18. schôdza

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán kolega Gál, vaše vystúpenie, musím, bohužiaľ, skonštatovať, mi pripadalo veľmi demagogické. A ja to naozaj doložím aj tým, čo ste povedali.
Vy ste povedali, že vystúpenia opozície sú priamym útokom na etnikum. Poopravujem, žiadnym priamym útokom ani jeden z opozičných poslancov tu nenapádal etnikum, ale politiku vašej strany a vás, ktorý zneužívate národnostné menšiny. Nevkladajte nám, prosím vás, do úst, že my nejakým spôsobom sme nevraživí voči menšinám. Vôbec to nie je pravda, nikdy sme to tu nepovedali, pri hocijakom vystúpení. A to som naozaj pozorne počúval. Keď niečo hovoríme, tak kritizujeme vaše vystúpenia.
Ďalší príklad o tom, aká je tu príkladná demagógia z vašej strany. Hovorili ste o príklade v niektorom z obchodných reťazcov, kde okrem v slovenčine sú aj po maďarsky oznamy. Ja si veľmi dobre pamätám, keď tu bol predkladaný zákon o štátnom jazyku, kde práve toto sme chceli na zmiešanom území ukotviť, že keď sa bude hovoriť v jazyku národnostných menšín, aby sa to povedalo aj v jazyku štátnom. Vy ste boli tí, ktorí ste to tu kritizovali, prví. Dnes demagogicky to používate ako príklad pozitívny na to, aby ste obhájili to, čo ste obhájili.
Hovoríte o tom, že chcete tu žiť. Veď kto tu bráni, máte tu školy. Ja si myslím, že národnostná menšina práve maďarská tu má najlepšie podmienky na rozvíjanie sa, základné školy, stredné školy, vysokú školu.
A chcem vás ešte aj trošku poopraviť. Aj na vysokej škole v Nitre sa vyučuje po maďarsky. A to ste nespomenuli. Myslím si, že tu je naozaj dobrý rozvoj.
My len kritizujeme vašu politiku, ktorou zneužívate národnostné menšiny pre vlastné ciele.

Vážený pán podpredseda, vaše slová si zoberiem k srdcu. Začnem od konca.
Pán poslanec Blanár, hovorili ste, že žiadne útoky z úst poslancov opozície nezazneli. Hovorilo sa o tom, že Slováci na juhu sú utláčaní alebo hlavne týmto budú utláčaní aplikáciou tohto zákona, že sa vám príslušníci národnostných menšín prihovárajú vo svojom materinskom jazyku, že nechcú rozprávať po slovensky. Koho sa to týka? Kto to aplikuje? My sme tí politici, ktorí sme v tých obchodoch, kde sa vám nechcú prihovoriť, alebo nevieme po slovensky, čo vyčítate stále, že nevedia príslušníci národnostných menšín alebo deti nevedia po slovensky, to sme my, politici, sú tie deti? Nie. Práve to sú príslušníci národnostných menšín, ktoré vy takto napádate. Áno, sú, bohužiaľ, takéto negatívne výnimky. Ale nie je to všeobecné pravidlo, že niekto nevie alebo nechce rozprávať po slovensky, a nerobia to politici, samozrejme, týka sa to tých občanov, o ktorých sa rozprávame, že áno, to sú tie útoky, lebo zovšeobecňujete.
Pán poslanec Ondruš, asimilácia. No, bohužiaľ, je veľmi jednoduché pravidlo, prečo sa to stáva a prečo sú také čísla. No veľa príslušníkov národnostných menšín vzdáva ten každodenný boj o to, že bude si uplatňovať svoje národnostné práva, že bude sa prihovárať svojim deťom po maďarsky, no a vzdá to a dá svoje deti do slovenských škôl a potom tie deti často už ani po slovensky nevedia, cítia sa byť Slovákmi a tá asimilácia za pol generácie prebehne tak, že už ani korene... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedla Správu o stave jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení na území Slovenskej republiky a o činnosti Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky za rok 2010.
Správa podáva informáciu o stave jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení, ktoré sú prevádzkované, vyraďované a vo výstavbe, a o činnosti úradu, a to v zmysle zákona č. 575/2001 Z. z. Materiál prezentuje aktivity úradu v oblasti legislatívy, vydávania povolení pre výstavbu, prevádzku a vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky, hodnotenia kontroly bezpečnosti jadrových zariadení, ďalej v oblasti bezpečného nakladania s rádioaktívnymi odpadmi z jadrových elektrární, v oblasti hodnotenia vonkajšej havarijnej pripravenosti, havarijnej pripravenosti štátu pre radiačné havárie, v oblasti evidencie a kontroly jadrových materiálov, v oblasti medzinárodnej spolupráce a nezávislého informovania verejnosti. Záverečná časť správy sa venuje finančnému zabezpečeniu činnosti úradu, riadeniu ľudských zdrojov, vzdelávaniu zamestnancov a internému systému kvality.
Hlavnými dozorovanými subjektami v roku 2010 boli Slovenské elektrárne, a. s., ktoré prevádzkujú dva bloky jadrovej elektrárne Bohunice V 2, ďalej dva bloky jadrovej elektrárne Mochovce 1, 2. Tieto bloky sú v prevádzke a ďalej majú vo výstavbe dva bloky jadrovej elektrárne Mochovce 3, 4. Druhým dozorovaným subjektom bol JAVYS, a. s., ktorý prevádzkuje atómovú elektráreň Bohunice V 1. Táto elektráreň mala dva bloky. Boli odstavené v roku 2006, resp. 2008 a v súčasnosti sú vo fáze ukončovania prevádzky a pripravenia týchto blokov pre vyraďovanie. Ďalej táto spoločnosť má na starosti vyraďovanie atómovej elektrárne A 1, ktorá je v Bohuniciach, medzisklad vyhoretého paliva, technológie na spracovanie a úpravu rádioaktívnych odpadov a republikové úložisko rádioaktívnych odpadov, ktoré je umiestnené v lokalite Mochovce.
V legislatívnej oblasti prioritnou činnosťou úradu boli dve novelizácie atómového zákona. Prvá novela pramenila z dôvodu potreby zvýšenia fyzickej ochrany objektov jadrových zariadení. Prišlo k zavedeniu potreby využívania biometrických údajov pri identifikácii vstupujúcich do elektrárne a ďalej sa týka uchovávania údajov poskytnutých pri vstupe a výstupe z objektu. Takisto išlo o zvýšenie finančných príspevkov držiteľov povolení na výkon štátneho dozoru a takisto sa uplatnil prechod Slovenskej republiky na menu euro.
Druhá novelizácia, ktorá išla, vyplynula z potreby transponovať smernicu Rady 2009/71 EURATÓM z roku 2009, ktorou sa zriaďuje rámec spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení.
V roku 2010 vydal úrad 515 rozhodnutí v oblasti jadrovej bezpečnosti. Najviac rozhodnutí bolo spojených s výstavbou jadrovej elektrárne Mochovce 3, 4. V roku 2010 vykonal Úrad jadrového dozoru v súvislosti s uvedenými jadrovými zariadeniami hodnotiacu, posudzovaciu a kontrolnú činnosť, v rámci ktorej sa preverovalo dodržiavanie požiadaviek, ktoré sú stanovené v atómovom zákone.
V roku 2010 bolo vykonaných 171 inšpekcií.
Na základe výsledkov hodnotiacej a kontrolnej činnosti úradu je možné konštatovať, že jadrové zariadenia v Slovenskej republike boli v roku 2010 prevádzkované bezpečne a spoľahlivo, bez závažných udalostí, ktoré by viedli k tomu, že by úrad musel vydať príkaz na zníženie výkonu alebo odstavenie reaktora, resp. zastavenie prevádzky atómovej elektrárne.
