18. schôdza

Ďakujem. Chcel by som poďakovať za všetky faktické poznámky, ktoré zazneli. Pokúsim sa na niektoré odpovedať.
Pán poslanec Podmanický, to zachovanie, pokiaľ ide o status quo, zaznie v tom pozmeňujúcom návrhu, o ktorom som hovoril. Čiže ak budete počúvať, ak ho prednesie pán poslanec Matovič, tak tam sa o ňom dozviete. Ja som ho len podpisoval. Čiže teraz nemohol ani zaznieť.
Dúfam, že nechcete, aby sme teraz diskutovali o tej zhode, ktorá panovala, teda počas vašej vlády, nielen v národno-štátnych záujmoch, ale aj v iných záujmoch. Môžeme sa aj k tomu vrátiť, ale nemyslím si, že to prislúcha tejto diskusii.
A, pán poslanec Švantner, veď vy ste boli vo vláde, teraz navrhujete 50-percentné kvórum, prečo ste to neurobili pred štyrmi rokmi, keď ste mali svojich koaličných partnerov, keď ste to mohli urobiť, ale robíte to teraz, keď viete, že to aj tak neprejde? Len preto, lebo viete, že si chcete prihriať svoju politickú polievočku na jazykovom zákone. A to je práve tých 20 %, na ktorých som myslel a ktorých som označil vo svojom príhovore, ktorí takéto spory potrebujú. Na jednej strane toho sporu ste aj vy, pán poslanec Švantner, aj Slovenská národná strana. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, milé kolegyne, vážení kolegovia, dnes prerokúvame návrh zákona, ktorého cieľom medzi inými je aj skutočnosť, aby Slovenská republika zákonom potvrdila svoj záväzok vo veci akceptovania základných dokumentov a princípov Európskej únie v súvislosti s národnostnými menšinami na svojom území. Podľa ústavy a európskych dokumentov používanie jazyka národnostných menšín treba chrániť, zveľaďovať a rozvíjať. Obsah tohto návrhu vyplýva z mnohých dokumentov schválených a akceptovaných Slovenskou republikou. No diania počas prechádzajúceho volebného obdobia dokázali, že Európska únia nebola dostatočne pripravená na rôzne špecifické prvky u nás. Všetky súvisiace nadnárodné dokumenty a odporúčania Únie totiž predpokladajú dobromyseľnosť vládnych strán pri zabezpečovaní základných práv národnostných menšín. Otázka požívania menšinových jazykov je vo väčšine štátov Únie riešená na spokojnosť príslušníkov národnostných menšín, čo vyjadruje nielen úroveň vyspelosti tej-ktorej krajiny, ale aj úctu príslušníkov väčšinového národa smerom k občanom, ktorí sa hlásia k menšinám. Oproti tvrdeniu niektorých hysterických hlasov, ktoré počuť na pôde tejto Národnej rady používanie iného ako štátneho jazyka nikde v rámci Únie neviedlo k spochybneniu štátnosti alebo ohrozovania hraníc. Som presvedčený, že takéto politické metódy nemajú miesto v takej vyspelej spoločnosti, ktorá sa hlási k európskym hodnotám, k demokracii, k pluralite a k tolerancii.
Musím využiť túto príležitosť aj na to, aby som upozorňoval na farizejstvo odporcov tohto zákona, ktorí vyhlasujú, že na jazykovo zmiešaných územiach môže dôjsť k diskriminácii občanov, ktorí neovládajú jazyk národnostnej menšiny. V skutočnosti zákon neukladá povinnosť zamestnancom v štátnej alebo verejnej službe ovládať jazyk menšiny. Táto požiadavka ani nemôže byť nevyhnutným predpokladom na prijatie do týchto služieb. Príslušné orgány by však mali zamestnávať aj také osoby, ktoré tieto jazyky ovládajú. Aj súčasne platný zákon ustanovuje povinnosť orgánov verejnej správy obcí vytvárať podmienky na používanie jazyka menšiny. Preto v porovnaní so súčasným stavom ani tento nový zákon neznamená žiadnu neprimeranú záťaž pre verejnú správu. To platí aj pre oblasť finančného zabezpečenia príp. dvojjazyčnej agendy, kde je pre obce ponechaná možnosť vlastného rozhodnutia. Tým pádom každá obec môže zvážiť zavedenie dvojjazyčnej úradnej agendy v závislosti od svojej finančnej situácie. Nebudú ich zaťažovať ani náklady zaobstarávania dopravných značiek s označením obce, tie totiž hradí štát. Podobný efekt platí aj v podnikateľskej oblasti, kde novela neprináša žiadne nové povinnosti, zakotvuje len niektoré možnosti pre občanov patriacich k národnostným menšinám. Je to napr. možnosť uvádzania geografických označení v odborných publikáciách v jazyku národnostnej menšiny. Pripomínam, že prípadmi dvojjazyčného označenia bez základnej povinnosti sa bežne môžeme stretávať v rôznych oblastiach života, pričom každý občan žijúci na národnostne zmiešanom území ich považuje za normálne. Je to vlastne prelom humanity a priateľstva v každodennom živote na týchto územiach.
