16. schôdza

Ďakujem, pán podpredseda. Vážený pán podpredseda vlády, vážená Národná rada, vážené kolegyne a kolegovia poslanci, priznám sa, že pre mňa je tento deň, keď prerokovávame vládny návrh novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín veľmi dôležitý, na jednej strane preto, lebo všetci prítomní tu v sále sme našim voličom sľúbili, že budeme tvoriť a prijímať zákony, ktoré budú o nich a pre nich, že tieto zákony budú uľahčovať a skvalitňovať ich život a budú prispievať k tomu, aby všetci občania na Slovensku sa cítili dôstojne a doma. A my, v strane Most – Híd, sme to sľúbili občanom aj s ohľadom na ich príslušnosť k národnostným menšinám, ktoré v našom programe majú také isté významné miesto ako ekonomické reformy, alebo skvalitnenie demokracie. Pre nás je zaväzujúca dôstojnosť národnej a ľudskej identity všetkých občanov Slovenskej republiky. Dnes ale rokujeme o právach na používanie materinského jazyka tých našich občanov, ktorí tvoria skoro 15 % obyvateľov Slovenska.
Pre mňa je tento deň dôležitý aj preto, lebo som presvedčený, že prijímame zákon, ktorý nás posunie bližšie k pozitívnym európskym príkladom a, čo je podľa mňa ešte dôležitejšie, aj k jasnejším pravidlám používania menšinových jazykov. Verím, že s týmto vedomím sme ho schvaľovali aj v rámci vládneho programu.
Kolegyne a kolegovia, som v parlamente už dlho a zažil som veľa. Ale musím povedať, že som realista. Viem, čo vyvoláva na pôde Národnej rady predloženie návrhu hoci aj zákona s menšinovou, ale hlavne s maďarskou tematikou, akú reťaz nepredstaviteľných konštrukcií červeného súkna a výpadov. Ale to sú veci, ktorým sa nechcem venovať, lebo nestoja za reakciu. Veď je veľa ľudí, ktorí sú presvedčení, že futbalu a problematike národnostných menšín, hlavne maďarskej menšiny rozumejú. Venovať sa ale musím neskutočne silnej nedôvere, ktorá u nás panuje nielen voči maďarskej, ale aj iným národnostným menšinám. Bolo by osožné ešte predtým, ako vystúpite k tomuto návrhu zákona, aby sme skúsili prekonať túto nedôveru. Som si vedomý toho, že pri zákonoch dotýkajúcich sa národnostných menšín, pri ich prerokovávaní a pri ich schvaľovaní potrebujeme dobrú vôľu väčšiny vás, poslancov, potrebujeme vaše porozumenie a pochopenie. Ale ešte raz podčiarkujem, potrebujeme predovšetkým prekonať nedôveru. Nie náhodou používam toto pomerne silné slovo. Priznajme si, že sa s nedôverou stretávame veľmi často, práve tu na pôde Národnej rady. Medzeru, ktorá vzniká medzi skúsenosťami a zdravým rozumom na jednej strane a politickými cieľmi na strane druhej, nevypĺňame vždy dobrou vierou, ale podozreniami vychádzajúcimi z nedôvery. Táto skutočnosť veľmi často ohraničuje naše činy. Skúsme, kolegyne a kolegovia, dať tú istotu občanom patriacim k národnostným menšinám, že bez ohľadu na to, kto je vo vláde, ich jazykové práva budú lepšie garantované zákonom. A tomuto slúži táto dnes prerokúvaná novela.
A takisto, ako pri rokovaní o štátnom jazyku, by som rád podčiarkol fakt, že je potrebné odstrániť aj pocit strachu, či oprávneného alebo fiktívneho. To z hľadiska dopadu na používanie materinského jazyka nemá význam skúmať. Na toto poukazuje o. i. aj analýza, ktorú pripravila Benátska komisia ale aj posudok Vysokého komisára pána Vollebaeka z 22. 7. 2009, ktorý hovorí: „Interakcia medzi dvoma zákonmi (o štátnom jazyku a o menšinových jazykoch) bola vždy rozhodujúca pri zabezpečení správnej rovnováhy medzi podporou štátneho jazyka a ochranou jazykových práv osôb patriacich k národnostným menšinám na Slovensku.“ Musím podčiarknuť, že novelizácia tohto zákona neposkytuje práva nad rámec. Teda neposkytuje niečo nadštandardné, iba fixuje súčasnú prax používania jazyka a upresňuje jeho právny rámec, a to tak, že berie zreteľ aj na platný zákon o štátnom jazyku. Predložená novela zákona o používaní jazykov národnostných menšín sa prispôsobuje jazykovému zákonu v deviatich paragrafoch dvadsaťtrikrát.
