18. schôdza

Bude iná, takže rád si to vypočujem aj v inej verzii.

Nech sa páči.

Ďakujem pekne za príležitosť odpovedať druhý raz na tú istú otázku. Pokúsim sa, aby tá odpoveď bola čo najviac iná v rámci možností.
Slovenská republika z hľadiska dlhodobého je krajina, ktorá má rizikové financie, len z dôvodu demografického vývoja sa o niekoľko desaťročí, ak by sa nič nezmenilo, dostali by sme sa do neriešiteľných problémov. Preto je potrebné zodpovedne narábať s verejnými financiami a snažiť sa znižovať deficit tak, aby naše budúce generácie prevzali po nás úspešnú krajinu. A pokiaľ naozaj máme cieľ znížiť deficit HDP zo 4,9 % na 2,9 % v roku 2013, tak jednoducho opatrenia musíme robiť. Prioritne sú to opatrenia na výdavkovej stránke. Ale pokiaľ to šetrenie nestačí, tak nemáme inú možnosť, len zvyšovať aj príjmy. A, ako tu už bolo povedané, spomedzi všetkých možností zvýšenia príjmov je zvýšenie dane z nehnuteľností najmenej bolestivou z hľadiska zachovania hospodárskeho rastu, a teda aj znižovania nezamestnanosti. Boli tu už uvedené aj porovnania so zahraničím. Táto daň je u nás jedna z najnižších na svete a v OECD. Takže ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem, pán minister.
Chcete položiť doplňujúcu otázku? (Reakcia poslanca.) Nech sa páči, pán Petrák vám dá ešte doplňujúcu otázku.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem pekne aj pán minister aj za odpoveď, ale opätovne musím konštatovať, že tá argumentácia mi dajako vôbec nesedí, lebo na jednej strane hovoríte, že je potrebné znižovať deficit verejnej správy, s týmto sa dá absolútne súhlasiť, ale, tak ako som upozorňoval pri schvaľovaní štátneho rozpočtu, do okruhu deficitu verejnej správy spadá deficit štátu a deficit samospráv. Tu vy idete riešiť jeden jediný bod tohto problému a to je deficit štátneho rozpočtu. A ja vám poviem, v čom ten problém spočíva. Ten problém spočíva v tom, že vy návrhom zákona umožníte zvýšiť príjmy z dane z nehnuteľností, ale na druhej strane tú sumu, o ktorú zvýšite príjem obcí na jednej strane, zoberiete obciam pri rozdeľovaní výnosu dane z príjmov fyzických osôb. Čiže de facto vy tu neriešite problém deficitu, vy riešite problém deficitu štátneho rozpočtu, lebo obciam na jednej strane zoberiete a na druhej strane im vytvoríte možnosti, aby viac zarobili výberom daní od občanov, čo určite v tom objeme nenastane. A ten dôvod je úplne jednoduchý, preto, že už niet priestoru na to, aby ste ďalej daňou zaťažovali občanov a predovšetkým slabšie zárobkové skupiny alebo príjmové skupiny obyvateľov. To je jedna vec.
A druhá vec. Zhodneme sa určite na tom, že daň z nehnuteľností je majetkovou daňou. A ak budeme hovoriť o tom, že dôchodcovia, ktorí majú dneska priemerný dôchodok na úrovni niekde okolo 300, 330 eur, majú rodinné domy, ktoré si postavili v predchádzajúcom období v hodnote niekoľkých miliónov korún alebo desiatok tisíc eur, zaťažíme ich majetkovou daňou podľa hodnoty majetku. Ale oni nemajú príjem na to, aby mohli splácať tieto dane. V tom je ten problém.

Pán minister, nech sa páči.

Ďakujem. Zopakujem, že štát si svoju prácu chce urobiť poctivo, a to najmä na výdavkovej stránke, súčasne teda úsporami, súčasne chce ale, aby sa zachoval hospodársky rast, a teda aby sa znižovala nezamestnanosť. A z takejto úvahy vychádza návrh, o ktorom hovoríme, ak by sa zvyšovali priame dane, ohrozil by sa hospodársky rast a zamestnanosť oveľa viac, než keď by sa zvýšili dane z nehnuteľností. Navyše platí to, čo už hovoril pán podpredseda vlády, že ak by došlo, to ešte nie je isté, rozhodne o tom snemovňa, ku zvýšeniu, tak by sa to dalo urobiť progresívnym spôsobom tak, aby na to nedoplatili všetci plošne.

