18. schôdza

Ďakujem, pán podpredseda. Čiže by som nadviazal. Tvrdia, že nejde o splynutie cirkví, ale len o združovanie cirkví rovnakého vierovyznania na úrovni regionálneho cezhraničného spoločenstva. To je oficiálne stanovisko. Musím povedať, že ministerstvo kultúry sa zatiaľ s takýmto stanoviskom nevie stotožniť.
A naozaj vyjadrujem určitú ľútosť nad tým, čo sa udialo, čo už v minulosti v prípade týchto reformovaných inak kalvínov sa udialo v Srbsku, Slovinsku, Rumunsku a Ukrajine. Ale pomenoval som situáciu, v čom je rozdielna, v týchto krajinách a na Slovensku, lebo podľa posledného sčítania, 27 000 z celkového počtu 110 000 príslušníkov alebo hlásiacich sa k tejto cirkvi je slovenskej národnosti.
Tento krok Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku je možné považovať naozaj za neštandardný a dokonca, poviem to aj tvrdšie, fakticky sa vracajúci do čias 19. storočia, kedy v takejto podobe Reformovaná cirkev v Uhorsku pôsobila. Nemôžeme to inak vnímať, len naozaj akúsi snahu opätovne sa vrátiť do obdobia spred mnohých desaťročí, keď teda ešte existovalo Uhorsko.
A tak ako som povedal, som presvedčený, že cirkvi majú ľudí spájať bez ohľadu na ich národnosť, sociálne postavenie, kultúru a rasu. Je mi ľúto, že v tomto prípade sa deje opak. Pán podpredseda, ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec, máte záujem o doplňujúcu otázku? (Reakcia poslanca.) Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán minister kultúry, za vyčerpávajúcu odpoveď. Naozaj nepoznal som vaše stanovisko z dnešného dňa, priznám sa. Ale absolútne súhlasím s tým, čo ste povedali. Skutočne je to podľa môjho názoru bezprecedentný krok, ktorý sa udial.
Mňa skôr zaujíma, či je nejaká predstava ministerstva kultúry v tejto chvíli, ako sa budú deliť majetkové problémy, ktoré s týmto sporom súvisia, či už na toto má ministerstvo neviem istý pohľad, istý názor a istú mustru. Neviem si to predstaviť, preto sa pýtam na pohľad váš, eventuálne ešte raz na majetkové problémy, ktoré s týmto bezprecedentným krokom súvisia. Ďakujem.

To ako som naznačil, pán poslanec, momentálne sme v nejakom faktickom stave, ktorý sa môže naplniť aj de iure. My ten čas využívame na to, aby sme tú situáciu zanalyzovali, pretože naozaj ide o bezprecedentný krok, čiže robí sa právna analýza, pretože, ste správne poznamenali, otvárajú sa aj takéto problémy. Otvárajú sa aj problémy s financovaním, to znamená problémy s príspevkom na duchovných, ktoré Reformovaná kresťanská cirkev dostáva. A toto všetko sú otázky, ktoré sú veľmi citlivé, lebo keď sa spája otázka vierovyznania, otázka peňazí, tak, z dlhej histórie ľudstva to vieme, toto sú väčšinou najproblematickejšie okruhy. Preto v tejto chvíli naozaj chcem si vypočuť všetkých zainteresovaných. A chcem pritom naozaj vychádzať na základe faktov a právnych možností. Celkom otvorene hovorím, že aj samotní členovia cirkvi sú dezorientovaní. Sami nevedia, ako postupovať v tomto prípade, pretože tá slovenská časť Reformovanej kresťanskej cirkvi nemá dostatočný počet dospelých občanov na to, aby mohla opätovne sa registrovať. Viete veľmi dobre, že je tam potrebných 20 000 podpisov. Čiže ani táto cesta nie je asi reálna. Otázka právneho nástupníctva je v tejto chvíli ešte predčasná. Ale naozaj snažíme sa analyzovať všetky možnosti. A z toho, aký postoj som zaujal, je vám asi jasné, že to nepodceňujeme a považujeme to naozaj za vážny problém. Skončil som, pán podpredseda.

