16. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie spoločného spravodajcu
5.4.2011 o 14:21 hod.
Ing.
Stanislav Janiš
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo a predpokladám, že toto už je nejaké posledné vystúpenie k novele, k 309, lebo táto telenovela by už mohla skončiť a mohli by sme sa venovať podstatnejším veciam. Je to veľmi, je to veľmi vážny návrh zákona, ja len zhrniem rozpravu a hlavne ten pozmeňujúci návrh, ktorý tu zaznel dvakrát. Ten pozmeňujúci návrh tu je od utorka. Teda pred týždňom tu zaznel. V stredu bola otvorená rozprava, zaznel tu ten pozmeňujúci návrh znova, opäť boli vznesené pripomienky. K obidvom týmto návrhom v prvej časti v utorok, keď tu bol pán minister, sa vyjadril, že s nimi súhlasí. To značí, že predkladateľ nemal k nim žiadne pripomienky. V piatok sme to definitívne uzatvorili, boli námietky, že pán minister napriek tomu, že sa vyjadril k tomu, že nemá problémy s týmito pozmeňujúcimi návrhmi, takto sedieť dnes, aby povedal, že nemá žiadne pripomienky k celej rozprave, ktorá tu odznela. My sme na výbore pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, keďže Národná rada väčšinou hlasov chcela, aby sme sa zaoberali, takže sme splnili aj toto prianie. Rokovali sme o uznesení č. 105, sme prijali uznesenie k tomuto pozmeňovaciemu návrhu. Vecne k tomuto návrhu nie sú pripomienky, boli len pripomienky, čo sa týka procedúry jeho prijímania. Ja som presvedčený, že toto dnes definitívne skončí a návrh zákona keďže je potrebný pre energetiku, obnoviteľné zdroje, ceny energií, veľmi potrebný, že čím skôr uzrie svetlo sveta a čím skôr vyjde po podpise pánom prezidentom v Zbierke zákonov. Všetko z mojej strany.
Autorizovaný
Vystúpenia
13:54
Vstup predsedajúceho 13:54
Milan HortNa úvod popoludňajšieho rokovania vás chcem informovať, že v súvislosti so schválením vládneho návrhu novely zákona o elektronických komunikáciách v skrátenom legislatívnom konaní, ktorý sme prerokovávali ako tlač 309, páni poslanci Zajac, Osuský a Šebej ako...
Na úvod popoludňajšieho rokovania vás chcem informovať, že v súvislosti so schválením vládneho návrhu novely zákona o elektronických komunikáciách v skrátenom legislatívnom konaní, ktorý sme prerokovávali ako tlač 309, páni poslanci Zajac, Osuský a Šebej ako navrhovatelia vzali späť ich poslanecký návrh pod tlačou 292. Bol to bod 27 schváleného programu. Čiže poprosím, aby ste túto zmenu zaregistrovali.
A teraz budeme pokračovať v prerušenom rokovaní v druhom čítaní o
návrhu poslancov Szilárda Somogyiho, Kamila Krnáča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov.
Prerokovávame ho ako tlač 187.
Rozprava k tomuto bodu programu bola dnes dopoludnia vyhlásená za skončenú.
Preto sa pýtam navrhovateľa, ktorým je pán poslanec Somogyi, či chce k rozprave zaujať stanovisko. Nech sa páči, pán navrhovateľ, je tu priestor pre vás.
Súčasne prosím spoločného spravodajcu z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj pána poslanca Štefana Tomča, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.
Kolegyne, kolegovia, poprosím, naozaj, o pokoj v rokovacej sále. Otvorili sme popoludňajšie rokovanie a rešpektujme, že vystupuje pán Szilárd Somogyi ako navrhovateľ tohto zákona v záverečnom slove po skončení rozpravy. Nech sa páči.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, srdečne vás vítam na popoludňajšom rokovaní deviateho dňa 16. schôdze Národnej rady. Poprosím všetkých, aby sa upokojili.
Na úvod popoludňajšieho rokovania vás chcem informovať, že v súvislosti so schválením vládneho návrhu novely zákona o elektronických komunikáciách v skrátenom legislatívnom konaní, ktorý sme prerokovávali ako tlač 309, páni poslanci Zajac, Osuský a Šebej ako navrhovatelia vzali späť ich poslanecký návrh pod tlačou 292. Bol to bod 27 schváleného programu. Čiže poprosím, aby ste túto zmenu zaregistrovali.
A teraz budeme pokračovať v prerušenom rokovaní v druhom čítaní o
návrhu poslancov Szilárda Somogyiho, Kamila Krnáča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov.
Prerokovávame ho ako tlač 187.
Rozprava k tomuto bodu programu bola dnes dopoludnia vyhlásená za skončenú.
Preto sa pýtam navrhovateľa, ktorým je pán poslanec Somogyi, či chce k rozprave zaujať stanovisko. Nech sa páči, pán navrhovateľ, je tu priestor pre vás.
Súčasne prosím spoločného spravodajcu z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj pána poslanca Štefana Tomča, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.
Kolegyne, kolegovia, poprosím, naozaj, o pokoj v rokovacej sále. Otvorili sme popoludňajšie rokovanie a rešpektujme, že vystupuje pán Szilárd Somogyi ako navrhovateľ tohto zákona v záverečnom slove po skončení rozpravy. Nech sa páči.
Autorizovaný
14:07
Uvádzajúci uvádza bod 14:07
Szilárd SomogyiHneď by som začal s tým väčším, tým teoreticky vážnejším alebo dôraznejším bodom, ktorý niektorí kolegovia namietali, a to údajná protiústavnosť nášho návrhu. Preto sa trocha s počudovaním pozastavujem nad touto výhradou, nakoľko dotknutie princípu samosprávnosti nepovažujem za opodstatnené, nakoľko úplne na začiatku, ešte v novembri, keď sme tento návrh predkladali, sme dali až na 100 % voľnú ruku samosprávam, aby si sami stanovovali platové podmienky a úroveň platov svojich prvých ľudí. Táto jedna podmienka alebo táto jedna predstava vyvolala až 100-percentný odpor na všetkých dotknutých stranách, že, ako si to môže predstaviť, že by samospráva samospravovala aj platy svojich primátorov a starostov. Čiže toto bol jeden z tých bodov, kde sme zapracovali návrhy a komentáre našich kolegov, priateľov alebo aj ten odbornej verejnosti, s ktorou sa nám podarilo tieto konzultácie viesť. Takže chcel by som konštatovať, že prvý návrh vychádzal z toho, že 100-percentne stojíme na strane princípu samosprávnosti a aj túto citlivú otázku, ako sú platy, necháme v úplnej a výlučnej kompetencii zastupiteľstiev. Čiže, vtedy sa zrušil ten strop, ku ktorému sme sa následne vrátili.
Ďalšou výhradou bolo časovanie. To časovanie môžem chápať z dvoch aspektov. Jednak z toho krátkodobého, že sme tento návrh predkladali ešte pred samosprávnymi voľbami, resp. tú výhradu, ktorú by sme mohli vzniesť skôr my, že tento zákon od roku 1994 nebol ani raz novelizovaný. A podľa nás to právom dráždilo, celkovú a najširšiu verejnosť našej republiky. Verili sme tomu, že ak tento návrh podáme ešte pred ostatnými samosprávnymi voľbami, že kandidáti na pozície starostov a primátorov sa vyjadria k tomu, že ak v prípade, že budú zvolení, ako sa budú stavať k svojim platom. Žiaľ, niekoľkomesačná skúsenosť po týchto voľbách, nám ukázala, že práve tá časť zodpovednosti a práve v tejto otázke niektorým starostom a primátorom zrejme chýba. Zrejme chýba nielen v individuálnej podobe, ale aj v inštitucionálnej, nakoľko záujmové združenia obcí alebo záujmové združenie obcí a miest Slovenska tiež sa prikláňalo k tomu, že tento zákon nie je treba zmeniť, nakoľko tak isto, ako niektorí naši kolegovia politici, nepovažovali za dôležité, aby došlo tu k zmene. Zrejme ináč by túto zmenu aj sami iniciovali. V žiadnom prípade však nechcem ubrať na váhe Združeniu miest a obcí Slovenska, považujeme to za veľmi dôležitú a veľmi váženú inštitúciu a mená, ako Sýkora, Krakovská či Oravec, určite budú ako so zlatými písmenami zapísané do histórie slovenských samospráv. V tomto, v tejto jedinej otázke sme však toto združenie chápali skôr ako odborový zväz starostov a primátorov, a nie ako záujmové združenie miest a obcí. Čo sa týka samotnej samosprávy na Slovensku, a to tiež niekoľkokrát odznelo vo vašich príspevkoch, čaká na reformu, či to nazývame komunálnou reformou alebo reformou samosprávy. V každom prípade je niekoľko stránok, kde tá reforma je nutná, žiadaná alebo prinajmenšom vítaná. Samozrejme, nechcel by som ako tento, túto svoju časť venovať potrebám reformy samosprávy, ale asi bude najvhodnejšie a najaktuálnejšie, ak na tomto mieste, na mieste zákonodarného zboru si pripomeniem, že samosprávy a najmä obecné samosprávy majú veľmi slabé právne postavenie.
