18. schôdza

Ďakujem. Pán kolega, dúfam, že teraz z tej vašej rozpravy sa dozvedia o vašom postoji všetci príslušníci národnostných menšín a vaše slová si budú brať k srdcu, aby zostali občania našej republiky, tak ako to deklarujete vy, ako sa budete správať, skrátka, aby ste tu mohli, ako sa hovorí, žiť v pohode bez nejakých predsudkov a aby táto republika bola aj vaším domovom. Ďakujem.

Pán poslanec Ondruš.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, mňa tam zaujalo niekoľko tých bodov. Aj ja som chcel povedať len pár slov ešte k tej asimilácii ako pán kolega Dostál. Skutočne tých dôvodov pre asimiláciu je viac, ako to už aj spomenul pán kolega Dostál. Okrem takých celkom prirodzených z hľadiska toho, že je tu menšina, sú to napr. otvorené hranice do celého sveta a, samozrejme, aj existencia teda väčšinového maďarského štátu. Čiže ja si myslím, že skutočne naozaj na základe iba toho, že si pozrieme čísla, nevieme jednoznačne povedať, prečo tu klesá počet Maďarov.
Ale na druhej strane treba povedať, že ja si myslím, že veľká časť Maďarov žije v regiónoch, ktoré sú za tých uplynulých 20 rokov výrazne postihnuté a výrazne negatívne postihnuté tými sociálnymi a ekonomickými dopadmi toho vývoja, ktorý tu za tých 20 rokov máme. Teda ja som si istý, že aj okrem iných faktorov aj práve ten sociálno-ekonomický vývoj za posledných 20 rokov negatívne ovplyvňuje natalitu medzi Maďarmi na Slovensku. A opakujem, južné Slovensko, kde Maďari žijú, naozaj možno popri takých regiónoch, ako je Orava alebo Spiš, alebo severovýchod Slovenska, určite patrí k tým ťažko skúšaným regiónom. A to podľa mňa pôrodnosť Maďarov takisto ovplyvňuje.
A pokiaľ ste teda spomenuli nejaké prieskumy lojálnosti, v ktorých teda vyšlo, že Maďari sú lojálni. My sme to tu nikdy nespochybňovali, sami sme to zdôrazňovali. A ja si myslím, že to je najlepším argumentom pre to, že väčšina Maďarov je spokojná... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Blanár. Napriek tomu, že som uzavrel možnosť prihlásiť sa do faktických, dám vám slovo. Nech sa páči.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán kolega Gál, vaše vystúpenie, musím, bohužiaľ, skonštatovať, mi pripadalo veľmi demagogické. A ja to naozaj doložím aj tým, čo ste povedali.
Vy ste povedali, že vystúpenia opozície sú priamym útokom na etnikum. Poopravujem, žiadnym priamym útokom ani jeden z opozičných poslancov tu nenapádal etnikum, ale politiku vašej strany a vás, ktorý zneužívate národnostné menšiny. Nevkladajte nám, prosím vás, do úst, že my nejakým spôsobom sme nevraživí voči menšinám. Vôbec to nie je pravda, nikdy sme to tu nepovedali, pri hocijakom vystúpení. A to som naozaj pozorne počúval. Keď niečo hovoríme, tak kritizujeme vaše vystúpenia.
Ďalší príklad o tom, aká je tu príkladná demagógia z vašej strany. Hovorili ste o príklade v niektorom z obchodných reťazcov, kde okrem v slovenčine sú aj po maďarsky oznamy. Ja si veľmi dobre pamätám, keď tu bol predkladaný zákon o štátnom jazyku, kde práve toto sme chceli na zmiešanom území ukotviť, že keď sa bude hovoriť v jazyku národnostných menšín, aby sa to povedalo aj v jazyku štátnom. Vy ste boli tí, ktorí ste to tu kritizovali, prví. Dnes demagogicky to používate ako príklad pozitívny na to, aby ste obhájili to, čo ste obhájili.
Hovoríte o tom, že chcete tu žiť. Veď kto tu bráni, máte tu školy. Ja si myslím, že národnostná menšina práve maďarská tu má najlepšie podmienky na rozvíjanie sa, základné školy, stredné školy, vysokú školu.
A chcem vás ešte aj trošku poopraviť. Aj na vysokej škole v Nitre sa vyučuje po maďarsky. A to ste nespomenuli. Myslím si, že tu je naozaj dobrý rozvoj.
My len kritizujeme vašu politiku, ktorou zneužívate národnostné menšiny pre vlastné ciele.

Vážení kolegovia, kolegyne... (Reakcia poslanca.) Pán poslanec, aj vám dám slovo. Ale chcem vás upozorniť, vy hovoríte, páni poslanci, že skáče to. Ak sa prihlasujete do faktických, tak musíte vedieť, že do momentu, kým hovorí rečník, sa môžete prihlásiť. Keď to skáče, tak je to preto, lebo podaktorí sa hrajú, chcú byť poslední s faktickou poznámkou. Takisto ten, kto chce reagovať na faktické poznámky, tak musí do tej doby sa prihlásiť, kým ten posledný hovorí.
Takže, pán poslanec Gál, nabudúce, nech sa páči, máte slovo.

Vážený pán podpredseda, vaše slová si zoberiem k srdcu. Začnem od konca.
Pán poslanec Blanár, hovorili ste, že žiadne útoky z úst poslancov opozície nezazneli. Hovorilo sa o tom, že Slováci na juhu sú utláčaní alebo hlavne týmto budú utláčaní aplikáciou tohto zákona, že sa vám príslušníci národnostných menšín prihovárajú vo svojom materinskom jazyku, že nechcú rozprávať po slovensky. Koho sa to týka? Kto to aplikuje? My sme tí politici, ktorí sme v tých obchodoch, kde sa vám nechcú prihovoriť, alebo nevieme po slovensky, čo vyčítate stále, že nevedia príslušníci národnostných menšín alebo deti nevedia po slovensky, to sme my, politici, sú tie deti? Nie. Práve to sú príslušníci národnostných menšín, ktoré vy takto napádate. Áno, sú, bohužiaľ, takéto negatívne výnimky. Ale nie je to všeobecné pravidlo, že niekto nevie alebo nechce rozprávať po slovensky, a nerobia to politici, samozrejme, týka sa to tých občanov, o ktorých sa rozprávame, že áno, to sú tie útoky, lebo zovšeobecňujete.
Pán poslanec Ondruš, asimilácia. No, bohužiaľ, je veľmi jednoduché pravidlo, prečo sa to stáva a prečo sú také čísla. No veľa príslušníkov národnostných menšín vzdáva ten každodenný boj o to, že bude si uplatňovať svoje národnostné práva, že bude sa prihovárať svojim deťom po maďarsky, no a vzdá to a dá svoje deti do slovenských škôl a potom tie deti často už ani po slovensky nevedia, cítia sa byť Slovákmi a tá asimilácia za pol generácie prebehne tak, že už ani korene... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Chcem vás informovať, že zajtra ráno o 9.00 hodine budeme prerokovávať bod 86, to je Správa o stave jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení. A až potom budeme pokračovať v prerušenej rozprave k tomuto bodu programu. Takže dovidenia do zajtra o 9.00 hodine.

(Prerušenie rokovania o 18.59 hodine.)