16. schôdza

22.3.2011 - 6.4.2011
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

1.4.2011 o 10:37 hod.

Szilárd Somogyi

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie v rozprave 10:37

Szilárd Somogyi
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, vážení voliči, ešte predtým, ako by som začal svoju krátku reč, toľko by som ako chcel dodať, že stále sa tu skloňuje Maďarská republika, ale zrejme ako váš pohľad, ktorý tu ako stále opakujete, by ste mali uprieť zhruba ako tým smerom do južného rohu rokovacej sály, lebo tu asi nikto nezastupuje Maďarskú republiky, takže nerád by som bol, keby sa tieto dve podstatné mená, že byť Maďarom a Maďarská republika, sa do 100 % prelínajú. Asi ste (si) všimli, že z našej strany, zo strany Sloboda a solidarita, nikto k tejto téme nevystúpil, je to znakom, Matovič nie je členom Slobody a solidarity, a je to... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

1.4.2011 o 10:37 hod.

Szilárd Somogyi

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 10:37

Szilárd Somogyi
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem.
Nie je to určite náhodou. Musím povedať, že táto téma pre našu stranu je druhoradou. Naďalej vyznávame tú myšlienku, že ak hospodársky, ekonomicky či finančne na tom ľudia sa budú cítiť istejšie a lepšie, že tým menej ich budú oslovovať témy, ktoré môžu mať niekedy ani nie radikálny, ale skôr extrémistický podtón.
Vystupujem v rozprave z dôvodu, že som maďarskej národnosti a jednotlivé fakty alebo niektoré riešenia sú mi známe, mám s nimi skúsenosť a rád by som sa s nimi ako s vami podelil. Určite by som si mohol priniesť aj na jednu stranu, aj na druhú stranu tucet kníh alebo zdrojov, ktorými by som chcel podložiť moje argumenty, či už v prospech, alebo proti niektorého zákona, v tomto prípade tohoto návrhu. Samozrejme, vždy môžeme zmapovať alebo nejako sa zorientovať v tom, ako sa to robí alebo ako sa to nerobí v iných krajinách, čo hovoria vedci a znalci tejto témy z cudziny, ale musíme vychádzať z toho, o čom sme sami presvedčení a čo je pre našu konkrétnu situáciu dané.
Preto vítam aj to, čo načal pán kolega Fronc, že krivdy sú na obidvoch stranách. Ja naďalej, síce už možnože netrpezlivo, ale čakám na to, kedy dôjde k takej katartickej skúsenosti, ako tomu bolo ešte v bývalom rozdelenom Nemecku, kde sa otvárali archívy Štátnej bezpečnosti, možnože to bolelo pol roka alebo rok, kým sa medzi ľuďmi vyjasnilo, čo komu napáchal, ale odvtedy je kľud a táto téma sa neotvára. Určite by som privítal, ba tobôž volám po tom, aby ten symbolický múr alebo ten obojstranný múr nárekov sa otvoril, aby sme raz a navždy aspoň v našej histórii uzavreli tento nekonečný príbeh.
Hlavným dôvodom môjho vystúpenia je to, aby som ozrejmil alebo objasnil niektoré pojmy a nielen dojmy, ale najmä ako pojmy, ktoré tu odzneli či už dneska, alebo včera. Samozrejme, nikoho nechcem presviedčať, že to moje ponímanie je to správne, chcem len konštatovať, čo si ja myslím a ako to myslím ja.
Dnes pán kolega Rafaj hovoril o národnosti ako o podstatnom mene a už nie ako prídavnom mene. Musím vám povedať alebo aj ostatným kolegom, že určite sa necítim byť súčasťou nejakej národnosti. Som občanom tejto krajiny, ktorý možnože sa v tom líši od vás, že hovoríme iným jazykom alebo tá naša socializácia prebiehala v inom kultúrnom prostredí, ale v ničom inom sa necítim byť iný, nie že menší, iný od vás. A takisto ma teší pojem, ktorý používal kolega Matovič, ktorý možnože prvýkrát v tejto sále použil slovné spojenie národnostná väčšina. Ak nás Maďarov v bežnej reči nazývam národnostnou menšinou, tak určite opak toho je národnostná väčšina, čo si tiež nemyslím, že by bolo vám blízke vyjadrenie alebo vám blízke spojenie. Ja najradšej by som z tohoto hľadiska alebo z tohoto aspektu sa považoval za jazykovú menšinu, nakoľko si myslím, že pri tejto téme sa rozlišujeme len v tejto jedinej veci.
