16. schôdza

On ho čítal inakšie, Dušan.

No nie, Jarjabek, Matovič, Švantner, Maďarič, tak bolo čítané.

Dobre, v poriadku. (Hlasy v sále.)

Dobre. Prosím vás, určite nezabudnite na to, aby pán Švantner bol na presne treťom mieste a pán poslanec Somogyi je tiež medzi rečníkmi, tak toho doplníme na miesto č. 6. (Hlasy v sále.) Veď tam si. (Hlasy v sále.) Áno, ešte treba aj pána kolegu Kaníka doplniť. Zajtra ráno pokračujeme v tejto rozprave. O 15.00 hodine je Interpelácia. Nie, o 14.00 hodine je hodina otázok, o 15.00 hodine sú Interpelácie, o 16.00 hodine sú skrátené legislatívne konania, o 17.00 hodine je hlasovanie a potom prezident má narodeniny. Tam bude zrejme prestávka preto, aby hlasovanie nebolo skôr o 17.00 hodine a, samozrejme, keď kolegovia z opozície budú s tým súhlasiť, vieme hlasovať aj skôr. Áno.

Na žiadosť viacerých poslancov mohol by som vás poprosiť, pán predseda, že by ste prečítali ten ústne prezentovaný zoznam, že v akom to bude poradí?

Musíme pozrieť, čo bolo v zázname, ale bude to tak, ako to bolo čítané, je to v protokole, čiže tak bude ráno zoradený zoznam.

(Prestávka.)

(Prerušenie rokovania o 12.06 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 13. 57 hodine.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, štvrtok je popoludní vždy vyhradený na

hodinu otázok.

V tejto chvíli ju otváram. Chcem požiadať členov vlády, aby zotrvali na rokovaní Národnej rady, vzhľadom na to, že ďalšími bodmi programu sú písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov a interpelácie všeobecne.
Poslanci písomne položili do včera do 12.00 hodiny 38 otázok na predsedníčku vlády a na členov vlády 30 otázok. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

Pani predsedníčka vlády, srdečne vás vítam na rokovaní Národnej rady a chcem vás teraz požiadať, aby ste nás oboznámili, kto z členov bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

Dovoľte, aby som ospravedlnila prvého podpredsedu vlády a ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja pána Figeľa, je v Bruseli, zastupovať ho bude minister vnútra pán Lipšic. Ospravedlňujem pána ministra hospodárstva Miškova, je tiež mimo Bratislavy, zastupovať ho bude podpredseda vlády a minister práce, sociálnych vecí a rodiny pán Mihál. Pán minister školstva, vedy, výskumu a športu Eugen Jurzyca, pre pracovné neodkladné povinnosti, zastupuje ho pani ministerka spravodlivosti, pani Žitňanská. A ospravedlňuje sa aj pán minister financií Ivan Mikloš. Nie sú naňho otázky.