Okrem taxatívneho vymedzenia samosprávnych úrovní naša ústava žiadne kompetencie nepripisuje samosprávam a všetko sa rieši formou zákonov, čiže vždy je tá obava alebo to riziko, že keď sa zmenia pomery tu v parlamente, môže mať to za následok aj zmenu zákonov, ktoré upravujú chod a prevádzku jednotlivých samospráv. Čiže, podľa môjho osobného, osobnej predstavy najmä tá reforma sa má týkať právneho postavenia samospráv, najmä obecných samospráv, ale aj územných samospráv. Kolega Radošovský predkladal pozmeňujúci návrh k tomuto nášmu návrhu a vo vystúpení vás oboznámil s tým, že napriek tomu, napriek tomu, že predkladateľmi sú oni, pán Radošovský a pán Jakab, ten pozmeňujúci návrh de facto predstavuje koaličnú vôľu, akým smerom by sa mala minimálne v tomto období uberať zmena v tomto zákone. Jednotlivé body, ktoré on sám ako prečítal, považujem aj samostatne za veľmi dôležité. Nielen tú časť, ktorá opravuje konkrétne finančné záležitosti, ale aj tie, ktoré otvárajú alebo rozšíria transparentnosť práce samosprávy. Také maličkosti, ako napr. povinnosť ročne raz prerokovať plat starostu alebo primátora alebo uviesť tento plat v konkrétnej podobe, čiže nie nejakými percentami alebo odvolávaním sa na zákon, ale v presnej výške uverejniť tieto platy, dopomôžu k tomu, aby občania či voliči postupne získali späť čiastočne stratenú dôveru v politikoch, či už na miestnej úrovni, na vyššej územnej alebo aj celoštátnej. Čo sa týka tohto, môžeme to nazvať koaličného pozmeňujúceho návrhu, zrejme tie konkrétne finančné časti sú vám známe, ale predsa, dovoľte mi, aby som tie najdôležitejšie zopakoval.
Koeficienty, ktorými sa stanovujú v jednotlivých triedach základné platy primátorov, sa znížia o 10 %. Navýšenie, ktoré mala vo vlastnej a výlučnej kompetencii samospráva, môže byť do 70 % z tohoto základného platu. Zrušia sa odmeny, nakoľko považujeme prácu starostov za dostatočne ohodnotenú z ich platov. A okrem nejakých neželaných prírodných katastrof, katastrof alebo nepredvídateľných javov ťažko si vieme predstaviť také úkony a práce, ktoré by nemohli byť odmenené platom, ktorý prislúcha za výkon tejto práce. Zmena nastáva aj v tom, že zmena nastáva aj v odstupnom, kde tí starostovia, ktorí slúžili alebo vykonávali svoju prácu do šiestich mesiacov, nemajú nárok na odstupné, a tí, ktorí presiahli túto časovú úroveň, majú nárok na trojmesačné odstupné. Ak sa samospráva dostane do núteného ozdravného režimu, nemá ani jeden zo starostov nárok na to, aby okrem základného platu poberal aj navýšenú časť svojho platu. Toto sú asi tie najdôležitejšie časti z tohto pozmeňujúceho návrhu. A je tu otázka, že v čom môže byť problém. V čom môže byť problém, ktorý vyvolal túto kritiku tohoto návrhu? Kto by z vás nesúhlasil s týmito pokynmi z tohto zákona, ktoré zabezpečujú transparentnosť? A zrejme nie každý sa stotožňuje s tým, že to rozpätie, ktoré až takým veľkým rozdielom nie je voči pôvodnému zákonu alebo pôvodnému zneniu, nedáva dostatočný priestor na to, aby mestské zastupiteľstvá ohodnotili svojich starostov a primátorov.
Ďakujem vám ešte raz za vaše vystúpenia, teda za pozornosť a za predpokladanú podporu.
Ďakujem.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, milí hostia, najmä by som sa chcel poďakovať kolegom z obidvoch táborov, že v takom hojnom počte sa vyjadrili k nášmu návrhu, ktorým sa zmenia platové podmienky starostov a primátorov. V žiadnom prípade by som nechcel využiť túto možnosť na to, aby skôr odmietavé stanoviská zo strany opozície som považoval za záchranu terajšieho aktuálneho stavu. Súhlasím s tým, že sa jedna o citlivú tému. Napriek tomu však musím povedať, že sa jedná o veľmi úzky okruh občanov alebo ľudí, ktorých sa tento zákon dotýka. A chcel by som hneď prejsť k niektorým dôležitým pojmom z jednotlivých vystúpení.
Hneď by som začal s tým väčším, tým teoreticky vážnejším alebo dôraznejším bodom, ktorý niektorí kolegovia namietali, a to údajná protiústavnosť nášho návrhu. Preto sa trocha s počudovaním pozastavujem nad touto výhradou, nakoľko dotknutie princípu samosprávnosti nepovažujem za opodstatnené, nakoľko úplne na začiatku, ešte v novembri, keď sme tento návrh predkladali, sme dali až na 100 % voľnú ruku samosprávam, aby si sami stanovovali platové podmienky a úroveň platov svojich prvých ľudí. Táto jedna podmienka alebo táto jedna predstava vyvolala až 100-percentný odpor na všetkých dotknutých stranách, že, ako si to môže predstaviť, že by samospráva samospravovala aj platy svojich primátorov a starostov. Čiže toto bol jeden z tých bodov, kde sme zapracovali návrhy a komentáre našich kolegov, priateľov alebo aj ten odbornej verejnosti, s ktorou sa nám podarilo tieto konzultácie viesť. Takže chcel by som konštatovať, že prvý návrh vychádzal z toho, že 100-percentne stojíme na strane princípu samosprávnosti a aj túto citlivú otázku, ako sú platy, necháme v úplnej a výlučnej kompetencii zastupiteľstiev. Čiže, vtedy sa zrušil ten strop, ku ktorému sme sa následne vrátili.
Ďalšou výhradou bolo časovanie. To časovanie môžem chápať z dvoch aspektov. Jednak z toho krátkodobého, že sme tento návrh predkladali ešte pred samosprávnymi voľbami, resp. tú výhradu, ktorú by sme mohli vzniesť skôr my, že tento zákon od roku 1994 nebol ani raz novelizovaný. A podľa nás to právom dráždilo, celkovú a najširšiu verejnosť našej republiky. Verili sme tomu, že ak tento návrh podáme ešte pred ostatnými samosprávnymi voľbami, že kandidáti na pozície starostov a primátorov sa vyjadria k tomu, že ak v prípade, že budú zvolení, ako sa budú stavať k svojim platom. Žiaľ, niekoľkomesačná skúsenosť po týchto voľbách, nám ukázala, že práve tá časť zodpovednosti a práve v tejto otázke niektorým starostom a primátorom zrejme chýba. Zrejme chýba nielen v individuálnej podobe, ale aj v inštitucionálnej, nakoľko záujmové združenia obcí alebo záujmové združenie obcí a miest Slovenska tiež sa prikláňalo k tomu, že tento zákon nie je treba zmeniť, nakoľko tak isto, ako niektorí naši kolegovia politici, nepovažovali za dôležité, aby došlo tu k zmene. Zrejme ináč by túto zmenu aj sami iniciovali. V žiadnom prípade však nechcem ubrať na váhe Združeniu miest a obcí Slovenska, považujeme to za veľmi dôležitú a veľmi váženú inštitúciu a mená, ako Sýkora, Krakovská či Oravec, určite budú ako so zlatými písmenami zapísané do histórie slovenských samospráv. V tomto, v tejto jedinej otázke sme však toto združenie chápali skôr ako odborový zväz starostov a primátorov, a nie ako záujmové združenie miest a obcí. Čo sa týka samotnej samosprávy na Slovensku, a to tiež niekoľkokrát odznelo vo vašich príspevkoch, čaká na reformu, či to nazývame komunálnou reformou alebo reformou samosprávy. V každom prípade je niekoľko stránok, kde tá reforma je nutná, žiadaná alebo prinajmenšom vítaná. Samozrejme, nechcel by som ako tento, túto svoju časť venovať potrebám reformy samosprávy, ale asi bude najvhodnejšie a najaktuálnejšie, ak na tomto mieste, na mieste zákonodarného zboru si pripomeniem, že samosprávy a najmä obecné samosprávy majú veľmi slabé právne postavenie.
Okrem taxatívneho vymedzenia samosprávnych úrovní naša ústava žiadne kompetencie nepripisuje samosprávam a všetko sa rieši formou zákonov, čiže vždy je tá obava alebo to riziko, že keď sa zmenia pomery tu v parlamente, môže mať to za následok aj zmenu zákonov, ktoré upravujú chod a prevádzku jednotlivých samospráv. Čiže, podľa môjho osobného, osobnej predstavy najmä tá reforma sa má týkať právneho postavenia samospráv, najmä obecných samospráv, ale aj územných samospráv. Kolega Radošovský predkladal pozmeňujúci návrh k tomuto nášmu návrhu a vo vystúpení vás oboznámil s tým, že napriek tomu, napriek tomu, že predkladateľmi sú oni, pán Radošovský a pán Jakab, ten pozmeňujúci návrh de facto predstavuje koaličnú vôľu, akým smerom by sa mala minimálne v tomto období uberať zmena v tomto zákone. Jednotlivé body, ktoré on sám ako prečítal, považujem aj samostatne za veľmi dôležité. Nielen tú časť, ktorá opravuje konkrétne finančné záležitosti, ale aj tie, ktoré otvárajú alebo rozšíria transparentnosť práce samosprávy. Také maličkosti, ako napr. povinnosť ročne raz prerokovať plat starostu alebo primátora alebo uviesť tento plat v konkrétnej podobe, čiže nie nejakými percentami alebo odvolávaním sa na zákon, ale v presnej výške uverejniť tieto platy, dopomôžu k tomu, aby občania či voliči postupne získali späť čiastočne stratenú dôveru v politikoch, či už na miestnej úrovni, na vyššej územnej alebo aj celoštátnej. Čo sa týka tohto, môžeme to nazvať koaličného pozmeňujúceho návrhu, zrejme tie konkrétne finančné časti sú vám známe, ale predsa, dovoľte mi, aby som tie najdôležitejšie zopakoval.
