16. schôdza

Ďakujem.
Otváram rozpravu. Do rozpravy sa hlásia traja poslanci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
Slovo má pán poslanec Burian.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, vážené poslankyne, poslanci, na úvod chcem povedať, že Slovensko sa znovu objavilo v rebríčku ekonomických ukazovateľov na prvom mieste, pokiaľ to bolo za predošlej vlády a v rokoch 2009 a 2010, sme sa objavili na rebríčku najväčšieho rastu hrubého domáceho produktu, nielen teda v Európskej únii, ale, dá sa povedať, v krajinách OECD. Na rozdiel od tohto rebríčka, bohužiaľ, takého nelichotivého, sa objavujeme ako krajina s najväčšou infláciou. A tým priamym dôsledkom toho, čo zapríčinilo túto infláciu, je nielen vonkajší stav svetových cien, ale hlavne balíček opatrení, ktoré prijala táto vláda. Ono sa hovorilo, že privatizáciu zvládne každý blbec, predať štátny majetok dokáže každý blbec. Netvrdím, že každý blbec dokáže zvýšiť dane. Ale nie je to, by som povedal, vec, ktorá, by som povedal, dáva nejaký návod, by som povedal, na to, ako živiť ekonomiku. A jednoduchým spôsobom len zvýšiť dane a takýmto spôsobom zabezpečiť príjem do štátneho rozpočtu, myslím, to je veľmi jednoduchá matematika. Bohužiaľ, táto matematika má aj svoje úskalia a tými úskaliami je práve to, čo som na začiatku hodnotil. Hodnotím to tak, že Slovensko sa objavuje na prvom mieste v raste inflácie v rámci eurozóny. A v harmonizovanom indexe spotrebiteľských cien sme v rámci Európskej únie takisto v prechode rokov 2010 a 2011, sme krajina s najvyššou mierou inflácie.
Ak by sme odvíjali od tejto skutočnosti ďalšie, by som povedal, náležitosti, tak musíme spomenúť to, že vo veľkej miere sa tu prezentovalo a často z úst vládnych predstaviteľov koalície je prezentované, že tento dopad je hlavne rastom svetových cien. Áno, je to rast svetových cien. Určite nikto z nás to nebude nejakým spôsobom zahmlievať. Ale veľkou pravdou a veľkou skutočnosťou je, že minimálne viac ako tretinou na tomto raste sa práve podieľajú opatrenia alebo zvyšovania spotrebných daní, daní z pridanej hodnoty a rôznych poplatkov. A to je vlastne tým dôvodom, prečo aj skupina poslancov strany SMER – sociálna demokracia dala návrh na to, aby sa nejakým spôsobom kompenzovali tieto náklady. Myslím si, že dokonca tento zákon mal byť až druhým v poradí, najprv mal byť zákon o bankových odvodoch, aby sa jasne zadefinovalo, že strana SMER nemá záujem zvyšovať ďalšie zadlženie Slovenska, ale hľadať možnosti, kde sa dajú získať tieto peniaze, čo, dá sa povedať, táto vláda vôbec nevyužila alebo nevyužíva. A ak to využije, tak je to veľmi jednoduchým spôsobom, a to tým, že zvýši daň z pridanej hodnoty a nazve ju tzv. Ficovou daňou.
