18. schôdza

Som rada, že pani poslankyňa spomenula výberové konanie na obsadenie pozície predsedu Okresného súdu Zvolen, pretože ide o výberové konanie, ktoré prebiehalo ešte podľa starej právnej úpravy, čiže výberové konanie, ktorej komisiu skladal predseda Krajského súdu v Banskej Bystrici. Aj pod jeho kuratelou toto výberové konanie prebiehalo. Áno, podľa starej právnej úpravy prislúchalo ministrovi spravodlivosti právo vybrať za predsedu súdu jedného z troch vybratých výberovou komisiou a toto právo som využila. Zároveň upozorňujem na to, že podľa novej právnej úpravy toto právo ministerka spravodlivosti mať nebude. Podľa novej právnej úpravy, ktorú som presadila. Zároveň chcem povedať, tak ako sme sa včera rozprávali, pani poslankyňa, uprednostnila som pani doktorku Snobčokovú z druhej pozície preto, pretože je dlhoročnou sudkyňou Okresného súdu Zvolen. Pozná situáciu v okresnom súde Zvolen, kolektívom je akceptovaná a myslím si, že kolektívu a dobrej funkčnosti Okresného súdu Zvolen toto riešenie je prospešnejšie, ako keby prišiel sudca z Banskej Bystrice, ktorý situáciu na zvolenskom krajskom súde nepozná. Za týmto rozhodnutím si stojím. Ďakujem pekne.

Pán predseda, ďakujem za slovo. Vážená pani ministerka, dámy a páni, predovšetkým kolegovia, dobrá správa adresovaná pre vás, bude to krátke. Zlá správa pre pani ministerku, bude to, žiaľ, trefné. Prečo som sa rozhodol vystúpiť z klubu SNS k tejto zmene. Pretože máme pocit, že váhy sú na vážkach. Vládna moc sa totiž k nezávislosti... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne. Takže zopakujem to. Nezbavíte nás pocitu, že vládna moc sa k nezávislým inštitútom štátu v poslednej dobe správa ako bájny Kronos, ten sa tak obával svojich detí, že ich začal jesť a likvidovať. Tento kronov komplex teda vyčíňa vo vláde, ktorá silovými a vyváženosť moci v štáte likvidačnými inštitútmi popiera aj samostatnosť prokuratúry a aj ústavou priznanú funkčnú autonómiu generálneho prokurátora. To sú zjavné fakty.
V demokratickom štáte je neprípustné, aby si výkonná moc uzurpovala oprávnenia, či už vo vzťahu k súdom, alebo, ako sa teraz realizuje ďalší atak na nezávislú inštitúciu v štáte, keď nenesie ani žiadnu zodpovednosť za činnosť prokuratúry. Vláda a predovšetkým ministerstvo spravodlivosti neberie do úvahy nielen platnú Ústavu Slovenskej republiky, ale ignoruje aj odporúčanie č. 19 Výboru ministrov členských štátov o postavení prokuratúry z roku 2000 v systéme trestného súdnictva, ktoré bolo prijaté výborom rady ministrov 6. októbra 2000, kde v bode 11. je doslovne uvedené, citujem: "Štáty by mali zabezpečiť, aby prokurátori mohli vykonávať svoju funkciu bez neoprávneného zasahovania," zopakujem, bez neoprávneného zasahovania, a pokračuje to ďalej, " a bez vystavenia riziku, že im hrozí aj občianske, trestné alebo iné trestné stíhanie." Návrh vlády teda smeruje k paralyzovaniu činnosti prokuratúry v mnohých oblastiach.
Okrem týchto zásahov do statiky prokuratúry zneprehľadňujete a byrokratizujete systém, pani ministerka. Napríklad zavádzaním už tu toľko namietanej, podľa môjho názoru posudkovej, podľa vás komisie pre vydávanie stanovísk, ktorá má pôsobiť ako akýsi návrhový, politický a možno aj ideologický filter pre generálneho prokurátora. Pani ministerka, mám pocit, že pôsobíte nie ako ústavný činiteľ, ale ako žiarlivý úradník, ktorý žiarli na iného úradníka štátu, ale aj súčasne ako haker, ktorého úlohou je nabúrať prirodzený hierarchický systém prokuratúry, keď ste napr. ubrali aj nadriadeným prokurátorom ich právomoci voči podriadeným. Zhrniem to. Teda nie občianske, nie transparentné, ani iné kvetné dôvody, ale politické motívy, ktoré dokazuje aj sekundárny jav s voľbou generálneho prokurátora. Preto Slovenská národná strana takýto odstrel prokuratúry nepodporí. Nuž, a keďže dneska máme Medzinárodný deň detí, tak ja im osobne želám, aby keď dospejú a stanú sa plnoprávnymi občanmi Slovenskej republiky, tento zákon už nebol platný a aby žili v slobodnom štáte. Ďakujem.