Napriek zastrašovaniu a dezinformáciám, ktoré odzneli v médiách, nie je pravdou, vážené panie poslankyne a páni poslanci, že tento zákon núti slovenských občanov na zmiešaných územiach učiť sa jazyk menšiny či ovládať ho. Posúďte sami, jedenásťkrát upresňuje, že okrem štátneho jazyka je možné používať aj jazyk menšín, alebo v ďalších paragrafoch deväťkrát dovoľuje použiť a využiť určité práva aj v jazyku menšín, zdôrazňujem, aj v jazyku menšín, z čoho vyplýva, samozrejme, že jazyk štátny tým pádom dotknutý nie je. Tento zákon ani naďalej nebude mať celoštátnu plošnú pôsobnosť, takže to ani nie je pravdou, že tento návrh zákona zavádza na území celého Slovenska dvojjazyčnosť. Dohodli sme sa na tom, že hranica na právo používania jazyka národnostnej menšiny vo verejnom styku bude naďalej viazaná na percentuálne zastúpenie medzi obyvateľmi obcí a miest, a nie okresov či krajov. Predkladaná novela rozširuje záväzky iba v oblasti štátnej a verejnej správy, vo sfére súkromného sektora naďalej platí dnešný stav.
Tu by som chcel tiež upozorniť na to, že nie je pravda tvrdenie, že v reštauráciách by mali minimálne jedálne lístky vydávať dvojjazyčne. To v zákone nenájdete. Príslušníci menšín vedia, že izoláciou a uzatváraním sa do seba sa nemôžu mať dobre. Ja verím, že politická reprezentácia v tejto sále takisto nadobudne presvedčenie, že spolu dosiahneme viac a bude sa nám dariť lepšie. V otázkach týkajúcich sa národnostných menšín sa to však nepodarí bez ich opýtania, zapojenia a rešpektovania. Ale musíte si, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, uvedomiť, že napokon vy ste tou väčšinou, v rukách ktorej je osud menšín. Vychádza to zo suverenity väčšinového národa, zakotvenej v našej ústave. Žiadam vás preto dnes o dobrú vôľu pri prerokovaní predmetnej novely zákona. A môžete sa opýtať, prečo je to tak. Je to z niekoľkých dôvodov. Dovoľte mi z nich aspoň jeden pomenovať. Z celej plejády zákonov, ktoré ovplyvňujú život, budúcnosť, sebavedomie a vzťah k štátu u príslušníkov národnostných menšín, sú najdôležitejšie zákon o používaní ich materinského jazyka a zákon o podpore a rozvoji ich kultúry, ktoré, inač, máme v legislatívnom pláne, preto, lebo sa dotýkajú ich každodenného života, a tým im pomáhajú dôstojne si zachovať, ale aj rozvíjať svoju identitu. Ak uznávame, že menšiny svojou kultúrou a svojím jazykom obohacujú Slovensko, tak by to malo byť v záujme nás všetkých. Ak ich existenciu chápeme ako zbytočnú ťarchu, odsudzujeme ich na izoláciu.
Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi na záver môjho vystúpenia byť trošku osobnejším. Viem, že mnohým ľuďom, a to nielen v tejto sále, ako prvé napadne, keď uvidia mňa a mojich kolegov, že sme Maďari a že stále niečo chceme pre Maďarov. To je dnešný stav. Ale bolo by dobré, keby si pomysleli, keď ma uvidia, že Béla Bugár a niektorí poslanci Mostu – Híd sú Maďari, ale že sú demokrati a že chcú, aby sa každý občan na Slovensku cítil dôstojne a doma, v pokoji, v pohode bez ohľadu na národnosť. A zdôraznili by pri tom, že nám, väčšinovému národu, to nevadí, lebo že aj národnostné menšiny sú naši spoluobčania. Uvedomujeme si, že občania s inou ako slovenskou národnosťou takisto tu platia dane, obohacujú túto krajinu, nielen materiálne, ale aj kultúrne. Tak prečo sa na nich pozerať s nedôverou?