Čo sa týka samotnej menšiny, dosť často, najmä včera sa splietli dva(dve) ponímania pojmu menšín. Jeden z rečníkov ako príklad uvádzal situáciu alebo riešenie v Nemecku, v Spojených štátoch alebo vo Francúzsku, kde tie menšiny, či už národné, kultúrne alebo jazykové, používajú jednotný štátny jazyk. Rozdiel asi je v tom, že rozoznávam menšiny, cudzím slovom povedané, autochtónne, ktorí nepricestovali vlakom alebo neprišli ako lietadlom, ale ich ten bocian priniesol, ktorého súčasťou som aj ja, že som sa tu narodil a moji predkovia tu tiež žili, sa tu narodili, len vždy v nejakých sínusových dráh(drahách) tie hranice nad ich hlavou sa posúvali. Takže nie som migrujúca menšina, ktorá raz v živote musela urobiť to rozhodnutie, že sa vzdáva svojej domoviny, svojej vlasti a svojej krajiny a sa prispôsobí, v lepšom prípade sa integruje, v horšom prípade sa asimiluje, do prostriedkov alebo spomedzi prostriedkov tej krajiny novej.
Ďalším dôležitým pojmom je národ. Možnože viacerým z nás, teraz hovorím ako Maďarov tu na Slovensku, vadí napríklad tento nápis, že sa jedná o Národnú radu Slovenskej republiky napriek tomu, že sa nejedná len o zastúpenie jedného národa. Mne tento pojem alebo toto spojenie problém nerobí, nakoľko rozoznávam národ v politickom ponímaní, čo pre mňa znamená súhrn voličov alebo občanov daného politického segmentu, a národ kultúrny, ktorý možnože tuná viacej rezonuje v tejto sále, kde už môžem hovoriť o odlišnostiach. Čiže je to zastupiteľským orgánom politického národa.
Veľmi mi vadí, keď o výuke(výučbe) slovenského jazyka tu na Slovensku na menšinových školách sa hovorí ako o cudzom jazyku alebo cudzej reči. Viem si predstaviť, ako to môže píliť vaše uši, keď to píli aj tie moje. Ja slovenčinu za cudziu reč nepovažujem. Považujem to jednoducho za svoju nematerinskú reč a určite že v budúcnosti budem skôr používať tento výraz ako ten predchádzajúci. Kľudne si to môžem dovoliť, nakoľko, zopakujem to, čo som povedal ešte v rozprave o štátnom jazyku, že Slovensko považujem za viacjazyčný štát. Za viacjazyčný štát, samozrejme, nie v Kysuciach alebo v Liptove, ale v určitých regiónoch Slovenska. Ja tento návrh, ktorý dneska prerokujeme, považujem možnože trocha za predbiehanie doby, ktorá by mala tento zákon upravovať, používanie jednotlivých jazykov toho istého štátu v týchto regiónoch.
Veľmi ma prekvapilo nepríjemne a trocha ma aj mrzí včerajšie vyjadrenie pána Maďariča, ktorý asi ako jediný si dovolil povedať, že Slovenská republika je štátom Slovákov. Ja, samozrejme, ako nezdieľam tento názor a budem rád, ak kolega Maďarič si prehodnotí tento svoj názor, a určite ho nebudem za to považovať za revizionistu.
Dovolil som si ten môj vzťah k Slovenskej republike vyjadriť práve opačným spôsobom, čiže ja Slovenskú republiku považujem takisto za svoju krajinu, republiku, štát alebo domovinu. To som si dovolil odzrkadliť aj v mojom majetkovom priznaní, čo som symbolicky odovzdával včera, kde Slovenskú republiku som uviedol tiež ako svoj majetok. (Reakcie z pléna.) Majetok. Je to môj. Tiež tak, ako je to vás. Slovenskú republiku, hej.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

1.4.2011 o 10:37 hod.

Szilárd Somogyi

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:48

Jozef Viskupič
Skontrolovaný text
Ďakujem, pán predsedajúci. Ja mám na rečníka iba jednu otázku. Hovorili ste o tom, že pán Matovič má nejaký iný názor ako vy a nie je členom strany SaS. Chcel by som sa spýtať, že či v strane SaS je treba mať iba nejaký monotematický názor alebo máte ich tam viacej a aký mechanizmus používate pri hľadaní dohody. Či je to ten mechanizmus, že ak má niekto iný názor, tak si zažíva vylučovanie z klubu. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

1.4.2011 o 10:48 hod.

