18. schôdza

Bolo to emotívne vystúpenie so snahou pôsobiť zrejme aj na naše city, najmä v tých pasážach, v ktorých ste hovorili o komunikácii v jazyku menšín v bežnom živote. A to ste trošku išli bokom od zmyslu tohto návrhu zákona, ktorý rieši túto problematiku, pretože táto problematika nerieši komunikáciu v bežnom živote. To ako sa každý alebo niektorí ľudia dívajú na to, že niekto komunikuje v takom alebo v onakom jazyku v bežnom živote, je problém jednotlivcov tak ako na zmiešanom území alebo tak ako na území trebárs tu v Bratislave. To je vec, ešte raz, jednotlivca.
Tu ide o niečo iné. Tu ide o to, že návrhom zákona sa istým spôsobom obmedzuje používanie štátneho jazyka vo verejnom styku, nič iné a nič menej. Nikto nie je proti prirodzenému a priateľskému spolunažívaniu národnostných menšín s väčšinovým obyvateľstvom a opačne, ale niektoré záležitosti, ktoré sú obsahom tohto zákona, vedú k istej nedôvere, či si to chcete uvedomiť alebo nechcete uvedomiť, a vyplývajú z každodennej praxe, ktorá je na národnostne zmiešanom území, kde sa môže stať, že väčšinový národ na základe uplatňovania si práv menšinového národa môže byť diskriminovaný. O nič iného tu nejde, iba o vzájomné pochopenie sa.

Ďakujem. Pani poslankyňa, ja mám tiež rôzne pocity. A poviem vám, že keď som v Maďarsku, tak sa cítim lepšie ako na južnom Slovensku, lebo pociťujem takisto nevraživosť na južnom území, a pritom som vo svojej vlasti.
No a ešte by som chcel reagovať na to, čo ste povedali, že aký úbytok je Maďarov na Slovensku. Nemáme štatistiku, aký úbytok je Slovákov. Možnože je ešte aj percentuálne väčší, ako vy hovoríte.
A ja sa bojím jedného, že tento zákon sa môže obrátiť aj proti nám, ale aj proti vám. Zrejme asi viete, čo tým myslím, lebo jedno etnikum bude mať určite oveľa väčší nárast, ako my spolu budeme mať úbytok. Ďakujem.

Pani kolegyňa, rád by som povedal, že nečudujte sa asimilácii, ak švárnych slovenských mládencov lákajú pekné Maďarky, ako ste vy, ale priznám sa, že budem radšej viac taký ako racionálny, možno aj práve preto, že vy ste sa usilovali byť, tak ako to, myslím, kolega Senko povedal, výrazne emocionálna. A ja sa obávam, že toto je naozaj dosť vážna téma na to, aby sme sa pokúsili radšej byť v tej racionálnej polohe. Ja si osobne myslím, že ste neboli voči nám veľmi spravodlivá vo svojom vystúpení, pretože ja naozaj nemyslím, že robíme čokoľvek alebo presadzujeme čokoľvek, čoho výsledkom by mohol byť strach Maďarov na Slovensku používať svoj rodný jazyk. Ja si dovolím hovoriť aspoň trošku z osobnej skúsenosti, keďže som časť svojho detstva prežil na juhu Slovenska medzi Maďarmi, dokonca vám musím povedať, že napriek tomu, že som chodil do slovenskej základnej školy, tak som bol jediný v našej triede, kto po maďarsky nehovoril. A musím vám povedať, že najmä keď zazvonilo na prestávku, tak som sa ocital v tej pozícii, o ktorej ste vy hovorili v prípade Maďarov. Bol som jediný, kto mal problémy rozprávať sa so svojimi spolužiakmi, pretože všetci hovorili po maďarsky. Ale priznám sa, že mňa to skôr motivovalo, že som sa aj ja chcel tú maďarčinu naučiť, no ale nenaučil som sa ju.