Prevádzkovateľ pre svoje potreby využíva aj medzinárodné misie. Sú to jednak misie, ktoré sú vyslané svetovým prevádzkovateľom jadrových elektrární alebo jadrových zariadení WANO, alebo sú to misie, ktoré sa pozývajú z Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu vo Viedni. Táto misia má názov OSART. V jadrovej elektrárni Bohunice V 2 sa takáto misia uskutočnila.
Čo sa týka medzinárodnej spolupráce, v priebehu roka 2010 v prvom rade úrad zabezpečoval úlohy, ktoré vyplývali z členstva Slovenskej republiky v Európskej únii a iných medzinárodných organizáciách. Dôležitou udalosťou bolo spracovanie národnej správy v zmysle článku 5 Dohovoru o jadrovej bezpečnosti, ktorá bola v septembri zaslaná ostatným zmluvným stranám. Táto správa bola prerokovaná tento rok v apríli na posudzovacom zasadnutí k tomuto dohovoru.
Úrad sa aktívne zapájal aj do činnosti medzinárodných organizácií, ako sú Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu, Agentúra pre jadrovú energiu pri Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, Organizácia zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok, Asociácia dozorov európskych krajín prevádzkujúcich jadrové elektrárne WENRA a podobne. Zvlášť významná je účasť úradu na aktivitách Asociácie dozorných európskych krajín prevádzkujúcich jadrové elektrárne WENRA, ktorej cieľom je rozvíjať spoločný prístup k jadrovej bezpečnosti a k dozoru predovšetkým v štátoch Európskej únie.
Úrad má rozvinuté bilaterálne kontakty. V minulom roku bola obzvlášť intenzívna komunikácia s naším susedom Rakúskou republikou, pričom tieto rokovania, okrem štandardného, ktoré je raz za rok, boli ďalšie tri, sa venovali najmä dostavbe jadrovej elektrárne Mochovce 3, 4.
Čo sa týka financovania výkonu štátneho dozoru nad jadrovou bezpečnosťou v roku 2010, bolo realizované z prostriedkov štátneho rozpočtu v celkovom objeme 4 568 026 eur, pričom príjmy dosiahli výšku 4 601 227 eur, z toho nedaňové príjmy 4 572 636 eur a príjmy zo zahraničných grantov 28 591 eur.
Pre rok 2010 mal Úrad jadrového dozoru rozpisom rozpočtu určený celkový počet zamestnancov 87, ktorý bol k 1. 7. 2010 navýšený o 6 osôb. K 31. decembru bolo na úrade fyzicky zamestnaných 90 zamestnancov, z toho 73 štátnych zamestnancov a 17 zamestnancov vo výkone práce vo verejnom záujme. Čiže mali sme neobsadené tri miesta v štátnej správe.
Úrad pri svojej práci využíva a v budúcnosti bude naďalej podporovať využívanie výsledkov vedy a výskumu na národnej i medzinárodnej úrovni s cieľom ďalšieho rozvoja a prehĺbenia hodnotiacej a kontrolnej činnosti. Úrad svojou činnosťou sa bude zameriavať na prispetie k vytváraniu a udržaniu vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti na Slovensku, ktorá spĺňa nielen domáce, ale aj medzinárodné očakávania.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predseda, vážení páni poslanci, vážená pani predsedníčka Úradu jadrového dozoru, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím zo 14. apríla 2011 č. 310 pridelil predmetnú správu na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Lehotu na prerokovanie správy vo výboroch vrátane v gestorskom určil do 13. mája 2011.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu o správe rokoval 5. mája 2011 a prijal uznesenie č. 118. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie o správe rokoval 12. mája 2011 a prijal uznesenie č. 78. V týchto uzneseniach výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vziať predmetnú správu na vedomie.
Gestorský výbor na základe stanovísk príslušných výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených k rozprave k tomuto návrhu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vziať správu o stave jadrovej bezpečnosti na území Slovenskej republiky a činnosti Úradu jadrového dozoru za rok 2010 na vedomie.
Správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní Správy o stave jadrovej bezpečnosti a o činnosti úradu za rok 2010 vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru z 19. mája 2011 č. 136.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k predkladanej správe, do ktorej sa hlásim.

Ja by som len veľmi krátko, pán predseda, pani predsedníčka, chcel poďakovať vám osobne, teda aj Úradu jadrového dozoru a pracovníkom Úradu jadrového dozoru za prípravu tejto správy, ktorá tu bola prednesená na požadovanej úrovni v súlade so zákonom č. 241/2004 Z. z. o mierovom využití jadrovej energie, teda známym ako atómový zákon. Som rád, že táto správa potvrdila skutočnosť, že jadrovoenergetické zariadenia aj jadrové zariadenia na území Slovenskej republiky sú prevádzkované v súlade s našou legislatívou i medzinárodnými štandardmi.
Ako potvrdila aj predsedníčka, stále sa ukazuje, že bezpečnosť jadrových elektrární je pre prevádzkovateľov, či už je to JAVYS, či už je to Enel, alebo Výskumný ústav jadrových elektrární, prvoradá, zvlášť teda tá bezpečnosť jadrová.
Ja by som chcel oceniť aj tú skutočnosť, že Úrad jadrového dozoru s takým počtom pracovníkov, aký má, zvláda aj posudzovanie a schvaľovanie dokumentácie hlavne v súlade s tým projektom dostavby Mochoviec 4. bloku, hlavne čo sa týka dokumentácie kvality vybraných zariadení. Som rád, že môžem konštatovať, tak ako aj pani predsedníčka hovorila, že aj nezávislé medzinárodné misie WANO v predchádzajúcich rokoch, ktoré sa uskutočnili aj na elektrárni V 2 aj Mochoviec naozaj potvrdili tú skutočnosť, že stav jadrovej bezpečnosti a bezpečnosti vôbec je na požadovanej úrovni. A ako posledná to bola misia OSART v novembri minulého roku, na jej príprave spolupracoval aj Úrad jadrového dozoru, tiež potvrdila to, že jadrová bezpečnosť je prvoradá pre prevádzkovateľov.
Chcem vyjadriť presvedčenie, že v Slovenskej republike ešte dlhé roky, desaťročia v súlade s tým konceptom predlžovania na životnosti jadrovoenergetických zdrojov sa bude vyrábať elektrická energia z jadrových zdrojov. Prajem pani predsedníčke ešte aj jej zamestnancom veľa práce nielen v súvislosti s dostavbou EMO 3, 4, ale aj v súvislosti s prípravou nového energetického zdroja v Jaslovských Bohuniciach, ktorý pripravuje spoločnosť JESS.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predseda. Jadrová energetika je najmä v posledných mesiacoch často skloňovaná po celom svete, najmä jej bezpečnosť, bezpečnosť prevádzkovania jadrových elektrární, najmä po živelnej pohrome v Japonsku a následnej jadrovej nehode. A, samozrejme, z toho vyplývajú zvýšené obavy obyvateľov z bezpečnosti prevádzkovania jadrových elektrární aj v krajinách vyspelej Európy. Dokonca niektoré aj prehodnocujú svoj postoj do budúcna, ako ďalej v energetike postupovať a či rozvíjať jadrovú energetiku.
A moja otázka preto napriek presvedčeniu pána poslanca Přidala, ktorý vyslovil presvedčenie, že to nezmení postoj slovenskej vlády, zaregistroval som, že v Nemecku nemecká vláda alebo nemecké úrady podrobili jestvujúce jadrové elektrárne opakovanej a nejakej prísnejšej kontrole práve po tých udalostiach v Japonsku. A keďže táto správa hovorí o tom, čo ste robili alebo čo sa robilo u nás v predchádzajúcom roku, či sa neuvažuje aj o niečom podobnom aj u nás. Otázka skôr možno na pani predsedníčku.