Mgr.

Jozef Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:49

Rafael Rafaj
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Možno budete, pán poslanec, prekvapený, ale ja vám v podstate dám za pravdu. Ale hneď vám aj vysvetlím prečo.
Máte pravdu, sme všetci prevažne kresťania. Tisíc rokov sme budovali jedno kresťanské kráľovstvo. Ako uviedol včera Ján Slota, geneticky sme v podstate tiež to isté. Ten rozdiel, že autochtónni Slováci majú 80 % pôvodných slovenských génov a prišlí Maďari len niečo cez 50 % slovenských génov, nie je až taká veľká diferencia, aby sme sa tu hádali.
A poďme teda spolu budovať našu krásnu vlasť Slovensko bez toho, aby ste museli neustále zvýrazňovať svoju rozdielnu jazykovú zdatnosť alebo príslušnosť. Sám ste povedali, že sa cítite byť teda občanom Slovenskej republiky. Ja možno na rozdiel od vás by som rozlíšil ten pojem, ktorý zaviedol ešte Sládkovič: majeť a svojeť. Ale to už sú detaily, k tomu sa určite dostaneme.
Takže súhlasím s vami, že robiť nejaké veľké rozdiely medzi slovensky hovoriacimi Slovákmi a Slovákmi hovoriacimi po maďarsky je asi zbytočné. Takže dajte návrh, nech pán podpredseda vlády Chmel stiahne tento zbytočný návrh zákona a poďme sa venovať nejakým kvalitnejším a kvalifikovanejším zákonom. V tom s vami súhlasím.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

1.4.2011 o 10:49 hod.

Mgr.

Rafael Rafaj

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:51

Dušan Čaplovič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Nebudem reagovať na niektoré pasáže pána poslanca. Predovšetkým hovoril o vzájomnom odpúšťaní a vyjasnení si tých slovensko-maďarských či maďarsko-slovenských vzťahov. Za našej vlády sme urobili konkrétne kroky a vlastne spoločné pohľady na slovenské a maďarské dejiny, slovenských a maďarských historikov sú viac-menej pripravené. Len zamrzli teraz, poviem otvorene. Pretože s pánom Szarkom som hovoril, zamrzli, pretože Orbánova vláda nemá o to záujem, aby takáto spoločná kniha pohľadov tých dvojičiek slovenských a maďarských historikov na tieto dejiny vyšla. My ju vydávame aj v angličtine, a vyjde aj v angličtine.
Čiže by som požiadal aj tuná prítomného pána podpredsedu vlády, aby do tohto výrazne vstúpil, aktívne, aby sa to posledné redakčné stretnutie uskutočnilo, aby táto publikácia vyšla.
Po ďalšie. Viete, to vzájomné odpúšťanie. Tento problém, ako je slovensko-maďarský, je aj írsko-anglický. Historicky. Vieme, čo zobrali Angličania Írom. My sme sa učili o spisovateľoch anglických a nevedeli sme často, že sú to Íri, a mnohí boli, alebo Škóti. Alebo iných národov, ktoré tam žili a mali svoju históriu. Prekrývavalo sa to predovšetkým britským impériom. Ale predovšetkým musí urobiť ten väčší národ, ten konkrétny, tu svoj krok. Angličania voči Írom to doteraz neurobili. Tuto je znak od pána Aherna, od bývalého írskeho premiéra, s ktorým som hodinu rozprával o týchto vzťahoch, o tolerancii piatich svetadielov. A znovu chcem zopakovať, doteraz to nevyriešil ani vo vzťahu k Severnému Írsku. Čiže oni nám dávajú príklady, ako to máme riešiť tu, a oni to sami neriešia.
Teda znovu opakujem, som za mnohé, za dialóg, aj v súvislosti o týchto veciach, o ktorých hovoríte, ale považujem za nepotrebné, aby sme schvaľovali tento zákon, pretože na slovensko-maďarskom prostredí na juhu Slovenska... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

1.4.2011 o 10:51 hod.

doc. PhDr. DrSc.