Vážené kolegyne a kolegovia, bol by som rád, keby ste pri hlasovaní o predloženom návrhu novely zákona o používaní jazykov menšín dokázali, že ste demokrati, ktorí vidia potreby menšín v širších súvislostiach. Ak to tak bude, tak vám vopred ďakujem. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána podpredsedu Národnej rady Bélu Bugára sa prihlásili pán poslanec Rafael Rafaj, Štefan Zelník. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka.
A slovo má pán poslanec Rafael Rafaj. Nech sa páči.

Ďakujem, pán predsedajúci. Budem veľmi krátky, môj zhrnujúci dojem je, a neviem, prečo, prihováral sa nám vlk v barančom rúchu.

Ďalej sa prihlásil s faktickou poznámkou pán poslanec Zelník. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som si dovolil uviesť citát pána Daniela Moška, ktorý napísal v utorok 8. marca do blogu SME: „Môj osobný názor je, že hranica 15 % je smiešna. Predpokladám, že v obci, kde žije 1 000 ľudí a z toho 155 používa jazyk menšiny, doteraz aj tak medzi sebou komunikovali v rodnej reči a slovenčina na úrade im problém nerobila. Po novom však oných 155 občanov bude tvoriť vyše 15 % podiel v obci. A toto novo nadobudnuté právo nijako nezlepší ich jazykovú obratnosť v štátnom jazyku. Naopak, ide proti nemu.“ A ďalej autor pokračuje: „Obvyklé kupčenie, chceme 15 %, prepiskneme to na 10 % a nakoniec dostaneme to, čo sme chceli, pôvodne 15 %, takže proklamovaný dôvod nie je v pomoci Rusínom, Chorvátom, Čechom či Rómom, to sú drobné mince, aj keď oficiálne prezentované ako hlavný klad.“

S reakciou na faktické poznámky sa teraz prihlásil pán podpredseda parlamentu Béla Bugár. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Dovoľte mi tiež veľmi krátko. Pán poslanec Zelník, viete, samozrejme, môžeme o tom debatovať, či má ísť o 15, 10, 20, 30 % alebo vôbec o percentá, pri sčítaní ľudu klesá počet obyvateľov, ktorí patria k národnostnej menšine. A tým pádom, samozrejme, chcete tým, ktorí používali svoj jazyk na úradoch, spôsobiť, že zrazu to nemôžu urobiť? Rozumiete, o čo sa jedná. Ak to klesne niekomu z 20 % na 18 %, tak už takéto, to dá sa povedať, práva nemajú. A že Rusínom to nepomôže? Kým, povedzme, pre obyvateľov maďarskej národnosti z obyvateľov Slovenska by to znamenalo 12 až 16 obcí naviac, pre nemeckú z jednej by to skočilo na štyri, samozrejme, u Rómov by to tiež vyskočilo, ale by to narástlo dvojnásobne u Rusínov, zo 68 na 121, u Ukrajincoch z 18 na 32. Takže, viete, tie tvrdenia treba aj podložiť.
A k pánovi kolegovi Rafajovi. Viete, tak ma hodnotíte buď na základe práce alebo na základe mojich postojov, alebo na základe vašich snov. Ale tie už ja ovplyvniť nemôžem.

Ďakujem.
Vážené kolegyne, kolegovia, pán poslanec, je 14.57 hodín, na 15.00 hodinu zvolal pán predseda parlamentu aj za účasti vašich zástupcov poslanecké grémium. Vyhlasujem prestávku do 15.20 hodiny a prosím oslovených, ktorých sa týka rokovanie poslaneckého grémia, aby čo najskôr prišli do kancelárie predsedu parlamentu, aby sme mohli s tým včas začať, aby sme nepredlžovali rokovanie Národnej rady. Čiže je prestávka do 15.20 hodiny, potom budeme pokračovať vystúpením ďalšieho prihláseného do rozpravy, ktorým je pán poslanec Marek Maďarič.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Vážení kolegovia, vážené kolegyne, budeme pokračovať v prerušenej rozprave k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín.
Prosím teraz podpredsedu vlády Rudolfa Chmela, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, rovnako aj pána poslanca Ondreja Dostála, ktorý plní funkciu spravodajca.
A ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Marek Maďarič, ktorý vystúpi za poslanecký klub strany SMER – sociálna demokracia. Nech sa páči, pán poslanec.