Čo ale chcem povedať, je, že tie fakty, ktoré hovoríte o asimilácii, ja nepoznám. Takže ich nechcem popierať. Ale musím vás upozorniť, že naozaj Slovensko zažíva vo všeobecnosti pokles počtu obyvateľov. A myslím si, že takýto fakt o úbytku počtu Maďarov na Slovensku by bol racionálny, ak by sme ho dali s tým do súvislosti. A ja si myslím, že toto nie je výsledok asimilácie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za všetky poznámky a pripomienky. Vidím, že vás mimoriadne zaujalo to číslo, ktoré som citovala, úbytok 11 Maďarov za deň. Ako právnikovi, tak viete, nie je naša silná stránka tá matematika, ale napriek tomu sa vám to budem snažiť vysvetliť. Je to úbytok Maďarov za tých 10 rokov medzi obdobím rokov 1991 a 2001, keď sa robilo sčítanie obyvateľstva. A vychádzam z toho čísla vyše 46 000 za tých 10 rokov. Keď sa to rozráta na tých 10 rokov, tak by malo vyjsť na deň to číslo, ktoré som uviedla. Z mojej strany to je asi zatiaľ všetko. Ďakujem veľmi pekne. Budem reagovať potom asi faktickými poznámkami na ostatných rečníkov, ktorí vystúpia ešte zajtra v rozprave. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, na úvod len krátko niekoľko poznámok k tým vyjadreniam pánov poslancov, ktorí spravili nejaké vystúpenia vo faktických poznámkach.
Pán poslanec Rafaj, čo sa týka natality, áno, je to úbohé na Slovensku. Ja mám jednoduchý návrh, vypnime elektrický prúd na niekoľko nocí a sa to zlepší, dúfam, nielen v slovenskej, ale i v maďarskej etnicite.
Nevraživosť, pán poslanec Švantner. Viete, asi to je tá reakcia na juhu Slovenska, že niektoré vystúpenia aj v tejto sále, v Národnej rade sú priamym útokom na národnosť, na etnikum, na ľudí ktorí za nič nemôžu, narodili sa na Slovensku a Pán Boh im nadelil maďarskú národnosť. Viete, ja som veriaci človek. A hovorím, že keď ma Pán Boh stvoril za Maďara, tak ja nemám dôvod to meniť. Kebyže chce, aby som sa narodil Slovákom, tak by som sa narodil Slovákom. Ale je to reakcia, ale možno je to aj efekt sliepka – vajce. Skončime to, aby tú nevraživosť v očiach toho druhého nevideli. Skončime to aj dneska. Troška zabaľme naše ostré vyhlásenia, aby sme neútočili jeden na druhého. Ale opak sa deje.
Tento návrh novely zákona predkladá vláda a prijala vládna koalícia práve kvôli tomu, že po jedenástich rokoch si myslíme, že treba upraviť ten vzťah možnosti používať jazyk národnostných menšín v úradnom styku, že treba pomôcť menšinám v tej konformnosti ich života.
Bavili sme sa o lojalite národnostných menšín. Práve vysvitlo, však bolo to pred pár mesiacmi, boli nejaké prieskumy, aj nás to veľmi príjemne prekvapilo, ako sa stavajú príslušníci národnostných menšín k tejto republike, k svojej vlasti, je to veľmi pozitívne. Bolo mizivé percento tých negatívnych náznakov. Ale napriek tomuto stále sme vystavovaní v určitých chvíľach tomu, že sme podozriví, že nie sme lojálni. Keď chceme niečo, chceme len to, čo nám patrí. Sme takí istí daňoví poplatníci Slovenskej republiky ako každý iný.
No že máme iný materinský jazyk, to ešte nemôže byť nejakým trestom. Áno, chceme v tých obciach, kde žijeme, sa rozprávať po maďarsky, aj s tým úradníkom, aj s tým starostom. Ale to isté sa týka Nemcov, Chorvátov, ktorým práve táto 20-percentná kvóta túto možnosť, túto konformnosť veľmi neumožňuje.
Stále rezonuje možnosť nadobudnutia druhého štátneho občianstva, nielen maďarského, ale aj iných štátov, lebo, samozrejme, ten protinávrh z dielne bývalej vlády teraz postihuje každého, kto nadobudne druhé štátne občianstvo, sankciou, stratou slovenského štátneho občianstva. Nebol tu žiaden problém predtým, len akurát keď Maďarská republika prijala zákon, ktorý ja tiež považujem za nie príliš šťastný. Ale automaticky to vyvoláva určitú reakciu. A teraz sa to stále tiež skloňuje aj s týmto zákonom. Prečo? My tu chceme žiť na Slovensku, konformne ako príslušníci národnostnej menšiny. Tak nám to dovoľte. A nestrkajte nás stále do Budapešti, cez Dunaj, do lona niekoho, nejakých maďarských politikov, s ktorými my vôbec nemáme nič spoločného, s ktorými nemáme vôbec nijaké styky. A vôbec sa s nimi neradíme. Jediným naším radcom k tejto téme sú naši voliči. A medzi nimi sú aj voliči slovenskej národnosti, ktorí poznajú bežný život na juhu Slovenska a vyjadrujú sa k tomu objektívne, a nie z hľadiska politickej agendy, ako komu to vyhovuje. A tá objektivita je, že vieme veľmi pekne, krásne, konformne spolunažívať. Žiadne problémy nevyvolá ani to, že ten sused, ktorý vie po maďarsky a nájde osobu v nejakom úrade, ktorá tiež ovláda jazyk národnostnej menšiny, vie konformne vybaviť tú danú agendu vo svojom materinskom jazyku. A kde tu vidíte ohrozenie Slovákov, ohrozenie národno-štátnych záujmov? Ja tu nevidím nejaké ohrozenie.