Dušan Čaplovič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:53

Ján Mikolaj
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán poslanec Somogyi, začali ste s tým, že by sme sa mali pozrieť na juhovýchod a že to, čo my tu riešime, nesúvisí so štátom slovenským a s Maďarskou republikou. Ale skúste sa vy teda pozrieť na juh od Slovenska, čo sa tam deje, a napríklad to, čo je najčerstvejšie, volebné právo, keď naši občania, naši ľudia budú voliť predstaviteľov cudzieho štátu, keď volebná kampaň cudzieho štátu bude prebiehať na území Slovenska, to nie sú súvislosti? To nie sú nadväznosti? Toto nás nečaká?
Takže skúste aj vy sa trošku zamyslieť, že čo je podstatou celého tohoto zákona a že aké bude ďalšie pokračovanie. Vy si myslíte, že toto je koniec? Toto nie je koniec. Je to určitý systém a toto je len jedna súčiastka z toho, aby sa veci posunuli trošičku ďalej. Takže existujú tu aj súvislosti, aj nadväznosti.
Pokiaľ ide o to, že vám vadí, že je Národná rada, a napádali ste pána poslanca Maďariča. Ale áno, slovenský národ má svoj štát - Slovenskú republiku. A sme šťastní, že ju máme. A žijú tu spolu s nami aj národnostné menšiny. Tak čo vám na tom vadí? Ale z tých menšín nemôžte urobiť ďalší národ. To už potom nie sú národnostné menšiny. Takže toto je trošku nebezpečné, čo ste povedali.
Ten cudzí jazyk. No ale veď to boli oficiálne prehlásenia, že slovenčina v školách sa bude učiť ako cudzí jazyk. No povedal to pán Bugár. Slovenčina ako cudzí jazyk. A takto mali byť nastavené aj študijné osnovy, to bolo oficiálne prehlásenie, že materinský, ja si na to dobre pamätám. Takže takisto sú to oficiálne prehlásenia, na ktoré my musíme reagovať a ktoré sme museli nejakým spôsobom riešiť.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

1.4.2011 o 10:53 hod.

prof. Ing. CSc.

Ján Mikolaj

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:55

Darina Gabániová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený predrečník, dovoľte, aby som doplnila vaše vystúpenie. Zamýšľam sa nad tým, komu osoží táto novela. V roku 1991, posledné sčítanie ľudu na Slovensku za bývalého režimu ma vyprovokovalo k tomu, aby som tu ponúkla nejaké čísla. Vtedy bolo dvojmiestnym číslom číslo obcí, ktoré vykazovali viac ako 50 % obyvateľov s inou národnosťou ako slovenskou. Sklamanie? Preto, aby bolo červeno-bielo-zelené územie väčšie, potrebovalo sa prejsť na 20 % a teraz je potrebných 15 %, aby mohli politici plávajúci v nosnej národnostnej téme, teda títo politici, aby mohli lepšie imponovať Orbánovi a ponúkať mu, možno aj v medzinárodnom priestore, väčšie červeno-bielo-zelené šrafované územie. Možno tým chcú mať v jeho očiach väčšiu vážnosť.
Alebo stále sa snažia uskutočňovať sen dvojjazyčného štátu? Len preto, že 300-tisíc občanov sa cítia byť Maďarmi? Verte mi, obyvateľom južného Slovenska - a nielen im - to nijako neosoží. Ako som už v minulosti povedala, ide o uzavretie sa týchto národnostných menšín do jazykového geta. Ale nielen občanov s maďarskou národnosťou, ale najmä Rómov. Nemajú vďaka slabej znalosti štátneho jazyka prístup na vysoké školy a univerzity. Mnohí, možno práve maďarskej národnosti, možno práve preto študujú v Maďarsku, lenže sa nevracajú späť. A to je ten problém. Ovládanie štátneho jazyka dovoľuje obyvateľovi zúčastňovať sa v plnohod... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

1.4.2011 o 10:55 hod.

MUDr. PhD.