Vážené kolegyne, kolegovia, pani ministerka, pán zastupujúci generálny prokurátor, k dnešnej téme, ako pozeráme naprieč politickým spektrom, začína už svitať nejaké svetlo alebo spoločná snaha, že by sme snáď tento návrh zákona pani ministerke vrátili s tým, že by mohol na tom participovať aj generálny prokurátor.
O potrebe zmien na prokuratúre, resp. v justícii sa pohovorilo veľmi veľa, ale dnes možno konštatovať, že to, čo navrhuje táto vláda, sú skôr kroky späť vedúce k víťazstvu pravicových politických vplyvov nad nezávislosťou súdov a prokurátorov. Predloženú novelu zákona o prokuratúre nie je možné ani inak nazvať, ako pokusom ovládnuť prokuratúru mocou výkonnou, teda koalíciou, a čisto politicky. Ústava jasne hovorí, že medzi prokuratúrou a vládou neexistujú žiadne väzby. Vláda nemôže svojimi uzneseniami zaväzovať generálneho prokurátora, najviac môže dávať odporúčania. Všetky ustanovenia novely, ktoré hovoria, že ministerstvo či Národná rada bude môcť zasahovať do jej činnosti prostredníctvom stanovísk, obsadzovaním komisií svojimi kandidátmi a pod., sú snahou zmeniť samostatnú a nezávislú prokuratúru na štátne zastupiteľstvo podriadené ministrovi spravodlivosti bez toho, že by došlo k zmene ústavy. Nielen ja som presvedčená o potrebe zmien vo fungovaní prokuratúry, ale najmä tí, ktorých sa novela týka, sú si vedomí toho, že je potrebné skutočne reagovať v istom stupni vývoja aj na zmeny prebiehajúce v celej spoločnosti. Avšak bez dostatočného množstva informácií, analýzy, bez komunikácie so zainteresovanými subjektmi, bez komunikácie so širokou odbornou verejnosťou, bez prijímania odlišných názorov založených na štúdiu, poznaní, skúsenostiach, sa skúmaná problematika sotva dostane na vyššiu úroveň a tým, samozrejme, aj novela zákona. Podľa vyjadrenia predstaviteľov prokuratúry aj prokuratúra mala pripravených množstvo vecí, ktoré by bolo potrebné zmeniť zohľadňujúc odborné poznatky a praktické skúsenosti prokuratúry, ale z hľadiska časového bolo vhodné zmeny načasovať tak, aby sa na ich príprave mohol aktívne podieľať aj budúci generálny prokurátor, ktorý v zmysle ústavy nesie aj ústavnú zodpovednosť za rezort, ktorý riadi. Všetci zainteresovaní predstavitelia, bez ohľadu na to, či pracujú na ministerstve spravodlivosti alebo generálnej prokuratúre, sú súčasťou toho istého systému štátnej moci, ktorý má rozumne a v súlade s platnými pravidlami, či už právnymi alebo etickými, riadiť a vykonávať správu veci verejných na úseku, ktorý mu je zverený do pôsobnosti. Je preto dôležité, aby všetky zainteresované osoby spolu komunikovali slušne, čoho neoddeliteľnou súčasťou je aj spôsobnosť, resp. dodržiavanie obvyklej štábnej kultúry a protokolu. To je aj jedným zo základných predpokladov na zvládnutie procesu prijatia tak závažného zákona, o ktorom teraz diskutujeme.
Priebeh reformy zatiaľ nebol presvedčivo odkomunikovaný vo vzťahu k občanovi, ale ani vo vzťahu k prokurátorovi ako proces, z ktorého by bola evidentná poctivá ambícia súčasnej koalície urobiť na prokuratúre pozitívne zmeny na odbornom základe, nie na báze osobnej reciprocity, k čomu sa vlastne posunul aj obraz reformy prezentovaný médiami. Reforma prokuratúry je tak závažná zmena v systéme verejnej moci, že je potrebné konať s rozvahou, so znalosťou veci, bez predčasných záverov, emócií, a to platí nielen pre zainteresovaných na legislatívnom procese, ale aj pre médiá, ktoré majú veľkú moc a nesú časť zodpovednosti za výsledok. Je dôležité čo a ako predostrú verejnosti, či sa venujú podpore poctivej vecnej informovanosti, alebo skôr šíria povrchné narýchlo pripravené informácie, nehľadiac na možné dôsledky. Z doterajšieho priebehu legislatívneho procesu je zrejmé, že navrhovateľ zákona je rozhodnutý pokúsiť sa o jeho schválenie v Národnej rade, a to aj napriek mnohým zásadným pripomienkam, ktoré v rámci pripomienkového konania neboli vyriešené. Navrhovateľ by mal predložiť parlamentu návrh v takom znení, aby parlamentom schválený zákon nebol predmetom konania na Ústavnom súde. Návrh, ktorý bude zrozumiteľný, logický nielen pre bežných občanov, ale najmä pre tých, ktorí s nim pracujú, teda pre prokurátorov. Na otázku ústavnosti si môžeme urobiť svoj vlastný názor. S konečnou platnosťou však túto otázku iste posúdi len Ústavný súd.