Koeficienty, ktorými sa stanovujú v jednotlivých triedach základné platy primátorov, sa znížia o 10 %. Navýšenie, ktoré mala vo vlastnej a výlučnej kompetencii samospráva, môže byť do 70 % z tohoto základného platu. Zrušia sa odmeny, nakoľko považujeme prácu starostov za dostatočne ohodnotenú z ich platov. A okrem nejakých neželaných prírodných katastrof, katastrof alebo nepredvídateľných javov ťažko si vieme predstaviť také úkony a práce, ktoré by nemohli byť odmenené platom, ktorý prislúcha za výkon tejto práce. Zmena nastáva aj v tom, že zmena nastáva aj v odstupnom, kde tí starostovia, ktorí slúžili alebo vykonávali svoju prácu do šiestich mesiacov, nemajú nárok na odstupné, a tí, ktorí presiahli túto časovú úroveň, majú nárok na trojmesačné odstupné. Ak sa samospráva dostane do núteného ozdravného režimu, nemá ani jeden zo starostov nárok na to, aby okrem základného platu poberal aj navýšenú časť svojho platu. Toto sú asi tie najdôležitejšie časti z tohto pozmeňujúceho návrhu. A je tu otázka, že v čom môže byť problém. V čom môže byť problém, ktorý vyvolal túto kritiku tohoto návrhu? Kto by z vás nesúhlasil s týmito pokynmi z tohto zákona, ktoré zabezpečujú transparentnosť? A zrejme nie každý sa stotožňuje s tým, že to rozpätie, ktoré až takým veľkým rozdielom nie je voči pôvodnému zákonu alebo pôvodnému zneniu, nedáva dostatočný priestor na to, aby mestské zastupiteľstvá ohodnotili svojich starostov a primátorov.
Ďakujem vám ešte raz za vaše vystúpenia, teda za pozornosť a za predpokladanú podporu.
Ďakujem.
Autorizovaný
14:19
Vstup predsedajúceho 14:19
Milan HortPýtam sa pána spravodajcu, či chce využiť právo. Nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A budeme pokračovať v prerušenom rokovaní v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č....
Pýtam sa pána spravodajcu, či chce využiť právo. Nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A budeme pokračovať v prerušenom rokovaní v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach. Máte ho ako tlač 214.
V piatok 1. apríla bola rozprava vyhlásená za skončenú. Poprosím teraz, videl som tu v sále pána ministra Miškova... Ak niekto vie, kde sa nachádza pán minister Miškov, skúste mu povedať, že už ide jeho bod.
Pán minister, skúste venovať viacej pozornosti rokovaniu Národnej rady . Bola rozprava vyhlásená za skončenú, chcem sa vás spýtať, či chcete ako navrhovateľ zaujať stanovisko k rozprave. Nie. Ďakujem pekne.
Pán spravodajca? Áno. Nech sa páči.
(Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 214.)
Ďakujem, to bolo záverečné slovo navrhovateľa.
Pýtam sa pána spravodajcu, či chce využiť právo. Nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A budeme pokračovať v prerušenom rokovaní v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach. Máte ho ako tlač 214.
V piatok 1. apríla bola rozprava vyhlásená za skončenú. Poprosím teraz, videl som tu v sále pána ministra Miškova... Ak niekto vie, kde sa nachádza pán minister Miškov, skúste mu povedať, že už ide jeho bod.
Pán minister, skúste venovať viacej pozornosti rokovaniu Národnej rady . Bola rozprava vyhlásená za skončenú, chcem sa vás spýtať, či chcete ako navrhovateľ zaujať stanovisko k rozprave. Nie. Ďakujem pekne.
Pán spravodajca? Áno. Nech sa páči.
(Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 214.)
Autorizovaný
14:21
Vystúpenie spoločného spravodajcu 14:21
Stanislav JanišVystúpenie spoločného spravodajcu
5.4.2011 o 14:21 hod.
Ing.
Stanislav Janiš
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo a predpokladám, že toto už je nejaké posledné vystúpenie k novele, k 309, lebo táto telenovela by už mohla skončiť a mohli by sme sa venovať podstatnejším veciam. Je to veľmi, je to veľmi vážny návrh zákona, ja len zhrniem rozpravu a hlavne ten pozmeňujúci návrh, ktorý tu zaznel dvakrát. Ten pozmeňujúci návrh tu je od utorka. Teda pred týždňom tu zaznel. V stredu bola otvorená rozprava, zaznel tu ten pozmeňujúci návrh znova, opäť boli vznesené pripomienky. K obidvom týmto návrhom v prvej časti v utorok, keď tu bol pán minister, sa vyjadril, že s nimi súhlasí. To značí, že predkladateľ nemal k nim žiadne pripomienky. V piatok sme to definitívne uzatvorili, boli námietky, že pán minister napriek tomu, že sa vyjadril k tomu, že nemá problémy s týmito pozmeňujúcimi návrhmi, takto sedieť dnes, aby povedal, že nemá žiadne pripomienky k celej rozprave, ktorá tu odznela. My sme na výbore pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, keďže Národná rada väčšinou hlasov chcela, aby sme sa zaoberali, takže sme splnili aj toto prianie. Rokovali sme o uznesení č. 105, sme prijali uznesenie k tomuto pozmeňovaciemu návrhu. Vecne k tomuto návrhu nie sú pripomienky, boli len pripomienky, čo sa týka procedúry jeho prijímania. Ja som presvedčený, že toto dnes definitívne skončí a návrh zákona keďže je potrebný pre energetiku, obnoviteľné zdroje, ceny energií, veľmi potrebný, že čím skôr uzrie svetlo sveta a čím skôr vyjde po podpise pánom prezidentom v Zbierke zákonov. Všetko z mojej strany.
Autorizovaný
14:23
Vstup predsedajúceho 14:23
Milan HortPrerušujem rokovanie o tomto bode programu, hlasovať budeme o 17.00 hodine.
A teraz pristúpime k prvému čítaniu o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na...
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, hlasovať budeme o 17.00 hodine.
A teraz pristúpime k prvému čítaniu o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.
Tento návrh je uverejnený pod tlačou 270 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 261.
Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Ľubomírovi Jahnátkovi, aby za skupinu poslancov tento návrh zákona uviedol. Pán poslanec, je tu priestor pre vaše úvodné slovo, nech sa páči.
Ďakujem pekne, pán spravodajca. To bolo záverečné slovo spravodajcu. Ďakujem aj pánovi ministrovi, aj pánovi spravodajcovi.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, hlasovať budeme o 17.00 hodine.
A teraz pristúpime k prvému čítaniu o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.
Tento návrh je uverejnený pod tlačou 270 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 261.
Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Ľubomírovi Jahnátkovi, aby za skupinu poslancov tento návrh zákona uviedol. Pán poslanec, je tu priestor pre vaše úvodné slovo, nech sa páči.
Autorizovaný
14:24
Uvádzajúci uvádza bod 14:24
Ľubomír JahnátekPán predsedajúci, skončil som.
Uvádzajúci uvádza bod
5.4.2011 o 14:24 hod.
prof. Ing. CSc.
Ľubomír Jahnátek
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážené dámy, páni, predkladám návrh novely zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov. Účelom predloženia tohto návrhu zákona je vytvorenie právneho prostredia na zamedzenie a zastavenie privatizácie šiestich teplárenských spoločností, ktorých privatizačný proces bol začatý v roku 2000 a 2001. Predložený návrh zákona navrhuje vytvorenie takých právnych nástrojov, aby 100-percentný podiel akcií týchto obchodných spoločností zostal vo vlastníctve Fondu národného majetku, v jeho trvalej majetkovej účasti, a aby došlo k zrušeniu vydaných privatizačných rozhodnutí. Fond národného majetku Slovenskej republiky v súčasnosti vlastní 100-percentný majetkový podiel na podnikaní nasledovných teplárenských obchodných spoločností. Jedná sa o: Bratislavská teplárenská akciová spoločnosť s počtom akcií 1 038 270 kusov v hodnote 34 470 561 eur; ďalej Trnavská teplárenská, akciová spoločnosť Trnava, s počtom akcií 530 587, hodnota akcií 17 615 488, 4 eur; Martinská teplárenská, akciová spoločnosť Martin, 1 246 857 akcií v hodnote 34 637 687, 46 eura; Zvolenská teplárenská, akciová spoločnosť Zvolen, 787 625 kusov akcií v hodnote 18 832 113,75 eura; Žilinská teplárenská, akciová spoločnosť Žilina, s počtom akcií 689 601 kusov v nominálnej hodnote 22 894 753,2 eura a Tepláreň Košice, akciová spoločnosť Košice, s počtom akcií 3 237 kusov v hodnote nominálu 38 210 898 eur. Vzhľadom k tomu, že tieto spoločnosti sú významné z regionálneho hľadiska, z pohľadu dodávky elektrickej energie z celoslovenského hľadiska predstavujú rozhodujúce spoločnosti z hľadiska zabezpečovania tepla a teplej úžitkovej vody v príslušných regiónoch a takisto z hľadiska podporných služieb v rámci prenosovej a distribučnej elektrizačnej sústavy. Zároveň sú významnými zamestnávateľmi. Preto navrhujem, aby ich akcie zostali v 100-percentnom vlastníctve Fondu národného majetku a aby neboli predmetom ďalšieho predaja. Akcie by mali tvoriť súčasť trvalej majetkovej účasti Fondu národného majetku Slovenskej republiky. Nezanedbateľný je aj prínos teplárenských spoločností pre štátny rozpočet, kam sú na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky odvádzané dividendy z týchto spoločností. Aj keď som si vedomý, že doterajšie vlády túto možnosť nevyužívali dostatočne, ale skôr orientovali zisk do investícií v daných spoločnostiach. Predložený návrh uvažuje s tým, že na 100-percentnú majetkovú účasť Fondu národného majetku v týchto teplárenských spoločnostiach sa nebudú aplikovať ustanovenia zákona o veľkej privatizácii upravujúce jednotlivé spôsoby privatizácie a tieto účasti zostanú na Fonde národného majetku Slovenskej republiky. Navrhuje sa tiež, aby boli zrušené rozhodnutia o privatizácii dotknutých teplárenských spoločností. Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Prijatie tohto návrhu zákona, jeho aplikácia v praxi nebude mať negatívny dopad na štátny rozpočet a rozpočty obcí a vyšších územných celkov. Návrh zákona nebude mať dopad na environmentálnu oblasť a bude mať pozitívny dopad na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.
Pán predsedajúci, skončil som.
Autorizovaný
14:29
Vstup predsedajúceho 14:29
Milan HortA teraz dávam slovo spravodajcovi, predsedovi navrhnutého gestorského výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu pánovi poslancovi Stanislavovi Janišovi, aby nás v prvom čítaní oboznámil s úvodnou spravodajskou informáciou. Nech sa páči.