Ďakujem pekne.
Ďalšou otázkou je otázka od pána Dušana Jarjabka. Je adresovaná ministrovi kultúry Slovenskej republiky Danielovi Krajcerovi. Otázka znie: „Vážený pán minister, zo spravodajských relácií sme sa dozvedeli, že Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku na svojej synode prijala uznesenie, že sa začlení do Maďarskej reformovanej cirkvi. Ministerstvo kultúry ako orgán štátnej správy k tomu zatiaľ nezaujalo stanovisko. Môžete nás informovať, ako budete riešiť situáciu, keď pôvodná cirkev alebo jej časť ukončí svoju činnosť a vytvorí sa štruktúra podriadená inej, u nás neregistrovanej cirkvi?“
Pán minister, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, želám pekný deň. Pán poslanec, ďakujem za otázku. (Reakcia z pléna.) Aha.
Som si vedomý tohto problému, dnes som prijal predstaviteľov slovenskej časti Kresťanskej reformovanej cirkvi aj s pánom biskupom. Ak ste to registrovali, tak viete, že som zaujal aj oficiálny postoj, že nepovažujem za správne, pokiaľ sa takéto rozhodnutia v rámci cirkví dejú na etnickom základe. Som hlboko presvedčený, že cirkev by mala ľudí spájať, a nie rozdeľovať na báze etnicity. To je pohľad a názor ministerstva kultúry, ktorý som chcel v úvode tlmočiť aj vám, aj ostatným kolegom s tým, že naozaj osobne túto otázku riešim. Iste viete, že ten problém je veľmi zložitý. Je to totižto bezprecedentný jav v rámci cirkevného prostredia v novodobej histórii Slovenska. To znamená, že neexistujú nejaké príklady a nejaké právne precedenty, príp. judikáty na základe, ktorých by ministerstvo mohlo postupovať.
V tejto chvíli pripravujeme naozaj dôslednú analýzu. Dohodol som sa aj s predstaviteľmi tej slovenskej časti Reformovanej kresťanskej cirkvi, aby takisto sa pokúsili prísť s nejakými návrhmi. Stretnem sa aj, samozrejme, s predstaviteľmi tej väčšej maďarskej časti. Iste viete, že takéto kroky sa už v širšom slova zmysle v Karpatskej kotline udiali v iných krajinách, kedy došlo k takému naviazaniu tých národných cirkví alebo cirkví v iných štátoch susediacich s Maďarskou republikou priamo na Maďarskú reformovanú cirkev. Je tam však jeden zásadný rozdiel v porovnaní situácií v okolitých krajinách a na Slovensku. V tých krajinách ostatných totiž drvivá väčšina, ale naozaj drvivá väčšina príslušníkov tejto cirkvi je maďarskej národnosti. Na Slovensku to však úplne takto nie je, áno, väčšina členov Reformovanej kresťanskej cirkvi alebo hlásiacich sa príslušníkov k tejto cirkvi je maďarskej národnosti, pričom zhruba jedna štvrtina sú občania slovenskej národnosti. Čiže som si vedomý, že ministerstvo kultúry tú situáciu musí riešiť citlivo, najmä keď, ako som povedal v úvode, nestotožňujem sa s tými, aby sa takéto rozhodnutia v rámci nejakej cirkvi diali na etnickom základe.
Ministerstvo kultúry zatiaľ oficiálne nedostalo od vedenia tejto cirkvi nijakú oficiálnu správu. Toto, čo sa udialo je vlastne stav de facto. On ešte v priebehu niekoľkých týždňov v rumunskom Temešvári sa má udiať de iure, pokiaľ sa to naplní. Čiže máme ešte aj tak nejaký časový priestor na to, aby sme reagovali nielen na faktickú situáciu, ale aj na nový právny stav. Pravdou ale je, že synoda tejto cirkvi na svojom zasadnutí v Chanave dňa 14. mája odhlasovala žiadosť o pripojenie k Maďarskej reformovanej cirkvi. Pravdou je aj to, že slovenskí delegáti s týmto krokom nesúhlasili a na protest zo zasadnutia odišli.
Teda možno z takého určitého nadhľadu môžeme túto situáciu označiť ako za rozkol alebo schizmu v Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku. A, samozrejme, to je to, čo som vám hovoril, prijatie Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku má byť odsúhlasené na Generálnom konvente Maďarskej reformovanej cirkvi v Temešvári v polovici júna. Čiže to je to, o čom som hovoril, že z právneho hľadiska sa tento faktický stav môže naplniť až o niekoľko týždňov.
Teraz k tomu, aký postoj zaujali reprezentanti maďarskej časti cirkvi. Ešte som sa s nimi nestretol, ale plánujem aj toto stretnutie. Hovoria... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Prepáčte, pán minister, poprosím všetkých, ktorí potrebujú si niečo povedať a nezaujíma ich odpoveď pána ministra, aby tak urobili buď mimo sály alebo minimálne teda tichšie. Skúsme vydržať ešte nejakých 15 minút na dokončenie hodiny otázok. Počúvajme pána ministra. Nech sa páči.