Zavádzajúce sú aj fámy o jazykových getách, ktoré vehementne hlásajú najväčší nepriatelia národnostných menšín. Ani tento zákon totiž neupúšťa od používania štátneho jazyka v úradnom styku, povinnosť ovládania štátneho jazyka vyplýva zo zákona o štátnej službe. Tento návrh zákona len odstráni niektoré obmedzenia pri používaní jazyka národnostných menšín. To rozhodne nie je ekvivalentné upúšťaniu od používania štátneho jazyka. Môže to ľahko pochopiť každý triezvy a dobromyseľný občan.
Milé kolegyne, vážení kolegovia dúfam, že moje slová si nevykladáte tak, že bránim tomu, aby sa príslušníci národnostných menšín na Slovensku naučili štátny jazyk. Ja som zástancom názoru, že ovládanie štátneho jazyka je v záujme každého občana. Som za to, aby aj oni sa naučili spisovnú slovenčinu a v prípade potreby ju aj používali. To sa však dá dosiahnuť aj takým spôsobom, aby zároveň boli garantované ich ústavné práva a v prípade možnosti a potreby mohli používať aj svoj jazyk. Príprava vhodných podmienok je teraz v našich rukách. Je našou úlohou, aby vďaka múdrej a premyslenej príprave podmienok v budúcnosti žiadny člen väčšinového národa na svojej koži nepociťoval žiadny záporný efekt vyplývajúci z existencie tohto zákona. Tento zákon musí zostať v rovine poskytnutia práv menšinám, ale rozhodne nemôže pôsobiť proti oprávneným záujmom väčšinového národa. Tieto dve veci však môžu spolu existovať. A okrem prikázania a riadenia zákonmi navzájom sledujeme a uctievame aj hodnoty našich partnerov s iným materinským jazykom. Veď na to máme dosť dobrých príkladov v Európe, napr. v Južnom Tirolsku alebo vo Fínsku. Tie nám dokazujú, že prvoradým cieľom spoločnosti má byť vytvorenie prosperujúceho občianskeho prostredia, v ktorom vedľa seba pokojne žijú príslušníci rôznych národov.
Milé poslankyne, vážení poslanci, každý z vás vie, či chce skutočne zlepšiť podmienky pre príslušníkov národnostných menšín alebo mu ide o niečo iné. Česť a vďaka úprimným, ktorí aj verejne hovoria to, čo si myslia, a nevymýšľajú falošné prepojenia.
Na záver mi dovoľte opakovať myšlienku, ktorá na pôde Národnej rady už raz rezonovala. Pri hlasovaní o tomto návrhu nebudeme hlasovať len o odborných záležitostiach, budeme hlasovať aj o kvalite a úprimnosti našich ľudských charakterov. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, odvolávali ste sa podobne ako predkladateľ na medzinárodné dokumenty, ale podľa mojich vedomostí nič sa nemení na povinnosti vyváženosti, tak ako to je aj definované v preambule charty a ako to máme napr. v čl. 34 našej ústavy, že výkon práv príslušníkov národnostných menšín sa nesmie diať na úkor majoritného obyvateľstva, resp. nemá to znamenať stratu povinnosti učiť sa alebo používať či osvojiť si štátny jazyk. A ja vám aj odpoviem, keďže ste položili otázku, prečo s tým v Európe nikde nie je problém okrem Slovenska. No predovšetkým preto, lebo Taliani nevzniesli požiadavky na Južné Tirolsko. Ja som to zatiaľ nepočul, aj keď Liga severu možno sem-tam podobne ako Jobbik s tým občas príde. Ale rovnako tak Švédsko nesníva o tom, že by opäť pohltilo Fínsko, ani Nemci nepožadujú od Francúzska Alsasko. Jedine, kde problém je, je, že Budapešť neustále spochybňuje trianonské usporiadanie. A toto je závažný problém. A v medzinárodnom hľadisku jediný problém, myslím, ktorý je, tak je v Baskicku v Španielsku, a to z toho istého dôvodu. A tam to trošku rieši ETA inými prostriedkami, bohužiaľ. Takže, ako vidíte, sú príklady, ktoré sa vymykajú z tohto rámca, ale podmienkou je, že nikto nesníva o nejakom veľkom Albánsku, Rumunsku, Taliansku alebo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec, vy ste ani nespochybnili moje slová, za čo vám ďakujem. Na druhej strane, viete, tie problémy, ktoré ste tu povedali ohľadom Budapešti, to možnože znie len vo vašich fantáziách, lebo ja som to nikdy v živote nepočul, nevidel písomne a oficiálne. Takže ja si myslím, že to je len vaša agenda a takéto veci sú len fámy. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prerokúvaná téma je veľmi dôležitou témou, no patrí, bohužiaľ, medzi tie témy, kde argumenty a zdravý rozum idú často bokom a sú vytláčané historickými predsudkami, stereotypmi a prehnanými syndrómami ohrozenia. Aj keď sa budem snažiť byť vecná a argumentačne sa držať holých faktov, mám pocit, že pri tomto zákone holé fakty ako argumenty nestačia. Chcem vám preto ukázať aj trošku iné videnie na veci, ktoré teraz prerokúvame. (Ruch v sále.) Pán predsedajúci, ja počkám, kým sa upokoja trošku, poslanci z opozície.