A teraz dávam slovo spravodajcovi, predsedovi navrhnutého gestorského výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu pánovi poslancovi Stanislavovi Janišovi, aby nás v prvom čítaní oboznámil s úvodnou spravodajskou informáciou. Nech sa páči.
Ďakujem pekne, pán poslanec.
A teraz dávam slovo spravodajcovi, predsedovi navrhnutého gestorského výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu pánovi poslancovi Stanislavovi Janišovi, aby nás v prvom čítaní oboznámil s úvodnou spravodajskou informáciou. Nech sa páči.
Autorizovaný
14:30
Vystúpenie spoločného spravodajcu 14:30
Stanislav JanišĎalej odporúčam, aby tento návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, ktorý navrhujem, aby bol aj gestorský výbor. Ďalej odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 11. mája 2011 a v gestorskom výbore do 13. mája 2011.
Pán podpredseda, skončil som, otvorte rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
5.4.2011 o 14:30 hod.
Ing.
Stanislav Janiš
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som tlmočil plénu Národnej rady ako spravodajca k poslaneckému návrhu zákonov, ktorými sa mení zákon č. 92 o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, spravodajskú informáciu. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti, ktoré sú uvedené v rokovacom poriadku. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Čo sa týka môjho stanoviska, budem odporúčať, aby sme to prerokovali v druhom čítaní, ale hlasovať budem opačne. A toto odporúčanie zaznie iba preto, aby neboli zmätky pri hlasovaní, aby sme vždy hlasovali o kladnom návrhu. A preto z oprávnení, ktoré mi ako spravodajcovi vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, že po rozprave Národná rada odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Ďalej odporúčam, aby tento návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, ktorý navrhujem, aby bol aj gestorský výbor. Ďalej odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 11. mája 2011 a v gestorskom výbore do 13. mája 2011.
Pán podpredseda, skončil som, otvorte rozpravu.
Autorizovaný
14:31
Vstup predsedajúceho 14:31
Milan HortKonštatujem, že som dostal, pardon, otváram rozpravu. Konštatujem, že som dostal za poslanecký klub strany SMER prihlášku pána poslanca Žigu. A ďalej sa písomne prihlásili okrem pána Žigu ešte páni poslanci Ďurkovský, Belousovová, Lazar a Jana Vaľová. Pred, teda po ich vystúpení, bude potom sa možné prihlásiť ústne, ale v súlade s rokovacím poriadkom § 28 odsek 1 prvý sa...
Konštatujem, že som dostal, pardon, otváram rozpravu. Konštatujem, že som dostal za poslanecký klub strany SMER prihlášku pána poslanca Žigu. A ďalej sa písomne prihlásili okrem pána Žigu ešte páni poslanci Ďurkovský, Belousovová, Lazar a Jana Vaľová. Pred, teda po ich vystúpení, bude potom sa možné prihlásiť ústne, ale v súlade s rokovacím poriadkom § 28 odsek 1 prvý sa prihlásil o slovo pán podpredseda parlamentu, pán Robert Fico. Po prípadných faktických poznámkach potom dostane slovo pán poslanec Žiga.
Ďakujem pekne. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Konštatujem, že som dostal, pardon, otváram rozpravu. Konštatujem, že som dostal za poslanecký klub strany SMER prihlášku pána poslanca Žigu. A ďalej sa písomne prihlásili okrem pána Žigu ešte páni poslanci Ďurkovský, Belousovová, Lazar a Jana Vaľová. Pred, teda po ich vystúpení, bude potom sa možné prihlásiť ústne, ale v súlade s rokovacím poriadkom § 28 odsek 1 prvý sa prihlásil o slovo pán podpredseda parlamentu, pán Robert Fico. Po prípadných faktických poznámkach potom dostane slovo pán poslanec Žiga.
Autorizovaný
14:32
Vystúpenie v rozprave 14:32
Robert FicoPrvým je presvedčenie, že v globalizujúcom sa svete je pre štát dôležité držať vlastníctvo energetických spoločností. Výroba elektrickej energie, jej rozvod, výroba a rozvod tepla, preprava plynu či ropy, ale aj výroba pitnej vody a jej distribúcia...
Prvým je presvedčenie, že v globalizujúcom sa svete je pre štát dôležité držať vlastníctvo energetických spoločností. Výroba elektrickej energie, jej rozvod, výroba a rozvod tepla, preprava plynu či ropy, ale aj výroba pitnej vody a jej distribúcia sú ekonomické aktivity, ktoré by podľa nás mal kontrolovať štát, aby uspel v prehlbujúcom sa súperení štátov. Slovensko je zvláštna krajina, vážené dámy a páni, pretože na Slovensku platíme za plyn prepravený cez našu krajinu Nemcom a Francúzom. Za elektrinu, ktorú vyrábame v štátom postavených elektrárňach a ktorú rozvádzame cez rozvodné siete postavené štátom, platíme Talianom. A dokonca v niektorých častiach Slovenska platíme aj za pitnú vodu, ktorá je pod našou zemou. A platíme nie slovenským spoločnostiam, ale zahraničným spoločnostiam. Do tohto marazmu, vytvoreného dvoma vládami Mikuláša Dzurindu, má prísť ešte aj rozhodnutie vlády Ivety Radičovej, na základe ktorého budú ľudia za teplo vyrobené v teplárňach postavených štátom platiť cudzím majiteľom. Do takéhoto stavu ste, vážení priatelia z vládnej koalície, dostali Slovensko. Do postavenia poníženého služobníka voči zahraničným vlastníkom na vlastnom území.
Druhým dôvodom, prečo SMER-sociálna demokracia odmieta privatizáciu, sú skúsenosti s privatizačnými kauzami dvoch vlád Mikuláša Dzurindu. Nízke kúpne ceny, priklepnutie privatizácie jednému uchádzačovi zo zoznamu uchádzačov, na ktorom bol samozrejme iba jeden uchádzač. Sedemmiliardová kurzová strata pri privatizácii SPP, nehorázne odmeny poradcom za to, že poradili vybrať jedného z jedného, toto všetko nás vedie k pretrvávajúcemu presvedčeniu, že naše rozhodnutie neprivatizovať významný štátny majetok v rokoch 2006 až 2010 bolo strategické a správne. A opätovne v mene politickej strany SMER - sociálna demokracia oznamujem, že v prípade našej účasti vo vláde nebudeme nič privatizovať. Podčiarkujem, nebudeme nič privatizovať. Naopak, tam, kde to bude možné, rozbehnutú privatizáciu zastavíme, ako sme to urobili v prípade bratislavského letiska, alebo pristúpime k reprivatizácii, ako sme to urobili v prípade Transpetrolu. Otázne zostáva však, že čo po tomto pravicovom cunami, ešte niečo bude v rukách Slovenskej republiky, čo sa bude dať chrániť.
Vážené dámy a páni, rozhodnutie vlády Ivety Radičovej sprivatizovať 100 % akcií šiestich teplární, teda totálna privatizácia, je najväčší volebný podvod v histórii moderného Slovenska. (Potlesk v sále.) Nepamätám sa, a to pôsobím v slovenskej politike už dvadsať rokov, kedy by si politický líder dovolil opakovane a pár dní pred parlamentnými voľbami urobiť vyhlásenie v zásadnej otázke. A potom po voľbách, po voľbách prijíma rozhodnutie, ktoré je v diametrálnom rozpore so zásadným predvolebným sľubom. Porovnajme si, prosím, dva porovnateľné prípady. Pred voľbami v roku 2006 SMER jasne vyhlásil, že v prípade účasti vo vláde nebude privatizovať významný štátny majetok. A my sme sľub dodržali do bodky, ba čo viac, vrátili sme do rúk štátu aj bratislavské letisko aj Transpetrol. V tejto istej zásadnej otázke týkajúcej sa sily štátu a ochrany ekonomických záujmov občanov, premiérka Iveta Radičová niekoľko dní pred voľbami v roku 2010 vyhlásila nasledovné:
(Hlas z nahrávky.) "Toto chcem prehlásiť a vyhlásiť. My nemáme v pláne privatizovať." "Toto chcem prehlásiť a vyhlásiť. My nemáme v pláne privatizovať." "Toto chcem prehlásiť a vyhlásiť. My nemáme v pláne privatizovať." (Potlesk v sále.)
Takže, ak dovolíte, dovoľte, citujem ešte raz pani premiérku: "My nemáme v pláne privatizovať. Toto chcem prehlásiť a vyhlásiť." Toto povedala 3. júna 2010 v predvolebnej diskusii v Slovenskej televízii priamo do mojich očí. Jednoducho oklamala hrubým spôsobom voličov na Slovensku. Vyhlásenie volebného lídra vládnej koalície v podobe predvolebného sľubu pár dní pred voľbami je vážny politický záväzok. Ako s ním Iveta Radičová naložila, je už dnes známe. Vykašľala sa naň. Voličov hrubo podviedla a oklamala. (Potlesk v sále.) Iveta Radičová spáchala hrubý volebný podvod.
Aby si niekto nemyslel, že išlo o ojedinelý prípad totálneho politického zlyhania Ivety Radičovej, dovoľte mi ďalšiu perlu v podobe oficiálneho predvolebného sľubu z úst Ivety Radičovej. Píše sa 30. máj 2010, pár dní pred voľbami a volebná líderka pravicovej vládnej koalície vyhlasuje mne do očí v Slovenskej televízii nasledovné:
(Hlas z nahrávky.) "Nie, my nepôjdeme cestou zvyšovania daní. Nie, my nepôjdeme cestou zvyšovania daní. Nie, my nepôjdeme cestou zvyšovania daní. Nie, my nepôjdeme cestou zvyšovania daní." (Potlesk v sále.)
