16. schôdza

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený kolega, som veľmi rád, že si vystúpil k tomuto vládnemu návrhu. Hovorím to preto, že kto už iný vie najlepšie posúdiť fundovane, nestranne kvalitu, resp. nekvalitu tohto vládneho návrhu, ako človek, ktorý tam žije, ktorý najlepšie pozná problémy ľudí, ktoré ich trápia na južnom Slovensku. Pevne verím, že po tvojom vystúpení sa začnú niektorí vládni poslanci zamýšľať nad silou argumentov, ktoré v tomto pléne zazneli. Ja, na rozdiel od vládnych poslancov, nezdieľam optimizmus niektorých vládnych poslancov, že vlastne nič sa nedeje, že sú iné, dôležitejšie problémy. Áno, dá sa súhlasiť, že sú aj iné problémy, ale podľa môjho názoru tento návrh zákona patrí medzi tie problémy, ktoré treba riešiť, ďakujem pekne.

Ďakujem. Pán poslanec Matejička, chce reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

Ďakujem, pán predseda, ja sa len chcem poďakovať mojim kolegom, že ma podporili a vedia, veď som s nimi často, a vedia vôbec reálny život, aký funguje v tom regióne, v ktorom žijem, v tom okrese Komárno a v okolí Nové Zámky. Ale ja by som len chcel poprosiť naozaj aj predstaviteľov strany MOST-u, že ak sú naozaj takí vlastenci k tej Slovenskej republike, ako hlásajú, nech to aj povedia nahlas. Nech neučia svoje deti tam, v Komárne, keď, vidím, básničky Piros-fehér-zöld, ez a magyar föld! - preložím to, aby to aj Slováci rozumeli: Je to biela, červená, zelená a je to zem maďarská. Toto tam sa učí. Vysvetlíte svojim deťom, ako mne vysvetľovali, že pre anyaország to je akože materská zem maďarská. Nehnevajte sa, že používam aj tento maďarský jazyk, pretože, keď tu bolo SMK, tak ma napadli, že či nebudem postihnutý v klube, že hovorím po maďarsky. Nie, u nás to také neexistuje. Ale to pospomínajte, vážení, že pre anyaország - pre materskú zem ste Horné Uhorsko. Ako my voláme Slovensko, vy ho voláte Felvidék, volali Maďari stále. Felvidéky, mocskos, parasztok - takto nás nazývajú. Ďakujem pekne za slovo. (Potlesk.)