Osobne som presvedčená o tom, že doposiaľ platný ústavný a zákonný rámec vytváral dostatočné predpoklady pre dobré fungovanie prokuratúry a že prokuratúra bola fungujúcou apolitickou sústavou štátnych orgánov. Potvrdzujú to desiatky tisíc vecí, ktoré každoročne vybavil rezort prokuratúry. Napriek dosiahnutým výsledkom sa ministerstvo spravodlivosti v spolupráci s ministerstvom vnútra rozhodli spochybniť prokuratúru. Pod zámienkou, že je nevyhnutné odstrániť pochybnosti o transparentnosti procesov na prokuratúre, vytvorili návrh zákona, ktorý umožňuje koncentráciu moci v rukách exekutívy. V prípade schválenia tohto návrhu zákona by exekutíva mohla významným spôsobom ovplyvňovať pomery na prokuratúre a výsledky rozhodovacej činnosti prokurátorov. Vláda totiž predložila na ústavné prerokovanie návrh zákona, ktorý, ak bude prijatý parlamentom, prizná ministrovi spravodlivosti oprávnenie vydávať stanoviská záväzné pre všetkých prokurátorov vo všetkých oblastiach prokurátorských činností a súčasne odníme takéto doterajšie zákonné oprávnenie generálnemu prokurátorovi vo vzťahu k podriadeným. Zakáže nadriadeným prokurátorom vydávať podriadeným prokurátorom negatívne pokyny. Za ďalšie tento zákon ustanoví povinnosť zverejňovať a sprístupňovať rozhodnutia prokurátorov, prizná ministrovi spravodlivosti, parlamentu, podieľať sa na kreovaní výberovej komisie na obsadenie voľného miesta prokurátora alebo vedúceho prokurátora rozhodujúcim počtom členov v takejto komisii. Taktiež prizná ministrovi oprávnenie podávať návrhy na začatie disciplinárneho konania, voči ktorémukoľvek prokurátorovi vrátane generálneho, prizná oprávnenie ministrovi a parlamentu podieľať sa na kreovaní disciplinárnej komisie a odvolacej disciplinárnej komisie rozhodujúcim počtom členov. Zruší doterajšiu trojročnú prípravnú prax na výkon funkcie prokurátora a nahradí doterajších právnych čakateľov prokuratúry asistentmi prokurátorov, ktorí po vykonaní odbornej justičnej skúšky sa budú môcť stať prokurátormi bez akejkoľvek prípravy na výkon tohto povolania, ak budú úspešní vo výberovom konaní. Pritom na toto výberové konanie bude mať rozhodujúci vplyv politická moc.
Na záver, vážené poslankyne, poslanci, prokuratúra v Slovenskej republike sa nachádza v zložitej situácii, nemá generálneho prokurátora a na prerokovaní v parlamente sa nachádza návrh zákona, ktorý výrazným spôsobom zasahuje do doterajšieho právneho postavenia prokuratúry a prokurátorov. Voľba generálneho prokurátora je skutočnou traumou dnešnej slovenskej politickej moderny. Vládna koalícia sa tvári, že chce voľbu transparentnú, preto žiada voľbu verejnú, a my v opozícii, ktorí poznáme skutočný stav dôvery v útrobách koaličných partnerov, chceme voľbu tajnú. Všetci dobre pritom vieme, o čo ide, a len tí pri moci nás nepresvedčivo presviedčajú o potrebe zmien pravidiel počas hry.
K uvedenému vládnemu návrhu zákona o prokuratúre preto si dovoľujem navrhnúť v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona až dokedy nebude zvolený nový generálny prokurátor, ktorý, pevne verím, bude mať dôveru aj nás z opozície. Ďakujem.

Vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, hneď na začiatku chcem povedať, že my poslanci za OKS podporíme, v plnej miere podporujeme  novelu zákona o prokuratúre, ako ju predložila ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská a ako to vychádza aj z diskusie na ústavnoprávnom výbore, pretože vychádza v ústrety verejnému záujmu. To po prvé. A po druhé, obmedzuje v rámci postavenia, základného postavenia prokuratúry autokratické postavenie generálneho prokurátora. To sú dva základné predpoklady a dva základné dôvody, pre ktoré túto novelu podporíme. Nechcem tu viesť akademickú debatu o tom, či by bolo v dnešnej situácii pre Slovenskú republiku výhodnejšie prejsť na systém štátneho zastupiteľstva, tak ako sa to stalo v Českej republike, čo vychádzalo z diskusie na začiatku deväťdesiatych rokov, pretože vždy je základná otázka, aký je štát, o ktorý ide. Teda tá otázka je dnes taká, či je dnes Slovenská republika štátom, ktorý je schopný zastupovať naozaj verejné záujmy, ako by to predpokladalo vznik štátneho zastupiteľstva.
Dôvod transformácie prokuratúry na štátne zastupiteľstvo - a o tom má zmysel hovoriť - bol však po roku 1989 jasný. Prokuratúra mala postavenie samostatného orgánu, ktorý nebol podriadený žiadnej z troch sústav štátnej moci, pokým inštitúcia štátneho zastupiteľstva je upravená v kapitole výkonnej moci, čo predznamenáva jej postavenie, lebo v tomto prípade štátne zastupiteľstvo predstavuje sústavu úradov štátu pri zastupovaní štátu pri ochrane verejných záujmov. Generálna prokuratúra, tak ako bola kreovaná za komunistického režimu, predstavovala teda v štáte štvrtú moc, bola akýmsi štátom v štáte, nebola zodpovedná nikomu, len komunistickej strane a jej vedúcej úlohe, to treba jasne povedať, čo sa notoricky zneužívalo. A ako ukazuje skúsenosť, postavenie prokuratúry, tak ako doteraz fungovala, sa politicky zneužíva aj dnes, ako o tom svedčia všetky kauzy, ku ktorým došlo za dvadsať rokov, a najmä za Ficovho režimu, ktorý sa správal tak, akoby v demokratickom štáte, v demokratickej Slovenskej republike ešte stále platil princíp vedúcej vôle jednej strany v štáte.
Skúsme si vymeniť základné rozdiely v postavení prokuratúry a štátneho zastupiteľstva, je to všeobecne známe, ale oplatí sa to urobiť pre povahu dnešnej diskusie tunak v pléne. Po prvé, na čele prokuratúry je generálny prokurátor, ktorého vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky na funkčné obdobie sedem rokov. Odvolať generálneho prokurátora môže prezident na návrh Národnej rady len v prípade, ak nastane niektorý z taxatívne určených dôvodov. Vedúcich prokurátorov, krajského, okresného, vymenúva a odvoláva generálny prokurátor, všetkých ostatných prokurátorov vymenúva generálny prokurátor. Generálny prokurátor je zodpovedný výlučne voči Národnej rade Slovenskej republiky tým, že jej podáva správu o činnosti prokuratúry. Oproti tomu najvyššieho štátneho zástupcu menuje a odvoláva vláda na návrh ministra spravodlivosti, odvolanie najvyššieho štátneho zástupcu vládou na návrh ministra spravodlivosti nepodlieha žiadnym dôvodom. Nižšie postavených štátnych zástupcov - vrchný krajský a okresný - menuje a odvoláva minister spravodlivosti. Všetkých ostatných štátnych zástupcov menuje minister spravodlivosti a na návrh najvyššieho štátneho zástupcu, najvyššieho štátneho zástupcu menuje a odvoláva vláda na návrh ministra spravodlivosti. Odvolanie najvyššieho štátneho zástupcu vládou na návrh ministra spravodlivosti nepodlieha nijakým dôvodom. Nižšie postavených štátnych zástupcov, vrchných krajských a okresných, menuje a odvoláva minister spravodlivosti. Všetkých ostatných štátnych zástupcov menuje minister spravodlivosti na návrh najvyššieho štátneho zástupcu. Najvyššieho štátneho zástupcu menuje a odvoláva vláda na návrh ministra spravodlivosti. Odvolanie najvyššieho štátneho zástupcu vládou na návrh ministra spravodlivosti nepodlieha žiadnym dôvodom. Nižšie postavených štátnych zástupcov menuje a odvoláva minister spravodlivosti. To už iba opakujem.
Po druhé, generálny prokurátor riadi a kontroluje činnosť všetkých prokuratúr vrátane vojenských, na plnenie úloh využíva služobné predpisy, príkazy a pokyny, ktoré sú záväzné pre všetkých prokurátorov, právnych čakateľov prokuratúry a ostatných zamestnancov. Oproti tomu, najvyšší štátny zástupca vydáva k zjednoteniu a usmerneniu postupu štátnych zástupcov a k jednotnému výkladu zákonov pokyny všeobecnej povahy. Najvyšší štátny zástupca je oprávnený vykonávať dohľad a odňať vecného vzťahu k najbližšie nižšiemu postavenému štátnemu zástupcovi.