Čo sa týka previerky bezpečnosti, pristupuje sa v štátoch v súčasnej dobe k tomu takým spôsobom, že sa robí periodické hodnotenie bezpečnosti po desiatich rokoch, kde sa posudzuje blok proti existujúcim štandardom. Toto v Slovensku bolo vykonané v roku 2008 pre Bohunice a tento rok sme vydávali opätovné povolenie pre Mochovce, takže tá požiadavka trvalo zvyšovať bezpečnosť u nás je stále.
Čo sa udialo vo Fukušime, vyvolalo ďalšie otázky, či tie elektrárne sú schopné si zvládnuť určité teda živelné pohromy, ktoré teda v tom Japonsku boli. Napriek tomu, že Slovensko určite neočakáva zemetrasenie takého rozsahu, ako bolo tam, ani záplavovú vlnu cunami, predsa sme sa pozreli takým rýchlym prehľadom, čo všetko bolo hodnotené v tých našich bezpečnostných správach. Čiže či sme správne zobrali do úvahy zemetrasenie, ktoré by sa mohlo vyskytnúť.
Musím povedať, že sme zemetrasenie pre naše lokality, pre každú z nich, prehodnocovali dvakrát a vždy prišla požiadavka na zvýšenie odolnosti, takže myslím si, že tam, čo sa týka ako ohodnotenia na rozdiel od Japoncov, sme asi správne.
Čo sa týka možných záplav, berie sa pre obidve elektrárne záplavy, ktoré sú vyvolané roztrhnutím najväčšej priehrady na danom vodnom toku, toto tie elektrárne takisto zvládnu. Napriek tomu sa vykonávajú nové previerky, ktoré by mali ohodnotiť schopnosť správania sa tej elektrárne pri dlhodobej strate vonkajšieho napájania a potom aj v kombinácii so stratou ďalšieho vnútorného napájania pomocou dieslov.
Okrem toho, že sa robia tieto testy na národnej úrovni, ktoré každý štát určite rozbehol, bude sa robiť aj taký jednotný výstup v rámci tzv. stres testov, ktoré boli dohodnuté na úrovni Európskej únie medzi štátmi Európskej únie, zastúpené členmi v skupine ENSREG a komisiou. Tie dohody tam prebiehali veľmi ťažko, pretože boli štáty, ktoré pretlačovali aj teroristické útoky, aby boli zvážené v rámci týchto previerok, čo ale nepatrí štandardne do úloh dozorov nad jadrovou bezpečnosťou, pretože nie všetky sú zodpovedné aj za koordinovanie tej fyzickej bezpečnosti elektrární. A okrem toho, kým tie veci o jadrovej bezpečnosti sa dajú komunikovať v princípe priamo, veci, ktoré sú spojené s terorizmom, treba komunikovať veľmi opatrne, pretože sa robia opatrenia, ktoré sa nezverejňujú preto, aby teda neprišlo k poklesu tej fyzickej ochrany. Teraz je dohodnutý termín taký, že do 15. augusta sa predloží predbežná správa, taká priebežná o tom, ako prebiehajú tieto hodnotenia, a do konca roku budú vypracované národné správy, z ktorých sa potom v rámci Európskej únie zostaví správa konečná a podá úplný prehľad o stavoch blokov v Európskej únii.

Pán predseda, ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, vážený pán podpredseda vlády, nebudem zbytočne veľa hovoriť ohľadom zdôvodňovania návrhu doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov, ktoré budem predkladať, nebudem ani príliš komentovať celé navrhované znenie návrhu zákona, vyjadril som sa k tomuto návrhu už pri prvom čítaní, ale predsa len by som chcel upozorniť na skutočnosť, že predmetným návrhom zákona sa na časti územia Slovenskej republiky zavádza dvojjazyčnosť, že sa zoslabuje postavenie jazyka slovenského ako štátneho jazyka spoločnosti a že celá koncepcia zákona ide nad rámec medzinárodných záväzkov a nie je v duchu Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov, ktorej cieľom je zabezpečiť ochranu menšinových jazykov a nie obmedzovať používanie štátneho jazyka s reálnou možnosťou, aby sa štátny jazyk používať nemusel. Slovensko ratifikovalo Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov, ktorá bola predovšetkým, citujem, "vytvorená na ochranu a podporu regionálnych a menšinových jazykov ako ohrozeného aspektu európskeho kultúrneho dedičstva. Prvotný účel charty je predovšetkým jej kultúrny a ochranný rozmer".
Už pri prvom čítaní zazneli procedurálne návrhy, aby sa ďalej nepokračovalo v prerokovaní tohto návrhu zákona, ktorý novelizuje ďalších trinásť v súčasnom období platných zákonov, prípadne aby bola vrátená navrhovateľovi na prepracovanie. Pripájam sa k tým pánom poslancom, ktorí počas tejto rozpravy druhého čítania navrhli procedurálny návrh nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.
Podľa môjho názoru sa nepodarilo celkom dopracovať tento návrh zákona po prerokovaní vo výboroch, o čom svedčí aj spoločná správa, a to tak, aby svojím obsahom korešpondoval s potrebami spoločnosti a zbytočne nevytváral možné podmienky pre napätie a vyvolávanie konfliktov, prípadne podmienky na diskriminovanie väčšinového obyvateľstva na národnostne zmiešanom území Slovenska, či evidentné zaťažovanie rozpočtu obcí pri realizácii zákona v praxi. Zrejme sa to ani nedá, pretože navrhovateľ sleduje úplne iný cieľ a ten cieľ je zavedenie dvojjazyčnosti na vymedzenom území a jej rozšírenie na čo najväčšie územie Slovenska.
V tejto chvíli musím zdôrazniť, že tento návrh zákona je predovšetkým zákonom politického vynútenia si a nie nutnosti, ktorá vyplynula z praxe. Nebola a nie je potrebná jeho novelizácia, ani novelizácia ďalších trinástich právnych noriem.
Návrh zákona naozaj vytvára predpoklady k tomu, aby občan Slovenskej republiky hlásiaci sa k národnostnej alebo etnickej menšine štátny jazyk vôbec nemusel ovládať, a to aj napriek skutočnosti, že v Slovenskej republike sú vytvorené a ústavne garantované podmienky na to, aby si štátny jazyk osvojil a ovládal každý občan vrátane každého príslušníka národnostnej alebo etnickej menšiny. Zníženie jazykového prahu je nedostatočne odôvodnené a z hľadiska praxe zbytočné. Zníženie uvedeného jazykového prahu je nad rámec záväzkov, ku ktorým sa Slovenská republika zaviazala a 20-percentný prah je akceptovateľným prahom aj z európskeho pohľadu.
Treba v tejto chvíli pripomenúť aj ústavnoprávne zakotvenie statusu slovenského jazyka ako štátneho jazyka na území Slovenskej republiky s tým, že aj príslušníkom národnostných a etnických menšín je garantované právo na osvojenie si štátneho jazyka, že výkon práv príslušníkov národnostných a etnických menšín nesmie viesť k diskriminácii ostatného obyvateľstva podľa čl. 34 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a že orgány verejnej moci majú ústavne uloženú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a aj preto upozorňujem na ústavnosť tých navrhovaných úprav zákona, ktoré de facto obmedzujú používanie štátneho jazyka na území Slovenskej republiky v úradnom styku. Ba dokonca ukladajú nákladné povinnosti spojené so zabezpečovaním dvojjazyčných, prípadne aj viacjazyčných informačných povinností, tlmočenia a vyhotovenia rôznych úradných písomností, napríklad úradných listín či všeobecne záväzných nariadení obcí aj v jazyku národnostných menšín, a to pod hrozbou uloženia vysokej pokuty až do výšky 2 500 eur v každom jednotlivom prípade nesplnených navrhovaných povinností.