Boli výčitky, že úradníci sa budú musieť naučiť po maďarsky. No nie je tomu tak, môžete si prečítať ten zákon miliónkrát, ani náznak toho tam neuvidíte. Jediná veta tam je taká, že úrady, ktoré spadajú pod túto hranicu, by mali myslieť na to, že obývajú tam tie obce aj príslušníci národnostných menšín.
Pán poslanec Matejička rozprával tu aj o tom, že bol nejaký list nejakého občianskeho združenia Za lepšie Komárno. Povedal, že vyzývalo obchodníkov, aby urobili svoje nápisy na obchodoch aj po maďarsky. Viete čo, ja chodím v Galante do jedného obchodného reťazca len kvôli tomu, že sú tam aj oznamy aj v maďarčine. Oni si ctia svojich spotrebiteľov, svojich zákazníkov, ja ich tiež ctím za toto. A nejde o to, že by im to ublížilo nejakým Slovákom, ktorí sa tam objavia v obchode, za to, že tie oznamy sú aj v maďarčine. Nie, ide to najprv v slovenčine a potom aj v maďarčine. Práve o to ide, že myslia na to, že býva tu aj nejaká národnostne iná skupina obyvateľstva, ktorej chcú tiež vyhovieť. (Reakcia podpredsedu.) Ďakujem, pán podpredseda, ale nekončím. Ale nikomu to neubližuje tým, že niekto tam počuje nejaké maďarské slovo. Keď už toto niekomu vadí, tak to už ten človek by fakt mal niečo spraviť so sebou.
Hovorili ste o gete, že my sa uzatvárame do nejakého geta týmto zákonom, že nebudeme potrebovať slovenčinu, že budeme využívať len maďarčinu a potom tie deti práve kvôli tomu nebudú nútené sa naučiť po slovensky. To nie je pravda. V tom jazykovom gete sme, bohužiaľ, teraz, lebo okrem školy, na ktorej niektorí skončia po ôsmich, deviatich rokoch, keď nejdú ďalej študovať, teda je to u niektorých po dvanástich, u niektorých po sedemnástich rokoch, keď študujú na vysokej škole a majú možnosť študovať vo svojom materinskom jazyku, čiže okrem školy a rodiny ten jazyk nikde inde nevedia využiť, kebyže nie je tento zákon. Potom, samozrejme, príslušníci národnostných menšín nepoznajú dosť dobre svoj spisovný materinský jazyk, nepoznajú dobre výrazy, ktoré bežne v živote používajú. A keď sa rozprávajú vo svojom materinskom jazyku, tak na niektoré pojmy používajú slovenské výrazy. Čiže rozprávajú nejakou hatlaninou, miešaním nemčiny so slovenčinou, maďarčiny so slovenčinou alebo chorvátčiny so slovenčinou. A toto je také geto práve, z ktorého sa chceme vymaniť, aby sme vedeli rozvíjať svoj materinský jazyk, aby sme vedeli odovzdať tieto korene svojim deťom aby sa nerozprávali po maďarsky iba v kuchyni alebo po nemecky len v kuchyni, ale aby vedeli aj na verejnosti sa vyjadrovať vo svojom materinskom jazyku. Samozrejme, a podčiarkujem, je veľmi dôležité, aby sa naučili po slovensky. Potrebujú to na uplatnenie v živote. A koniec koncov však okrem Univerzity Jánosa Selyeho všetky ostatné univerzity a vysoké školy majú vyučovací slovenský jazyk. Keď niekto chce študovať nejaký ekonomický alebo nejaký matematický odbor, alebo technický odbor, alebo právo, potrebuje poznať slovenčinu. Môže síce študovať právo v Budapešti, ale to je odsúdený na to, aby tam zostal, lebo na Slovensku sa neuplatní. Čiže tento zákon absolútne tú druhú stránku mince, potrebu slovenčiny, neovplyvňuje. Práve umožní rozvinúť ten materinský jazyk. A vynára nás to z toho geta kuchynského jazyka.