Po tretie, samostatnosť a nezávislosť prokuratúry v celom rozsahu činností je od iných orgánov verejnej moci. Je daná podriadenosť orgánov štátneho zastupiteľstva na druhej strane pod orgány výkonnej moci.
A po štvrté, daný princíp centralizmu a monokracie zo strany generálnej prokuratúry k podriadeným prokurátorom. A na druhej strane platí princíp kontroly dohľadu najvyššieho štátneho zástupcu vo vzťahu k nižšie postaveným štátnym zástupcom. Hovorím to tu tak rozsiahlo len preto, že keď si porovnávame oba tie systémy, nemôžeme povedať, že jeden z nich je demokratický a druhý je nedemokratický, ako sa tu ozýva vlastne stále v rozprave a vo faktických pripomienkach zo strany opozície. Nie je to jednoducho tak. Štátne zastupiteľstvo je normálny, legitímny orgán, legitímny inštitút v mnohých demokratických krajinách a nemožno ho chápať ako nedemokratický. Z tohto porovnania je úplne evidentné a zrejmé, že systém štátneho zastupiteľstva je prirodzenou a samozrejmou súčasťou právneho poriadku najvyspelejších demokratických krajín, nie je na ňom nič nedemokratické, naopak, jasne formuluje, že zástupca verejného záujmu má byť štát. Preto sú argumenty opozície, ktorá plače nad údajnou nedemokratickosťou novely zákona o prokuratúre, celkom liché. Novela sa pohybuje striktne v hraniciach dnešného systémového nastavenia prokuratúry, teda nemení nijakým spôsobom charakter prokuratúry na charakter štátneho zastupiteľstva, ani nemôže, ani nesmie.
Som presvedčený o tom, že novela sa pohybuje teda striktne v hraniciach dnešného systémového nastavenia prokuratúry a ide dvoma správnymi smermi. Po a) smerom do vnútra prokuratúry, obmedzuje autokratickú moc generálneho prokurátora voči prokurátorom vrátane zrušenia možnosti odobrať z moci generálneho prokurátora prokurátorom ich prípady. Tento prvok novely podporujeme. Po b) smerom k verejnosti posilňuje najmä v informovanosti verejný záujem byť o činnosti prokuratúry informovaný, čo tiež rovnako plne podporujeme.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, celý ten problém, o ktorom tu hovoríme, však má aj svoju politickú stránku. Tou politickou stránkou je dnešný stav súdnictva na Slovensku, dnešný stav spravodlivosti na Slovensku. Ak tuná pán poslanec Jarjabek žongluje s pojmami spravodlivosti, nespravodlivosti, musel by povedať, že tá, ten stav absolútnej nedôveryhodnosti spravodlivosti na Slovensku je výsledkom činnosti predovšetkým predchádzajúcej vlády Roberta Fica. Teda ten, kto je zodpovedný za to, že súdnictvo, spravodlivosť je absolútne nedôveryhodné, je na najnižšom možnom stupni nedôveryhodnosti, dnes tuná rozpráva o tom, že ministerka spravodlivosti, ktorá sa pokúša vlastne o nápravu, je ministerkou nespravodlivosti. Nehnevajte sa, pán poslanec Jarjabek, ale jednoducho niečo také proste nie je, nie je možné. Ja tomu nerozumiem. Ja nerozumiem, ako vy dokážete normálne obrátiť veci proste úplne na hlavu. Ale dobre, to je vaša vec.
OKS v plnej miere práve preto, že si uvedomujeme, že stav spravodlivosti a právny štát na Slovensku je v takom biednom stave, v takom biednom stave, že si spomíname na to, ako vtedajší opozičný poslanec Robert Fico hovoril, v stave, keď právo, právny štát na Slovensku sa začali ako tak zmáhať, hovoril o tom, že tu je stav úplného bezprávia, ku ktorému potom Slovensko doviedol. Tak, ak si uvedomujeme, že stav je dneska na úplnom dne, podporujeme v plnej miere úsilie vlády a menovite ministerky spravodlivosti urobiť všetky dostupné kroky k obnoveniu spravodlivosti a dôveryhodnosti súdnictva, lebo je to naozaj otázka bytia a nebytia spravodlivej spoločnosti a otázka bytia a nebytia demokratického slobodného štátu. Pokladáme to za kľúčový bod vládneho programu. A dovolím si upozorniť aj niektorých svojich koaličných poslancov, aby na toto nezabúdali, aby nezabúdali na to, že kľúčovou súčasťou vládneho programu, bez čoho sa vládny program nedá splniť, je obnova spravodlivosti na Slovensku.