Ďakujem pekne. Teraz vás prosím, aby ste v limite 15 minút odpovedali na vám adresované otázky podľa vyžrebovaného poradia. Prvá otázka je od poslanca Marka Vargovčáka a znie: Pani premiérka, aké má vláda možnosti reagovať na svetové zvyšovanie cien? Nech sa páči, pani premiérka.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, vážená Národná rada Slovenskej republiky, zvyšovanie cien potravín je celosvetový jav a Slovensko nie je izolovaný ostrov. Podľa údajov Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo OSN vo februári tohto roka dosiahol ich index cien potravín rekordne vysokú úroveň. Najvyššiu od roku 1990, odkedy organizácia ceny sleduje týmto spôsobom. Na svetových trhoch sa ceny potravín nepretržite zvyšujú už ôsmy mesiac. Je to dôsledok zlej úrody, ale aj vysokých cien pohonných hmôt. Je to obrovský celosvetový problém, ktorý vplýva aj na globálnu politiku. Veď jedným zo spúšťačov nepokojov a politických zmien v severnej Afrike bolo okrem túžby po demokracii práve zdražovanie cien základných potravín, ktoré sa bytostne dotýka najmä obyvateľov chudobných krajín. Neexistuje spôsob, ako by proti tomuto vývoju mohla byť Európa imúnna. Týka sa to všetkých štátov. V nových členských krajinách v strednej a východnej Európe sa za posledný rok zvýšili ceny potravín v rozmedzí od 4% v Slovinsku až po takmer 13 % v Estónsku, čo je dvakrát toľko ako na Slovensku. Od roku 2005 sa na Slovensku zvýšili ceny potravín o 17 %, ale opäť, bohužiaľ, nie sme žiadna výnimka. V celej Európskej únii rástli ceny potravín v priemere rovnakým tempom, teda o 17 %. Tvrdenie strany SMER-SD, že napriek zvyšovaniu svetových cien vraj udržali cenovú stabilitu, sa preto nezakladá na pravde. V roku 2008 bola inflácia na úrovni 4,4 %. V peňažnom vyjadrení to znamená, že kvôli cenovému cenovému rastu priemerná domácnosť siahla v roku 2008 hlbšie do vrecka o 100 eur. Keď v júni 2008 bol medziročný rast cien potravín až na úrovni 10,5 %, vtedajší premiér Robert Fico to nevnímal s toľkým znepokojením.
Dokonca cez boj proti obchodným reťazcom bránil konkurenčnému tlaku na znižovanie spotrebiteľských cien. Jediné, čo v predchádzajúcich dvoch rokoch prechodne zabrzdilo tento trend, bola, žiaľ, svetová hospodárska kríza. Áno, rast cien sa na čas spomalil, pretože spotrebitelia na celom svete vrátane Slovenska výrazne znížili dopyt a spotrebu. Chváliť sa s niečím takým je poriadne cynické. Najmä, ak cena za takúto stabilitu bolo prepúšťanie, rastúca nezamestnanosť a hospodárske problémy. Ignorovať vývoj vo svete, keď sa to hodí, je presne pracovná metóda, ktorú pán poslanec Fico neustále používa. V roku 2009 počas jeho vlády sa slovenská ekonomika prepadla o 4,7 % a začala prudko rásť nezamestnanosť. Vtedy sa odvolával na svetovú hospodársku krízu, aj keď pár mesiacov predtým tvrdil, že nás kríza minie, ale bolo by z mojej strany absurdné, keby som ju ignorovala a dopady hospodárskej krízy ignorovala a všetku vinu zato, že množstvo rodín zostalo bez živiteľa, hádzala na vládu Roberta Fica. Lenže rovnako absurdné je, keď dnes poslanec Fico ignoruje prudký celosvetový rast cien potravín a snaží sa občanom nahovoriť, že zato môže terajšia slovenská vláda. Sú veci, ktoré vláda môže a musí ovplyvniť. Jednou z nich je chrániť tých, ktorí sú voči tomuto vývoju najviac zraniteľní. A presne to súčasná vláda aj robí a urobila. Príspevok na starostlivosť o dieťa stúpol zo 164 na 230 eur, materské sa zvýšilo z 55 na 60 % vymeriavacieho základu a základná materská dovolenka sa predĺžila z 28 na 34 týždňov. Celkové výdavky na rodinnú politiku tento rok rastú o vyše 100 miliónov eur. Popritom sa upravuje spôsob výpočtu tzv. vianočného dôchodku, aby najviac ohrození penzisti dostali najvyšší príspevok, vyše 66 eur. Od apríla sa zavádzajú stropy na doplatky za lieky, takže dôchodcovia a zdravotne ťažko postihnutí nezaplatia štvrťročne viac ako 30, resp. 45 eur.