Aj dnes treba zdôrazniť, že ak sa deklaruje, že štátnym jazykom Slovenskej republiky je slovenský jazyk v Ústave Slovenskej republiky i v tomto návrhu i v zákone o štátnom jazyku, znamená to, že nijaké zákony o právach menšín a o používaní menšinových jazykov nemôžu spochybňovať a meniť jeho postavenie. Túto základnú východiskovú skutočnosť podčiarkujú aj všetky príslušné medzinárodné dohody. Štátny jazyk totiž nemá rovnaký právny štatút ako jazyky menšín a nie je jedným z jazykov, ktoré všetky bez rozdielu majú v štáte rovnaké právne postavenie. Návrh zákona neoprávnene ukladá povinnosti orgánom verejnej správy, ale aj ďalším právnickým a fyzickým osobám používať menšinový jazyk, dokonca pod hrozbou pokút, čím nastoľuje možnosť neprípustného šikanovania zamestnancov verejnej správy a diskrimináciu väčšinového obyvateľstva, ako aj potláčanie používania štátneho jazyka v styku s verejnou správou.
Prijatie navrhovaných úprav v predloženej podobe by malo negatívny vplyv aj na rozpočty verejnej správy, pričom nákladnosť pri vykonávaní navrhovaných úprav môže byť pre rozpočty niektorých obcí aj likvidačná. Navrhované úpravy by taktiež mohli mať negatívny dopad na rozpočty zdravotníckych zariadení, sociálnych zariadení, ako aj nárast nákladov dotknutých podnikateľských subjektov.
Veľmi problematické je tiež používanie miestnych geografických názvov, označovanie geografických objektov. Dochádza tu ku kolízii so zákonom o geodézii a kartografii. V prípade navrhovanej právnej úpravy, to znamená, že pri používaní rôznych názvov pre jeden objekt nie je takýto objekt jednoznačne identifikovaný a v komunikácii môže dôjsť k zámene objektov. Pre rôzne miestne geografické objekty sa v tlači, literatúre i v médiách bežne používajú napríklad vžité hovorové, čiže neštandardizované názvy, ale ich používanie nie je právnymi predpismi upravené. Preto úprava používania názvu miestnych geografických objektov v jazyku menšín, ktoré má rovnaký charakter ako používanie hovorových pomenovaní, je z tohto hľadiska obmedzujúca aj pre používanie jazyka menšiny.
Návrh ruší zákon o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín. Tým prestanú platiť ustanovenia tohto zákona napríklad o tom, že budú môcť byť použité názvy obcí, ktoré boli zmenené v rokoch 1867 až 1918, či v rokoch 1938 až 1945, kedy obce dostali nový, umelý, celkom vymyslený napríklad maďarský úradný názov. Mohol by som rad za radom pomenovať jednotlivé navrhované znenia a ich dopady na postavenie a používanie štátneho jazyka. Tu by som chcel podotknúť, že aj vzhľadom na tieto skutočnosti je naozaj potrebné zvážiť, a to opäť zdôrazňujem, či návrh zákona v takejto podobe je potrebný pre našu spoločnosť.
V prípade, že sa nepodarí presadiť procedurálny návrh na nepokračovanie v rokovaní o tomto návrhu zákona, si preto dovolím navrhnúť niekoľko pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktorých cieľom je zmierniť dopady zákona v spoločnosti, predovšetkým s ohľadom na postavenie jazyka slovenského ako štátneho jazyka. Dovoľujem si upozorniť, že vzhľadom na to, že tu už odzneli niektoré pozmeňujúce návrhy z úst pána poslanca Rafaja, z ktorých s väčšinou z nich súhlasím, nebudem vo vzťahu k predmetným ustanoveniam návrhu tohto zákona dávať pozmeňujúce návrhy. Chcem len podotknúť, že týkajú sa predovšetkým novelizovaného § 2 a § 7, ako aj novelizovaných § 7a až 7d. Takisto súhlasím v bode 13 návrhu, ktorý podal pán poslanec Rafaj ohľadom titulkovania v televíznom vysielaní určenom pre menšiny, ako aj ďalších, ktoré on navrhuje vypustiť.
Takže teraz prejdem k doplňujúcim a pozmeňujúcim návrhom k predmetnému návrhu zákona.
K čl. I. K bodu 3 prvý pozmeňujúci návrh.
1. V § 2 ods. 1 sa číslo "15" mení na číslo "20".
Odôvodnenie: Uvedený percentuálny jazykový prah je v súlade s ratifikovanou Európskou chartou regionálnych alebo menšinových jazykov Slovenskou republikou v oznámení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 588/2001 Z. z.
Druhý pozmeňujúci.
2. V § 2 ods. 2 sa po vete, ktorá končí slovami "nariadenie vlády Slovenskej republiky", dopĺňajú nové vety, ktoré znejú "Zoznam označenia obcí podľa odseku 1 musí byť v súlade so zákonom č. 191/1994 Z. z. a je súčasťou Registra označení obcí v jazykoch národnostných menšín (ďalej len "register") vedeného Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, do ktorého sa označenie v jazyku menšiny zapíše po schválení v Odbornej komisii na posudzovanie označení obcí zriadenej pri Ministerstve vnútra Slovenskej republiky. Register bude vydaný nariadením vlády Slovenskej republiky."
Odôvodnenie: Zoznam označenia obcí v jazyku národnostnej menšiny by mal byť súčasťou registra vedeného ministerstvom vnútra, do ktorého by sa označovanie v jazyku menšiny zapísalo až po schválení v Odbornej komisii na posudzovanie označení obcí, ktorá by bola zriadená pri Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, a tento register následne tak, aby mal právnu účinnosť, by bol vydaný potom nariadením vlády Slovenskej republiky.
3. § 2 odsek 3 znie: "(3) Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, má právo podávať písomné žiadosti orgánu štátnej správy, orgánu územnej samosprávy a územnou samosprávou zriadenej právnickej osobe (ďalej len "orgány verejnej správy"), v obci podľa odseku 1 a v obci, kde nadpolovičnú väčšinu obyvateľov tvoria príslušníci menšiny, môže jazyk menšiny použiť aj v ústnej komunikácii. Orgán verejnej správy v obci podľa odseku 1 môže poskytnúť odpoveď okrem štátneho jazyka aj v jazyku menšiny, s výnimkou vydávania verejných listín. Znenie odpovede orgánu verejnej správy v jazyku menšiny má len informatívny charakter. Orgán verejnej správy zabezpečí informáciu o možnostiach použitia jazyka menšiny podľa prvej a druhej vety v sídle orgánu verejnej správy na viditeľnom mieste."
Odôvodnenie: Zabezpečenie komunikácie príslušníka menšiny s orgánom verejnej správy v jazyku menšiny by vyžadovalo ovládanie a používanie jazyka menšiny úradníkmi verejnej správy, ktorí nie sú povinní ovládať jazyk menšiny. Ak by takúto povinnosť mali zabezpečiť obce, kde žije väčšina občanov slovenskej národnosti, museli by mať nepretržite k dispozícii jedného tlmočníka, čo by znamenalo veľké finančné bremeno pre obce. Navrhované vládne znenie § 2 ods. 3 ide nad rámec, aj nad rámec charty, nerešpektuje rámec záväzkov platných pre Slovenskú republiku.
4. V novelizovanom § 2 ods. 4 vypustiť nasledovnú časť navrhovaného znenia odseku: "v prípade, ak sa konanie začalo podaním v jazyku menšiny alebo".
Odôvodnenie: Každé správne konanie prebiehajúce na území Slovenskej republiky sa vedie v štátnom jazyku (§ 7 ods. 1 zákona o štátnom jazyku) a účastníci konania nemôžu kedykoľvek počas konania používať jazyk menšiny. Súčasné znenie dostatočne jasne zabezpečuje právo príslušníkov menšiny získať rozhodnutie orgánu verejnej správy aj v jazyku menšiny.