Darina Gabániová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:57

Juraj Blanár
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán poslanec Somogyi, oceňujem váš kultivovaný prejav, ktorý ste tu predniesli, ale musím konštatovať, že vaše vystúpenie bolo skôr zahmlievaním a odvádzanie pozornosti od skutočnosti tohto zákona, od reality, kde chcete dostať novelou tohto zákona súčasnosť.
Hovorili ste, že hlavným dôvodom vášho vystúpenia je vyjasnenie pojmov a dojmov, ktoré tu odzneli. Ja si myslím, že hlavným dôvodom vášho vystúpenia malo byť vysvetliť, prečo tento zákon je potrebný. A toto som sa, bohužiaľ, z vášho vystúpenia nedozvedel.
Ale, samozrejme, dozvedel som sa o tom, že ako v Nemecku riešili problém, ako riešili problémy inde, kde majú možno nejaké dedičstvo z minulosti. Nuž ale musím vám povedať, že to všetko, čo ste spomínali, tu Slovenská republika už dávno má vyriešené. Má to vyriešené aj priamo v preambule ústavy, kde priamo hovorí o tom, že národnostné menšiny sú integrálnom súčasťou, v tom voľnom preklade z Ústavy Slovenskej republiky. To všetko tu už máme. A hovorím to preto, aby náhodou niekto, kto nás bude pozerať, si nemyslel, že my sme úplne kdesi inde. Nie, my sme moderná Slovenská republika, ktorá na toto všetko myslí.
Hovoríte o národe, o výuke(výučbe) na školách. To všetko už dnes majú národnostné menšiny a tobôž maďarská menšina vyriešené, dokonca má vysokú školu v Komárne, čo máloktoré krajiny vôbec majú.
A preto si myslím, že je potrebné, aby ste skôr vysvetlili, načo tento zákon je dobrý. Len pre jednu politickú stranu, aby ste udržali koalíciu pohromade? Alebo vyhnať peniaze samosprávam z ich rozpočtov?
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

1.4.2011 o 10:57 hod.

Ing.

Juraj Blanár

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:59

Viliam Jasaň
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán kolega, spomenuli ste taký pojem "hospodársky istejšie". Tak ja sa pýtam, a doteraz som to tu nepočul, myslíte si, že ak sa tento zákon prijme, tak sa bude mať napríklad rómska menšina na Slovensku hospodársky istejšie? Myslíte si, že keď sa budú môcť na obecných úradoch a úradoch verejnej štátnej správy dohovoriť svojím materinským jazykom a pred obcou, napríklad v Jasove bude aj rómsky, aj maďarský, aj slovenský, v Medzeve aj rómsky, aj nemecký, aj slovenský, že sa tam tieto menšiny budú mať hospodársky istejšie, že nájdu zamestnanie, že sa zlepší ich sociálne postavenie? Ak ma presvedčíte, že týmto zákonom sa to dosiahne, tak možno budem uvažovať.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

1.4.2011 o 10:59 hod.

RSDr.

Viliam Jasaň

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:00

Szilárd Somogyi
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne a ďakujem aj kolegom a kolegyni, že v takom hojnom počte reagovali.
Pán kolega Viskupič, ste členom poslaneckého klubu SaS, takže zrejme ovládate, ako prebieha rozhodovací proces alebo to, že ako si vytvárame ako stanoviská k jednotlivým zákonom. Takže to by som tu v pléne ako nepokladal za potrebné zopakovať.
Pán kolega Rafaj, ja si myslím, že to moje vystúpenie vôbec nebolo agresívne alebo útočné. Vy po minúte a pol ste sa vrátili do pôvodných koľají, keď ste začínali hovoriť o Slovákoch hovoriacich po maďarsky. Preto hovorím o občanoch, ktorí jednu ako národnosť slovenskú, jednu maďarskú a určite by som ako nechcel spliesť tým, ktorým to snažíte vy urobiť.
Pán Čaplovič, ďakujem vám veľmi pekne, že ste sledovali aj tú pasáž, kde som hovoril o vzájomnej diskusii, ale ja nevolám po odpustení, ja volám najmä ako o priznaní sa k niektorým veciam. Takisto ako mi chýba, že maďarská strana nepriznáva tie krivdy, ktoré spáchala na svojich menšinách ešte za Uhorska na jednej strane, na druhej strane mi chýba priznanie sa k tým veciam, ktoré sa tu diali po roku 1945.
Pán Mikolaj, ja som ako, ja len čisto ako technicky, ja som nepoužíval o výuke(výučbe) slovenčiny ako o cudzej reči, takže ako tuná necítim sa byť adresátom. A v žiadnom prípade sa nepovažujem za zástupcu maďarskej menšiny tu v Slovensku, sú na to strany, ktoré ako to majú vo vlastnom programe.
A to je asi všetko. Ďakujem vám za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

1.4.2011 o 11:00 hod.

Szilárd Somogyi

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video