V parlamente už čaká na schválenie novela zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, dúfam, že panie poslankyne a páni poslanci túto novelu schvália, ktorá uľahčuje situáciu osobným asistentom a opatrovateľom zdravotne postihnutých osôb. Nezabúda sa ani na nezamestnaných a ľudia, ktorí prídu o prácu, získajú ľahšie dávku v nezamestnanosti. Nárok na vyššiu podporu v prípade straty zamestnania majú aj rodičia, ktorí prišli o prácu počas rodičovskej dovolenky. A ešte ďalšiu veľmi podstatnú vec dokáže vláda ovplyvniť. Nesmie dopustiť plytvanie a rozkrádanie. Svetová kríza určite ovplyvnila aj vývoj vo verejných financiách a prispela k zvýšeniu deficitu a dlhu. Ale zodpovedná vláda na to zareaguje a snaží sa šetriť všade, kde je to aspoň trochu možné. Lebo nie je jedno, či sa výška dlhu zvýši o 2 000 eur na každého jedného obyvateľa Slovenska, ako sa to stalo počas posledných dvoch rokov predchádzajúcej vlády alebo je tento nárast pomalší a menší. Každé jedno ušetrené euro sa počíta. Preto musela súčasná vláda prijať ozdravné opatrenia vrátane dočasného zvýšenia DPH o jedno percento, presne ako všetky ostatné krajiny Európskej únie museli prijímať úsporné opatrenia vrátane zvyšovania daní. Nuž, najhoršie na tom je, že aj keď urobíme potrebné opatrenia, tak v zápätí objavíme po predchádzajúcej vláde ďalšiu skrytú mínu. Jeden príklad za všetky. Novému vedeniu Všeobecnej zdravotnej poisťovne sa podarilo zabezpečiť, aby v tomto roku začal na mesačnej báze hospodáriť vyrovnane. A hneď v zápätí, pri ročnej uzávierke sme objavili ďalší skrytý dlh za 50 miliónov eur, pretože bývalé vedenie poisťovne maskovalo skutočné hospodárenie. Ďalší kostlivec v skrini.
Nepopieram, že dočasné zvýšenie DPH malo a má prechodný vplyv na ceny. V januári bol tento vplyv nepriamych daní na infláciu 0,54 percentuálneho bodu, vo februári jedna stotina percentuálneho bodu. To sú údaje štatistického úradu. A zdôrazniť treba aj to, že hoci ceny potravín kvôli vývoju vo svete výrazne rastú, celkový rast cien na Slovensku zatiaľ dosahuje za prvé dva mesiace 3,2 %, čo je tretia najnižšia inflácia za šestnásť rokov. Navyše, najnovšie údaje signalizujú, že vládne opatrenia postupne prispievajú k stabilizácii a k zlepšovaniu situácie v slovenskej ekonomike. Priemerné mzdy rástli v januári vo väčšine odvetví. Zamestnanosť v priemysle sa zvýšila v januári najrýchlejšie od jari 2007, medziročne o 4,3 %. Priemyselná produkcia na Slovensku medziročne vzrástla o 17,1 %, čo bol druhý najvyšší rast v rámci Európskej únie. Priemer Európskej únie bol 6,8 %.
Posledné dva, tri mesiace nepočúvame zo strany opozície nič, len útoky, klamstvá a obviňovanie. Ja nebudem robiť tento typ politiky, aj keď mi to už mnohí občania vyčítajú. Aj preto, že je to úplne rovnaká politika, akú robil poslanec Fico od roku 1999 do roku 2006. Aj vtedy všetko kritizoval. Veštil, že vládna politika povedie ku pádu ekonomiky a krachu štátu. A poslanec Fico mal v minulosti aj veľmi pozoruhodné výroky. V júli 99 povedal, že s SDĽ môžem odísť iba do politického dôchodku. Pár mesiacov na to založil vlastnú politickú stranu. V roku 2001 bol pripravený plniť