Preto podporujeme aj úsilie ministerstva vnútra skvalitniť prácu polície a v rámci toho aj vyšetrovania. Rovnako podporujeme úsilie skvalitniť prácu prokuratúry a súdnictva. Bez súčinnosti týchto orgánov, ktoré sú garantmi spravodlivosti v každom štáte, nie je možné nastoliť v Slovenskej republike skutočne a fakticky, a nielen deklaratívne, právny štát.
Moja otázka v tejto súvislosti je napokon celkom jednoduchá. Prečo vlastne ficovská opozícia tak zúrivo a doslova nenávistne bráni všetkému, čo chce nastoliť spravodlivosť na Slovensku? Prečo bráni tak zúrivo predsedu Najvyššieho súdu Štefana Harabina, ktorý sa na verejnosti stal doslova stelesnením toho, prečo na Slovensku nemôže fungovať normálne súdnictvo? Prečo ficovská opozícia tak zúrivo bráni ex-generálneho prokurátora Trnku, ktorý zaviedol generálnu prokuratúru na totálne scestie? Ak sa to argumentuje tým, kto hlasoval za zvolenie generálneho prokurátora Trnku pred siedmimi rokmi, musí si odpovedať aj na otázku, čo všetko sa za tých sedem rokov udialo. A akým spôsobom sa dostala za tých sedem rokov generálna prokuratúra do područia politickej moci a hovorím to rovno, do područia Ficovej politickej moci. Ak dneska tunak zastupujúci generálny prokurátor hovorí o tom, že sa obáva, ako sa dostane generálna prokurátora do područia politickej moci, generálna prokuratúra sa už nemôže dostať do područia nijakej politickej moci, lebo je a bola v područí politickej moci. A aj jeho osobnou zásluhou.
Pýtam sa teda, prečo jeho zástupca, ktorý tu dnes sedí, pán Ladislav Tichý, v jeho činnosti pokračuje? A moja otázka nie je vôbec rétorická.
Uvediem len dva notorické, známe príklady. Prvým je kauza Hedvigy Malinovej, ktorú možno svojou povahou porovnať s Mečiarovou kauzou amnestie únosu syna bývalého prezidenta Michala Kováča. Preto sa ináč vôbec nečudujem tomu, že poslanci za SMER nehlasovali za posunutie ústavného zákona o zrušení Mečiarových amnestií do druhého čítania, hoci nejde o nič iné len o elementárne nastolenie spravodlivosti brutálne porušené Mečiarovou autokratickou svojvôľou a hrubým zneužitím práva štátnych orgánov, ktoré majú dohliadať na zabezpečenie práva. A je len smutné, že generálna prokuratúra sa dala za vedenia Dobroslava Trnku zneužiť mocou do takej absurdnej miery, ako predstavuje dnes tvrdenie pána Labaša, že krv na perách Hedvigy Malinovej spôsobila zlá zrážanlivosť krvi, hoci je to čistý, ničím nepodložený výmysel a nezmysel. A je smutné, že Trnkov nástupca Ladislav Tichý v tomto absurdnom divadle pokračuje.
Rovnako je nehorázne správanie generálnej prokuratúry, a to aj dnešné správanie v kauze Pezinskej skládky. O tom by čosi vedel pán poslanec Glváč, ktorý sa tu tak domáha spravodlivosti. Áno, ja tomu rozumiem, prečo bráni dnešný stav generálnej prokuratúry. Preto, že mal aj svoje vlastné záujmy v kauze, ktorá  ovplyvnila celé Slovensko, možno najviac za obdobie 2006 až 2010.
Pán poslanec Glváč, vy sa nehanbíte s tým pozadím, ktoré máte, dneska vystupovať ako obranca spravodlivosti a demokracie? Ja tomu nerozumiem. Je to výsmech činnosti generálnej prokuratúry a je to výsmech spravodlivosti. Ešte raz opakujem svoju otázku, generálna prokuratúra dnes ešte tvrdí, že krajská prokuratúra, ktorá vymenila zadnú stranu vlastného stanoviska pre ministerstvo životného prostredia, pričom od základu zmenila svoje pôvodné stanovisko, ktoré bolo v prospech občanov mesta Pezinok, a zmenila ho tajne a pod rukou, podvodne v prospech majiteľov skládky - však, pán Glváč? - čo bol doložiteľný, doložiteľný podvod. A ešte aj dnes ho pán Tichý obhajuje tým, že išlo o dve stanoviská, ktoré sa dopĺňajú. To je naozaj výsmech akéhokoľvek práva, výsmech akejkoľvek spravodlivosti.