Že premiérka opäť klamala v priamom prenose, pretože povedala, že "nie, my nepôjdeme cestou zvyšovania daní", po voľbách jej vláda nepredkladala nič iné, len bezmocné návrhy na zvyšovanie daní. Pani premiérka Radičová má, zdá sa, blízko k politickým podvodom. Veď pre jeden sa musela vzdať aj poslaneckého mandátu, keď podvodne hlasovala v Národnej rade Slovenskej republiky za iného poslanca Národnej rady. Podvodom smrdí aj tlačová konferencia Ivety Radičovej po stretnutí s predsedom Európskej komisie Barrosom vo veci realokácie operačných programov na výstavbu diaľnic, kedy mávala s akýmsi papierom, ktorý mal byť podpísanou dohodou medzi ňou a Barrosom. V skutočnosti premiérka nedosiahla nič. Nič nevyrokovala, mávala len poznámkami Barrosa. Či jej ich Barroso dal, alebo mu ich vzala bez jeho vedomia, aby som bol slušný, sa nám už nepodarilo zistiť.
Vážené dámy a páni, zamyslime sa chvíľku nad podstatou politiky. Máme pluralitný politický systém založený na súťaži politických strán, ktoré pred voľbami prezentujú svoje programy a sľuby. Na ich základe získavajú podporu verejnosti a potom podľa veľkosti podpory participujú na vládnej moci alebo opozície. Zásadné predvolebné vyhlásenie typu - "nebudeme privatizovať, nebudeme zvyšovať dane" - ovplyvňujú mienku voličov. O čo nakoniec pri sľuboch aj ide. Ako však niekto môže byť premiérom, kto takto podviedol ľudí? Iveta Radičová sa ani raz neospravedlnila ľuďom za tento podvod. Ani raz nezabojovala, aby dala zadosť svojim zásadným predvolebným vyhláseniam. Veď to boli jej vyhlásenia ako volebnej líderky, ktorá sa uchádzala o pozíciu predsedu vlády Slovenskej republiky. A dnes sa tvári, že všetko je v poriadku. Obhajuje privatizáciu a zvyšovanie daní, ako keby niekedy nebolo 3. júna 2010 alebo 30. mája 2010. Kde sme sa to vlastne na Slovensku dostali? Pýtam sa médií a vládnej koalície, čo by robili, keby som ja takto priamo do očí oklamal verejnosť, keby som pár dní pred voľbami vyhlásil, že nebudeme privatizovať ani zvyšovať dane a hneď po voľbách v tónoch známeho - "zvykajte si, je po voľbách" - sa pustil do totálneho výpredaja štátneho majetku a zvyšovania DPH, spotrebných daní a bohvie čoho všetkého? A to nejde vláda Ivety Radičovej privatizovať len teplárne, ale aj Cargo, Telecom a v podstate aj bratislavské letisko, pretože prenájom letiska na tridsať rokov nie je ničím iným, ako zbavenie sa kontroly nad vlastníctvom. Podľa nás premiérka Iveta Radičová spáchala politické hriechy. Bez hanby podviedla ľudí a ešte sa chce hrať aj na spravodlivú. Ale božie mlyny melú pomaly, hoci spravodlivo. Spomeňme si na vyjadrenie jedného z kandidátov na amerického prezidenta Georga Busha staršieho, ktorý povedal v predvolebnej diskusii niekoľko dní pred voľbami: "Read my lips, no new taxes." - "Čítajte mi z pier, žiadne ďalšie dane". Samozrejme, že oklamal voličov, lebo dane zaviedol, ale potom druhýkrát už zvolený nebol. Sme presvedčení, že voliči zrátajú tieto podvody, ktorých sme svedkami na každodennej báze. (Potlesk.)
Vážené dámy a páni, v duchu našeho trvalého postoja k privatizácii, ktorý si dlhodobo ctíme a dodržiavame, predkladáme návrh zákona znemožňujúci privatizáciu teplární, do ktorých sa vládna koalícia pustila ako svorka vlkov hladujúcich päť rokov. Chceme pomôcť Ivete Radičovej splniť jej predvolebný sľub, že nebude podporovať privatizáciu. Chceme zastaviť nezmyselnú privatizáciu šiestich teplárenských spoločností vo vlastníctve štátu, zásobujúcich strategickým teplom okolo osemstotisíc ľudí. Chceme zastaviť privatizáciu štátnych teplární a ich odovzdanie do rúk cudzím vlastníkom, pretože ide o životaschopné obchodné spoločnosti, ktoré v našom volebnom období 2006 až 2010 dodávali slovenským domácnostiam bezpečné a cenovo stabilné dodávky tepla. To, že ide o dobré a perspektívne spoločnosti, potvrdzuje aj fakt, že v roku 2006, a teraz dobre počúvajte, kolegovia z vládnej koalície, v roku 2006, keď sa pravicová vláda prvýkrát pokúšala teplárne sprivatizovať, o ich kúpu podľa Fondu národného majetku prejavil záujem, ešte raz, dobre počúvajte, šesťdesiatštyri subjektov vrátane konzorcií. Približne rovnaký záujem bude aj teraz. Čo to už teda je za kvalitný štátny majetok, keď sa prihlási do privatizácie šesťdesiatštyri subjektov vrátane konzorcií? Alebo nám chcete nahovoriť, že šesťdesiatštyri záujemcov, ktorí chceli kúpiť majetok, chcelo kúpiť neperspektívne majetok, že nemajú robiť čo s peniazmi, tak teda budú investovať do nezaujímavých a zlých slovenských teplární? Záujem trhu o kúpu je najlepším ukazovateľom kvality teplární. Prečo teda predávate takéto kvalitné veci? To už naozaj vám vidina provízií úplne zatemňuje mozog? Už neviete čo máte robiť, tak ste si povedali, že za každú cenu musíte predať, aby ste z toho niečo mali? Prečo balamutíte národ ako napr. Kresťanskodemokratické hnutie, že príjmy z predaja teplární majú ísť na zdravotníctvo? Ak si zoberieme, že objem peňazí v zdravotníctve je niekde na úrovni 120 mld.slovenských korún, tak plánovaný maximálny príjem z predaja teplární má byť niekde na úrovni 200 mil. eur, čo je pre zdravotníctvo ako mucha pre psa. Ako mucha pre psa. Nebalamuťte teda tuná ľudí! Nedávajte mŕtvolám obklady, už mŕtvole žiadne obklady nepomôžu. Privatizujete len a len kvôli tomu, že potrebujete lepidlo, aby ste boli pohromade vo vládnej koalícii. Privatizujete len a len kvôli províziam. Iný zmysel privatizácia kvalitných vecí jednoducho nemá. (Potlesk.)
Aby som ilustroval aspoň na jednom príklade, čo vlastne idete predávať, dovoľte mi použiť príklad teplárne v Martine. Ja som túto tepláreň podobne ako ďalšie iné, osobne navštívil, či už ako predseda vlády alebo ako opozičný poslanec. Mimochodom, chcem sa spýtať, a to by bola tiež zaujímavá otázka pre členov vlády, keby tu sedeli, a pýtam sa verejne: Kto do dnešného dňa z členov vlády Slovenskej republiky vrátane premiérky navštívil čo len jednu jedinú tepláreň, ktorú idete privatizovať? Ja mám informáciu, že žiadny člen vlády, ani premiérka, nenavštívili ani jednu z teplární, ktorú idete privatizovať. Čo to je za vzťah k štátnemu majetku? Čo to je za vzťah k štátu? To, že premiérka štát nikdy nechcela, to dobre vieme. Organizovala petičnú akciu proti vzniku Slovenskej republiky, ale zato, že niekto nechce Slovenskú republiku (Potlesk.), nech sa jednoducho nestavia proti štátnemu vlastníctvu tak, že vedia od stola rozhodnúť, že toto sa ide predať, toto sa ide predať, ale nemajú ani toľko úcty k štátnemu vlastníctvu, ani toľko úcty nemajú k ľuďom, ktorí tam pracujú, aby tam prišli medzi tých ľudí a povedali im, toto, na čom tu robíte, čo ste postavili vlastnými rukami sa teraz predá, lebo my potrebujeme provízie a potrebujeme 200 mil. eur do štátneho rozpočtu.
Pokiaľ ide o tepláreň v Martine, ktorú som spomínal, dovoľte mi, aby som vám ju trošku priblížil, kolegyne a kolegovia z vládnej koalície, pretože nič o týchto teplárňach neviete, lebo ste tam neboli, ani sa o to nezaujímate. Pokiaľ ide o martinskú tepláreň, chcel by som vás informovať, že v rámci rokov 2006 až 2010 došlo len v tejto teplárni k obrovskej investícii a modernizácii, predovšetkým k uvedeniu do prevádzky nového kotla na spracovanie biomasy v hodnote 16 mil. eur. A to hovorím o štátnej akciovej spoločnosti, kde je 100-percentný vlastník Fond národného majetku. Hovorím o rokoch 2006 až 2010. Teda ukazovali sme veľmi jasne, že sa dá investovať a že sa dajú rozvíjať aj štátne akciové spoločnosti. Na tejto teplárni vzhľadom na túto obrovskú investíciu je dnes zaujímavé to, že v období od apríla až do októbra nemusí spaľovať uhlie, čo mimoriadne pomáha životnému prostrediu, ale rovnako má to aj pozitívny vplyv na slovenské lesy, pretože spracovávajú a spaľujú drevotriesku prakticky bez akýchkoľvek emisií. Až potom v najťažších mesiacoch, počnúc októbrom, povedzme, až po marec, používajú hnedé uhlie, aby dodávali stabilné úrovne ceny, teplo za dobré ceny do domácností. Táto istá tepláreň, vážené dámy a páni, investovala ďalšie 2 mil. eur do toho, aby napojila veľké sídlisko, ktoré sa nazýva Priekopa v Martine, aby ďalší ľudia mohli profitovať z toho, že môžu brať teplo za primerané ceny. Môžem povedať aj to, že táto tepláreň, vážené dámy a páni, dodávala štyri roky teplo bez toho, aby sa zvyšovali jeho ceny. Teda nebolo vôbec potrebné napriek obrovským investíciám pristupovať k zvyšovaniu cien tejto energie.