Ďakujem pekne, pán minister.
Pristúpime k ďalšej otázke je to otázka od pána poslanca Martina Fronca a je adresovaná 1. podpredsedovi vlády a ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Jánovi Figeľovi. Otázka znie: „Pán minister, Slovenská agentúra pre cestovný ruch predložila prvýkrát marketingový plán na vládu. Čo od toho očakávate?“
Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte priestor na odpoveď.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, ctená snemovňa, no očakávam od toho jedným slovom rozvoj, rozvoj cestovného ruchu, ktorý je možno nedoceňovaným, ale veľmi aj perspektívnym z hľadiska mnohých, mnohých faktorov. Ak sa pozrieme do okolia, vidíme, že sme súčasťou strednej Európy, kde cestovný ruch je oveľa vitálnejší, viditeľnejší, prínosnejší pre miestny alebo celoštátny rozvoj, samozrejme, regionálny v tom. Znamená to výraznejšiu mieru zamestnanosti, príjmov, rastu ekonomiky alebo HDP. A k tomuto má smerovať, samozrejme, aj tento krok, ktorý, ako znie v otázke, je prvým, a to je tiež také prelomové, strategickým dokumentom agentúry, ktorý bo predložený na rokovanie vlády, pričom agentúra samotná má 15 rokov existencie.
Jedným z cieľov, ktorý je predložený v tomto dokumente, bolo a je otvoriť aj diskusiu na úrovni vlády vo vzťahu k cestovnému ruchu, k jeho značnej ekonomickej, ale doposiaľ nevyužitej rezerve hlavne vo vzťahu k rozvoju zamestnanosti a regiónov a opodstatnenej potreby vyššej podpory zo strany štátu a tým pádom aj spoločnosti.
V čom sa líši táto stratégia od predchádzajúcich marketingových stratégií Slovenskej agentúry cestovného ruchu, v troch bodoch by som asi uviedol. Po prvé, je podložená podstatne vyššou mierou objektivizácie, teda presnosti alebo precíznosti údajov, ako tomu bolo doteraz, myslím, hlavne vďaka doteraz najrozsiahlejšej marketingovej analýze trhov, ktorá bola realizovaná v posledných rokoch 2009 až 2010. Po druhé, pomenúva reálnu situáciu cestovného ruchu na Slovensku ako východisko pre aktivity i možnosti národného marketingu cestovného ruchu z pozície agentúry, teda aj dovnútra štátu pre domáci cestovný ruch, aj pre medzinárodné prostredie, pre zahraničný cestovný ruch. Toto pomenovanie ide cez také línie, ako sú podložené ciele veľmi precíznymi argumentmi, pozitívne a negatívne alebo silné a slabé stránky, faktory vplývajúce na výsledný efekt činnosti agentúry stojace v rámci cestovného ruchu, ale aj mimo cestovného ruchu. No a po tretie, pre Slovenskú agentúru cestovného ruchu je táto stratégia skutočným kontinuálnym plánom práce alebo činnosti pre obdobie rokov 2011 až 2013. Je verejne kontrolovateľným a nielen formálnym materiálom, ako tomu bolo v minulosti, keď sa často realizovali záujmy len podmienené ad hoc záujmami niektorých skupín.
V tomto materiáli Slovenská agentúra cestovného ruchu si stanovuje kvalitatívne i kvantitatívne ciele na roky 2011, 2012 a 2013, ktoré chce dosiahnuť systémovým prístupom a profesionálnou činnosťou pri maximálnom využití svojich personálnych i finančných zdrojov, ktorými momentálne disponuje. Slovensko podľa mňa má naozaj tento potenciál nateraz nevyužitý, bol ako keby na vedľajšej koľaji. A toto chceme zmeniť práve tým, že sa dostáva do centra záujmov aj vlády a, verím, aj parlamentu, keďže aj tu je vytvorená osobitná komisia pre cestovný ruch. Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Pán poslanec Fronc, je záujem o doplňujúcu otázku z vašej strany? (Reakcia poslanca.) Nech sa páči. Zapnite prosím vás mikrofón pánovi poslancovi Froncovi.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, ja vás chcem len požiadať, aby ste v tomto úsilí vytrvali. Ja oceňujem tento krok, pretože 15 rokov minimálne som počúval o cestovnom ruchu a niektorí politici na základe toho si to robia aj ako leitmotív vo svojej politickej kampani a za to obdobie sa urobilo veľmi málo. Takže moja výzva je aj prosba, ako naozaj pohnúť týmto cestovným ruchom. Ďakujem.

Nech sa páči, pán minister.

Ďakujem pekne. No nerád by som hodnotil minulosť. Naozaj sa asi viac povedalo, než urobilo. Nakoniec, aj ten samotný vývoj bol možno lekciou alebo treba ho vnímať ako proces. Ale chcem povedať s plnou vážnosťou, že rezort, v ktorom mám priamu a centrálnu zodpovednosť, je veľký. Je v ňom aj cestovný ruch, pre niektorých nóvum, pre niektorých možno odpoveď. Práve tam vidím pridanú hodnotu, resp. šancu pre synergiu aj preto, lebo napr. Lisabonská zmluva Európskej únie prvýkrát spomína turizmus ako politiku spoločenstva a v Európskom parlamente vznikol nový výbor Committee on Transport and Tourism (Výbor pre dopravu a turizmus). Dali to pospolu, pretože je tam dôvod na hľadanie podpory vzájomnej win-win alebo vzájomne výhodných podnetov. Vidím to aj v tom, čo napr. znamená dnes letecká doprava a cestovný ruch. To, že od tohto roku v Bratislave na letisku pribudne týždenne cez 30 leteckých spojení do významných dôležitých destinácií, je o tom, že kde je cesta, tam je život, tam je ruch, tam je rozvoj, tam je rast. A to platí aj o jednotlivých oblastiach dopravy. Som veľmi rád, že sa nám začína dariť znovu rozlietať slovenské letiská a osobitne bratislavské.
Už len spomeniem, že v tomto duchu a v línii podpory bude predložená onedlho aj novela zákona o cestovnom ruchu, v rámci ktorého vzniknú finančné nástroje udržateľným spôsobom podporujúce partnerstvo medzi štátom a regionálnymi, resp. krajskými združeniami cestovného ruchu, rozvoj od 1. januára, resp. od nového roku, tak aby to bolo pokryté aj v rozpočte na budúci rok, aj v samotnom zákone, ktorého novelu teraz finalizujeme. Takisto v európskych fondoch je ešte 30 mil. eur na podporu malého a stredného podnikania v tejto oblasti. Ja to vnímam ako veľmi dôležité konkrétne činitele alebo nástroje preto, aby sme nielen o tom rozprávali, ale naozaj, naozaj rozvíjali cestovný ruch v záujme Slovenska. Ďakujem pekne.