Preto ešte raz opakujem svoju otázku, prečo ficovská opozícia tak zúrivo bráni takúto prokuratúru, takéhoto generálneho prokurátora a jeho zástupcu? Odpoveď je jednoduchá, lebo jej vyhovuje dnešný stav, v ktorom o tom, čo je spravodlivosť, rozhoduje politická moc podporovaná generálnou prokuratúrou, ktorá má byť pritom najvyšším garantom práva v štáte, ale stala sa slúžkou v rukách politickej moci. A dnes opoziční poslanci rozprávajú o svojich obavách z toho, ako by sa zmena postavenia generálnej prokuratúry mohla odraziť na tom, že sa generálna prokuratúra stane slúžkou v rukách moci. To je naprosto smiešne a nehorázne.
Vážené pani poslankyne a vážení páni poslanci, pýtam sa, ako si poslanec Fico vôbec môže dovoliť vetu, že predsedníčka vlády Iveta Radičová je najväčšou podvodníčkou v slovenskej ponovembrovej politike? Bola to Iveta Radičová, kto verejne posvätil stranícky klientelizmus a korupciu? Bola to Iveta Radičová, ktorej hlas zvestoval spolustraníkom, ako treba politicky zobchodovať finančnú podporu politickej strane výmenou za mastné fleky? Krúži to jej hlas Slovenskom? Vyvinila ju špeciálna prokuratúra pod gesciou generálnej prokuratúry, bez toho, aby preskúmala, k akému telu ten hlas patrí? Zúrivé útoky ficovskej opozície proti predsedníčke vlády, proti ministerke spravodlivosti nevyplývajú, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, z ničoho iného ako zo strachu, z toho, že obe trafili svojím zápasom proti korupcii nerv tejto spoločnosti, ale že trafili aj jadro činnosti dnešnej opozície. A pýtam sa, prečo sa zrazu akosi opozícia stiahla a už nechce tak veľmi odvolávať predsedníčku vlády? Ja si dovolím povedať, že to je z čírej zbabelosti, pretože sa bojí, že diskusia na túto tému by ju obnažila v plnej nahote.
Dovoľte mi, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, povedať, že práve pre tieto dôvody podporujeme novelu zákona o prokuratúre, aby sa prokuratúra stala nástrojom spravodlivosti, a neostala záložňou bezprávia.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec Zajac, ja naozaj nechápem, prečo musíte byť takýto agresívny. Prečo, skutočne, keď vám dochádzajú argumenty, tak tou agresívnosťou nahradzujete fakty. Ja sa vás pýtam ešte raz, a odpovedzte mi na túto otázku, ak máte kúsok cti v sebe, kto navrhol pána doktora Trnku, o ktorom vy stále hovoríte, a ktorý, to je pre vás dnes nadávka? Pána doktora Trnku ste navrhli vy. Mám to ešte raz opakovať? A my sme sa k tomu pridali. Potom sa niečo udialo, čosi ste si uvedomili, možno ste sa na niečom nedohodli, a teraz robíte z bieleho čierne. Nanešťastie, ste v tomto parlamente iba náhodou. A dúfam, že tieto vaše pseudoargumenty už v takomto zložení, v ktorom je tento parlament, nikdy nebudú zaznievať.

Chcel som reagovať, zatiaľ sa vyhýbam reakciám na týchto štyroch pseudopolitikov, ktorí nemali odvahu ísť samostatne a normálne sa priznať k svojej značke do volieb, ale neviem, o čom rozprával, o akom pozadí, ale keby chcel, tak naozaj ešte raz mu ho môžem ukázať. Ale, ospravedlňujem sa všetkým ostatným za tento vulgarizmus, ale s takouto nehoráznosťou, ako som počul teraz od pána kolegu, som sa už dlho nestretol.
Ďakujem.

Ja by som chcela zopakovať v rámci faktickej pripomienky k vystúpeniu predchádzajúceho rečníka, že ho podporujem.
A opakujem, že podľa záverov Benátskej komisie, bod 86, nezávislosť prokurátorov nemá tu istú povahu ako nezávislosť sudcov. Podľa bodu 84 dôvod pre nezávislosť sudcov je jasný, je to deľba moci a právo na spravodlivý proces. A podľa Benátskej komisie, pokiaľ ide o nezávislosť prokurátorov, tak tá tu nie je len tak sama pre seba. Je všeobecná tendencia zabezpečiť prokuratúre nezávislosť, ale nemôže to byť nezávislosť, ktorá nemá žiadny účel. Musí byť opodstatnená. Benátska komisia vyzdvihuje, že rozhodnutie, či začať, alebo nezačať trestné stíhanie, je na prokuratúre. Z tohoto rozhodnutia sa nezodpovedá parlamentu ani výkonnej moci, ale poukazuje sa na to, že pokiaľ ide o pokyn, ktorý by mal zvrátiť stanovisko prokurátora na nižšom stupni, tento pokyn by mal byť odôvodnený a preskúmavať by ho mal nezávislý orgán, ktorým je súd.