Poprosím všetkých ostatných poslancov, ktorí či už telefonujú alebo majú iné diskusné krúžky, aby venovali pozornosť vystupujúcemu, prestávka je skončená, pokračujeme v rokovaní.
Nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, keď pán podpredseda parlamentu prečítal zoznam písomne prihlásených, všimol som si, pán podpredseda, že ste tak zosmutneli, ste si uvedomili, že tu budete sedieť ešte aj asi zajtra. No ale keď predkladáte taký kontroverzný zákon, tak si to treba potom asi aj odsedieť.
Pán podpredseda vlády sa rád venuje mýtom či už ako literárny vedec, ale aj v politike. A neodolal tomu ani dnes. A ponúkol nám zase jeden poľutovaniahodný mýtus o tom, že národnostné menšiny na Slovensku žijú 20 rokov v neistote a že sú zatvorené v nejakom gete. Možnože predstavitelia jednej menšiny si to želajú, aby bola tá menšina zatvorená v gete. My si to určite neželáme. Ale takéto mýty považujem za nepatričné, aby sa tuná predostierali.
Zákon o používaní jazykov národnostných menšín je veľmi dôležitým nástrojom menšinovej politiky v Slovenskej republike. Je aj dôkazom pozitívneho prístupu Slovenskej republiky k menšinám a etnickým skupinám. A toto si dovolím tvrdiť aj vzhľadom na to, že spomínaný zákon sa nikdy nejavil ako nedostatočný žiadnej z menšín a etnických skupín s výnimkou jednej, maďarskej, presnejšie povedané, jej politickej reprezentácie. Mimochodom, pán podpredseda vlády, najčastejšie ste hovorili práve o maďarskej menšine vo svojom úvodnom vystúpení, čím ste tiež do istej miery vyvrátili tie pekné slová, že tento zákon predkladáte kvôli všetkým ostatným menšinám, len nie kvôli maďarskej. Nie je ani prekvapujúce, že podpredseda vlády, zástupca maďarskej menšinovej strany odôvodňuje novelu zákona falošne, a to údajným znevýhodnením príslušníkov našich menšín novelou zákona o štátnom jazyku z roku 2009. Tento návrh má podľa neho stlmiť negatívne vplyvy na život národnostných menšín. Odvolával sa pritom aj na Benátsku komisiu a jej posudok. V stanovisku Benátskej komisie sa však konštatuje aj to, že Benátska komisia neskúmala celkovú situáciu menšín v Slovenskej republiky, pokiaľ ide o ochranu ich jazykových práv. Takže ona ani nemohla žiadať nejaké riešenie. A vôbec Benátska komisia nemôže žiadať, ak, tak môže niečo nanajvýš odporúčať. A takisto v tomto stanovisku Benátskej komisie sa uvádza, že niekoľko ustanovení zákona o štátnom jazyku rozširuje ochranu menšín zavádzaním zmien v prospech menšinových jazykov, a dokonca že Benátska komisia víta tento ďalší rozvoj záruk na ochranu práv menšín. Toto pán podpredseda vlády ignoroval a ignoruje, pretože potrebuje nevyhnutne navodiť dojem poškodenia jazykových práv menšín zo strany Slovenska a z toho vyplývajúcej povinnosti tieto krivdy odčiniť novelou zákona o používaní menšinových jazykov. Samozrejme, ide o chronickú taktiku maďarských strán a ich tútorov v Budapešti obviňovať Slovensko z nedodržiavania práv národnostných menšín. Toto sa deje a opakuje už od začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia. Preto je dôležité pripomenúť si, že Slovensko reálne plní záväzky, ktoré na seba prevzalo v oblasti ochrany menšín. Z ich plnenia vyplýva, že na Slovensku majú osoby patriace k národnostným menšinám svoje práva nielen kodifikované zákonmi, ale, čo je ešte dôležitejšie pre skutočný národnostný život, existujú aj inštitucionálne záruky na výkon týchto práv a slobôd. Špeciálne maďarská menšina, ktorú ste tu tak často skloňovali a ktorej predstavitelia sú notorickými sťažovateľmi, má právo na vzdelávanie v maďarskom jazyku garantované celým školským systémom, 378 predškolských zariadení, 259 základných škôl, 20 stredných škôl a univerzitu v Komárne. Má umožnené právo na ochranu kultúrnej identity prostredníctvom skutočných kultúrnych inštitúcií, stále divadlá a múzeá. A právo na šírenie informácií v tomto menšinovom jazyku má garantované konkrétnymi vydavateľstvami. Dokonca okrem týchto reálne garantovaných menšinových práv sa maďarská menšina kontinuálne podieľa na politickej moci v Slovenskej republike na úrovni samosprávy a často aj na vládnej úrovni.