Ďakujem. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, Ústava Slovenskej republiky v čl. 34 ods. 1 národnostným menšinám a etnickým skupinám zaručuje všestranný rozvoj, najmä rozvíjať vlastnú kultúru, právo rozširovať a prijímať informácie v ich materinskom jazyku, združovať sa v národnostných združeniach, zakladať a udržiavať vzdelávacie a kultúrne inštitúcie, pričom podrobnosti ustanoví zákon. Návrh novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín treba preto vnímať v tomto kontexte. Netreba zabúdať, že Maďari a ostatné menšiny sú už na Slovensku po stáročia doma, a tak by sa tu mali aj cítiť. Tu sme sa narodili, tu máme svoje korene. Naši predkovia spoločne chránili a zveľaďovali túto zem, v ktorej sú aj pochovaní. Tu pracujeme, vytvárame hodnoty, vychovávame svoje deti, platíme dane a tu vidíme i svoju budúcnosť. Základnými atribútmi pocitu domova sú okrem občianstva aj kultúra a jazyk, aby sme ich mohli slobodne používať, samozrejme, za podmienok stanovených zákonom, všade, kde žijeme.
Slovensko patrí v rámci Európy medzi krajiny, kde jednotlivé tradičné národnostné menšiny k celkovému počtu obyvateľstva predstavujú najväčší percentuálny podiel, zhruba 15 %. Nemôžeme sa preto tváriť, že Slovensko je homogénny národný štát. Fenomén silného národného štátu sa pritom uplatňuje na území, kde žije početná menšina. Dôsledkom toho je permanentné napätie a konflikt, pričom to vidím ako súčasť politickej agendy aj zo strany niektorých nových poslancov parlamentu. Zabúdame, že národné hodnoty nemajú útočiť, nemajú byť egoistické a hlavne nemajú byť namierené proti niekomu.
Prerokúvaný návrh novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín v podstate rieši komfort národnostných menšín v ich každodennom živote i v úradnom styku. Rieši to spomenuté napätie, umožňuje vydávanie dvojjazyčných listín, dvojjazyčných rozhodnutí v správnom konaní, používanie jazyka národnostnej menšiny popri štátnom jazyku aj v úradnej agende orgánov verejnej správy. Pritom neprináša nič nové, čo v okolitých krajinách už neexistuje. Dokonca tie práva často využíva aj slovenská menšina žijúca v zahraničí. Takže tento návrh zákona umožňuje len využívať tie isté práva, ktoré má aj väčšina.
Vážení kolegovia, dovoľte mi jednu otázku: Čím sa od vás líšim ja a väčšina mojich kolegov zo strany Most – Híd, vyzeráme snáď inak, líšime sa nejakými vonkajšími znakmi alebo vyznávame diametrálne odlišné hodnoty? (Ruch v sále.)