Hovorili sme aj o asimilácii. Pani poslankyňa Pfundtner tu uviedla nejaké čísla.
Pán poslanec Ondruš, pred chvíľou ste hovorili, že vaši spolužiaci keď sa skončila hodina, cez prestávku sa rozprávali po maďarsky. Toto je práve to, že niektorí rodičia dávajú svoje deti do slovenských škôl. Prečo asi? Lebo majú určitý strach, že ich dieťa nebude vedieť ani tak, ani tak. Vytvorme systém, kde budeme vedieť, a príslušníci národnostných menšín to budú vedieť, aj svoj materinský jazyk, aj ten štátny jazyk. Na jednej strane je zákon o vzdelávaní, kde by sme mali zmeniť výučbu slovenčiny na efektívny spôsob a efektívnu metodiku, na druhej strane je tento zákon, o ktorom dnes rokujeme, aby sme umožnili príslušníkom národnostných menšín využiť, čo im aj ústava garantuje, používanie jazyka národnostných menšín v úradnom styku.
Boli sme dnes aj trošku, keď použijem expresívny výraz, osočovaní rôznym spôsobom. Najčastejšie to bolo, že patríme k iredente alebo že máme nejaké iredentistické ciele. Tak to si vyprosím. Viete, na mňa môžete hádzať všetko. Jednak z vašej strany je to, že som nejaký národniar, silne maďarsky založený a že z druhej strany barikády som nejaký slovakofil, človek, ktorý má príliš veľa slovenských priateľov, s nimi poľuje a tak ďalej, ale ja si myslím, že som občan tejto republiky, chcem byť plnohodnotným občanom tejto republiky s tým, že mám maďarskú národnosť, s tým, že mám slovenské občianstvo a kamarátov priateľov bez rozdielu na to, kto aký má materinský jazyk, aké má vierovyznanie. Nešpárajme sa v tomto, zabezpečme konformnosť pre našich občanov, aj pre tých Slovákov, aj pre tie národnostné menšiny. Ďakujem vám veľmi pekne.

Pán poslanec sa tiež dotkol tej problematiky úbytku obyvateľstva, a teda toho, aby sme nezostali len pri tých žartoch, že je to spôsobené iba tým, že by mali vypnúť v noci svetlo a že rovnako to postihuje všetkých a že sa málo milujeme. Tak povedzme si čísla za roky 1991, 2001, kde počet občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti klesol z 567 296 na 520 528, čiže o 46 768 a za rovnaké obdobie počet obyvateľov Slovenskej republiky slovenskej národnosti stúpol zo 4,519 328 mil. na 4,614 854 mil. Čiže stúpol o 95 500 obyvateľov. To sú tvrdé dáta zo Štatistického úradu. Uvidíme, ako to bude teraz, v roku 2011. Ale je nepochybný fakt, že v rokoch 1991 a 2001 výrazne poklesol počet obyvateľov Slovenskej republiky maďarskej národnosti, nie nejako výrazne, ale stúpol počet obyvateľov Slovenskej republiky slovenskej národnosti.
A keď hovoríme o asimilácii. Tak tá asimilácia nemusí byť násilná, nemusí byť taká, že to riadi štát a štát chce niekoho odnárodňovať. Asimilácia je často prirodzený proces, ktorý postihuje menšiny na celom svete. Takže nemusí mať tú násilnú konotáciu, ako jej my dosť často dávame.

Pán poslanec, mňa zaujala tá veta, ktorú si povedal hneď na začiatku, aby sme na seba neútočili. Ja si myslím, že až také útočenie tu nie je. A treba sa vžiť aj do situácie Slovákov. Viete, historické skúsenosti nie sú pre nás príjemné. A bojíme sa toho, aby sa znova tá situácia neopakovala.
No a, samozrejme, veľa záleží na každom z nás, aké máme medzi sebou vzťahy. Je veľa ľudí maďarskej národnosti, o ktorých ani nevieme, že sú maďarskej národnosti, a vzťahy s nimi sú vynikajúce.
