18. schôdza

Ďakujem.
Pán poslanec, chcete využiť možnosť doplňujúcej otázky? (Reakcia poslanca.) Dve minúty, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda vlády, neuspokojili ste ma pri svojej odpovedi za pani premiérku. Nezdajú sa mi tie argumenty, ktoré ste použili, ako úplne relevantné, lebo mantra znižovania schodku štátneho rozpočtu je síce pekná, ale na druhej strane sa musíme pýtať, na úkor koho to je. V tomto prípade, tak ako to vláda pripravuje, je to opätovne na úkor obyvateľov.
A to, čo považujem za najhoršie, a možno sa mi žiada povedať, aj za najšpinavšie, je to, že jedovatého hada chcete chytať cudzími rukami. Tým chcem povedať to, že vláda predloží vládny návrh zákona, ktorý sa schváli, a zvýšenie daní na úkor obyvateľov budú musieť vykonať starostovia, primátori.
Na druhej strane chcem povedať aj k tvrdeniu, ktoré ste použili, že tento krok neovplyvňuje podnikateľské prostredie, že je hlbokým omylom, lebo v žiadnom prípade mestá a obce nebudú chcieť využiť naplno zvyšovanie daňového zaťaženia nízkopríjmových skupín obyvateľov, dôchodcov a ďalších a zaťažiť tieto najzraniteľnejšie skupiny obyvateľov. A v konečnom dôsledku podstatné zvýšenie dopadne práve na podnikateľov, na obchodné, výrobné, skladovacie priestory. Ale toto, by som povedal, táto skupina by ešte mohla uniesť, ale to, čo bude to najhoršie, je, že to dopadne neuveriteľným spôsobom na veľkú časť poľnohospodárov, kde dôjde k zvýšeniu dane z pôdy, ktorá je ich výrobným prostriedkom. A vieme, že rezort pôdohospodárstva je výrazne finančne poddimenzovaný, je ukrátený oproti iným členským krajinám Európskej únie. A toto bude ešte ďalší útok na slovenské poľnohospodárstvo, ktorý ho dostane úplne do kolien. Preto považujem tento krok, ktorý pripravuje vláda, za absolútne nekompetentný. A jednoducho vás vyzývam, aby ste od tohto kroku ustúpili. Ďakujem.

Chcete reagovať? Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Tento krok nie je dokonaný, nie je kompletizovaný. Táto snemovňa rozhodne o zmenách zákonov alebo dôležitých ďalších súvislostiach tak, aby budúci štátny rozpočet na rok 2012 bol nielen načas, ale v kvalite a v zodpovednosti prijatý. Ak tomu hovoríte mantra znižovania deficitu, ja tomu hovorím zodpovedné hospodárenie. Každý deficit je zadlžovanie niekoho. Akým právom, z akého rácia my stále máme deficitne gazdovať? Samozrejme, dostať sa do vyváženosti je možno ideál, ale usilovať sa o redukciu deficitu je zodpovednosť v obci, v kraji, samozrejme, v štáte, povedzme, aj v širšom spoločenstve, pretože na nezodpovedné hospodárenie dopadajú a doplácajú nielen štáty, ale konkrétni ľudia, konkrétni ľudia v konkrétnych nezodpovedných štátoch, kde tú realitu vykonávajú alebo rozvíjajú politici, pán poslanec.
Na Slovensku z verejných výdavkov zhruba 11 % ide na administratívu. Potrebujeme šetriť. Tam vidím napr. priestor. A preto o tom hovorím, aj keď to nie je v otázke, lebo ja som ten nástroj o daniach na základe vašej otázky spomínal ako jeden z tých vhodnejších, ktorý zároveň tak neškodí ekonomickej aktivite, ale vytvára istú progresivitu, že majetnejší prispievajú viac než tí nemajetní. Opakujem, nie je to rozhodnuté. Je to vec samotného zákona, ktorý bude tu ďalej prediskutovaný s mnohými, aby vytvorili súbor záležitostí pre lepšie gazdovanie nášho štátu v roku 2012. Netýka sa to len samotného štátu, ale aj verejných rozpočtov. A preto je dôležité vidieť obraz v celku, ale aj v dynamike vývoja a možnože aj vo vzťahu k nasledujúcim generáciám. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Ďalšia otázka je otázka, ktorú položil pán poslanec Dušan Švantner, ktorý je tiež prítomný v sále, preto budeme na ňu odpovedať. Otázka znie: „Ste presvedčená o tom, že podpora investora v Prešove za 19 mil. eur pri tvorbe 450 pracovných miest bolo ekonomicky najvýhodnejšie rozhodnutie?“
Pán podpredseda vlády, nech sa páči.

