18. schôdza

Ďakujem pekne. Pán poslanec, vy ste ani nespochybnili moje slová, za čo vám ďakujem. Na druhej strane, viete, tie problémy, ktoré ste tu povedali ohľadom Budapešti, to možnože znie len vo vašich fantáziách, lebo ja som to nikdy v živote nepočul, nevidel písomne a oficiálne. Takže ja si myslím, že to je len vaša agenda a takéto veci sú len fámy. Ďakujem pekne.

Pán poslanec bol posledný, ktorý sa prihlásil do rozpravy písomne. Teraz otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Konštatujem, že do rozpravy ústne sa hlásia pani poslankyňa Gabániová, Senko, Pfundtner, Viskupič, Matovič... (Ruch v sále.) Páni poslanci, končím možnosť sa prihlásiť. (Smiech v sále.) Posledný je pán poslanec Ondruš, jedenásty, končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pre podaktorých sú to ako konské preteky, ale ja si nemyslím... (Reakcia z pléna.) No 12 som ich dal. Takže, prosím vás, ukážte tabuľu, kto je teraz dvanásty. No veď preto. Takže je to 12 poslancov. (Hlasy v sále.) Pani poslankyňa... (Hlasy v sále.) Páni poslanci, ešte raz, ruším toto. Vymažte to. (Hlasy v rokovacej sále.) Ešte raz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy, ale sa nehrajte. Takže 14 poslancov sa hlási. (Hlas v sále.) Pán poslanec Galbavý, keď chcete viesť rokovanie, nech sa páči, príďte sem, nechajte sa zvoliť za podpredsedu Národnej rady (Smiech v sále.), ale, prosím vás, aspoň mne neraďte, inému by ste mohli radiť, mne nemusíte radiť. Takže otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Nech sa páči, páni poslanci. (Neustály ruch v sále.) Páni poslanci, možnože si myslíte, podaktorí, že toto je ako hra na piesočku. Takže počkáme päť minút. Upravíme potom tabuľu. Tí, ktorí tam chcú ostať, tam ostanú. Takže čakáme. Nech sa páči, hrajte sa ešte chvíľku. Takže sa hlási 14 poslancov, končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne, pani poslankyňa Pfundtner, Gál, Viskupič, Senko, Gabániová, Matovič, Goga, Krajkovič, Tomanová, Galbavý, Bublavý, Podmanický, Ondruš, Obrimčáková. Ďakujem pekne.
Takže, pani poslankyňa Pfundtner, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prerokúvaná téma je veľmi dôležitou témou, no patrí, bohužiaľ, medzi tie témy, kde argumenty a zdravý rozum idú často bokom a sú vytláčané historickými predsudkami, stereotypmi a prehnanými syndrómami ohrozenia. Aj keď sa budem snažiť byť vecná a argumentačne sa držať holých faktov, mám pocit, že pri tomto zákone holé fakty ako argumenty nestačia. Chcem vám preto ukázať aj trošku iné videnie na veci, ktoré teraz prerokúvame. (Ruch v sále.) Pán predsedajúci, ja počkám, kým sa upokoja trošku, poslanci z opozície.

Páni poslanci, nerušte pani poslankyňu.

Ďakujem. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, Ústava Slovenskej republiky v čl. 34 ods. 1 národnostným menšinám a etnickým skupinám zaručuje všestranný rozvoj, najmä rozvíjať vlastnú kultúru, právo rozširovať a prijímať informácie v ich materinskom jazyku, združovať sa v národnostných združeniach, zakladať a udržiavať vzdelávacie a kultúrne inštitúcie, pričom podrobnosti ustanoví zákon. Návrh novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín treba preto vnímať v tomto kontexte. Netreba zabúdať, že Maďari a ostatné menšiny sú už na Slovensku po stáročia doma, a tak by sa tu mali aj cítiť. Tu sme sa narodili, tu máme svoje korene. Naši predkovia spoločne chránili a zveľaďovali túto zem, v ktorej sú aj pochovaní. Tu pracujeme, vytvárame hodnoty, vychovávame svoje deti, platíme dane a tu vidíme i svoju budúcnosť. Základnými atribútmi pocitu domova sú okrem občianstva aj kultúra a jazyk, aby sme ich mohli slobodne používať, samozrejme, za podmienok stanovených zákonom, všade, kde žijeme.
Slovensko patrí v rámci Európy medzi krajiny, kde jednotlivé tradičné národnostné menšiny k celkovému počtu obyvateľstva predstavujú najväčší percentuálny podiel, zhruba 15 %. Nemôžeme sa preto tváriť, že Slovensko je homogénny národný štát. Fenomén silného národného štátu sa pritom uplatňuje na území, kde žije početná menšina. Dôsledkom toho je permanentné napätie a konflikt, pričom to vidím ako súčasť politickej agendy aj zo strany niektorých nových poslancov parlamentu. Zabúdame, že národné hodnoty nemajú útočiť, nemajú byť egoistické a hlavne nemajú byť namierené proti niekomu.
Prerokúvaný návrh novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín v podstate rieši komfort národnostných menšín v ich každodennom živote i v úradnom styku. Rieši to spomenuté napätie, umožňuje vydávanie dvojjazyčných listín, dvojjazyčných rozhodnutí v správnom konaní, používanie jazyka národnostnej menšiny popri štátnom jazyku aj v úradnej agende orgánov verejnej správy. Pritom neprináša nič nové, čo v okolitých krajinách už neexistuje. Dokonca tie práva často využíva aj slovenská menšina žijúca v zahraničí. Takže tento návrh zákona umožňuje len využívať tie isté práva, ktoré má aj väčšina.
Vážení kolegovia, dovoľte mi jednu otázku: Čím sa od vás líšim ja a väčšina mojich kolegov zo strany Most – Híd, vyzeráme snáď inak, líšime sa nejakými vonkajšími znakmi alebo vyznávame diametrálne odlišné hodnoty? (Ruch v sále.)

