18. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dámy a páni, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás možno stručne uviedol do filozofie tohto zákona, ktorý si dovolím touto cestou predložiť.
Tento návrh, ktorý vám predkladám, nie je nejaký nový návrh, má svoju históriu, ktorá začala niekoľko rokov dozadu, kedy jednoznačne samosprávy, predovšetkým samosprávy vo väčších mestách pociťovali tlak zo strany väčších investícií, väčších investícií vo forme investičných celkov, ktoré vytvárali jeden problém, ktorý s takýmito investíciami vo väčšine prípadov je spojený. A to je problém dopravy. Tento problém sme sa snažili riešiť. A snažili sme sa navrhnúť isté kompromisné riešenie. A vtedy skupina príslušných primátorov, hlavne teda primátorov prišla s návrhom tohto poplatku. Tento poplatok smeruje k spoplatneniu každého parkovacieho miesta, ktoré investor jednorazovo teda vytvára pre svoje potreby alebo pre potreby danej investície a ak týchto parkovacích miest je viac ako 10. To znamená, hovoríme o istom objeme investícií. A netýka sa to bežných stavebníkov pri rodinných domoch alebo menších investíciách.
Môže si niekto myslieť, že na základe takéhoto poplatku dôjde logicky k snahe investorov budovať čím menej parkovacích miest. Skutočnosť je ale taká, že v jednotlivých mestách pri rôznych investíciách, či sa jedná o investičné zámery vo forme vybudovania administratívnych celkov alebo obytných súborov, je záujem budovať čo najviac parkovacích miest, viac, ako to hovoria príslušné normy, ktoré určujú, koľko týchto parkovacích miest sa má vybudovať. Práve takýmto nástrojom je možné, aby okrem územného plánu aj takýmto finančným nástrojom samospráva motivovala príslušných investorov na to, aby ich splnili a došlo k istej dohode na počte parkovacích miest a nešli do astronomických výšok.
Tento nástroj je potrebný aj z toho dôvodu, aby zbytočne sa nevytvárali veľké požiadavky na statickú dopravu, v ktorej by generovali požiadavky na dynamickú dopravu v jednotlivých mestách. A práve dynamická doprava je totálne krytá finančnými prostriedkami jednotlivých miest a, samozrejme, i obcí. A týchto prostriedkov je večný nedostatok. Jeden takýto návrh, ktorý predkladám, práve vytvára o. i. aj možnosť na zvýšenie príjmovej časti rozpočtov samospráv jednotlivých miest alebo, samozrejme, i obcí s tým, že finančné prostriedky by boli účelovo použité na rozvoj dopravnej infraštruktúry.
Upozorňujem vzhľadom na diskusiu, ktorú som už mal s viacerými poslancami, aby nedošlo k nedorozumeniu, jedná sa o jednorazový poplatok, jednorazový poplatok, ktorý by bol splatný až ku dňu kolaudácie daného objektu, čiže nielen pri otvorení územného alebo stavebného konania, ale až pri kolaudácii jednotlivých objektov.
Keď sme tvorili návrh tohto zákona, tak sme nepracovali totálne na zelenej lúke, ale vychádzali sme zo vzorov, ktoré sú v zahraničí. Podobné poplatky existujú i v krajinách západného sveta, sú dokonca podstatne prísnejšie, lebo spoplatňujú jednotlivé investície podľa plôch metrov štvorcových, podľa toho, či využívajú tieto metre štvorcové na kancelárske alebo obytné účely.
Toľko veľmi stručne ako úvod k tomuto návrhu. Samozrejme, rád odpoviem na všetky otázky a som pripravený zapracovať i pripomienky k tomuto návrhu, v prípade, že prejde v prvom čítaní, v rámci druhého čítania. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem.
Dávam slovo spravodajcovi z gestorského výboru, výboru pre financie a rozpočet, poslancovi Antonovi Marcinčinovi. Nech sa páči.

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslanca Andreja Ďurkovského na vydanie zákona o miestnom poplatku za zaťaženie pozemných komunikácií na území obce (tlač 332) ako spravodajca výboru pre financie.
Uvedený návrh bol doručený v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky o rokovacom poriadku.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa zákona o rokovacom poriadku a pravidiel a zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v zákone o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jeho účel.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Zároveň dôvodová správa obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.
Po rozprave odporučím, aby Národná rada uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní.
A v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady odporúčam, aby tento návrh zákona prerokoval výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárstvo a výbor pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem.
Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne. Dvaja rečníci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy.
Pán Rafaj, máte slovo.

Vážený pán predseda, vážený pán predkladateľ, pán spravodajca, dámy a páni, v stručnosti. Cítim potrebu vystúpiť v prvom čítaní k tomuto rozumnému a racionálnemu návrhu. A vyjadrujem sa tak ako opozičný poslanec napriek tomu, že ide o, dá sa tak povedať, člena vládnej koalície. Čiže chcem tým dokumentovať, že ani ja osobne, ani klub Slovenskej národnej strany nemá problém v tejto sále oceniť také návrhy, ktoré spejú k zlepšeniu situácie. Veď ostatne aj žiarovku vymysleli súbežne dvaja vedci.
Zhodou okolností táto problematika ma trápila aj ešte ako bývalého vicestarostu istej mestskej časti. A vtedy pán navrhovateľ bol primátor Bratislavy. Takže on určite lepšie vie, aké problémy vznikajú s tým, čo je popísané v dôvodovej správe.
Možno snáď by sme mohli po čase aj vydať sa aj ešte trošku ďalej, neviazať to možno len na parkovacie miesta, ale všeobecne riešiť otázku aj budovania novej cestnej infraštruktúry vrátane príjazdových komunikácií tam, kde k takejto masívnej výstavbe dochádza, pretože nie je to len problematika Bratislavy, dnes cestné zápchy sú súčasťou v podstate každého krajského mesta, dokonca okresných miest, ako je napr. Martin, Vrútky, kde prechádza cesta I. triedy priamo cez mesto. Takže je evidentné, že doba a investori idú v súlade so svojimi záujmami a možnože aj potrebami firiem, alebo občanov po bytovej výstavbe. Ale či už fyzickým alebo právnickým osobám, ktorým umožňujú istý komfort, súčasne tým znevýhodňujú to, čo je v dnešnej modernej dobe podstatné. A to je presun z novoobývaného bytu alebo bytového komplexu, alebo širšieho spoločenského komplexu buď do centra, alebo niekde inde. Takže je dobré, že tento problém pán poslanec Ďurkovský otvoril. A myslím, že v budúcnosti vidím priestor ešte aj na také úpravy, ktoré by investorov, predovšetkým tých veľkých, ktorí, dnes už môžeme povedať, neúmerne zahlcujú a zahusťujú niektoré časti, predovšetkým veľkých miest, a spôsobujú dopravné zápchy, štát alebo zákonodarcovia prinútili participovať aj na širšej zainteresovanosti v oblasti budovania novej infraštruktúry.
Podstatné je, že teraz ideme riešiť aspoň to, čo nás všetkých tlačí. A to je vlastne nielen znečistenie, ale aj znehodnotenie cestných dopravných komunikácií z dôvodu takejto výstavby. Takže, a myslím, že to môžem hovoriť aj za klub SNS, tento návrh do druhého čítania podporíme. A to je z mojej strany všetko. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem.
S faktickou poznámkou sa neprihlásil nikto, pán poslanec Matej, nech sa páči.