Zaujímavé je aj to, že tri roky, pokiaľ ide o roky 2006, 2007, 2008 a 2009, teda štyri roky, táto tepláreň bola vždy v zisku, vždy v zisku. Až na konci roka 2010, keď tam v júli 2010 vstupujú predstavitelia pravicovej koalície, zrazu ohlasujú na konci roku 2010 stratu. Ako to je možné? Ako je možné, že v roku 2006, 2007, 2008 a 2009 je táto tepláreň v zisku a až po nástupe predstaviteľov pravicovej koalície táto spoločnosť stráca na svojej hodnote a vykazuje stratu? Myslím si, že pokiaľ ide o túto stratu, môžeme vysloviť podozrenie, že je tu záujem umelo znižovať hodnotu týchto spoločností pre privatizáciu. Veď si spomeňme na to, aký pokus bol v trnavskej teplárni. Prenajať pozemky, ktoré sú v areáli teplárne, čo by znamenalo po prenájme na tridsať rokov že by úplne iná cena bola takejto teplárne pri privatizácii ako teraz.
Ďalej, vážené dámy a páni, zaviedli ste 80-percentnú daň na základe zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Zdá sa, že táto daň, ktorú ste zaviedli, spôsobí a môže spôsobiť platobný kolaps pred zimným predzásobením palivom. Opäť to môže byť tlak na to, aby hodnota týchto spoločností pred privatizáciou bola čo najnižšia a aby sa naozaj potešili mnohí, ktorí majú záujem sa k tomuto majetku dostať.
Aký bude, vážené dámy a páni, vývoj po privatizácii teplární? Predovšetkým sa stane to, čo sme hovorili s elektrinou, plynom a s ďalšími energiami, že už aj za teplo, ktoré je vyrobené na Slovensku, v podnikoch, ktoré boli postavené štátom, budú ľudia platiť cudzincom. A som presvedčený, že tých smiešnych 200 mil. eur, ktoré ste si naplánovali ako príjem z privatizácie šiestich teplární, zaplatia ľudia novým zahraničným majiteľom vo vyšších cenách, pretože o tomto je celá privatizácia. Ak niekto za 200 mil. kúpi šesť teplární, bude chcieť tieto peniaze okamžite naspäť. A podľa mňa do piatich rokov to aj má naspäť, pretože to je priemerná návratnosť peňazí pri privatizácii, ktorú ste vy organizovali, či už išlo o taký alebo onaký podnik. Vždy to tak bolo a vždy to tak bude, či už to bolo pri plyne alebo to bolo pri vode. Nie je žiadny dôvod sa domnievať, že to bude inak pri privatizácii teplární.
Keď avizujeme pred slovenskou verejnosťou, vážené dámy a páni, že po privatizácii dôjde k zvýšeniu ceny tepla, všetci kričíte, že to nie je pravda, pretože vraj je tu regulačná politika štátu, ktorá zabráni tomu, aby ceny tepla išli hore. Som presvedčený, ako tu sedím a stojím v parlamente, som presvedčený, že ani jeden z vás, ako tu sedíte teraz, neviete, čo ste schválili, keď ste schválili zrušenie zákona č. 429/2008 o podávaní cenových návrhov u obchodných spoločností. Ja som o tom presvedčený. A urobil by som teraz normálne súťaž, za každým z vás, ako tu sedíte, by som išiel a by som sa spýtal: čo ste to vlastne prijali? Nemáte ani "dunctu" o tom, čo ste urobili. Tak vám teraz poviem, čo ste urobili a prečo pôjde cena tepla hore po privatizácii.
Vážené dámy a páni, vy ste, samozrejme, ako skupina ľudí, ktorá nevie, o čom hlasuje, to sa ukazuje už pravidelne, schválili zákon, ktorým ste zrušili zákon, ktorý dával možnosť akciovým spoločnostiam a eseročkám podávať návrhy na zvýšenie cien len vtedy, ak to schválilo valné zhromaždenie spoločnosti, a vy ste to jednoducho zrušili. Hanbite sa! Ja vám to teraz dobre vysvetlím, čo ste urobili v prospech privatizérov. A poďme na SPP, pán poslanec, keď sa tak trpko usmievate. V SPP má štát 51 % a Nemci a Francúzi majú 49 %. My sme povedali zo zákona, že valné zhromaždenie musí o tom rozhodnúť, či pôjde cenový návrh na zvýšenie ceny plynu, alebo nepôjde. A keďže štát má 51 %, mohli sme kontrolovať, či tieto cenové návrhy pôjdu, alebo nepôjdu. Čo ste urobili vy? Toto ste zrušili a povedali ste, že o tom budú rozhodovať v predstavenstve, ale už ste nepovedali B, že v SPP v predstavenstve má minoritný vlastník štyroch a štát ako väčšinový vlastník má troch. Čiže dnes Nemci a Francúzi majú suverénne právo rozhodovať o tom, či budú alebo nebudú podávať cenové návrhy. To ste čo urobili? Veď je to vlastizrada! Vy vlastne ohrozujete Slovenskú republiku, vy jej beriete ekonomické nástroje, ktoré má k dispozícii. (Potlesk.) To ste čo urobili?! Ani jeden z vás, ako tu sedíte, o tom neviete, som presvedčený, lebo ste zahlasovali, zahlasovali ste za ten zákon len preto, lebo vám tu takto niekto ukázal, keď sa hlasovalo o konkrétnom zákone. Nikto z vás o tom nevie. A obávam sa, že takto to dopadne aj pri privatizácii teplární, pretože dnes to už bude predstavenstvo, ktoré rozhodne o tom, že či cenový návrh podá alebo nepodá na zvýšenie cien tepla. Už ani nechcem hovoriť o tom, že ste vylúčili ministerstvo hospodárstva z cenovej regulácie, pretože ministerstvo hospodárstva je to, ktoré môže naozaj podávať veľmi kvalitné pripomienky k cenovým návrhom, ktoré tu prichádzajú. Máme preto právo tvrdiť a tvrdíme, že po privatizácii teplární pôjdu ceny tepla prudko hore, lebo noví majitelia budú chcieť okamžite tieto peniaze vrátiť naspäť.
Vážené dámy a páni, pri privatizácii teplární ide o jeden z najväčších podvodov aké sa kedy udiali v slovenskej politike. My si pomaly na to zvykáme, ale určite budeme neustále pripomínať tieto veci slovenskej verejnosti a budeme robiť všetko pre to. Ja verím, že tento zákon sa nám podarí možno v inej forme, inokedy, presadiť, pretože je zrejmé, že máte zalepené oči províziami, ale verím, že príde obdobie, kedy ľudia na Slovensku nebudú za všetky energie, ktoré sa vyrábajú u nás, platiť cudzincom, pretože to je móda, ktorú ste vy zaviedli. Ale my takejto móde neveríme a takéto šaty nosiť nebudeme. Preto vás chcem poprosiť o podporu tohto návrhu zákona. Pretože to je zákon, ktorý pomáha ľuďom, pomáha ľuďom a nepomáha cudzím vlastníkom. Pretože vy nič iné nerobíte, iba chcete pomáhať niekomu inému okrem Slovenskej republiky a vlastných ľudí.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave
5.4.2011 o 14:32 hod.
doc. JUDr. CSc.
Robert Fico
Videokanál poslanca
Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, postoj politickej strany SMER - sociálna demokracia k privatizácii významných štátnych spoločností stojí na dvoch základných pilieroch.
Prvým je presvedčenie, že v globalizujúcom sa svete je pre štát dôležité držať vlastníctvo energetických spoločností. Výroba elektrickej energie, jej rozvod, výroba a rozvod tepla, preprava plynu či ropy, ale aj výroba pitnej vody a jej distribúcia sú ekonomické aktivity, ktoré by podľa nás mal kontrolovať štát, aby uspel v prehlbujúcom sa súperení štátov. Slovensko je zvláštna krajina, vážené dámy a páni, pretože na Slovensku platíme za plyn prepravený cez našu krajinu Nemcom a Francúzom. Za elektrinu, ktorú vyrábame v štátom postavených elektrárňach a ktorú rozvádzame cez rozvodné siete postavené štátom, platíme Talianom. A dokonca v niektorých častiach Slovenska platíme aj za pitnú vodu, ktorá je pod našou zemou. A platíme nie slovenským spoločnostiam, ale zahraničným spoločnostiam. Do tohto marazmu, vytvoreného dvoma vládami Mikuláša Dzurindu, má prísť ešte aj rozhodnutie vlády Ivety Radičovej, na základe ktorého budú ľudia za teplo vyrobené v teplárňach postavených štátom platiť cudzím majiteľom. Do takéhoto stavu ste, vážení priatelia z vládnej koalície, dostali Slovensko. Do postavenia poníženého služobníka voči zahraničným vlastníkom na vlastnom území.
Druhým dôvodom, prečo SMER-sociálna demokracia odmieta privatizáciu, sú skúsenosti s privatizačnými kauzami dvoch vlád Mikuláša Dzurindu. Nízke kúpne ceny, priklepnutie privatizácie jednému uchádzačovi zo zoznamu uchádzačov, na ktorom bol samozrejme iba jeden uchádzač. Sedemmiliardová kurzová strata pri privatizácii SPP, nehorázne odmeny poradcom za to, že poradili vybrať jedného z jedného, toto všetko nás vedie k pretrvávajúcemu presvedčeniu, že naše rozhodnutie neprivatizovať významný štátny majetok v rokoch 2006 až 2010 bolo strategické a správne. A opätovne v mene politickej strany SMER - sociálna demokracia oznamujem, že v prípade našej účasti vo vláde nebudeme nič privatizovať. Podčiarkujem, nebudeme nič privatizovať. Naopak, tam, kde to bude možné, rozbehnutú privatizáciu zastavíme, ako sme to urobili v prípade bratislavského letiska, alebo pristúpime k reprivatizácii, ako sme to urobili v prípade Transpetrolu. Otázne zostáva však, že čo po tomto pravicovom cunami, ešte niečo bude v rukách Slovenskej republiky, čo sa bude dať chrániť.
