16. schôdza

Ďakujem pekne. Len veľmi stručne. Páni, vy ste si odpovedali sami v podstate svojimi pripomienkami. Tým spôsobom, že sa jedná o problém, ktorý je potrebné vyriešiť v dvoch rovinách. Na jednej strane sa nám jedná o to, aby sme do štátneho rozpočtu získali čo najviac finančných prostriedkov. To sa zrejme bez privatizácie jednoducho nedá. Na druhej strane ale chceme mať kontrolu nad týmito zariadeniami, a to sa, podľa môjho názoru, bez účasti miest tak isto nedá. Najideálnejšia forma, to, čo už tu bolo povedané, samozrejme, by bola, keby tieto zariadenia získali mestá. Neverím, že by sa vláda v tomto prípade rozhodla, že by 100 % dala do rúk miest. V niektorých prípadoch existujú i projekty, aj keď síce sú len v podobe istých štúdií, že si mesto vybuduje samostatné teplárenské zariadenie, keď jednoducho nebude spokojné s tou cenovou politikou alebo s tou kvalitou služieb, ktoré tieto zariadenia dodávajú. Ja viem, že to nie je jednoduché, že to je samozrejme podmienené množstvom rôznych súhlasov a, samozrejme, predovšetkým investícií. Chcem tým len naznačiť, možno na to tvrdenie, čo už bolo povedané v Trnave, práve tam bola táto situácia veľmi, veľmi vypuklá. Preto ja volám po tom, aby sa vláda rozhodla, aby súčasne získala peniaza do štátneho rozpočtu a súčasne i umožnila vstup týchto miest. Lebo podľa mňa, aj keď isté percento odovzdajú mestám, sumu, ktorú chcú za to zo strany vlády získať, jednoznačne získajú. Ten záujem tu bude.
Ďakujem pekne.