Taktiež sa ďalej hovorí v záveroch Benátskej komisie, že rozhodnutie, či začať, alebo nezačať trestné stíhanie, ktoré je len na prokuratúre. V prípade, ak prokurátor rozhodne, že nezačne trestné stíhanie, mal by proti nemu existovať opravný prostriedok a takisto by ho mal preskúmavať súd, čo sa v Slovenskej republike nedeje.
Komisia doporučuje, aby prokuratúra sa zameriavala predovšetkým na oblasť trestného práva. Táto novela sa netýka pôsobnosti prokuratúry. Nijakým spôsobom do nej nezasahuje, iba zväčšuje transparentnosť. A preto nevidím dôvod, prečo sami prokurátori neprišli s takýmito návrhmi na zlepšenie transparentnosti a nepodporujú ich.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, niekoľkokrát ste použili slovný zvrat, že zúrivé útoky ficovskej opozície. No, pán poslanec, ak je tu niekto zúrivý, tak ste to zrejme vy, lebo musím povedať, že trocha ma prebudilo to vaše vystúpenie, ako ste tu nadskakovali a vykrikovali.
Pán poslanec, je to už troška anachronizmus. Nie sme ani v roku 1968, ani v roku 1989, ani v roku 1998. Sme v demokratickej spoločnosti, kde ľudia v demokratických voľbách nejako rozhodujú. Ja chápem, že ste nervózny z toho vývoja, aj ľudskej obľúbenosti a priazne, a ste možno nervózny z toho, že už dvadsať rokov neviete nejakým legitímnym spôsobom získať si verejnú priazeň a uspieť vo voľbách. A tak ste sa uchýlili k takému malému podvodíku, že na chrbte inej strany ste sa dostali do parlamentu.
Takže, ak náš predseda hovorí o tom, že vláda Ivety Radičovej a konkrétne Iveta Radičová podviedla ľudí, no tak myslel napr. jej vehementné slová pred voľbami o tom, že nebude privatizovať, a jej obhajovanie privatizácie po voľbách. Ale napokon, nie je to nič nové. Už v roku 1998 Mikuláš Dzurinda veľmi vehementne sľuboval dvojnásobné platy, potom, samozrejme, svoj sľub nedodržal a tváril sa, že je všetko v poriadku.
Ale vy, pán poslanec, ak sa tvárite, že ste čistý, slušný, demokratický, tak vysvetlite ľuďom ten podvod vo voľbách, keď ste sa naozaj na chrbte inej strany dostali do parlamentu. Ja na vašom mieste, ak by som mal akú-takú česť, tak by som tíško sedel na svojom mieste a hanbil by som sa.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážený pán kolega Zajac, opozícia nebráni zmenám, ktoré by boli na prospech veci a systému. My tie veci, ktoré navrhujeme, navrhujeme len z jedného dôvodu, a to, že chceme vás uchrániť, aby ste v budúcnosti nemuseli jačať, že sa opätovne ruší demokracia v Slovenskej republike.
Veď tento systém, ktorý je dneska platný, zavádzal pán minister Lipšic a pani štátna tajomníčka Žitňanská. Čo sa v tom systéme zmenilo? Zmenili sa osoby a obsadenie. Zmenili sa osoby a obsadenie, a to je všetko. To znamená, že ak sú tam vami menovaní ľudia, ten systém je dobrý a funkčný. Ak sú tam iní ľudia, ako si predstavujete vy, ten systém zrazu je nefunkčný, zlý, zhnitý a treba ho jednoducho celý zbúrať a vymeniť.
Výberová komisia, výberová komisia je vec, o ktorej sa môžeme, samozrejme, baviť, ale skúsim dať aj iný pohľad. Čo je lepšie z hľadiska transparentnosti, ak výberová komisia navrhne jedného, dvoch, troch kandidátov, z ktorého si minister transparentne vyberie a nesie politickú zodpovednosť? Alebo minister, veľmi v úvodzovkách, transparentne navrhne výberovú komisiu, kde navrhne vládna koalícia drvivú väčšinu, táto drvivá väčšina, v úvodzovkách, transparentne vyberie nejakého kandidáta a minister sa opätovne, už bez úvodzoviek, transparentne schová za rozhodnutie výberovej komisie? Toto považujete za vrchol demokracie v tejto krajine? Toto považujem za jeden obyčajný podvod a slabošstvo, lebo sa nechcete postaviť za svoje rozhodnutia.
A ešte jednu otázku, pokiaľ ide o tretí sektor. Poprosím vás, nepovyšujte svoj umelý odchov na vrchol odbornosti v tejto krajine. (Potlesk.)