funkciu predsedu vlády a v prípade, že sa SMER nestane vládnou stranou, ponúknuť svoju rezignáciu. Neponúkol. Spoluprácu s HZDS pripúšťal len bez účasti pána Mečiara a v roku 2006 bez mihnutia oka zostavil koalíciu s pánom Mečiarom a označil ju za najlepšie možné riešenie. V januári 2009 povedal: "Nepovažujem za správne, aby človek, ktorý má k dispozícii vládnu moc, či už štyri roky alebo osem rokov, sa potom vrátil do parlamentu a vykrikoval z lavice. A potom dodal, "že si nikdy nesadne do lavice ako opozičný poslanec a nebude vykrikovať na novú vládu". Ja si myslím, že sa tak nedeje. Hoci sa tak malo, podľa vyjadrení poslanca Fica, stať.
A takto by som mohla rozprávať celé hodiny, na tom vozíku by som si mohla priniesť zaliate výroky a takto ich predostierať a viesť tento typ politikárčenia, útokov a k ničomu nevedúcich takzvaných dialógov. Nespravím to, pretože verím občanom, verím, že vedia odlíšiť a rozlíšiť klamstvo a fakty, že vedia odlíšiť sľuby, silácke reči a skutočné skutky. A nedajú sa zmiasť zastrašovaním. Takým zastrašovaním, ako keď ešte donedávna pán poslanec Fico strašil ľudí tým, že táto vláda bude privatizovať strategické podniky. A nevšimol si, že súčasná vláda sa v programovom vyhlásení jasne zaviazala, že nebude privatizovať strategické podniky. Veď aj sedliacky rozum hovorí, že teplárne nemôžu byť strategickým podnikom. Vodu vám cez potrubia dodajú len vodárne, elektrinu len elektrárne, plyn len plynárne, ale stačí, aby ste si kúpili kotol a teplo si vyrábate sami. Ako by sme teda mohli pri teplárňach, ktoré dodávajú teplo len jednému z desiatich občanov, hovoriť o strategických podnikoch? A to nehovorím o zákone, ktorý to jasne definuje. Ako môžeme pri šiestich teplárňach hovoriť o strategických podnikoch, keď na Slovensku máme viac ako tristo výrobcov tepla? Nemôžeme. Áno, v jednej predvolebnej diskusii som povedala, že nebudeme privatizovať, lenže poslanec Fico si nevšimol, tak ako si nevšimol november 89, že to bolo v nadväznosti na to, keď som hovorila, že citujem, "privatizácia nie je sama pre seba, že privatizácia sama o sebe nie je diabol, že privatizácia má ten zmysel, že ak potrebujeme zahraničné investície, ak potrebujeme nové technológie a nemáme na to dostatok zdrojov, vtedy má zmysel a pomáha naštartovať podnik a pracovné miesta".
Pán Fico si nevšimol ani to, že pred parlamentnými voľbami v roku 2010 som povedala, že štyri roky vlády Roberta Fica ukázali, že štát nedokáže bratislavské letisko a Cargo dobre riadiť, a ak budeme vo vláde, získame pre tieto firmy strategických partnerov a zachránime ich. Presne tak, ako to robíme. Navyše, ako viete, železničné spoločnosti po ozdravujúcom programe podpísali kolektívne zmluvy s odbormi.
A presne takto sme to mali vymedzené aj vo volebnom programe SDKÚ-DS. Takže žiaden volebný podvod, žiadne klamárske sľuby, ako sa to snaží podsúvať občanom pán poslanec Fico. Ako však vidieť, pán poslanec rád vytrháva vety z kontextu. Ale keď napríklad sám v diskusnej relácii v septembri 1999 citoval jemu redaktor jeho vetu, pán Fico sa ohradil, vy ste vytrhli vetu z kontextu, tam bola ešte veta predtým. Robert Fico predvádza dnes to isté, voči čomu sa kedysi on sám ohradil. Nehovoríme o volebnom podvode, zachraňujeme teplárne, ktoré pred sebou tlačia investičný dlh vo výške 760 miliónov eur. Napriek predaju nehnuteľností, napriek tichej privatizácii v Prešove, napriek predaju emisií, dokonca niekde podvodnom, teplárne potrebujú investora. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)