Teraz dávam slovo pani predsedníčke výboru a poslankyni, pani poslankyni Belousovovej. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pri argumentácii predstaviteľov vládnej koalície za privatizáciu, predaj alebo pre citlivé duše odštátnenie, tento výraz sa špeciálne uvádza v programovom vyhlásení vlády, som zažívala akýsi pocit, ktorý by sa dal nazvať déja vu, akoby sa opakovala už raz prežitá situácia, a neskôr som pochopila prečo. Keď som si spomenula na privatizáciu, rovná sa znovu predaj, rovná sa odštátnenie slovenskej energetiky. Tie isté argumenty, tí istí hlavní aktéri. Dalo by sa skoro povedať, tá istá rozprávka. Rozprávka však toto nie je, pretože rozprávky majú šťastné konce. Dobro zvíťazí nad zlom. Rozprávka o privatizácii slovenskej energetiky, ktorú vám za chvíľočku porozprávam, však šťastný koniec nemala. A v tom mi dá za pravdu určite väčšia časť obyvateľov Slovenska.
Takže, vážení kolegovia, vráťme sa trošku do minulosti a podrobne k privatizácii slovenskej energetiky a budem sa snažiť oživiť vaše spomienky preto, lebo táto má priamy súvis so snahou alebo už vlastne s rozhodnutím vlády a politickým rozhodnutím vládnej koalície predať šesť slovenských teplární. Tak teda.
Dúfam, že vás neruším v diskusii. Vy ma trochu rušíte, páni kolegovia.
Na prelome rokov 2002 - 2003 vláda Slovenskej republiky v podobnom ideologickom zložení ako dnes, to bolo SDKÚ, KDH, SMK a ÁNO, predala, uvediem teraz len dva príklady, ale veľmi konkrétne - Stredoslovenskú energetiku a Východoslovenskú energetiku. To prvé získal francúzsky majiteľ, to druhé získal nemecký majiteľ. Za 49 % akcií plus získanie aj manažérskej kontroly, to znamená, že v orgánoch spoločnosti vlastne troch ľudí z piatich, títo noví majitelia ovládli tieto spoločnosti. Získali noví majitelia približne -  a, a tie informácie o cenách a vôbec číslach mám z verejne dostupných zdrojov, takže si ich môžete odkontrolovať -  získali teda 49 % plus celú kontrolu nad spoločnosťami po približne 150 mil. eur. Čiže spolu Slovenská republika predajom týchto dvoch podnikov získala 30 mil. eur z obidvoch spoločností. A teraz ďalšie konkrétne čísla. Dividendy, ktoré boli vyplatené za roky 2004 a 2008 z obidvoch spoločností, boli spolu 305 mil. eur. Dobre počujete. Zo Slovenska takto po piatich rokoch odišlo na dividendách viac, ako Slovenská republika dostala pri predaji. Čiže taký je koniec rozprávky o výhodnosti predaja.
Viete, keď hodnotíte aj z pohľadu, už ste sa tu viacerí prekárali, kto je aký biznismen, tak mi povedzte, urobiť za päť rokov, že sa vám splatí vlastne to, čo ste zaplatili a už vám to ďalej prináša len peniaze, je podľa hodnotenia zdravého rozumu asi super biznis. Pán Mikloš a ďalší nás vtedy tiež upokojovali, že to nebude tak bolieť, lebo bolo sľúbené, že po privatizácii cena elektrickej energie výrazne neporastie. Teraz znovu tu mám vyjadrenie z týchto dní, kde pán Mikloš hovorí o tom, podpredseda vlády, tá istá rozprávka, predajom šiestich teplárenských spoločností cena tepla nestúpne. Aká bola ale skutočnosť? V roku 2001, znovu pri týchto konkrétnych príkladoch ostaňme, to znamená pred privatizáciou, cena elektrickej energie koncovým zákazníkom bola okolo dvoch korún za kilowat hodinu. V tom bola, samozrejme, cena elektrickej energie, poplatky a všetko, čo sa do ceny započítava. A zase, dobre počúvajte. Cena za osem rokov, teda v roku 2009, po privatizácii, bola na úrovni 4,8 Sk. To znamená, že cena za osem rokov na kilowat hodine po tejto privatizácii, geniálnej, vzrástla 2,4-násobne. To znamená, že vlastne, odkiaľ zobral peniaze na zaplatenie, teda toho, čo sprivatizoval, čo kúpil