Vážené dámy a páni, vy z toho rastu ekonomiky len profitujete a posúvate to len nejakým spôsobom dopredu. To, že ste nič neurobili, dáva aj fakt, že sa zvyšuje enormne nezamestnanosť a Slovensko začína byť lídrom v nezamestnanosti v rámci Európskej únie. A tu je len taký malý fakt alebo malá vsuvka, to, o čom bola diskusia v predchádzajúcom bode pri privatizácii alebo neprivatizácii teplárenských spoločností. Myslím si, že tá nezamestnanosť porastie ďalej práve aj touto privatizáciou, lebo zahraničný investor bude dbať na to, aby zabezpečil čo najväčšiu profitabilnosť pre seba. A my takýmto spôsobom zvýšime ďalšiu nezamestnanosť, čo ostro kontrastuje s tým, že sa vraciame asi osem rokov dozadu, a to v súvislosti s tým, že dnes hľadáme investorov, ktorí prídu na Slovensko nie s tou „vyššou“ pridanou hodnotou, lebo hľadáme vôbec investorov, ktorí prídu na Slovensko, pričom zaplatíme im v prepočte asi 1,5 mil. Sk, asi 50 000 eur na jedno pracovné miesto. Ak je toto budúcnosť Slovenska o tom, že budeme takýmto spôsobom uplácať zahraničných investorov a na jedno pracovné miesto nás vyjde náklad až na 50 000 eur, myslím si, že je to veľmi nebezpečná hra. Chvalabohu, tá investícia príde, ale je to nebezpečná hra s nákladmi, ktoré súvisia vôbec so získaním takéhoto investora. Som rád, že aspoň to príde na východ. Ale pred nejakými dňami ste schválili zákon, kde v rámci retroaktivity zrušíme jeden podnik, ktorý zamestnával asi 300 ľudí. V ďalšom synergickým efektom možno ďalších 300 miest vlastne zničíme tým, že vlastne tých subdodávateľov tejto firmy v konečnom dôsledku tiež položíme na lopatky. Ale ihneď o necelé dva týždne dáme na to pracovné miesto asi 1,5 mil. korún. Ja neviem, kde je tá logika toho celého, k čomu toto vedie, ale jednoducho to nie je nejaká ekonomická vízia. A práve pre to vlastne chcem to zdokumentovať na tom príklade, že jednoducho aj zvyšovanie daní, poplatkov, spotrebných daní, daní z pridanej hodnoty je len veľmi chabou náplasťou na to, akým spôsobom konsolidovať verejné financie. Je to jednorazové riešenie, ktoré v konečnom dôsledku do budúcna nemusí prinášať tú hodnotu, ktorú jednoducho očakávame.
Chcem povedať, že na Slovensku dnes posledná hodnota inflácie bola zaznamenaná na úrovni 3,3 %. Jej priemer Európskej únie vo februári sa pohyboval niekde na úrovni cez 2 %. Myslím, že ten viac ako tretinový dopad je práve dopad týchto opatrení, ktoré vláda prijala. A nemala záujem hľadať iné spôsoby, kde tieto príjmy nájde. Určite by sme neplnili ani maastrichtské kritériá, je jasné, že krajiny, ktoré sú s výškou inflácie niekde na úrovni 1,5 %, teda ten súčet tých troch krajín s najvyššou infláciou, určite by sme jednak ani neplnili maastrichtské kritériá. Ale to už nie je dnes asi dôležité pre túto vládu. Faktom je, že občania to pocítili hlavne v oblasti potravín, v oblasti cien, zvyšovania cien základných náležitostí. A ten spotrebný kôš, ktorý je tvorený hlavne regulovanými cenami alebo cenami, o ktoré teda sú zvyšované, alebo zvyšované DPH, výrazne zasiahne do súkromných peňazí každého občana Slovenskej republiky. Tá výška sa odhaduje viac ako 400 eur na rok. Myslím, že to je veľmi významná čiastka, aj keď je teda časť týchto nákladov poznamenaná aj rastom svetových cien. Určite čo môžu očakávať občania Slovenskej republiky, je určite znehodnotenie peňazí na účte v bankách vzhľadom na to, že inflácia dnes je na úrovni niečo nad 3 %. Ja predpokladám, že ten účinok všetkých opatrení vlády naďalej bude rásť v tej cenovej oblasti. Očakávame, že všetky dopady jednak spotrebných daní, jednak zrušenia červenej nafty, jednak poplatkových náležitostí určite v nadchádzajúcej sezóne, ktorá sa očakáva, teda v sezóne jednak tej potravinárskej, určite budú mať ďalší dopad na rast cien týchto komodít. A ja očakávam, že rast inflácie na Slovensku výrazne prekročí hranicu 4 % a nebude pravda to, čo sme deklarovali aj v štátnom rozpočte v očakávaní toho, že tento rast inflácie bude naďalej rásť. Myslím, že peniaze ľudí, ktorí ich majú uložené v bankách, jednoducho umelo stratia na svojej hodnote. A je pravdou, že dnes, myslím, tento odhad bol niekde na 1,8 %. Je to rozdiel úrokových sadzieb a hodnoty inflácie. Myslím, že tieto nožnice sa budú naďalej otvárať.
Faktom je, že v histórii Slovenska málokedy sa opakuje alebo opakoval jav, keď rast reálnych miezd bol mínusový alebo bol záporný. Myslím, že v tomto období určite môžu čakať občania Slovenskej republiky, že rast reálnych miezd bude mínusový, a teda že nebude žiadny rast reálnych miezd, čo teda kontrastuje s tým oproti predchádzajúcemu obdobiu aj v čase krízy, keď síce inflácia bola na nižšej úrovni, ten rast reálnych miezd stále bol zachovaný a jednoducho rast miezd bol vyšší ako hodnota inflácie. Dnes môžeme určite očakávať, že občania a pracovníci alebo pracujúci občania určite budú týmto spôsobom ovplyvnení.