Vážené dámy a páni, rozhodnutie vlády Ivety Radičovej sprivatizovať 100 % akcií šiestich teplární, teda totálna privatizácia, je najväčší volebný podvod v histórii moderného Slovenska. (Potlesk v sále.) Nepamätám sa, a to pôsobím v slovenskej politike už dvadsať rokov, kedy by si politický líder dovolil opakovane a pár dní pred parlamentnými voľbami urobiť vyhlásenie v zásadnej otázke. A potom po voľbách, po voľbách prijíma rozhodnutie, ktoré je v diametrálnom rozpore so zásadným predvolebným sľubom. Porovnajme si, prosím, dva porovnateľné prípady. Pred voľbami v roku 2006 SMER jasne vyhlásil, že v prípade účasti vo vláde nebude privatizovať významný štátny majetok. A my sme sľub dodržali do bodky, ba čo viac, vrátili sme do rúk štátu aj bratislavské letisko aj Transpetrol. V tejto istej zásadnej otázke týkajúcej sa sily štátu a ochrany ekonomických záujmov občanov, premiérka Iveta Radičová niekoľko dní pred voľbami v roku 2010 vyhlásila nasledovné:
(Hlas z nahrávky.) "Toto chcem prehlásiť a vyhlásiť. My nemáme v pláne privatizovať." "Toto chcem prehlásiť a vyhlásiť. My nemáme v pláne privatizovať." "Toto chcem prehlásiť a vyhlásiť. My nemáme v pláne privatizovať." (Potlesk v sále.)
Takže, ak dovolíte, dovoľte, citujem ešte raz pani premiérku: "My nemáme v pláne privatizovať. Toto chcem prehlásiť a vyhlásiť." Toto povedala 3. júna 2010 v predvolebnej diskusii v Slovenskej televízii priamo do mojich očí. Jednoducho oklamala hrubým spôsobom voličov na Slovensku. Vyhlásenie volebného lídra vládnej koalície v podobe predvolebného sľubu pár dní pred voľbami je vážny politický záväzok. Ako s ním Iveta Radičová naložila, je už dnes známe. Vykašľala sa naň. Voličov hrubo podviedla a oklamala. (Potlesk v sále.) Iveta Radičová spáchala hrubý volebný podvod.
Aby si niekto nemyslel, že išlo o ojedinelý prípad totálneho politického zlyhania Ivety Radičovej, dovoľte mi ďalšiu perlu v podobe oficiálneho predvolebného sľubu z úst Ivety Radičovej. Píše sa 30. máj 2010, pár dní pred voľbami a volebná líderka pravicovej vládnej koalície vyhlasuje mne do očí v Slovenskej televízii nasledovné:
(Hlas z nahrávky.) "Nie, my nepôjdeme cestou zvyšovania daní. Nie, my nepôjdeme cestou zvyšovania daní. Nie, my nepôjdeme cestou zvyšovania daní. Nie, my nepôjdeme cestou zvyšovania daní." (Potlesk v sále.)
Že premiérka opäť klamala v priamom prenose, pretože povedala, že "nie, my nepôjdeme cestou zvyšovania daní", po voľbách jej vláda nepredkladala nič iné, len bezmocné návrhy na zvyšovanie daní. Pani premiérka Radičová má, zdá sa, blízko k politickým podvodom. Veď pre jeden sa musela vzdať aj poslaneckého mandátu, keď podvodne hlasovala v Národnej rade Slovenskej republiky za iného poslanca Národnej rady. Podvodom smrdí aj tlačová konferencia Ivety Radičovej po stretnutí s predsedom Európskej komisie Barrosom vo veci realokácie operačných programov na výstavbu diaľnic, kedy mávala s akýmsi papierom, ktorý mal byť podpísanou dohodou medzi ňou a Barrosom. V skutočnosti premiérka nedosiahla nič. Nič nevyrokovala, mávala len poznámkami Barrosa. Či jej ich Barroso dal, alebo mu ich vzala bez jeho vedomia, aby som bol slušný, sa nám už nepodarilo zistiť.
Vážené dámy a páni, zamyslime sa chvíľku nad podstatou politiky. Máme pluralitný politický systém založený na súťaži politických strán, ktoré pred voľbami prezentujú svoje programy a sľuby. Na ich základe získavajú podporu verejnosti a potom podľa veľkosti podpory participujú na vládnej moci alebo opozície. Zásadné predvolebné vyhlásenie typu - "nebudeme privatizovať, nebudeme zvyšovať dane" - ovplyvňujú mienku voličov. O čo nakoniec pri sľuboch aj ide. Ako však niekto môže byť premiérom, kto takto podviedol ľudí? Iveta Radičová sa ani raz neospravedlnila ľuďom za tento podvod. Ani raz nezabojovala, aby dala zadosť svojim zásadným predvolebným vyhláseniam. Veď to boli jej vyhlásenia ako volebnej líderky, ktorá sa uchádzala o pozíciu predsedu vlády Slovenskej republiky. A dnes sa tvári, že všetko je v poriadku. Obhajuje privatizáciu a zvyšovanie daní, ako keby niekedy nebolo 3. júna 2010 alebo 30. mája 2010. Kde sme sa to vlastne na Slovensku dostali? Pýtam sa médií a vládnej koalície, čo by robili, keby som ja takto priamo do očí oklamal verejnosť, keby som pár dní pred voľbami vyhlásil, že nebudeme privatizovať ani zvyšovať dane a hneď po voľbách v tónoch známeho - "zvykajte si, je po voľbách" - sa pustil do totálneho výpredaja štátneho majetku a zvyšovania DPH, spotrebných daní a bohvie čoho všetkého? A to nejde vláda Ivety Radičovej privatizovať len teplárne, ale aj Cargo, Telecom a v podstate aj bratislavské letisko, pretože prenájom letiska na tridsať rokov nie je ničím iným, ako zbavenie sa kontroly nad vlastníctvom. Podľa nás premiérka Iveta Radičová spáchala politické hriechy. Bez hanby podviedla ľudí a ešte sa chce hrať aj na spravodlivú. Ale božie mlyny melú pomaly, hoci spravodlivo. Spomeňme si na vyjadrenie jedného z kandidátov na amerického prezidenta Georga Busha staršieho, ktorý povedal v predvolebnej diskusii niekoľko dní pred voľbami: "Read my lips, no new taxes." - "Čítajte mi z pier, žiadne ďalšie dane". Samozrejme, že oklamal voličov, lebo dane zaviedol, ale potom druhýkrát už zvolený nebol. Sme presvedčení, že voliči zrátajú tieto podvody, ktorých sme svedkami na každodennej báze. (Potlesk.)
Vážené dámy a páni, v duchu našeho trvalého postoja k privatizácii, ktorý si dlhodobo ctíme a dodržiavame, predkladáme návrh zákona znemožňujúci privatizáciu teplární, do ktorých sa vládna koalícia pustila ako svorka vlkov hladujúcich päť rokov. Chceme pomôcť Ivete Radičovej splniť jej predvolebný sľub, že nebude podporovať privatizáciu. Chceme zastaviť nezmyselnú privatizáciu šiestich teplárenských spoločností vo vlastníctve štátu, zásobujúcich strategickým teplom okolo osemstotisíc ľudí. Chceme zastaviť privatizáciu štátnych teplární a ich odovzdanie do rúk cudzím vlastníkom, pretože ide o životaschopné obchodné spoločnosti, ktoré v našom volebnom období 2006 až 2010 dodávali slovenským domácnostiam bezpečné a cenovo stabilné dodávky tepla. To, že ide o dobré a perspektívne spoločnosti, potvrdzuje aj fakt, že v roku 2006, a teraz dobre počúvajte, kolegovia z vládnej koalície, v roku 2006, keď sa pravicová vláda prvýkrát pokúšala teplárne sprivatizovať, o ich kúpu podľa Fondu národného majetku prejavil záujem, ešte raz, dobre počúvajte, šesťdesiatštyri subjektov vrátane konzorcií. Približne rovnaký záujem bude aj teraz. Čo to už teda je za kvalitný štátny majetok, keď sa prihlási do privatizácie šesťdesiatštyri subjektov vrátane konzorcií? Alebo nám chcete nahovoriť, že šesťdesiatštyri záujemcov, ktorí chceli kúpiť majetok, chcelo kúpiť neperspektívne majetok, že nemajú robiť čo s peniazmi, tak teda budú investovať do nezaujímavých a zlých slovenských teplární? Záujem trhu o kúpu je najlepším ukazovateľom kvality teplární. Prečo teda predávate takéto kvalitné veci? To už naozaj vám vidina provízií úplne zatemňuje mozog? Už neviete čo máte robiť, tak ste si povedali, že za každú cenu musíte predať, aby ste z toho niečo mali? Prečo balamutíte národ ako napr. Kresťanskodemokratické hnutie, že príjmy z predaja teplární majú ísť na zdravotníctvo? Ak si zoberieme, že objem peňazí v zdravotníctve je niekde na úrovni 120 mld.slovenských korún, tak plánovaný maximálny príjem z predaja teplární má byť niekde na úrovni 200 mil. eur, čo je pre zdravotníctvo ako mucha pre psa. Ako mucha pre psa. Nebalamuťte teda tuná ľudí! Nedávajte mŕtvolám obklady, už mŕtvole žiadne obklady nepomôžu. Privatizujete len a len kvôli tomu, že potrebujete lepidlo, aby ste boli pohromade vo vládnej koalícii. Privatizujete len a len kvôli províziam. Iný zmysel privatizácia kvalitných vecí jednoducho nemá. (Potlesk.)