Mám odpovedať v ženskom či v mužskom rode? (Reakcia predsedajúceho.) Ďakujem, skúsim za seba odpovedať. Vážený pán poslanec, každý potenciálny investor, ktorý sa rozhoduje pre áno alebo nie pre zásadné dlhodobé rozhodnutie s výraznou mierou rizika a hlavne v rámci stredoeurópskeho regiónu berie aj do úvahy tzv. legálne benefity, to všetko čo je možné vnímať ako výhodu na základe aj platného práva, ale aj rozhodnutí, ktoré môže urobiť štátna správa alebo samospráva. Pri rozhodovaní o poskytnutí investičnej pomoci pre spoločnosť Honeywell Turbo, spol. s r. o., si treba uvedomiť, že ide o prvú významnú investíciu v týchto rokoch v Prešovskom kraji. Pri posudzovaní regionálneho prínosu práve tohto investičného zámeru bol analyzovaný rozsiahly súbor faktov s dôrazom na špecifiká tohto regiónu. Vychádzalo sa predovšetkým z vysokej miery nezamestnanosti a z vplyvu investičného zámeru práve na tento región. Vďaka konkrétnemu projektu bude v regióne Prešovského kraja s vysokou mierou nezamestnanosti vytvorených 446 pracovných miest, pričom výška investičnej pomoci na jedného pracovníka je nižšia ako pri iných podporených projektoch. Spomeniem napr. KIA Motors Slovakia, spol. s r. o., alebo spoločnosť SAMSUNG Electronics. A spomeniem ich ako veľmi silné príklady, ktoré sú už dnes aj mimo Slovenska veľmi známe, pretože posunuli vnímanie a hospodárske výsledky nielen regiónov, ale celej našej krajiny. No a toto je dosiahnuté bez ďalších nárokov na inú regionálnu pomoc a zároveň na inú podporu financovanú z verejných zdrojov.
Chcem vás ubezpečiť, že jednou z najdôležitejších priorít vlády Slovenskej republiky v súčasnosti je podpora tvorby pracovných miest najmä v regiónoch, ktoré majú dlhodobo vysokú mieru nezamestnanosti. Aj preto ministerstvo hospodárstva v súčasnosti pripravuje nové pravidlá pre investičnú pomoc, ktoré pre potencionálnych investorov do týchto regiónov jasne definujú výšku pomoci, ktorú pri vytváraní nových pracovných miest môžu očakávať. Ďakujem pekne.

Pán poslanec, máte záujem o doplňujúcu otázku? (Reakcia poslanca.) Nech sa páči, taktiež v rozsahu dvoch minút, maximálne teda.

Ďakujem. Pán podpredseda vlády, samozrejme, tá druhá otázka je obyčajne vždy dôležitejšia ako tá prvá. A preto ja som toho názoru, že je rovnako cenné pracovné miesto, ktoré stratíme, ako to, ktoré získame. Myslím tým, keď sa rozpadajú naše firmy a keď sa vytvárajú nezamestnaní. Možnože je to ešte dôležitejšie z toho dôvodu, že obyčajne sa to týka rodín, kde veľa razy ten človek, ktorý stratí zamestnanie, je živiteľom tej rodiny. A preto ja sa pýtam, či vláda zvážila ten problém, ktorý na Slovensku je. Porovnala si 19 mil. eur investovaných v Prešove pre získavanie pracovných miest s Nováckymi chemickými závodmi, ktoré zamestnávajú 1 600 zamestnancov. A práve tým, že je nekorektné jednanie niektorých firiem v Európskej únii, mám teraz na mysli firmu Akzo Nobel, ktorá dohodla jednanie s Nováckymi chemickými závodmi. Ja vidím to tak, že je to len preto, aby ich potom mohla udať, že mali kartelové dohody. Novácke chemické závody majú zaplatiť 20 mil. eur pokutu. My máme morálne právo alebo morálnu povinnosť práve Nováckym chemickým závodom pomôcť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec, váš čas vypršal na doplňujúcu otázku.
Chcete reagovať, pán podpredseda vlády?

Ja myslím, že aj prvá otázka je dôležitá. Ak je tá druhá mienená ako buď dôležitejšia, alebo iná, tak ju treba možno niekedy postaviť rovnako ako prvú. Vláda nielen rozhodla napr. o tejto konkrétnej štátnej pomoci vo forme finančného stimulu, ale aj, opakujem, vytvára prostredie pre oveľa rozsiahlejšie, ale možno menej priamo finančné benefity, tak aby sa hospodárstvu darilo.
Súhlasím s tým, že nebolo by rozumné na jednej strane strácať, na druhej strane nové vytvárať, ak nejde o inovácie. A tu chcem upriamiť pozornosť práve preto, lebo v prípade tejto firmy na východe Slovenska, kde je naozaj snáď najťaživejšia situácia z celkového pohľadu a dlhodobo, ide o inovácie, ktoré postupne môžu priniesť ďalšie a ďalšie nové podnety, nové malé a stredné podniky.
To, čo nemôžeme podporovať, sú diskriminačné, nerovné alebo trh deformujúce opatrenia. A v každom prípade vláda Slovenskej republiky chce uplatňovať svoje opatrenia v rámci nielen národnej, ale aj európskej legislatívy. A to je aj vo vzťahu k prípadu, ktorý spomínate.
Chcem však povedať, že ak už teda hovoríte o číslach, len by som rád doplnil, že znovu naštartovanie rastu zamestnanosti, tak ako sa usilujeme o rast ekonomiky, prebieha. Máme napr. rozhodnutia, v rámci ktorých cez Sociálnu implementačnú agentúru bolo vyčlenených napr. takmer 28 mil. pre vyše 1 900 novovytvorených pracovných miest občanov so zdravotným postihnutím, 42 mil. počas riešenia ochrany pred povodňami, resp. následkov mimoriadnych situácií po povodniach 15 300 pracovných miest. Mohol by som pokračovať o Národnom projekte na vytvorenie 3 800 pracovných miest s vyčlenením 30 mil. eur pre malé a stredné podniky v Banskobystrickom kraji, Prešovskom kraji, Košickom kraji. Máme ešte niekoľko podobných informácií, čím chcem len doplniť, že tu nejde len o jednorazový príklad, ale aj o množstvo opatrení, ktoré môžu pomôcť pohnúť nielen hospodárskym rastom, ale osobitne a cielene rastom zamestnanosti na Slovensku. Ďakujem pekne.