No a keď už máme hovoriť o tom, že sa vy cítite, že ste občanmi tejto republiky, tak mne chýbala v minulom období z vašej strany reakcia na to, čo sa tu dialo, keď po Slovensku pochodovali gardy z politickej strany Jobbik a takisto mládežníci z hnutia 64 žúp. Nepovedali ste k tomu ani slova. Myslíte si, že to bolo normálne? Ako by to asi bolo, keby zo slovenskej strany takisto začali takéto útoky a keby sme sa zachovali presne tak v Maďarsku, ako sa správali politické strany maďarské na Slovensku? Len toľko. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ja som si vypočul veľmi pozorne, čo ste v rozprave povedali. Viem pochopiť veľa z tých vysvetlení, ktoré ste použili. Ja som si medzičasom takisto ako pán kolega poslanec Dostál otvoril tie štatistické údaje. A podobne ako kolegyňa z klubu som vyrátal teda, že za deň počas rokov 1991 až 2001 pribudlo 27 Slovákov, keďže to bolo číslo 100 000 počas tých 10 rokov, čo je pre mňa z hľadiska toho potešiteľný fakt. Samozrejme, potešiteľným faktom nie je to číslo, ktoré spomenula kolegyňa. A týmto pádom pre mňa, teda keďže už sme 10 rokov od týchto štatistických čísel, je dôležité to, ako daný stav sčítania dopadne po tom sčítaní, ktoré teraz práve beží. Keďže aj našimi výhradami teda bolo, aby sme sa pustili do tohto zákona až po sčítaní, tak ja by som aj na tomto mieste chcel oceniť, že sme koniec koncov urobili nejakým spôsobom dohodu, ktorú sa budeme pravdepodobne, ako pozerám na tabuľu, snažiť prezentovať zajtra pozmeňujúcim návrhom. A myslím si, že to, že tá dohoda zachováva status quo, je skutočne dobrá dohoda. A dúfam, že vytvorí podmienky na to, aby sa tu menšina cítila doma, nie ako doma. A zároveň sme vôbec nemohli počúvať argumenty, že niekomu tu spôsobujeme diskomfort. Ďakujem.

Ďakujem. Pán kolega, dúfam, že teraz z tej vašej rozpravy sa dozvedia o vašom postoji všetci príslušníci národnostných menšín a vaše slová si budú brať k srdcu, aby zostali občania našej republiky, tak ako to deklarujete vy, ako sa budete správať, skrátka, aby ste tu mohli, ako sa hovorí, žiť v pohode bez nejakých predsudkov a aby táto republika bola aj vaším domovom. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, mňa tam zaujalo niekoľko tých bodov. Aj ja som chcel povedať len pár slov ešte k tej asimilácii ako pán kolega Dostál. Skutočne tých dôvodov pre asimiláciu je viac, ako to už aj spomenul pán kolega Dostál. Okrem takých celkom prirodzených z hľadiska toho, že je tu menšina, sú to napr. otvorené hranice do celého sveta a, samozrejme, aj existencia teda väčšinového maďarského štátu. Čiže ja si myslím, že skutočne naozaj na základe iba toho, že si pozrieme čísla, nevieme jednoznačne povedať, prečo tu klesá počet Maďarov.
Ale na druhej strane treba povedať, že ja si myslím, že veľká časť Maďarov žije v regiónoch, ktoré sú za tých uplynulých 20 rokov výrazne postihnuté a výrazne negatívne postihnuté tými sociálnymi a ekonomickými dopadmi toho vývoja, ktorý tu za tých 20 rokov máme. Teda ja som si istý, že aj okrem iných faktorov aj práve ten sociálno-ekonomický vývoj za posledných 20 rokov negatívne ovplyvňuje natalitu medzi Maďarmi na Slovensku. A opakujem, južné Slovensko, kde Maďari žijú, naozaj možno popri takých regiónoch, ako je Orava alebo Spiš, alebo severovýchod Slovenska, určite patrí k tým ťažko skúšaným regiónom. A to podľa mňa pôrodnosť Maďarov takisto ovplyvňuje.
A pokiaľ ste teda spomenuli nejaké prieskumy lojálnosti, v ktorých teda vyšlo, že Maďari sú lojálni. My sme to tu nikdy nespochybňovali, sami sme to zdôrazňovali. A ja si myslím, že to je najlepším argumentom pre to, že väčšina Maďarov je spokojná... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)