Aby som ilustroval aspoň na jednom príklade, čo vlastne idete predávať, dovoľte mi použiť príklad teplárne v Martine. Ja som túto tepláreň podobne ako ďalšie iné, osobne navštívil, či už ako predseda vlády alebo ako opozičný poslanec. Mimochodom, chcem sa spýtať, a to by bola tiež zaujímavá otázka pre členov vlády, keby tu sedeli, a pýtam sa verejne: Kto do dnešného dňa z členov vlády Slovenskej republiky vrátane premiérky navštívil čo len jednu jedinú tepláreň, ktorú idete privatizovať? Ja mám informáciu, že žiadny člen vlády, ani premiérka, nenavštívili ani jednu z teplární, ktorú idete privatizovať. Čo to je za vzťah k štátnemu majetku? Čo to je za vzťah k štátu? To, že premiérka štát nikdy nechcela, to dobre vieme. Organizovala petičnú akciu proti vzniku Slovenskej republiky, ale zato, že niekto nechce Slovenskú republiku (Potlesk.), nech sa jednoducho nestavia proti štátnemu vlastníctvu tak, že vedia od stola rozhodnúť, že toto sa ide predať, toto sa ide predať, ale nemajú ani toľko úcty k štátnemu vlastníctvu, ani toľko úcty nemajú k ľuďom, ktorí tam pracujú, aby tam prišli medzi tých ľudí a povedali im, toto, na čom tu robíte, čo ste postavili vlastnými rukami sa teraz predá, lebo my potrebujeme provízie a potrebujeme 200 mil. eur do štátneho rozpočtu.
Pokiaľ ide o tepláreň v Martine, ktorú som spomínal, dovoľte mi, aby som vám ju trošku priblížil, kolegyne a kolegovia z vládnej koalície, pretože nič o týchto teplárňach neviete, lebo ste tam neboli, ani sa o to nezaujímate. Pokiaľ ide o martinskú tepláreň, chcel by som vás informovať, že v rámci rokov 2006 až 2010 došlo len v tejto teplárni k obrovskej investícii a modernizácii, predovšetkým k uvedeniu do prevádzky nového kotla na spracovanie biomasy v hodnote 16 mil. eur. A to hovorím o štátnej akciovej spoločnosti, kde je 100-percentný vlastník Fond národného majetku. Hovorím o rokoch 2006 až 2010. Teda ukazovali sme veľmi jasne, že sa dá investovať a že sa dajú rozvíjať aj štátne akciové spoločnosti. Na tejto teplárni vzhľadom na túto obrovskú investíciu je dnes zaujímavé to, že v období od apríla až do októbra nemusí spaľovať uhlie, čo mimoriadne pomáha životnému prostrediu, ale rovnako má to aj pozitívny vplyv na slovenské lesy, pretože spracovávajú a spaľujú drevotriesku prakticky bez akýchkoľvek emisií. Až potom v najťažších mesiacoch, počnúc októbrom, povedzme, až po marec, používajú hnedé uhlie, aby dodávali stabilné úrovne ceny, teplo za dobré ceny do domácností. Táto istá tepláreň, vážené dámy a páni, investovala ďalšie 2 mil. eur do toho, aby napojila veľké sídlisko, ktoré sa nazýva Priekopa v Martine, aby ďalší ľudia mohli profitovať z toho, že môžu brať teplo za primerané ceny. Môžem povedať aj to, že táto tepláreň, vážené dámy a páni, dodávala štyri roky teplo bez toho, aby sa zvyšovali jeho ceny. Teda nebolo vôbec potrebné napriek obrovským investíciám pristupovať k zvyšovaniu cien tejto energie.
Zaujímavé je aj to, že tri roky, pokiaľ ide o roky 2006, 2007, 2008 a 2009, teda štyri roky, táto tepláreň bola vždy v zisku, vždy v zisku. Až na konci roka 2010, keď tam v júli 2010 vstupujú predstavitelia pravicovej koalície, zrazu ohlasujú na konci roku 2010 stratu. Ako to je možné? Ako je možné, že v roku 2006, 2007, 2008 a 2009 je táto tepláreň v zisku a až po nástupe predstaviteľov pravicovej koalície táto spoločnosť stráca na svojej hodnote a vykazuje stratu? Myslím si, že pokiaľ ide o túto stratu, môžeme vysloviť podozrenie, že je tu záujem umelo znižovať hodnotu týchto spoločností pre privatizáciu. Veď si spomeňme na to, aký pokus bol v trnavskej teplárni. Prenajať pozemky, ktoré sú v areáli teplárne, čo by znamenalo po prenájme na tridsať rokov že by úplne iná cena bola takejto teplárne pri privatizácii ako teraz.
Ďalej, vážené dámy a páni, zaviedli ste 80-percentnú daň na základe zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Zdá sa, že táto daň, ktorú ste zaviedli, spôsobí a môže spôsobiť platobný kolaps pred zimným predzásobením palivom. Opäť to môže byť tlak na to, aby hodnota týchto spoločností pred privatizáciou bola čo najnižšia a aby sa naozaj potešili mnohí, ktorí majú záujem sa k tomuto majetku dostať.
Aký bude, vážené dámy a páni, vývoj po privatizácii teplární? Predovšetkým sa stane to, čo sme hovorili s elektrinou, plynom a s ďalšími energiami, že už aj za teplo, ktoré je vyrobené na Slovensku, v podnikoch, ktoré boli postavené štátom, budú ľudia platiť cudzincom. A som presvedčený, že tých smiešnych 200 mil. eur, ktoré ste si naplánovali ako príjem z privatizácie šiestich teplární, zaplatia ľudia novým zahraničným majiteľom vo vyšších cenách, pretože o tomto je celá privatizácia. Ak niekto za 200 mil. kúpi šesť teplární, bude chcieť tieto peniaze okamžite naspäť. A podľa mňa do piatich rokov to aj má naspäť, pretože to je priemerná návratnosť peňazí pri privatizácii, ktorú ste vy organizovali, či už išlo o taký alebo onaký podnik. Vždy to tak bolo a vždy to tak bude, či už to bolo pri plyne alebo to bolo pri vode. Nie je žiadny dôvod sa domnievať, že to bude inak pri privatizácii teplární.
Keď avizujeme pred slovenskou verejnosťou, vážené dámy a páni, že po privatizácii dôjde k zvýšeniu ceny tepla, všetci kričíte, že to nie je pravda, pretože vraj je tu regulačná politika štátu, ktorá zabráni tomu, aby ceny tepla išli hore. Som presvedčený, ako tu sedím a stojím v parlamente, som presvedčený, že ani jeden z vás, ako tu sedíte teraz, neviete, čo ste schválili, keď ste schválili zrušenie zákona č. 429/2008 o podávaní cenových návrhov u obchodných spoločností. Ja som o tom presvedčený. A urobil by som teraz normálne súťaž, za každým z vás, ako tu sedíte, by som išiel a by som sa spýtal: čo ste to vlastne prijali? Nemáte ani "dunctu" o tom, čo ste urobili. Tak vám teraz poviem, čo ste urobili a prečo pôjde cena tepla hore po privatizácii.
Vážené dámy a páni, vy ste, samozrejme, ako skupina ľudí, ktorá nevie, o čom hlasuje, to sa ukazuje už pravidelne, schválili zákon, ktorým ste zrušili zákon, ktorý dával možnosť akciovým spoločnostiam a eseročkám podávať návrhy na zvýšenie cien len vtedy, ak to schválilo valné zhromaždenie spoločnosti, a vy ste to jednoducho zrušili. Hanbite sa! Ja vám to teraz dobre vysvetlím, čo ste urobili v prospech privatizérov. A poďme na SPP, pán poslanec, keď sa tak trpko usmievate. V SPP má štát 51 % a Nemci a Francúzi majú 49 %. My sme povedali zo zákona, že valné zhromaždenie musí o tom rozhodnúť, či pôjde cenový návrh na zvýšenie ceny plynu, alebo nepôjde. A keďže štát má 51 %, mohli sme kontrolovať, či tieto cenové návrhy pôjdu, alebo nepôjdu. Čo ste urobili vy? Toto ste zrušili a povedali ste, že o tom budú rozhodovať v predstavenstve, ale už ste nepovedali B, že v SPP v predstavenstve má minoritný vlastník štyroch a štát ako väčšinový vlastník má troch. Čiže dnes Nemci a Francúzi majú suverénne právo rozhodovať o tom, či budú alebo nebudú podávať cenové návrhy. To ste čo urobili? Veď je to vlastizrada! Vy vlastne ohrozujete Slovenskú republiku, vy jej beriete ekonomické nástroje, ktoré má k dispozícii. (Potlesk.) To ste čo urobili?! Ani jeden z vás, ako tu sedíte, o tom neviete, som presvedčený, lebo ste zahlasovali, zahlasovali ste za ten zákon len preto, lebo vám tu takto niekto ukázal, keď sa hlasovalo o konkrétnom zákone. Nikto z vás o tom nevie. A obávam sa, že takto to dopadne aj pri privatizácii teplární, pretože dnes to už bude predstavenstvo, ktoré rozhodne o tom, že či cenový návrh podá alebo nepodá na zvýšenie cien tepla. Už ani nechcem hovoriť o tom, že ste vylúčili ministerstvo hospodárstva z cenovej regulácie, pretože ministerstvo hospodárstva je to, ktoré môže naozaj podávať veľmi kvalitné pripomienky k cenovým návrhom, ktoré tu prichádzajú. Máme preto právo tvrdiť a tvrdíme, že po privatizácii teplární pôjdu ceny tepla prudko hore, lebo noví majitelia budú chcieť okamžite tieto peniaze vrátiť naspäť.
Vážené dámy a páni, pri privatizácii teplární ide o jeden z najväčších podvodov aké sa kedy udiali v slovenskej politike. My si pomaly na to zvykáme, ale určite budeme neustále pripomínať tieto veci slovenskej verejnosti a budeme robiť všetko pre to. Ja verím, že tento zákon sa nám podarí možno v inej forme, inokedy, presadiť, pretože je zrejmé, že máte zalepené oči províziami, ale verím, že príde obdobie, kedy ľudia na Slovensku nebudú za všetky energie, ktoré sa vyrábajú u nás, platiť cudzincom, pretože to je móda, ktorú ste vy zaviedli. Ale my takejto móde neveríme a takéto šaty nosiť nebudeme. Preto vás chcem poprosiť o podporu tohto návrhu zákona. Pretože to je zákon, ktorý pomáha ľuďom, pomáha ľuďom a nepomáha cudzím vlastníkom. Pretože vy nič iné nerobíte, iba chcete pomáhať niekomu inému okrem Slovenskej republiky a vlastných ľudí.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Autorizovaný
