školách, kde ste tvrdili, že externé štúdium, externí študenti musia mať také isté podmienky ako denní. Ale čo sa stalo? Predali ste svoj názor, predali ste svoje presvedčenie za 10-percentné motivačné štúdium a na 90 % študentov ste sa vykašľali. Jednoducho ste sa vykašľali a hlasovali ste s vládnou koalíciou.
Pokiaľ ide o tento návrh zákona, takisto som si nevšimol nič, čo by ste povedali vecného alebo odborného, ale povedali ste, áno, Slováci by sa cítili ako cudzinci, nepripadá mi správny, ale zase budete hlasovať za. Ale veď prvé kolo je práve na to, aby sa išlo do podstaty zákona, či zákon je dobrý, či je správny, či je filozofia nastavená správne. A vy tvrdíte, že nie, ale pritom budete hlasovať za.
Samozrejme, aby to malo nejakú šťavu, tak si beriete do úst pána Slotu, pretože s vlastným odborným prejavom ste zaujať nemohli. Ale škoda, pán poslanec, že ste naozaj nepočúvali to, čo v skutočnosti pán Slota hovoril, pretože on trafil, on presne povedal to, čo v tom zákone, o čo v tom zákone ide, aké budú ďalšie postupy. A to, že možnože nemáte určitý rozhľad, aby ste dokázali naozaj pochopiť, a vyťahujete, by som povedal, rôzne detaily, tak to je škoda, pretože ak by ste to pochopili, tak by ste určite opäť, už po tretíkrát, nezmenili názor, neprispôsobili sa vlastnej koalícii a nemohli by ste za tento zákon zahlasovať, pretože on v tom druhom čítaní sa môže zjemniť, ale sa môže aj pritvrdiť. Môže byť ešte horší, ako v skutočnosti je. (Potlesk.)

Ďakujem. Len v krátkosti. V čase, keď sa rozdeľovala Československá republika, som bola študentkou na českej vysokej škole. V tom období som dosť ťažko pociťovala, že sa ideme rozdeliť, hej, aj keď som možno nepociťovala to, že som tam nejakou menšinou, ale predsa tie pocity boli také dosť emotívne.
Som občiankou Slovenskej republiky, som na to hrdá. Takisto mám za svoj cieľ naozaj pomôcť Slovenskej republike, mám záujem hájiť záujmy našej republiky. Týmto som chcela vlastne len naznačiť, že ten vývoj, ktorý prebieha v spoločnosti, prebieha aj v každom človeku z nás. Takže pripájam sa k myšlienke pokračovať v hľadaní spoločných riešení aj pri tomto zákone.
Ako som povedala, rozumiem možno aj tým pocitom národnostných menšín, aj keď nie úplne, ale bolo by dobré, ak by sme sa naozaj snažili podmienky trochu prilepšiť aj v prospech Slovákov, lebo mám pocit, že prijatím práve takéhoto zákona sa môžeme Slováci cítiť mierne zneistení.
Takže verím, že táto debata vyprovokovala množstvo námetov, niektoré sú dobré, niektoré sú scestné, ale dôležité je prebrať ich všetky a zákon nejakým spôsobom doupraviť.
Ďakujem.

Ondrej, jasné, aj v dnešnej právnej úprave je právo podávať písomné podnety orgánom verejnej správy, ale je to písomné podnety. Čiže to si občan národnostnej menšiny príde, dá podnet v svojom jazyku, orgán verejnej správy má priestor na to časový, aby zabezpečil si tlmočenie, keď už teda. Ale ide, v tejto navrhovanej právnej úprave ide o to, aby sme dali ďalšie právo a to je podávať aj ústne podnety, alebo teda ústne komunikovať na úrade. A to je okamžitá potreba na tom úrade zabezpečiť človeka, ktorý ten jazyk ovláda, alebo zabezpečiť okamžite tlmočníka.
Pán Rafaj, bol by som naozaj veľmi zvedavý, čo vám pán Slota platí za to smiešne poskokovanie Slotovi, ktoré predvádzate.
Pán Mikolaj, hovoríte, že nemal som, že ste nepostrehli žiadne nejaké moje vystúpenia, keď si pozriete do štatistík stránky Národnej rady, tak nejaký poslanec Igor Matovič je ten, ktorý mal najviac vystúpení v tejto Národnej rade. Takže trošičku to je v rozpore s tým vaším tvrdením.
A to, že pristupujeme možno napríklad pri zákone o spoplatnení externistov, že sme pristúpili tak, ako sme pristúpili, tak výsledok práve našeho(vášho) prístupu bolo to, že sme zabezpečili štipendium týmto ľuďom, že sme zabezpečili štipendium ľuďom, ktorých vy ste spoplatnili. Vy ste spoplatnili, vy ste boli pán minister školstva a vy ste spoplatnili študentov na externých školách a my sme tým najlepším z nich dali, desiatim percentám, prospechové štipendiá.
A to, že keď sa niekto zaoberá tým, že vlastne, ako teda vlastne budem hlasovať, presne tak, ako sme povedali, v prvom posunieme ďalej, lebo chceme hľadať cestu, spoločnú cestu, nájsť kompromis. A keď ten kompromis nájdeme, vtedy budeme hlasovať v druhom čítaní za. Keď nie, tak nie.

Chcem reagovať teda mimo faktickej poznámky ako spravodajca, aby sme tu ďalej nerozvíjali nejaké mýty. A chcem teda zareagovať k tomu, čo povedal pán poslanec Matovič, že doteraz je možnosť podávať podnety v písomnom styku a odteraz to chceme rozšíriť aj na ústny styk.
Nie je to tak. Už v súčasnom zákone je možnosť používať jazyk príslušníkov národnostných menšín v obci nad 20 % obyvateľstva v úradnom styku v jazyku menšín. Hovorí o tom § 2 ods. 1. O písomných podaniach hovorí § 2 ods. 3. Čiže je to iné ustanovenie. Ale v tom ustanovení § 2 ods. 1 je obsiahnutá aj možnosť komunikovať v ústnom styku.
Takže aby sme, aby sme nezavádzali. A ak je toto nejaká podstatná výhrada, tak tá výhrada je postavená na vode.

V § 2 ods. 1 súčasného právneho znenia je napísané, že v tých predmetných obciach môžu v tejto obci používať v úradnom styku jazyk menšiny. V úradnom styku jazyk menšiny.
V tom navrhovanom znení sa hovorí: "komunikovať v ústnom a písomnom styku pred orgánom štátnej správy". Je rozdiel komunikovať v ústnom styku pred úradníkom štátnej správy, ako úradný styk. Jednoducho úradný styk nemusí byť komunikovať v ústnom styku s orgánom verejnej správy.

Naozaj netuším, akým spôsobom by sa úradný styk mohol zúžiť iba na komunikáciu v písomnom styku. Ak by to tak bolo, tak potom, potom tam nie je tá formulácia o tom, že môžu používať v úradnom styku, ale bola by tam iba formulácia o tom, že môžu dávať písomné podania a môžu na ne dostávať písomnú odpoveď.