nový majiteľ? Päť rokov. A zaplatili to ľudia zo svojich peňaženiek, pretože skoro 2,5-násobne vzrástla cena elektrickej energie. A za to zahraničný, v úvodzovkách, investor dostal 49 %, ale to je rovnako, keďže má manažérsku kontrolu, ako keby mal 100 % v týchto spoločnostiach. A pýtam sa, vtedy, čo bolo vtedy zo strany vtedajšej vlády a čo je to teraz zo strany súčasnej vlády, ktorá nám tu opäť rozpráva podobnú rozprávku o potrebe predaja teplární? Tak sa pýtam znovu vás, aj vládnych poslancov, keď to máte ideologicky vysvetlené v kluboch, čo to bolo vtedy, čo je to teraz? Za čo vlastne vy budete niesť zodpovednosť? Lebo ju niesť určite budete, ale to ešte do konca tohto vládneho obdobia. Mne vychádzajú len dve alternatívy. Aj vtedy, aj teraz  je to buď hlúposť a nekompetentnosť vašej vlády pri správe štátneho majetku, alebo zrada. Zrada záujmov štátu, ktorá zaváňa potom, nehnevajte sa, korupciou. Iné vysvetlenie nie je. Buď to neviete, alebo to robíte naschvál a niečo z toho musíte mať.
Čo si máme myslieť napr. o toľko spomínaných zmenách stanoviska pani premiérky Radičovej? Ona nie už že o 180 stupňov mení svoje vyjadrenia, raz áno, raz nie, videli ste to tu, dokonca na obraze, ona pri tých vyjadreniach už sa krúti ako vrtuľa, dokola. Pretože nevie, na čom sa jej za chrbtom koaliční partneri dohodli a čo má prezentovať.
A ešte niekoľko podobností s vtedajším predajom energie a s terajším pripravovaným teplární. Osoby a obsadenia sú tie isté. Hlavným nejakým strážcom pokladu je v tomto prípade tiež osvedčený pán Mikloš. Aj teraz sa hovorí o výhodnosti predaja, o tom, že nebude mať privatizácia negatívne dopady na zvýšenie tepla, a ešte to, čo sa tu veľmi dlho diskutovalo, že teplárne potrebujú investora. A chcem teraz sa znovu vrátiť k tej energetike, o ktorej som hovorila.
Pre vašu informovanosť, vážení poslanci vládnej koalície, po privatizácii energetiky ani do jednej spoločnosti nový vlastník nepriniesol ani jednu "Sk" alebo cent neskôr, ak chcete, investícií. Na rozvoj spoločnosti boli buď použité vlastné finančné zdroje spoločnosti, alebo úverové zdroje. Ale tieto úverové zdroje, mi vysvetlite niekto, kto ste takí super experti, prečo by nemohol priniesť manažment, ktorý tam dosadí štát? Prečo by si tá spoločnosť, aj keď bude štátna, nemohla zobrať úverové zdroje? Prečo by nemohla požiadať o európske fondové zdroje? Prečo by to nemohla robiť? Tu sa snažil pán Janiš hovoriť o tom, že len investor, investor je ten, ktorý prinesie nejaké investície. Podľa mňa, už sme sa mohli presvedčiť od tých prelomových deväťdesiatych rokoch, že žiadny zahraničný investor, a táto téza platí a je osvedčená životom, nie je dedo mráz. Mikuláši nám tu chodili síce do privatizácie zo zahraničia, ale nakoniec sme zistili, že im išlo len o biznis. Oni neprídu tu ako páchatelia nejakej dobročinnosti na našom národnom hospodárstve a na osudoch našich ľudí. Tuná pán Janiš hovoril o tom, že štátne firmy hospodária zle. Ja som si to zapísala, keď ste to hovorili. Ale ja hovorím iné na to, pán Janiš. Neschopná vláda dáva neschopný manažment do štátnych firiem, aby zle hospodáril. Buď to robí preto, že je sama neschopná (Potlesk.), alebo logicky to robí preto, lebo chce, aby ten podnik bol v červených číslach, aby sa potom mohlo argumentovať tým, že my to musíme predať. Inak sa nedá. Keď sme už hovorili, že neboli použité ani v tých energetických konkrétnych príkladoch, tak rozsah opráv údržby aj investícií vrátane nových investícií nie je väčší, ako keď bol štát 100-percentný vlastník. Ani vtedy, ani teraz zahraničný investor nepriniesol a neprinesie vlastné zdroje. Znovu opakujem, buď to budú úverové bankové zdroje, alebo fondové. To znamená, keď by som mala reagovať aj na pána Kaníka, lebo tiež ste hovorili o tom, že proste čo, kedy, kde, ako vy ste privatizovali, ale teraz už ste vy na tých vládnych stoličkách. Nemyslím, chvalabohu, konkrétne, vy, nie ste na žiadnej, ale vaša koalícia vládne. Tak sa prestaňte vyhovárať, že kto - čo - kedy ukradol, kto ako zle spravoval. Robte! Dajte tam dobrý manažment! Čo si myslíte, že ten dobrý manažment nenájdete?