Jazyková politika Slovenska sa za posledné obdobie vyvíjala nasledovne, za posledné obdobie tých 20 rokov, kedy údajne menšiny teda podľa pána podpredsedu vlády žili a žijú v neistote. Po vstupe do Rady Európy v roku 1993 prijalo Slovensko dva dôležité zákony, jeden umožňoval príslušníkom menšín používať ich meno a priezvisko vo vlastnom jazyku a druhý zaviedol dvojjazyčné názvy miest a obcí na etnicky zmiešaných územiach. V roku 1995 Slovensko ratifikovalo Rámcový dohovor Rady Európy o ochrane národnostných menšín a uzavrelo dvojstrannú zmluvu s Maďarskom. Táto legislatíva, ako aj medzinárodné dokumenty výrazne posilnili ochranu menšinových jazykov, dokonca tak, že na národnostne zmiešaných územiach dochádzalo k situáciám, keď boli diskriminovaní Slováci. Javilo sa teda ako žiaduce kodifikovať používanie štátneho jazyka najmä v komunikácii medzi úradmi a občanmi. V novembri 1995 bol prijatý zákon o štátnom jazyku, a to napriek masívnej medzinárodnej kampani spustenej Budapešťou. Zámerom kampane bolo obviniť Slovensko z poškodzovania jazykov menšín. Rada Európy však pri monitorovaní záväzkov prevzatých Slovenskom opakovane konštatovala, že realizácia zákona o štátnom jazyku z roku 1995 nemala negatívny účinok na používanie jazykov menšín. Následne v roku 1999 prijalo Slovensko zákon o používaní menšinových jazykov v úradnom styku a v roku 2001 pristúpilo k Európskej charte regionálnych alebo menšinových jazykov. Táto charta poskytuje možnosť tomu štátu, ktorý ju ratifikuje, aby akceptoval takú kombináciu záväzkov, ktorá mu vyhovuje, a takto si stanovil svoju úroveň ochrany menšinových jazykov. Verím, že nikoho z vás neprekvapí skutočnosť, že akceptovala Slovenská republika najvyššiu možnú úroveň ochrany jazykov národnostných menšín vo vzťahu k maďarskému jazyku, Maďarská republika najnižšiu možnú úroveň záväzkov vo vzťahu k slovenskému jazyku. Aj Rada Európy na jednej strane uznáva, že Slovensko prijalo veľmi ambiciózne záväzky, na strane druhej kritizuje Maďarsko za slabú implementáciu už aj tak minimálnych záväzkov. Ale pán podpredseda vlády nám tu vo svojom vystúpení dával za vzor Maďarskú republiku. Mohli by sme si možno pripomenúť dnes už mýtický výrok jazykového ombudsmana Jenő Kaltenbacha o tom, ako dopadli menšiny v Maďarsku, v tom Maďarsku, ktoré ste nám aj dnes dali za vzor v otázke jazykového kvóra. V priebehu posledného desaťročia sa situácia na južnom Slovensku, kde sa používa viac jazykov, vyvíjala tým smerom, že osoby neovládajúce menšinový jazyk nemali vo verejnom styku záruku, že dostanú potrebné informácie v štátnom jazyku. Je to tak? Z tohto dôvodu bola v júli 2009 prijatá novela zákona o štátnom jazyku s cieľom zabezpečiť občanom právo na informácie aj v štátnom jazyku. V žiadnom prípade teda nebolo cieľom novely obmedzovať používanie menšinových jazykov. A prax potvrdila, že sa tak ani nestalo. A ešte raz pripomeniem, že Benátska komisia uvítala zmeny v prospech menšinových jazykov. Napokon text zákona bol viackrát konzultovaný aj v Rade vlády pre menšiny, kedy zástupcovia všetkých menšín s výnimkou jednej novelu podporili. A Maďarsko, podobne ako pred 14 rokmi, spustilo medzinárodnú kampaň používajúc tie isté argumenty ako v roku 1995. Lži, zavádzajúce argumenty a dezinterpretácie boli hlavnou esenciou kampane. Vrcholom bolo, keď niektorí predstavitelia Maďarska obvinili Slovensko z páchania jazykovej genocídy, a to zhodou okolnosti v čase, keď promovalo približne 450 študentov na univerzite v Komárne. Mimochodom, s výnimkou Maďarska neexistuje iný štát ako Slovensko, kde by etnickí Maďari mohli získať univerzitné vzdelanie vo svojom materinskom jazyku hradené zo štátneho rozpočtu.