5. Vypustiť poznámkou pod čiarou 3 návrhu zákona.
Odôvodnenie: Súvisí s bodom 3 pozmeňujúceho zákona.
6. § 2 odsek 5 znie: "(5) Rodný list, sobášny list a úmrtný list v obci podľa odseku 1 sa vydáva v štátnom jazyku. Na požiadanie sa môže vydať aj v jazyku menšiny. Predmetné listiny v jazyku menšiny majú len informatívny charakter."
Odôvodnenie: Matričné doklady sú verejnými listinami, ktoré sa podľa § 3 ods. 2 písm. a) zákona o štátnom jazyku vydávajú v štátnom jazyku. Je otázne, kto by zodpovedal za údaje uvedené v matričnom doklade v jazyku menšiny, ak matrikár neovláda jazyk menšiny. Príslušníkom národnostných a etnických menšín je garantované právo na osvojenie si štátneho jazyka, tiež, že výkon práv príslušníkov národnostných a etnických menšín nesmie viesť k diskriminácii ostatného obyvateľstva v zmysle čl. 34 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a že orgány verejnej moci majú ústavne uloženú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.
7. V navrhovanom § 4 ods. 1 doplniť, za slová "v jazyku menšiny" sa vkladajú slová "ak je toto označenie zapísané v registri v zmysle § 2 ods. 2 tohto zákona".
Odôvodnenie: Zosúladenie so znením § 2 ods. 2 môjho pozmeňujúceho návrhu.
8. V § 4 ods. 4 sa vkladá odsek 5, ktorý znie: "(5) Označenie obce v jazyku menšiny v obciach v zmysle § 4 ods. 1 a 3, označenia ulíc a iné miestne geografické značenia v jazyku menšiny v zmysle § 4 ods. 4 sa môžu používať len na územiach obcí podľa § 2 ods. 1 a môžu sa umiestňovať až po pomenovaní v štátnom jazyku a nemôžu sa používať samostatne."
Ďalšie odseky sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Navrhované znenie sleduje uplatňovanie zákona o štátnom jazyku v praxi a postavenie štátneho jazyka v spoločnosti popri používaní jazykov menšín. Zároveň sleduje vzájomné prepojenie štátneho jazyka a jazyka menšiny spôsobom, ktorý vedie k vzájomnému pochopeniu sa v geografickom názvosloví a ich osvojenie si na území, ktoré je definované zákonom.
9. V novelizovanom § 4 jeho odsek 5 - po prečíslovaní v zmysle pozmeňujúceho návrhu to bude odsek 6 - sa dopĺňa za navrhované znenie veta, ktorá znie: "Označenie v jazyku menšiny sa môže umiestňovať až po pomenovaní v štátnom jazyku a nemôže sa používať samostatne."
Odôvodnenie: Navrhované znenie sleduje uplatňovanie zákona o štátnom jazyku v praxi a postavenie štátneho jazyka v spoločnosti popri používaní jazykov menšín a sleduje vzájomné prepojenie štátneho jazyka a jazyka menšiny spôsobom, ktorý vedie k vzájomnému pochopeniu sa v geografickom názvosloví a ich osvojenie si obyvateľmi na území, ktoré je definované zákonom.
10. V § 4 ods. 6 sa dopĺňajú vety, ktoré znejú: "Nápisy a oznamy podľa predchádzajúcej vety sa vždy umiestňujú až za znením v štátnom jazyku a nemôžu sa používať samostatne. Veľkosť písma textu v jazyku menšiny nemôže byť väčšia ako veľkosť textu písma v štátnom jazyku."
11. V § 4 ods. 7 sa na záver dopĺňajú vety, ktoré znejú: "Nápisy podľa predchádzajúcej vety sa vždy umiestňujú až za znením v štátnom jazyku a nemôžu sa používať samostatne. Veľkosť písma textu v jazyku menšiny nemôže byť väčšia ako veľkosť textu písma v štátnom jazyku."
Odôvodnenie: Navrhované znenia príslušných odsekov majú za cieľ uplatňovanie prepojenia štátneho jazyka a jazyka menšiny spôsobom, ktorý vedie k vzájomnému pochopeniu sa obyvateľstva na národnostne zmiešanom území.
12. Vypúšťa sa celé znenie navrhovaného bodu 8.
Odôvodnenie: Navrhované znenie je zbytočné. Podmienky platnosti výsledkov miestneho referenda a ich zverejňovanie upravuje § 11a zákona č. 369/1990 Zb. v znení zákona č. 102/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb., ako aj zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 191/1994 Z. z. o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín.
13. Vypustiť navrhované znenie v bode 11.
Odôvodnenie: Navrhované znenie je problematické uplatniť v praxi. Takto zadefinovaná úloha pre predmetné zariadenia je ťažko realizovateľná. Nespochybňujeme schopnosť komunikovania personálu s pacientom, určenie správnej diagnózy, ako aj realizovanie čo najoptimálnejšej formy zabezpečovania liečenia či výchovy, ale zároveň sa nám nezdá vhodné, aby tento komunikačno-eticko-realizačný a praktický problém bol riešený paragrafovým znením v zákone.
K bodu 12 novelizovaného zákona je bod 14.
14. V § 5a ods. 1 sa za poslednú vetu vkladá veta, ktorá znie: "Oznamy a informácie v jazyku menšiny sa môžu umiestňovať a používať až po oznamoch a informáciách v štátnom jazyku a nemôžu sa používať samostatne."
15. V § 5a ods. 3 znie: "(3) Informácie na príležitostných tlačovinách určených pre verejnosť na kultúrne účely, katalógy galérií, múzeí, knižníc, programy kín, divadiel, koncertov a ostatných kultúrnych podujatí sa v obci podľa § 2 ods. 1 vydávané z verejných zdrojov sa môžu popri štátnom jazyku vydávať aj v jazyku menšiny, pričom sa informácie v jazyku menšiny môžu umiestňovať až po informáciách v štátnom jazyku a nemôžu sa používať samostatne."
16. V § 5a sa za odsek 4 vkladá nový odsek 4, ktorý znie: "(4) Príležitostné tlačoviny určené pre verejnosť na kultúrne účely, katalógy galérií, múzeí, knižníc, programy kín, divadiel, koncertov a ostatných kultúrnych podujatí, ktoré sú v obci podľa § 2 ods. 1 vydávané z iných ako verejných zdrojov sa môžu vydávať v jazyku menšiny, pričom základné informácie musia byť uvedené aj v štátnom jazyku."
Odôvodnenie: Navrhované znenie príslušných odsekov majú za cieľ uplatňovanie prepojenia štátneho jazyka a jazyka menšiny spôsobom, ktorý vedie k vzájomnému pochopeniu sa obyvateľstva na národnostne zmiešanom území.
K bodu 20. Bod 17. Vypúšťa sa celý navrhovaný § 8a v bode 20 návrhu zákona.
Odôvodnenie: Ponecháva sa v platnosti zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 191/1994 Z. z.
A posledný bod 18. V čl. IV sa v navrhovanom § 1c do poznámky pod čiarou k odkazu 1c) dopĺňa znenie odkazu 1c) o znenie: "a Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 191/1994 Z. z. o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z."
Odôvodnenie: Označovanie obcí bude v súlade aj so znením zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 191/1994 Z. z. o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z.
Zároveň si dovolím navrhnúť aj spôsob hlasovania o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch: samostatne o bodoch 1, 4, 6, 8, 13, spolu o bodoch 2 a 7, spolu o bodoch 3 a 5, spolu o bodoch 9 až 11, spolu o bodoch 12, 17, 18, spolu o bodoch 14, 15, 16.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, milé dámy, milí páni, chcel by som predniesť pozmeňujúci návrh, ktorý sme prichystali k tejto novele zákona. Avšak predtým si teda dovolím povedať aspoň pár vecí k predloženej novele zákona o používaní jazyka národnostných menšín.