Ja som sa už vyjadroval v tej rozprave, keď ešte bol prvýkrát tento zákon v Národnej rade, zákon o dani z pridanej hodnoty, akým spôsobom sa prijala klauzula, doslova poviem, politická klauzula o zvýšení dane z pridanej hodnoty o 1 % z 19 na 20 %, teda zrušenie 6-percentnej dane predaja z dvora. Myslím si, že tak ako to bolo nadefinované, je, by som povedal v legislatívnej histórii nebývalým úkazom, aby sme do zákona deklarovali ukazovateľ, ak vláda naplní status trojpercentného schodku verejných financií, zníži na daň z pridanej hodnoty. To, si myslím, je v histórii slovenského zákonodarstva veľkou raritou, nehovoriac o tom, že my naplníme schodok verejných financií. Teoreticky to môžeme splniť v roku 2013, ak teda to bude reálne, ale zníženie dane z pridanej hodnoty bude mať nejaký časový posun, teda ten časový posun o rok. To nakoniec nemusí byť pravda, lebo v roku 2014 príde, povedzme, nie konjunkturálne obdobie, ale nejaká depresia. A jednoducho v čase depresií možno zase bude otázka, či znižovanie daní je diskutabilné. A už v tom období, myslím, táto vláda nebude mať dôvod na to, aby nejako vstupovala do procesu. Možnože to bude robiť ako nejaké opatrenie predvolebné, možno to bude nejaký predvolebný tanec, ale podľa môjho názoru asi nebude to realitou.
Na záver chcem povedať, že vláda nielenže nevyužila možnosti, povedzme, v oblasti zodvodovania bánk alebo zvýšenia poplatkov pre banky, ale nevyužila možnosti aj iné, ale jednoducho len použila takéto kladivo.
Faktom je, že ja vidím obrovské rezervy aj v tom, že sa umelo zneužíva daň z pridanej hodnoty pre organizované skupiny tých, ktorí takýmto spôsobom si nekalým spôsobom privyrábajú. A jednoducho zamedzenie plytvania s daňou z pridanej hodnoty, zamedzenie vôbec machinácií s daňou z pridanej hodnoty už bolo viackrát prezentované. Ale, bohužiaľ, táto vláda pri nástupe, a aj v programovom vyhlásení to bolo deklarované, deklarovala, že vláda zabezpečí transparentnosť v tejto oblasti. Zatiaľ po roku vlády nevidím žiadne opatrenia, ktoré by práve zamedzilo práve takýmto nekalým praktikám v oblasti dane z pridanej hodnoty, čo nie je iba problémom Slovenska, ale problémom aj celoeurópskym. Ale jednoducho nebolo v tom žiadne opatrenia. A len naväzuje na jednotný výber daní a odvodov a systém, ktorý rozbiehala predchádzajúca vláda. Faktom je, že nevidím ani legislatívne opatrenie, ani technické, ani elektronické opatrenie, aby sa voči karuselovým hrám a rôznym ďalším veciam riešili, by som povedal, tvrdé opatrenia, jediným opatrením, čo som videl, je to, aby sa zakryli, povedzme, nejaké prešľapy tejto vlády. Tak sa jednoducho to, čo bolo rozpracované, tie problémy niektorých podnikateľov, dnes dali na stôl, že toto je prototyp toho, ako vláda bojuje proti dani z pridanej hodnoty alebo akým spôsobom zabezpečí čistotu tohto trhu. Myslím, že to bol pán Vareha alebo nejaký takýto podnikateľ. Toto je iba jediné opatrenie. Zatiaľ ani to nebolo realizované za tejto vlády. Táto vláda len zdedila vôbec nejaký proces, s ktorým začala predchádzajúca vláda.
Takže summa summarum myslím si, že vláda vôbec nevyužila žiadnu možnosť alebo žiadne možnosti, ktoré má, legislatívne, príp. sú to právne kroky, ktoré by viedli k tomu, aby sa získali zdroje financií nielen tým, že sa zdaní teda vyššou spotrebnou daňou, príp. daňou z pridanej hodnoty, lebo iba takýmto spôsobom zabezpečiť si príjem do štátneho rozpočtu, zvyšovaním dane z pridanej hodnoty, príp. ďalších daní, toto, si myslím, nie je koncepčné a do budúcna určite neobstojí. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem.
