18. schôdza

Ďakujem za slovo. Tiež zdieľam váš názor, pán vedúci schôdze, na pani poslankyňu, ktoré je určite šarmantná aj z pohľadu SNS (Smiech v sále.) (Potlesk.) Ale to, čo ma zaujalo, je, že klesá počet príslušníkov menšín ako keby z asimilácie. Lenže pravda štatistická je taká, že klesá aj počet Slovákov, a nielen z asimilácie, ale asi z toho, že sa málo milujeme a jednoducho natalita nepopustí v celej Európe. Ten počet 11 za deň je zaujímavý, ale ja si pamätám aj údaj 3 500 za deň, 3 500 za deň je počet Slovákov v Maďarsku, ktorý klesol od roku 1920 do súčasnosti. A to je oveľa smutnejšie číslo. To už nevyplýva len z toho, že asi sa menej milujeme, to bolo asi preto, že tam bola naozaj tá asimilácia.

Pán poslanec Dostál.

Pani poslankyňa, mňa zaujalo to konštatovanie, že: „To, čo nás odlišuje, je, že hovoríme iným jazykom.“ Ja si to tiež myslím, že to, čo nás tu delí, je, že hovoríme iným jazykom, ale nemyslím, že tie iné jazyky sú slovenčina a maďarčina, ale jazyk konfrontácie a nacionalizmu a rozdúchavania národnostných vášní na jednej strane a jazyky tolerancie, veľkorysosti, ústretovosti a ochoty dohodnúť sa s tými druhými na strane druhej. Takže, áno, to nás rozdeľuje.

Pán poslanec Senko.

Bolo to emotívne vystúpenie so snahou pôsobiť zrejme aj na naše city, najmä v tých pasážach, v ktorých ste hovorili o komunikácii v jazyku menšín v bežnom živote. A to ste trošku išli bokom od zmyslu tohto návrhu zákona, ktorý rieši túto problematiku, pretože táto problematika nerieši komunikáciu v bežnom živote. To ako sa každý alebo niektorí ľudia dívajú na to, že niekto komunikuje v takom alebo v onakom jazyku v bežnom živote, je problém jednotlivcov tak ako na zmiešanom území alebo tak ako na území trebárs tu v Bratislave. To je vec, ešte raz, jednotlivca.
Tu ide o niečo iné. Tu ide o to, že návrhom zákona sa istým spôsobom obmedzuje používanie štátneho jazyka vo verejnom styku, nič iné a nič menej. Nikto nie je proti prirodzenému a priateľskému spolunažívaniu národnostných menšín s väčšinovým obyvateľstvom a opačne, ale niektoré záležitosti, ktoré sú obsahom tohto zákona, vedú k istej nedôvere, či si to chcete uvedomiť alebo nechcete uvedomiť, a vyplývajú z každodennej praxe, ktorá je na národnostne zmiešanom území, kde sa môže stať, že väčšinový národ na základe uplatňovania si práv menšinového národa môže byť diskriminovaný. O nič iného tu nejde, iba o vzájomné pochopenie sa.

Pán poslanec Švantner.

Ďakujem. Pani poslankyňa, ja mám tiež rôzne pocity. A poviem vám, že keď som v Maďarsku, tak sa cítim lepšie ako na južnom Slovensku, lebo pociťujem takisto nevraživosť na južnom území, a pritom som vo svojej vlasti.
No a ešte by som chcel reagovať na to, čo ste povedali, že aký úbytok je Maďarov na Slovensku. Nemáme štatistiku, aký úbytok je Slovákov. Možnože je ešte aj percentuálne väčší, ako vy hovoríte.
A ja sa bojím jedného, že tento zákon sa môže obrátiť aj proti nám, ale aj proti vám. Zrejme asi viete, čo tým myslím, lebo jedno etnikum bude mať určite oveľa väčší nárast, ako my spolu budeme mať úbytok. Ďakujem.

Pán poslanec Ondruš.

Pani kolegyňa, rád by som povedal, že nečudujte sa asimilácii, ak švárnych slovenských mládencov lákajú pekné Maďarky, ako ste vy, ale priznám sa, že budem radšej viac taký ako racionálny, možno aj práve preto, že vy ste sa usilovali byť, tak ako to, myslím, kolega Senko povedal, výrazne emocionálna. A ja sa obávam, že toto je naozaj dosť vážna téma na to, aby sme sa pokúsili radšej byť v tej racionálnej polohe. Ja si osobne myslím, že ste neboli voči nám veľmi spravodlivá vo svojom vystúpení, pretože ja naozaj nemyslím, že robíme čokoľvek alebo presadzujeme čokoľvek, čoho výsledkom by mohol byť strach Maďarov na Slovensku používať svoj rodný jazyk. Ja si dovolím hovoriť aspoň trošku z osobnej skúsenosti, keďže som časť svojho detstva prežil na juhu Slovenska medzi Maďarmi, dokonca vám musím povedať, že napriek tomu, že som chodil do slovenskej základnej školy, tak som bol jediný v našej triede, kto po maďarsky nehovoril. A musím vám povedať, že najmä keď zazvonilo na prestávku, tak som sa ocital v tej pozícii, o ktorej ste vy hovorili v prípade Maďarov. Bol som jediný, kto mal problémy rozprávať sa so svojimi spolužiakmi, pretože všetci hovorili po maďarsky. Ale priznám sa, že mňa to skôr motivovalo, že som sa aj ja chcel tú maďarčinu naučiť, no ale nenaučil som sa ju.
Čo ale chcem povedať, je, že tie fakty, ktoré hovoríte o asimilácii, ja nepoznám. Takže ich nechcem popierať. Ale musím vás upozorniť, že naozaj Slovensko zažíva vo všeobecnosti pokles počtu obyvateľov. A myslím si, že takýto fakt o úbytku počtu Maďarov na Slovensku by bol racionálny, ak by sme ho dali s tým do súvislosti. A ja si myslím, že toto nie je výsledok asimilácie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Pfundtner, môžete reagovať.