Tak ako mnohokrát ste tu citovali čl. 2 Ústavy Slovenskej republiky č. 34, teda ods. 2 čl. 34 Ústavy Slovenskej republiky, kde sa hovorí, že výkon práv národnostných menšín nesmie diskriminovať ostatné obyvateľstvo. Po preštudovaní predloženej novely, teda tejto predmetnej, o ktorej sa bavíme, nemal som ten pocit, že by sme sa snažili napĺňať tento konkrétny článok ústavy. V médiách som možno aj trošku expresívne, ale nazval snahu predložiť túto novelu a snahu presadiť prijatie tejto novely v Národnej rade za pokus akejsi maďarizácie Slovenska. Keď aj by som dnes tento výraz nepoužil, určite s kľudným svedomím môžem povedať, že po prijatí tejto novely by sme na zmiešaných územiach vytvárali akési jazykové geto. Geto, ktorého následkom by bolo nezamestnanecké geto, ktorého následkom by bolo geto chudoby.
Možno si poviete, ako je to možné, však vlastne dávame iba práva národnostným menšinám, ale práve v situácii, v ktorej sa nachádzame na Slovensku, kde máme nejakú 13-percentnú nezamestnanosť, kde práve na jazykovo zmiešaných územiach tá nezamestnanosť je dramaticky vyššia možno dvojnásobná, v regióne Rimavskej Sobote, Revúcej trojnásobná. Tak ak my ideme vlastne v snahe pomôcť národnostným menšinám vytvárať takú ilúziu v týchto príslušníkoch národnostných menšín, že stačí vám používať iba váš materinský jazyk a na slovenčinu ako štátny jazyk zabudnite, lebo vlastne ju vôbec nikde nebudete potrebovať, tak koniec koncov týmto menšinám ublížime. Lebo títo ľudia budú mať jedinú možnosť si hľadať prácu v tom svojom regióne, v ktorom žijú, kde sa jazyk národnostných menšín používa, ale nebudú môcť sa uplatniť na trhu práce niekde inde na Slovensku. Logicky si neviem predstaviť, že ak by takýto človek chcel prísť do Bratislavy a nebude vedieť ani ceknúť po slovensky, lebo my mu vlastne prijatím takejto novely povieme, že už slovenčinu nepotrebuje, neviem si predstaviť zamestnávateľa, ktorý by takéhoto príslušníka národnostnej menšiny zamestnal. Ja by som ho osobne nezamestnal.
Preto mi pripadá taká snaha, či už koalície, ale hlavne strany MOST - HÍD, ako taká opičia láska. Taká opičia láska voči národnostným menšinám, a keď niektorí teda neviete, čo vlastne ten výraz znamená, tak je to vlastne taká nadmerná ochrana národnostných menšín, ktorá síce je žiadaná, tá ochrana národnostných menšín, ale keď je nadmerná, tak tým samotným národnostným menšinám ubližuje. Ubližuje im možno z toho dôvodu, že vytvára nerovnovážny vzťah voči väčšinovému obyvateľstvu alebo ľuďom hovoriacim po slovensky na Slovensku a medzi príslušníkmi týchto národnostných menšín. V momente, ak my porušíme takú nejakú rozumnú rovnováhu a zneužitím alebo využitím politickej moci presadíme zákon, ktorý týmto národnostným menšinám dá práva, ktoré už zasahujú do práv tých ostatných obyvateľov v týchto obciach, tak to väčšinové obyvateľstvo sa cíti diskriminované, čo určite neprospeje vzťahu menšín a väčšinového obyvateľstva.
Taktiež vlastne tá opičia láska by mala za dôsledok to, čo som spomínal. Títo ľudia by mali menšiu šancu uplatniť sa na trhu práce. Títo ľudia, ktorí by vlastne od malička videli príklad aj svojich rodičov, že vlastne slovenčinu nepotrebujú, lebo by sme jej zarazili cestičky či na úradoch, či v nemocniciach, všade vlastne by sa mohli dohovoriť svojím vlastným jazykom, tak by nemohli si možno nájsť alebo študovať takú školu, ktorú by chceli študovať, ale iba takú, ktorá by bola v ponuke, a týchto ľudí by sme, mne pripadá pomaly až cielene, sa snažili smerovať, aby si hľadali uplatnenie, či už teda štúdium, alebo pracovné uplatnenie v Maďarsku a nie na Slovensku. Lebo jednoducho na Slovensku, ak by oni slovenčinu neovládali, by ich zamestnávatelia nezamestnali. Ak by slovenčinu neovládali, na slovenských školách by nemohli študovať.
Čiže táto opičia láska by príslušníkom národnostných menšín nieže pomohla, ale de facto ublížila. Preto je veľmi dôležité, aby sme hranicu medzi právami národnostných menšín, medzi právami národnostnej väčšiny, keď to tak môžem nazvať, stanovili a udržiavali veľmi citlivo a korektne. A hlavne je to dôležité v takých obciach, ktoré, kde ten podiel národnostných menšín sa pohybuje relatívne nízko, kde práve by mohli byť títo ľudia, ktorí by neovládali slovenský jazyk, vystavení tomu, že by zostali nezamestnaní, lebo by ich možno tí podnikatelia v takejto obci neboli ochotní zamestnať.
Hoci niektoré koaličné strany a konkrétne strana SaS v nejakom vyjadrení, ktoré som počul od Juraja Drobu v televízii, tvrdila, že toto nie je dôležitý zákon, že toto sú veci, ktoré ľudí nezaujímajú. Ja si osobne myslím, že je to veľmi dôležitý zákon a bol by som veľmi rád, aby sme sa aj s touto optikou na ten zákon pozerali. A tak ako som hovoril v prvom čítaní, v rozprave pri prvom čítaní, snívam o tom, aby sme, alebo sníval som vtedy, aby sme pri tomto zákone a zákonoch obdobných, ako bolo štátne občianstvo a podobne, aby sme sa snažili hľadať konsenzus medzi koalíciou a opozíciou, aby sme nezneužívali alebo nevyužívali tú momentálnu politickú moc, ktorú koalícia má, na presadenie zákona, ktorý by bol vystavený automaticky a logicky opravám zo strany opozície, ak by sa v budúcnosti dostala k moci. Ak si myslíme, že pomôžeme menšinám, že im na chvíľku dáme nejaké práva na pár rokov a za pár rokov, keďže je to realita, že vždy sa tá politická garnitúra strieda možno po štyroch, po ôsmich rokoch, tak by sme tým menšiny vystavili riziku, že by zase svoje práva stratili. Tak pomôžeme tým menšinám? Nepomôžeme tým menšinám?
Viete sami, že keď naučíte svoje deti na lízatko a odrazu by ste im to lízatko zobrali, čo si budú o vás myslieť a budú sa cítiť dotknuté. Takýto istý vzťah a rozumný vzťah aj voči tým menšinám by sme mali mať a nemali by sme sa snažiť, hovorím ešte raz, zneužiť momentálne tú politickú moc na to, že pretlačíme zákon, pretlačíme novelu, ktorá de facto vzhľadom na to, že v budúcnosti by bola vystavená novelizácii, ktorá by ju zase vracala možno do pôvodného znenia, tak menšinám nepomôžeme. Čo ale môžme, keď im môžme pomôcť takým, by som povedal, citlivým a rozumným možno zvýšením ich práv, ale vždy so zreteľom na to, aby to nebolo na úkor národnostnej väčšiny, keď už som to raz tak nazval.