S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Pado. Uzatváram možnosť. Pán poslanec, máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán poslanec, hovorili ste tu o nejakých rebríčkoch, o inflácii, o nezamestnanosti, len, pán poslanec, nezabudnite na iné rebríčky, rebríček najvyššieho nárastu miery vnímania korupcie za vašej vlády, rebríček najnižšej vymožiteľnosti práva za vašej vlády, ako aj najvyššej miery zadlžovania štátu za vašej vlády v európskom priestore. A ak zoberiete do úvahy práve tieto rebríčky, ktoré ste zabudli spomenúť, tak dostanete aj dôvod, prečo sa deje to, čo sa deje, a vlastne máte odpoveď na všetky vaše otázky. Takže do úvahy berte rebríčky, len berte aj tie, ktoré vám nevyhovujú.

Pán poslanec Burian bude reagovať na faktickú poznámku.

Ďakujem pekne, pán predseda. Veľmi krátko. Myslím si, že ja som jasne zadeklaroval, že v rebríčku Slovensko bolo v predchádzajúcom období na prvom mieste v raste hrubého domáceho produktu. A myslím, že žiadna relevantná inštitúcia, ako je Medzinárodný menový fond alebo Európska centrálna banka, nemala výhrady voči opatreniam, ktoré prijala predchádzajúca vláda v čase krízy. Naopak, deklarovali to tieto inštitúcie ako primeranú reakciu vlády Slovenskej republiky na vzniknutú situáciu hospodárskej krízy. A v každom prípade musím povedať, že, a to je zase vizitka toho, v čase krízy musím povedať, práve vaša strana sa predbiehala v tom, aby dala čím lepšie opatrenie, aké lepšie opatrenie prijme táto slovenská vláda, a teda že ste vyčítali vláde, že prijíma neskoro tieto opatrenia, ktoré, je jasné, zvyšovali deficit verejných financií. A musím povedať, že práve pri týchto opatreniach, ktoré pripravila predchádzajúca vláda, ste hlasovali za ne, bolo toho asi 90 %. Čiže dnes sa vyhovárať na to, že v čase krízy zvyšovala vláda dlh, nie je teda, by som povedal, správne alebo nie je korektné. A v každom prípade pokiaľ ide o dlh Slovenskej republiky, ten bol v priemere Európskej únii. To si môžete zistiť aj v štatistických tabuľkách. Vaše rétorické cvičenie je nejakým spôsobom naštudované, ale nie je naštudované na báze efektívnych dát, ktoré sú relevantné a sú k dispozícii na každej stránke Eurostatu. Ďakujem pekne.

Ďalší rečník v rozprave je pán poslanec Záhumenský.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ctené kolegyne, kolegovia, keď hovorí kolega pán poslanec Burian o rebríčkoch, ja by som doplnil ešte jeden rebríček, práve ten, ktorý sa týka aj zákona, ktorý navrhujeme, Slovensko je na poslednom mieste alebo prvom odzadu, ak zoberieme pomer DPH, najmä na potraviny, k priemernej mzde v národnom hospodárstve. Ja sa ale vo svojom vystúpení skôr chcem zamerať na oblasť potravín a poľnohospodárstva a dopad zvýšenej DPH na potraviny, ako aj zrušenie šesťpercentnej dane na potraviny, na tzv. predaj z dvora.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorý o. i. navrhuje zníženú sadzbu DPH, čo je 6 %, na tzv. predaj vlastných produktov poľnohospodárskej prvovýroby z dvora, má na rozdiel od drvivej väčšiny na tejto schôdzi prejednávaných koaličných návrhov, ktoré len zvyšujú mieru a komfort odlivu zisku zo Slovenskej republiky zahraničným vlastníkom, a to dokonca prostredníctvom daňových rajov, svoje jednoznačné, efektívnostné, národohospodárske a sociálne rácio.
V prvom rade netreba hádam nikomu vysvetľovať, že poľnohospodárstvo je všeobecne najzdecimovanejším výsledkom tzv. reformných úsilí, predchádzajúcich vlád pána Dzurindu, ako aj súčasnej vlády v procese transformácie. V tomto zmysle narastajúci zahraničnoobchodný deficit sektora je najmä výsledkom charakteru prístupového procesu Slovenskej republiky do Európskej únie, kde odborné zdroje už dávno konštatovali, že takmer tretina asymetrického nárastu dovozu poľnohospodárskych produktov z Európskej únie do Slovenskej republiky v rokoch 2000 až 2005 bola spôsobená diskriminačným charakterom otvorenia domáceho trhu zo strany Slovenskej republiky. (Ruch v sále.)

Prepáčte, pán poslanec, poprosím kolegov, keby mohli byť trochu tichšie a venovať pozornosť rečníkovi. Ďakujem.