Ďakujem za slová uznania. Nie, ja tú našu odlišnosť vidím len v jednom, a to v tom, že hovoríme iným jazykom. Mali ste už niekedy obavu prehovoriť po maďarsky? Čo myslíte, aký je to pocit, žeby ponižujúci? Rozhodne áno. Predstavte si, že cestujete so svojím dieťaťom napr. v trolejbuse, rozprávate sa medzi sebou, práve niečo vysvetľujete, ako inak, po maďarsky, ako doma. A vtedy to zacítite, ostatní cestujúci si vás zrazu začnú skúmavo premeriavať a vy cítite, že už prestanete byť súčasťou nejakej komunity, už ste iná, vnímaná cez inú prizmu a tie pohľady prezrádzajú, že ste asi mali mlčať a radšej neprehovoriť, vy sa chcete vyhnúť možným poznámkam na adresu vášho jazyka, nechcete byť terčom rôznych posmeškov a kvôli príslušnosti k menšine nemáte chuť si vypočuť ani klasické cestovateľské odporúčanie „Maďari za Dunaj“. Chcete potom len pokojne docestovať, a preto prestanete hovoriť po maďarsky a tak sa stávate neslobodným aj pri používaní svojho materinského jazyka. A toto treba zmeniť. Naozaj chceme, aby menšiny svoj jazyk zatajovali? Čím to je, že Slovák je skôr otvorenejší a benevolentnejší k cudzím jazykom ako k jazyku svojho suseda? Cieľom tejto novely je, aby Maďari i ostatné menšiny žijúce na Slovensku sa nebáli používať svoj jazyk.
To, čo sa momentálne na Slovensku deje alebo sa odohráva a čoho sme teraz svedkami, je boj symbolík, boj medzi Maďarmi žijúcimi na Slovensku a slovenskou politickou elitou, pričom ide o veľmi neúprimný a priehľadný boj. Pocit ohrozenia sa totiž paradoxne snaží vytvoriť štátotvorná väčšina, menšiny bojujú ak vôbec, tak je to najmä so svojou asimiláciou. Teraz prebiehajúce sčítanie obyvateľstva nám tieto fakty pravdepodobne potvrdí aj čierne na bielom. Pokiaľ ide o obyvateľov maďarskej menšiny na Slovensku, tak podľa oficiálnych údajov ich počet neustále klesá. V roku 2001 predstavovala ich výška 521 000, čo bol oproti predchádzajúcemu sčítaniu obyvateľov z roku 1991 pokles o vyše 46 000 ľudí, čo je úbytok 11 Maďarov za deň. Tento rok reálne hrozí, že padne aj druhá symbolická hranica a prvýkrát nás bude menej ako pol milióna. Pýtam sa teda: Aké je to ohrozenie slovenskej väčšiny?
Na záver mi dovoľte konštatovať, že sila štátu sa prejavuje nielen v nacionalizme, ale aj, a tam oveľa pozitívnejšie sa môže prejaviť, v pochopení požiadaviek svojich menšín, národností žijúcich na území Slovenska, keď okrem akceptácie základných ľudských práv politika dokáže občanovi poskytnúť aj nadstavbu demokracie, aby som ja ako Maďarka, ako aj ostatné menšiny, nemala pocit, že môj jazyk, náš jazyk, nemá takú cenu ako štátny, aby sme sa na Slovensku, na uliciach, v obchode, či na úrade, mohli skutočne cítiť ako doma. Práve o tomto je teraz prerokúvaný návrh novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín. A my máme teraz šancu ukázať svoju veľkosť. Prosím, využime ju. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem. Keďže budem stručný, tak mi nevadí, že tam ubehlo 25 sekúnd. Mňa zaujalo to číslo v tom vystúpení. Možno potom v odpovedi to bude. Keby sa dalo uviesť, z čoho teda vychádza úbytok 11 Maďarov na deň. A ostatné nechávam, pravdepodobne kolegovia z opozície vám odkážu viacej. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Tiež zdieľam váš názor, pán vedúci schôdze, na pani poslankyňu, ktoré je určite šarmantná aj z pohľadu SNS (Smiech v sále.) (Potlesk.) Ale to, čo ma zaujalo, je, že klesá počet príslušníkov menšín ako keby z asimilácie. Lenže pravda štatistická je taká, že klesá aj počet Slovákov, a nielen z asimilácie, ale asi z toho, že sa málo milujeme a jednoducho natalita nepopustí v celej Európe. Ten počet 11 za deň je zaujímavý, ale ja si pamätám aj údaj 3 500 za deň, 3 500 za deň je počet Slovákov v Maďarsku, ktorý klesol od roku 1920 do súčasnosti. A to je oveľa smutnejšie číslo. To už nevyplýva len z toho, že asi sa menej milujeme, to bolo asi preto, že tam bola naozaj tá asimilácia.

Pani poslankyňa, mňa zaujalo to konštatovanie, že: „To, čo nás odlišuje, je, že hovoríme iným jazykom.“ Ja si to tiež myslím, že to, čo nás tu delí, je, že hovoríme iným jazykom, ale nemyslím, že tie iné jazyky sú slovenčina a maďarčina, ale jazyk konfrontácie a nacionalizmu a rozdúchavania národnostných vášní na jednej strane a jazyky tolerancie, veľkorysosti, ústretovosti a ochoty dohodnúť sa s tými druhými na strane druhej. Takže, áno, to nás rozdeľuje.