Páni poslanci, ja viem, že pani poslankyňa je vzhľadná a tak ďalej, pekná, ale nemusíte ju zato vyrušovať. Nech sa páči.

Ďakujem za slová uznania. Nie, ja tú našu odlišnosť vidím len v jednom, a to v tom, že hovoríme iným jazykom. Mali ste už niekedy obavu prehovoriť po maďarsky? Čo myslíte, aký je to pocit, žeby ponižujúci? Rozhodne áno. Predstavte si, že cestujete so svojím dieťaťom napr. v trolejbuse, rozprávate sa medzi sebou, práve niečo vysvetľujete, ako inak, po maďarsky, ako doma. A vtedy to zacítite, ostatní cestujúci si vás zrazu začnú skúmavo premeriavať a vy cítite, že už prestanete byť súčasťou nejakej komunity, už ste iná, vnímaná cez inú prizmu a tie pohľady prezrádzajú, že ste asi mali mlčať a radšej neprehovoriť, vy sa chcete vyhnúť možným poznámkam na adresu vášho jazyka, nechcete byť terčom rôznych posmeškov a kvôli príslušnosti k menšine nemáte chuť si vypočuť ani klasické cestovateľské odporúčanie „Maďari za Dunaj“. Chcete potom len pokojne docestovať, a preto prestanete hovoriť po maďarsky a tak sa stávate neslobodným aj pri používaní svojho materinského jazyka. A toto treba zmeniť. Naozaj chceme, aby menšiny svoj jazyk zatajovali? Čím to je, že Slovák je skôr otvorenejší a benevolentnejší k cudzím jazykom ako k jazyku svojho suseda? Cieľom tejto novely je, aby Maďari i ostatné menšiny žijúce na Slovensku sa nebáli používať svoj jazyk.
To, čo sa momentálne na Slovensku deje alebo sa odohráva a čoho sme teraz svedkami, je boj symbolík, boj medzi Maďarmi žijúcimi na Slovensku a slovenskou politickou elitou, pričom ide o veľmi neúprimný a priehľadný boj. Pocit ohrozenia sa totiž paradoxne snaží vytvoriť štátotvorná väčšina, menšiny bojujú ak vôbec, tak je to najmä so svojou asimiláciou. Teraz prebiehajúce sčítanie obyvateľstva nám tieto fakty pravdepodobne potvrdí aj čierne na bielom. Pokiaľ ide o obyvateľov maďarskej menšiny na Slovensku, tak podľa oficiálnych údajov ich počet neustále klesá. V roku 2001 predstavovala ich výška 521 000, čo bol oproti predchádzajúcemu sčítaniu obyvateľov z roku 1991 pokles o vyše 46 000 ľudí, čo je úbytok 11 Maďarov za deň. Tento rok reálne hrozí, že padne aj druhá symbolická hranica a prvýkrát nás bude menej ako pol milióna. Pýtam sa teda: Aké je to ohrozenie slovenskej väčšiny?
Na záver mi dovoľte konštatovať, že sila štátu sa prejavuje nielen v nacionalizme, ale aj, a tam oveľa pozitívnejšie sa môže prejaviť, v pochopení požiadaviek svojich menšín, národností žijúcich na území Slovenska, keď okrem akceptácie základných ľudských práv politika dokáže občanovi poskytnúť aj nadstavbu demokracie, aby som ja ako Maďarka, ako aj ostatné menšiny, nemala pocit, že môj jazyk, náš jazyk, nemá takú cenu ako štátny, aby sme sa na Slovensku, na uliciach, v obchode, či na úrade, mohli skutočne cítiť ako doma. Práve o tomto je teraz prerokúvaný návrh novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín. A my máme teraz šancu ukázať svoju veľkosť. Prosím, využime ju. Ďakujem. (Potlesk.)

Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami, znovu sa hráme, sa hlásia piati páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok, pán poslanec Švantner bol posledný prihlásený.
Takže pán poslanec Viskupič, nech sa páči. (Reakcie z pléna.)
Dobre, v poriadku, takže ešte pán poslanec Ondruš sa hlási.
Nech sa páči.

Ďakujem. Keďže budem stručný, tak mi nevadí, že tam ubehlo 25 sekúnd. Mňa zaujalo to číslo v tom vystúpení. Možno potom v odpovedi to bude. Keby sa dalo uviesť, z čoho teda vychádza úbytok 11 Maďarov na deň. A ostatné nechávam, pravdepodobne kolegovia z opozície vám odkážu viacej. Ďakujem.

Pán poslanec Rafaj.