Vždy sa argumentovalo tým, že to musí mať zahraničný vlastník, dokonca sa predávalo aj cudzím štátom. Tak cudzí štát bol dobrý vlastník, a náš nie je, že si donesie dobrý manažment. Ale ak sa pozriete bližšie do tých sprivatizovaných podnikov, zistíte jednu zaujímavú vec. Na manažérskych vysokých pozíciách sú Slováci, občania Slovenska. A ten nový zahraničný investor, ten si tam dal len na kontrolu finančných tokoch svojich kontrolórov. To znamená, že sú na Slovensku dobré manažmenty. To, že ich vy neviete nájsť ako vláda, na to ešte nemôžu doplácať všetci občania republiky. Ale aspoň tí, ktorí sú zásobovaní teplárňami. Už som hovorila o tom, že naozaj to robíte buď naschvál, alebo jednoducho je to neschopnosť.
Ešte niekoľko poznámok k privatizácii teplárni a aj ďalších. Znova opakujem, to, čo som povedala pri diskusií o zmene zákona o používaní jazyka menšín. Vtedy som hovorila, že je to výlučne politické rozhodnutie súčasnej vládnej koalície. A myslím si, že toto je tiež výlučne politické rozhodnutie vašej vládnej koalície, ktorá má trvanie však ohraničené na štyri roky. Ale rozhodnutia, ktoré robíte, ktoré prijímate, ich následky siahajú za horizont štyroch rokov a zasiahnu, ak si spočítate, aké je spádové územie týchto teplárni, niekoľko stotisíc ľudí. Mali by ste si uvedomiť, ak rozmýšľate politicky, pri tomto politickom rozhodnutí, ako to môže dopadnúť. Keď som sa pripravovala na toto vystúpenie a premietala som si za tých pár mesiacov necelý rok vašu súčasnú vládnu politiku, ja naozaj už neviem, pomôžte mi, ak viete, ktorú sociálnu skupinu ste vy ešte nenaštvali, poviem mierne. Existuje na Slovensku taká sociálna skupina, ktorú ste nepostavili proti sebe? Od lekárov, poľnohospodárov a tak ďalej. Veď to, že zdražie cena tepla, bude mať obrovské následky. Vy sa nebojíte toho, že tí ľudia pod tlakom ešte dôsledkov ekonomickej krízy pôjdu do ulíc? Ale potom naozaj tá vláda nebude mať trvanie, chvalabohu, ani štyri roky.
A ešte jedna veľmi dôležitá vec v súvislosti s teplárňami. Podľa mňa je toto rozhodnutie veľmi nedemokratické. Pretože, nehnevajte sa, čo vás je vo vláde v Bratislave do toho, akým spôsobom bude riešené teplo v Žiline, v Košiciach, vo Zvolene a tak ďalej? Každý máte v názve svojej strany slovo demokratické alebo to máte vo svojich programoch. Pán Janiš, vy ste spomínali príklad, že ako to skvelo funguje s vlastníctvom bytov. Že ľudia proste si vytvorili spoločenstvo. Ale najprv ten byt získali. Ten kúsok, ktorým prispeli do toho spoločenstva. Prečo sa bojíte dať im podiel na moci, alebo na majetku? Prečo sa bojíte toho, že by vlastne bolo rozhodnuté o osude týchto teplární v miestnom referende, opakujem, v miestnom referende, to je najvyšší nástroj demokracie. Nech rozhodnú ľudia, ktorých sa týka zásobovanie, napr. v Žiline, zo žilinskej teplárne, či chcú predať, alebo nepredať, aký osud vlastne si oni predstavujú. Čo je Mikloša do toho, aby rozhodoval o tom, kto bude dodávateľom tepla v Žiline?! Nech sa stará do toho, kto dodáva do jeho bytu, ktorý získal veľmi výhodne. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pani poslankyňa, prerušujem vaše vystúpenie.