Dnes predkladá pán podpredseda vlády tento návrh aj s odôvodnením, že má byť akýmsi zrkadlovým doplnením zákona o štátnom jazyku, ktorý bol navyše touto vládnou garnitúrou zmenený, a to spôsobom, že štátny jazyk opäť stratil svoje prioritné postavenie vo verejnom styku a vymožiteľnosť jeho používania, a teda práva na informácie v štátnom jazyku boli zásadne oslabené. Pravdou je, že tu nie sme svedkami akéhosi dobiehania či vyváženia menšinových jazykových práv oproti právam na používanie štátneho jazyka. My sme tu svedkami napĺňania politiky, ktorá nebude nikdy považovať menšinové otázky za vyriešené, ktorá bude vždy poukazovať na Slovenskú republiku ako na porušovateľa menšinových práv. Ide o politiku či filozofiu nekonečných požiadaviek, ktorej základom je, že ak sa splní jedna požiadavka, vynorí sa vzápätí rad ďalších požiadaviek. My však musíme z hľadiska spomínaného vysokého štandardu menšinových práv prihliadať aj na práva všetkých občanov Slovenskej republiky, pretože aj podľa medzinárodných dokumentov ochrana národnostných menšín nie je absolútnou kategóriou, práve naopak, má svoje limity. A tou základnou líniou ochrany menšín je to, že sa primerane dbá nielen na ich záujmy ale aj na potreby štátu a ostatného obyvateľstva.
Existuje rad vecných, obsahových, logických, ale aj politických dôvodov, aby sme novelu zákona o používaní jazykov národnostných menšín v tomto čase a v tomto znení odmietli.
Z logického a časového hľadiska je nezmyslom, aby sme schvaľovali nové percento počtu príslušníkov menšiny v obci s právom používať v úradnom styku jazyk menšiny, tzv. kvórum, pár mesiacov predtým, ako budú známe výsledky nového sčítania obyvateľstva. O tomto ste sa, pán podpredseda, vlády vôbec nezmienili. A pýtam sa, kam sa ponáhľate. Je to nielen nelogické, ale aj nezodpovedné a predovšetkým podozrivé nepočkať na podklad, ktorý bude odrážať skutočný stav spoločnosti. Prečo nie je možné, keď teda chcete, meniť zákon o používaní jazykov národnostných menšín aj vo vzťahu k počtu obyvateľstva a počtu zastúpenia menšín v jednotlivých obciach a mestách, prečo nechcete počkať na relevantné podklady a prečo nepredložíte tento zákon na jeseň tohto roka? Diskusia o tomto návrhu sa však zámerne zužuje na zmenu kvóra. Pritom sa v tichosti prehliadajú iné dôležité zmeny.
Tento návrh viacerými ustanoveniami vytláča štátny jazyk z jeho pozície, či už fakticky alebo symbolicky. Napr. sa do viacerých paragrafov nedostalo terajšie znenie, že občanom sa poskytujú informácie, oznamy, úradné listiny, formuláre v prvom rade v štátnom jazyku.
Tento návrh zákona bude diskriminovať Slovákov, ktorí neovládajú menšinový jazyk, pretože komunikovať v menšinovom jazyku v zdravotníckych a sociálnych zariadeniach sa má umožniť prostredníctvom zamestnancov ovládajúcich jazyk menšiny. Taká istá povinnosť sa ukladá orgánom verejnej správy. Je logické, že pri zamestnávaní na slovenskom juhu budú uprednostňovaní takí, ktorí maďarčinu ovládajú. A ostatní budú diskriminovaní, lebo po maďarsky nevedia. Alebo ak nebudú chcieť stratiť zamestnanie, musia sa naučiť po maďarsky. Myslím, že veľký maďarizátor gróf Apponyi sa obracia v hrobe, ale od spokojnosti. Diskriminovaní sa môžu cítiť aj tí prevádzkovatelia predajní, športovísk a reštauračných zariadení, ktorí nepatria k menšine. A hrozí im za neuvedenie nápisu alebo oznamu v menšinovom jazyku za určitých pomerne nejasných okolností pokuta. Pripomínam, hovoríme o obciach, kde môže žiť až 85 % Slovákov.