Preto a v tomto duchu sme sa snažili pristúpiť k tej novele aj my. Snažili sme sa napriek tomu, že sa cítim byť súčasťou koalície, hoci koalícia o mňa nestála a vyhodila ma zo svojich radov, no však musím, napriek tomu som sa snažil na tento zákon pozerať aj očami opozície, ale hlavne očami nezávislého poslanca Národnej rady a pozerať sa na ten zákon nie ako na koaličný alebo na opozičné názory, ale na zákon, aby ten zákon, ktorý príimeme, aby bol v prvom rade dobrý.
Nechcel som hlasovať a nikdy nechcem hlasovať v tejto Národnej rade podľa toho, že či ten zákon je koaličný alebo opozičný. A práve pri tomto zákone si myslím, že aj ostatní ľudia môžu vidieť, že je dôležité a je opodstatnené, aby v tejto Národnej rade v budúcnosti sedeli nezávislí poslanci. Práve tí nezávislí poslanci môžu pri takýchto dôležitých zákonoch priniesť iný pohľad na vec a môžu byť trochu nad vecou, môžu byť nejakým spojivkom medzi názormi koalície a opozície a práve takýmto spôsobom sa pokúsiť dosiahnuť prijatie takých zákonov, ktoré budú prijaté viac-menej s celopolitickým konsenzom. Samozrejme, neočakávam, že teraz povie SMER alebo SNS hurá, dobre, Obyčajní ľudia opravili, dali nejaký pozmeňovák, už s tou novelou súhlasíme. Samozrejme, že politicky sa voči nej stále budete nejako vyhradzovať. Ale myslím si, že po prijatí toho pozmeňujúceho návrhu, ktorý predkladáme, ktorý má nejakých 15 bodov, budete omnoho, omnoho spokojnejší s predloženou novelou a veľmi veľa výhrad opozície v tomto pozmeňujúcom návrhu opravujeme. Neopravujeme to preto, lebo som sa radil s opozíciou, alebo sme sa radili s opozíciou a tieto vaše názory sme tam dali, ale snažili sme sa naozaj sedliackym rozumom pozrieť na to, či teda je rozumné, aby príslušník národnostnej menšiny prišiel k svojej zubárke, ktorá zhodou okolností nehovorí jeho jazykom a tá zubárka musela zabezpečovať tlmočníka. Či je rozumné, aby teda kdekoľvek na Slovensku v správnom konaní hovoriť svojím jazykom a úrad by musel stáť v pozore a zabezpečovať tlmočníka alebo zamestnanca, ktorý takýmto jazykom hovorí. Jednoducho týchto absurdít, lepšie povedané, mín v tej novele zákona sme identifikovali viacero a snažili sme sa ich odstrániť.
Priznávam, mohlo nám niečo ujsť pozornosti. Možno tam nejaká mína zostane, možno sa ukáže, že niečo napriek tomu bude spôsobovať v budúcnosti nejaké problémy a sa nám túto mínu nepodarilo identifikovať a pozmeňujúcim návrhom odstrániť. Tu môžem dať z tohto miesta verejný prísľub za seba a za nás štyroch, že ak takéto niečo identifikujeme v budúcnosti a prax nám ukáže, že vlastne nejaké ustanovenie novely bude zneužívané a bude to niekto, ja neviem, využívať na nejaké dokazovanie si niečoho, tak v tom prípade sme plne bez problému otvorení novelizácii tohto zákona, aj takú novelizáciu príslušného ustanovenia podporíme. Čiže ešte raz, identifikovali sme nejaké problémy, identifikovali sme míny, snažíme sa ich pozmeňujúcim návrhom odstrániť, ale ak tam niečo zostalo, bez problémov sme otvorení v budúcnosti podporiť odstránenie niektorých problematických bodov.
Chcem zároveň z tohto miesta poprosiť či vyzvať koaličné strany a koaličných ministrov, aby mňa a nás štyroch ušetrili role(roly) nejakej záchrannej brzdy v koalícii. Jednoducho nebaví mňa hnať koalíciu na ostrie noža a byť a ísť do konfliktov s jednotlivými predstaviteľmi koalície, tentokrát so stranou MOST - HÍD alebo s pánom Bugárom a baviť sa a tráviť hodiny nepríjemným jednaním a vyjednávaním o tom, čo ešte je možné a čo nie je možné. Jednoducho nebaví ma to. Myslím si, že ak by koaliční ministri si v tomto prípade, a koaličné strany, urobili svoju prácu dostatočne a zamysleli sa nad mnohými ustanoveniami novely, tak sami by uznali, že takúto novelu nemôžu vo vláde podporiť a do parlamentu by sa dostal zákon, ktorý by už bol v stráviteľnej podobe.
Alebo inak si položím otázku, ak toto bol zákon, ktorý podľa vás bol v stráviteľnej podobe, za ktorý by koaličné strany mali hlasovať, tak naozaj si neviem, že či teda čie záujmy sledujete. Ale ešte raz opakujem. Poprosím do budúcna pri ďalších zákonoch, skúsme predkladať také zákony, ktoré naozaj budú mať ratio a budú zohľadňovať to, aby do budúcna sme nevystavovali napr. v tomto prípade národnostné menšiny automaticky zmene toho zákona a strate ich práv, lebo teraz to prepískneme a zbytočne urobíme niečo, čo niekto bude po nás musieť opravovať. Teraz si dovolím prečítať ten pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Igora Matoviča, Eriky Jurinovej, Martina Fecka a Jozefa Viskupiča k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/1998 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, parlamentná tlač 284.
1. V čl. I bod 3 § 2 ods. 1 znie:
"(1) Ak občania Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine a majú trvalý pobyt v danej obci, tvoria podľa dvoch po sebe nasledujúcich sčítaní obyvateľov v obci najmenej 15 % obyvateľov, majú právo v tejto obci používať v úradnom styku jazyk menšiny."
Odôvodnenie: Navrhuje sa rozšírenie kritéria pri skúmaní podielu príslušníkov národnostných menšín z posledného sčítania obyvateľov na dve po sebe nasledujúce sčítania obyvateľov, pričom toto ustanovenie treba vykladať v spojení s ustanovením § 7c.
2. V čl. I bod 3 § 2 ods. 3 znie:
"(3) Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, má právo v obci2a), podľa odseku 1 komunikovať v ústnom a písomnom styku pred orgánom miestnej štátnej správy, orgánom územnej samosprávy a územnou samosprávou zriadenou právnickou osobou (ďalej len "orgán verejnej správy") vrátane predkladania písomných listín a dôkazov aj v jazyku menšiny a orgán verejnej správy poskytne odpoveď na podanie napísané v jazyku menšiny okrem štátneho jazyka aj v jazyku menšiny s výnimkou vydávania verejných listín, pričom táto výnimka sa netýka verejných listín, pričom táto výnimka sa netýka verejných listín podľa ods. 4 a 5. V pochybnostiach je rozhodujúce znenie odpovede orgánu verejnej správy v štátnom jazyku. Orgán verejnej správy vytvorí podmienky na uplatnenie práva podľa prvej vety adekvátnym spôsobom, pričom si môže určiť časový priestor na vybavovanie vecí v jazyku národnostnej menšiny. Orgán verejnej správy zabezpečí informáciu o možnostiach používania jazyka menšiny v sídle orgánu verejnej správy na viditeľnom mieste."
Odôvodnenie: Spresňuje sa rozsah povinností orgánu verejnej správy vo vzťahu k právu občanov patriacich k národnostnej menšine používať svoj jazyk v úradnom styku. Orgán si môže určiť adekvátny časový priestor, kedy sa naňho môžu obracať občania v jazyku národnostnej menšiny. Orgány vytvoria podmienky na uplatnenie práva používať jazyk národnostnej menšiny takým spôsobom, aký je v danom prípade najadekvátnejší.