Vystúpi posledný písomne prihlásený rečník, pán poslanec Solymos. Pán poslanec, momentík, dokým si kolegovia vydiskutujú. Už? Dôkaz bol predostretý. Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne, vážený pán predseda. Vážený pán podpredseda vlády, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predložený vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona číslo 318/2009 Z. z. by som rád povedal niekoľko dôležitých vecí. Možno trochu iným spôsobom a možno trochu z iného uhla. Nie každému v tejto sále sa zrejme budú páčiť, ale o tom je nakoniec parlament. Najprv by som chcel ku kolegom z opozície. Žijeme na Slovensku a poznáme sa. Zrejme si len čiastočne viem predstaviť spŕšku plamenných prejavov opozície o katastrofických scenárov o maďarskej hrozbe, ktoré v tejto sále dnes ešte zaznejú. Mnohé už, nakoniec, aj zazneli. Viem, že budem počúvať - a už sme aj počuli - všetky možné výpady a útoky o tom, ako približujeme túto krajinu ku odtrhnutiu južných území, útočíme na suverenitu, šliapeme po slovenskom jazyku, národe a jeho záujmoch. Viem si naozaj predstaviť prakticky čokoľvek. A to som, prosím pekne, v parlamente ešte iba nováčik. Napriek tomu všetkému, čo si viem, aj neviem predstaviť, by som rád povedal jednu zásadnú vec: tento zákon je dobrým zákonom a posúva našu krajinu tam, kde by sme ju všetci mali chcieť vidieť, bližšie ku rozvinutej, modernej nezakomplexovanej a demokratickej Európe. A je v plne súlade s programovým vyhlásením tejto vlády. Povedané jazykom zákona tento zákon prináša zosúladenie úprav v používaní štátneho jazyka a v používaní jazykov národnostných menšín na území Slovenskej republiky a predstavuje aj pokračovanie v implementácii medzinárodných dohovorov v oblasti ochrany práv, národnostných menšín a etnických skupín. V tomto zmysle sa odvoláva na všetky medzinárodné dohody, ktorými je Slovenská republika viazaná, čiže najmä na Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín a Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov. Povedané jazykom normálnych ľudí, ktorí žijú na národnostne zmiešaných územiach, je to zákon, ktorý zabezpečuje príslušníkom deviatich menšín právo používať svoj materinský jazyk, vytvára podmienky pre uplatnenie tohto ich práva a poskytuje im viac možností na normálne a bezproblémové používanie svojho materinského jazyka v úradnom styku. Nebudem vám tu čítať, kde všade a prečo tento zákon umožňuje popri informáciach v štátnom jazyku použiť aj jazyk národnostnej menšiny. Máte to pred sebou napísané. V kocke sa dá povedať, že všade tam, kde to zdravý rozum a princípy normálneho ľudského spolunažívania vyžadujú a potrebujú. Pretože tento zákon je najmä a predovšetkým o ľuďoch a pre ľudí. Pre Slovákov, Maďarov, Poliakov, Rusínov, Bulharov, Rómov, Nemcov, Čechov a Chorvátov. Je pre občanov tejto republiky, ktorí tu žijú, pracujú, vychovávajú deti a platia dane. Pre nich a pre nikoho iného. Najväčšia bitka sa tu nepochybne strhne okolo známeho percenta. Áno, tento zákon posúva možnosť používať jazyk národnostnej menšiny ďalej. Môže sa tak diať v obciach, kde tvorí menšina 15 % a viac percent z celkového počtu obyvateľstva. Doteraz to bolo 20 %. Tento bod je pre celkový duch zákona veľmi dôležitý a príznačný. Celý zákon totiž sleduje predovšetkým občiansky komfort a snaží sa, čo sa zákonom nie vždy a úplne darí, aplikovať do života ľudí normálne princípy zdravého rozumu. Ku prijatiu tohto zákona nás však nevedie iba zdravý rozum. Je faktom že medzinárodné organizácie dlhodobo upozorňujú Slovenskú republiku na pretrvávajúci nesúlad medzi úpravou používania štátneho jazyka a jazykov národnostných menšín. Ak to nevadilo členom bývalej vládnej koalície, táto koalícia sa chce a rozhodla tento nesúlad riešiť.
Toľko ku kolegom z opozície. A teraz ešte pár slov ku kolegom z vládnej koalície. Sami najlepšie viete, že tento návrh a zákon sa nezrodil ľahko. V MOST - HÍD sme si vedeli predstaviť aj ešte jeho lepšiu podobu a ešte viac princípov zabezpečujúcich normálne ľudské spolunažívanie. Avšak práve v mene týchto princípov sme sa dohodli a dosiahli kompromis, ktorý nás posúva vpred. Nebudem vám hovoriť nič viac iba to, čo som povedal aj kolegom z opozície už na začiatku. Tento zákon je dobrým zákonom a posúva našu krajinu tam, kde by sme ju všetci mali chcieť vidieť, bližšie ku rozvinutej, modernej, nezakomplexovanej a demokratickej Európe. A je v plne v súlade s programovým vyhlásením tejto vlády, za ktoré sme ako poslanci vládnej koalície všetci zahlasovali. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem, prihlásili sa piati poslanci. Uzatváram možnosť. Slovo má pán poslanec Blanár.

Pán poslanec, opäť som nedostal odpoveď na otázku, prečo je tento zákon alebo novela tohto zákona dôležitá. Napriek argumentom, ktoré ste tam vychrlili, ktorými zakrývate niečo všeobecné, niečo, čo v podstate už máme. Ak by ste, pán poslanec, vedeli, tak ja vám trošku pripomeniem, až tu nedôjde k nejakému nedorozumeniu. Slovenská republika je modernou krajinou, demokratickou, uznávajúca parlamentnú demokraciu, rozvíjajúcou, uznanou krajinami všetkých v podstate členov organizácie OSN. A vôbec je to medzinárodne uznaná demokracia, ktorá nemusí mať žiadne doporučenia od vás, aby sa posúvala niekde ďalej. A vy ju nemusíte posúvať tam, kde už je. Dnešné pravidlá, ktoré upravujú používanie jazykov národnostných menšín, dostatočne, ba, by som povedal, aj nadštandardne dávajú možnosti rozvíjať sa všetkým národnostným menšinám, ktoré tu tak plamenne vy obhajujete. Okrem tej maďarskej hovoríte o Rusínoch, ktorí sa k tomu vôbec nehlásia, hovoríte o ďalších, ktorí absolútne tento problém nemajú. Takže pán poslanec, ešte raz vám podotýkam, Slovenská republika je moderná, rozvíjajúca sa krajina, ktorá ctí všetky medzinárodné dohody a pravidlá ako hocijaká iná a vy ju nemusíte tlačiť touto novelou tam, kde už dávno je. Ďakujem.

Pán poslanec Saloň.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega Solymos, tak isto ako pán Blanár vám spomínal, že sa tu odvolávate na tuším, že ste to aj v prejave spomenuli, na deväť národnostných menšín, ktorých sa to má týkať, dosť často sa tu spomínanú Rusíni. Vzhľadom na to, že mám k ním veľmi blízko, dám vám jednu konkrétnu otázku a vy mi dáte jednu konkrétnu odpoveď: Koľkokrát ste boli v okresoch, ako je Stará Ľubovňa, Medzilaborce, Svidník, Stropkov? Koľkokrát ste sa s ľuďmi na túto tému bavili? Ďakujem pekne.

Pán poslanec Krajkovič.