Návrh kladie aj bariéry medzi menšiny a väčšinový národ, napr. zmenou, ktorá sa týka nevyžadovania slovenských titulkov pri vysielaní televíznych programov pre menšiny. A prečo chceme izolovať Slovákov od menšinového života, prečo nemajú Slováci na Slovensku rozumieť, čo je obsahom vysielania pre menšiny? To mi vysvetlite.
Tento zákon by po jeho schválení viedol aj k maďarizácii obcí zmenou ich označení, a to tým, že otvára cestu k obnoveniu všetkých umelých maďarizačných názvov obcí z obdobia po rakúsko-uhorskom vyrovnaní a medzi rokmi 1938 – 1945, kedy mnohé obce dostali nový umelý, často vymyslený maďarský názov.
Zákon umožňuje šikanovanie úradníkov, a to tým, že za delikt sa považuje aj to, keď príslušný orgán nebude informovať o možnosti komunikovať v jazyku menšiny. A to už nebude zákon o právach menšín, ale zákon o nútení úradov aktívne agitovať za používanie menšinových jazykov pod trestom sankcie.
Zákon, samozrejme, prinesie ďalšie finančné náklady samosprávam a mnohým podnikateľom.
A v praxi môže spôsobiť v úradnom styku v obciach chaos a jazykový babylon, pretože napr. k právu poslanca používať na zasadaní zastupiteľstva menšinový jazyk pribudlo, aby túto možnosť mali aj ostatní účastníci. Vie si niekto predstaviť rokovanie takého orgánu, ak sa tam bude hovoriť napr. slovensky, maďarsky a rómsky? Bude to simultánne tlmočenie so slúchadlami alebo sa bude čakať, kým sa každému všetko pretlmočí, alebo budú hovoriť všetci naraz? Bude to vlastne už jedno.
Dôležité, samozrejme, okrem toho, čo v tomto návrhu je, je aj to, čo nenápadne z toho návrhu vypadlo, ale čo strašilo celé mesiace na stránke internetovej podpredsedu vlády, čo bol ten pôvodný návrh, on to tu spomínal, aj pán podpredseda parlamentu Bugár, že nie je pravdou, že to používanie menšinových jazykov bude možné na celoštátnej úrovni. Ono to tam bolo, ale to v tichosti vypadlo. Ale ukazuje to, aký zámer mali predkladatelia tohto zákona. To je tiež veľmi dôležité.
Nech sa na mňa nikto nehnevá, ale tento návrh nielenže prekračuje záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z Európskej charty menšinových alebo regionálnych jazykov, ale je aj vo svojich dôsledkoch deštrukčný voči slovenskej štátnosti. A nemôže ani prospieť príslušníkom menšín, ktorí sa cítia plnohodnotnými a lojálnymi občanmi Slovenskej republiky. Ich jazykové práva dostatočne zabezpečuje v súčasnosti platný zákon o používaní jazykov národnostných menšín, ktorý spĺňa aj všetky relevantné medzinárodné normy a je vo svojom znení organickou súčasťou našej legislatívy.
Som nejako veľmi zvedavý, ako sa k tomuto návrhu postavia niektoré slovenské koaličné strany, špeciálne Kresťanskodemokratické hnutie, KDH, ktoré skloňuje slová národný a vlastenecký pri každej príležitosti, no súčasne nepremešká jedinú príležitosť, aby podporilo politiku a ciele maďarských strán. Slovenskí voliči nie sú ani slepí, ani hluchí. A vidia aj to, že v poslednom čase zásadné stanovisko jedného koaličného poslanca má väčšiu váhu ako celé KDH. Tak sa s tým nejako vyrovnajte. Nezavádzajte a nezatvárajte menšiny do geta, do jazykového geta, nediskriminujte Slovákov v ich vlastnom štáte.
Z uvedených dôvodov navrhujem, aby sa Národná rada Slovenskej republiky podľa § 73 ods. 3 rokovacieho poriadku uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)