Mám toho málo, pán podpredseda.

Už stačilo.

Ja ho veľmi rada dokončím po hlasovaní.

No veď ja som to tak myslel, že po hlasovaní budete pokračovať ďalej.
Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály.
Budeme teraz pokračovať v rokovaní hlasovaním o jednotlivých prerokovaných bodoch programu 16. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Ako o prvom bode, ktorý sme prerokovali a prerušili po hlasovaní, o odporúčaní spoločného spravodajcu prerokovať zákon v treťom čítaní. Budeme hlasovať o

návrhu poslankyne Kataríny Cibulkovej, páni poslanci, poprosím vás v prvom rade o kľud a o prítomnosť na rokovaní Národnej rady, Kataríny Cibulkovej na vydaní zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade na zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení zákona 580/2004 o zdravotnom poistení.

Tak, ako som informoval, panie poslankyne, páni poslanci! Pán poslanec Kužma, pán poslanec Kaník, pán poslanec Jurčík, pán poslanec Záhumenský...

Procesne sme zákon odsúhlasili prerokovať v treťom čítaní hlasovaním o návrhu, ktorý predložil pán spoločný spravodajca.
Otváram rozpravu k predloženému návrhu poslankyne Cibulkovej, pýtam sa, či sa hlási v rámci tretieho čítania z prítomných pánov poslancov niekto a chce vystúpiť. Pán poslanec Jakab, pán poslanec Paška a pán poslanec Markovič. Končím možnosť. Pán poslanec Kaník. Pán poslanec, dávajte pozor a sústreďte sa na prebiehajúce rokovanie schôdze. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Písomne som nemal žiadne prihlášky. Ešte, pán poslanec, pred tým, ako vystúpite, mal by som dať možnosť prihlásiť sa do rozpravy poslancom písomne. Panie poslankyne, ak teda chceme byť navzájom voči sebe veľkorysí, pýtam sa, či môžeme prelomiť isté ustanovenia rokovacieho poriadku a považovať možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne aj za vyčerpanie možnosti prihlásiť sa písomne. A tým by som uzavrel možnosť prihlásiť sa ďalším poslancom, okrem pána poslanca Pašku a Markoviča, do rozpravy ústne. Je s takýmto postupom súhlas? Ďakujem pekne.
Pán poslanec Paška.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Neuveríte, ale išiel som sem s tým úmyslom, vám to môžem povedať, lebo vy tomu rozumiete., skutočne niekedy máme taký drobný pocit ,že tá veľkorysosť by sem-tam mohla byť paritná, ale ja už som to niekoľkokrát za klub SMER -u -sociálnej demokracie deklaroval, že v takýchto procedurálnych veciach sa, samozrejme, niekedy tá chybička dostane do tej procedúry a v danom prípade, nech je to odpustené, ale, a súhlasíme a budeme súhlasiť aj s riešením, ktoré navrhnete. Len chcem povedať, že aj tak si myslím, že tam boli aj iné chybičky. A využijem túto príležitosť - a vy mi teraz a buďte veľkorysý, lebo viem, že to nie je celkom v súlade, keď vystupujem - ale príde jedno hlasovanie, kedy jednoducho som presvedčený, že opäť už nepôjde o chybičku, ale pôjde o zásadný procedurálny problém.
Ja osobne si myslím, že tá rozprava k tomuto návrhu bola otvorená, aj keď vy ste povedali, že otváram rozpravu a vy ste prerušili rozpravu v treťom čítaní. Ak chcete riešiť tento problém tridsiatimi podpismi, tak vám hovorím za klub SMERu, že áno, v poriadku, ale nie je to celkom v súlade s procedúrou rokováku, pretože ste tak mali učiniť, keď bola rozprava otvorená a niekto sa mal prihlásiť. A prerušenie rozpravy v treťom čítaní z procedurálnych dôvodov tiež nie je celkom štandardný spôsob. Ale teraz buďte veľkorysý vy a vypočujte si ma, aspoň budem mať trošku viacej času, a nielen tú minútku na procedurálny návrh. Budeme hlasovať o návrhu, ktorý sa, alebo o zákone, do ktorého sa úporne snaží navrhnúť pán poslanec Jurčík pozmeňujúci návrh. A zdá sa mi, že smerujete opäť k riešeniu, ktoré nie je celkom štandardné. My sme už pred obedom pri hlasovaní hovorili o tom v podobe procedurálneho návrhu pána podpredsedu Národnej rady Roberta Fica, že namietame spôsob, akým tento opakovaný postup, alebo snaha podať tento návrh, nebol v súlade, pretože nebol navrhovateľ. Ja som presvedčený, že ak chcete byť nielen veľkorysý, ale ak nechcete potvrdiť, že budete lámať procedúry, lebo máte tu väčšinu, ja to rešpektujem, poznáte môj názor, tá je nevyhnutná pre to, aby ste vládli takýmto spôsobom, tak sa na to vykašlime. To potom kde-kto si tu bude podávať návrhy, vy si dáte odhlasovať čokoľvek a urobíte to. A nespochybniteľneéje, že je málo častí v zákone o rokovacom poriadku, ktoré sú tak veľmi taxatívne, ktoré sú tak jednoznačne popísané a ktoré sú tak zrozumiteľné, ako je rozprava a hlasovanie a s tým súvisiace podávanie pozmeňujúcich návrhov, ako aj hlasovanie o návrhoch zákonov.
A okrem toho, že opäť to pán predseda Sulík pojal tak, ako to pojal, možno, keby sa venoval viac procedúram ako cenám v bufete, tak by sa to nestávalo, ale som presvedčený (Potlesk.), že jednoducho niet iného spôsobu, ak to má byť procedurálne čisté, uzatvoriť v tomto návrhu rozpravu, opätovne ju otvoriť za účasti člena vlády, lebo rokovák jasne hovorí, že člen vlády môže otvoriť rozpravu, opäť dáte možnosť prihlásiť sa do rozpravy, pán Jurčík sa opäť prihlási, prečíta po tretíkrát tento návrh zákona za účasti navrhovateľa, za účasti spravodajcu a potom môžete dať hlasovať o tomto návrhu. Jednoducho, pán Jurčík, opakovanie je matka múdrosti, nič s tým neurobíte. A ak naozaj nechcete ignorovať aspoň takéto bazálne veci, ktoré sú veľmi jasne popísané ako procedúry v zákone o rokovacom poriadku, ak nechcete prejaviť svoju aroganciu, tak to urobíte týmto, pán podpredseda, veľkorysým spôsobom.
Ďakujem vám. (Potlesk.)

Pán poslanec a expredseda Paška, ja som bol teraz až nadmieru veľkorysý preto, lebo ste vystupovali k veci, o ktorej nerokujeme. No, ale aj dôvody, ktoré ste uviedli, nie sú a nemajú oporu v rokovacom poriadku,. Ale nechcem, aby sme tu teraz na rokovaní Národnej rady a zvlášť pri bode hlasovanie si robili výklad rokovacieho poriadku. Ja potom vyjadrím svoj názor, keď budeme rokovať o zákone, ktorý je tým sporným zákonom 309/2009 o obnoviteľných zdrojoch.
Teraz, panie poslankyne a páni poslanci, pán poslanec Markovič je ďalší prihlásený do rozpravy, nech sa páči.