3. V čl. I bod 3 § 2 ods. 5 znie:
"(5) Rodný list, sobášny list, úmrtný list, povolenia, oprávnenia, potvrdenia, vyjadrenia a vyhlásenia v obci podľa odseku 1 sa na požiadanie vydávajú dvojjazyčne, a to v štátnom jazyku a v jazyku menšiny. V pochybnostiach je rozhodujúci text verejnej listiny v štátnom jazyku."
Odôvodnenie: Spresňuje sa okruh verejných listín, ktoré sa vydávajú dvojjazyčne na základe požiadania občana patriaceho k národnostnej menšine. Zmena je potrebná kvôli nejasnému okruhu verejných listín vydávaných pri výkone verejnej správy. Dvojjazyčne sa na základe požiadania vydávajú rodný list, sobášny list, úmrtný list a tie listiny, ktoré sú označené ako povolenie, oprávnenie, potvrdenie, vyjadrenie alebo vyhlásenie.
4. V čl. I bod 5 v § 3 ods. 2 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: "Ostatní účastníci rokovania obecného zastupiteľstva môžu používať jazyk menšiny, ak s tým súhlasia všetci prítomní poslanci obecného zastupiteľstva a starosta obce."
Odôvodnenie: Okruh osôb, ktoré musia súhlasiť s tým, aby na rokovaní obecného zastupiteľstva mohli používať jazyk národnostnej menšiny všetci účastníci rokovania obecného zastupiteľstva, sa rozšíri aj na starostu obce.
5. V čl. I bod 7 v § 4 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto slová: "ak je takéto označenie uvedené v nariadení vlády podľa § 2 ods. 2."
Odôvodnenie: Spresňuje sa postup pri uvádzaní označení obcí na budovách orgánov verejnej správy a na rozhodnutiach vydávaných orgánov verejnej správy.
6. V čl. I bod 7 v § 4 ods. 3 sa na konci pripája nová druhá veta, ktorá znie: "Označenie obce v jazyku menšiny sa zobrazuje pod názvom v štátnom jazyku s rovnakým alebo menším typom písma."
Odôvodnenie: Upraví sa postup pri uvádzaní označenia obce, na železničných staniciach, autobusových staniciach, letiskách a prístavoch.
7. V čl. 1 bod 7 v § 4 ods. 5 znie:
"(5) V odborných publikáciách, v tlači, v iných prostriedkoch masovej komunikácie a v úradnej činnosti orgánov verejnej správy, ak sa v nich používa jazyk menšiny, sa popri štandardizovaných geografických názvoch môžu uvádzať aj označenia geografických objektov, ktoré sú vžité a zaužívané v jazyku menšiny, aj v jazyku menšiny."
Odôvodnenie: Spresňuje sa postup pri uvádzaní vžitých a zaužívaných geografických názvoch v odborných publikáciách, v tlači a v iných prostriedkoch masovej komunikácie a v úradnej činnosti orgánov verejnej správy.
8. V čl. I bod 7 sa v § 4 ods. 6 slová "dôležité informácie, najmä výstražné, uzpozorňujúce a zdravotnícke" nahrádzajú slovami "informácie týkajúce sa ohrozenia života, zdravia, bezpečnosti alebo majetku občanov Slovenskej republiky".
Odôvodnenie: Doterajšia formulácia sa nahrádza presnejším vyjadrením, ktoré sa uplatnilo aj v zákone o štátnom jazyku v § 9a po jeho poslednej novelizácii.
9. V čl. I bod 11 znie: "11. § 5 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
"(3) Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, môže pri komunikácii s personálom zdravotníckych zariadení a zariadení sociálnych služieb alebo zariadení sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately v obci podľa § 2 ods. 1 používať jazyk menšiny. Zdravotnícke zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb alebo zariadenie sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa predchádzajúcej vety umožní používanie jazyka menšiny podľa tohto zákona a osobitých zákonov, ak to podmienky daného zariadenia dovoľujú."
Odôvodnenie: Zdravotnícke zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb alebo zariadenie sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately umožní používanie jazyka menšiny za podmienky, že v danom zariadení sú na to dané podmienky, t. j. zariadenie má zamestnanca ovládajúceho jazyk menšiny alebo iným spôsobom dokáže zabezpečiť používanie jazyka národnostnej menšiny.
10. Vypúšťa sa čl. I bod 17.
Odôvodnenie: Vypúšťa sa bod 17 kvôli nadbytočnosti zmeny tohto ustanovenia.
11. V čl. I bod 3 v § 2 ods. 6, bod 6 v § 3 ods. 4, bod 7 v § 4 ods. 8 a bod 12 v § 5a ods. 1 sa pred slová "aj v jazyku menšiny" vkladajú slová "popri štátnom jazyku3aa)". Poznámka pod čiarou k odkazu 3aa) znie: "Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov."
12. V čl. I bod 7 v § 4 ods. 6 a 7 sa slová "okrem štátneho jazyka" nahrádzajú slovami "popri štátnom jazyku3aa)".
Odôvodnenie: K bodom 10 a 11. Nápisy v jazykoch menšín musia obsahovať popri znení v menšinovom jazyku aj znenie v štátnom jazyku. V legislatívnom texte je potrebné jasne sformulovať túto podmienku.
13. V čl. I bod 19 § 7c znie: "Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia, § 7c
(1) V § 2 ods. 1 sa pod dvomi po sebe nasledujúcimi sčítaniami obyvateľov sa rozumejú sčítania obyvateľov, ktorých výsledky boli vyhlásené po 1. 7. 2011.
(2) Ustanovenie § 2 ods. 1 sa nevzťahuje na tie obce, ktoré sú uvedené v nariadení vlády Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 2 platného a účinného ku dňu 1. 7. 2011, pričom tieto obce právo používať jazyk národnostnej menšiny stratia, ak podľa výsledkov troch po sebe nasledujúcich sčítaní obyvateľov, po 1. 7. 2011, občania Slovenskej republiky, ktorí sú občanmi, osobami patriacimi k národnostnej menšine, majú trvalý pobyt v danej obci, ani jedenkrát netvoria v obci najmenej 15 % obyvateľov.
(3) Podľa ustanovení § 2 ods. 5 nemožno požadovať vydávanie dvojjazyčných rodných listov, sobášnych listov, úmrtných listov, povolení, oprávnení, potvrdení, vyjadrení a vyhlásení, ktoré boli pôvodne vydané pred 30. 6. 2012.
(4) Ustanovenie § 2 ods. 6 sa nepoužije, ak sa označenie orgánu verejnej správy v jazyku menšín zhoduje s názvom v štátnom jazyku.
(5) Ustanovenie § 4 ods. 1 až 3 sa nepoužijú, ak sa označenie obce v jazyku menšín zhoduje s názvom v štátnom jazyku."
Odôvodnenie: Upraví sa postup pri určovaní územnej pôsobnosti zákona. Obec sa môže dostať na zoznam obcí, v ktorých občania patriaci k národnostnej menšine môžu používať svoj jazyk, ak sa v dvoch po sebe nasledujúcich sčítaniach potvrdí, že občania patriaci k národnostnej menšine, ktorí majú trvalý pobyt v danej obci, tvoria najmenej 15 % obyvateľstva v obci. Berú sa do úvahy sčítania obyvateľov, ktorých výsledky budú vyhlásené po účinnosti novely. Táto zmena sa netýka obcí, v ktorých možno používať jazyk menšín na základe nariadenia vlády č. 221/1999 Z. z., ktorým sa vydáva zoznam obcí, v ktorých občania Slovenskej republiky patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 20 % obyvateľstva. Tieto obce sa zo zoznamu odstránia iba vtedy, ak počet príslušníkov národnostných menšín klesne v týchto obciach pod 15 % a táto skutočnosť sa potvrdí v troch po sebe nasledujúcich sčítaniach obyvateľov.
14. Čl. II znie: Čl. II
Zákon č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní (správny poriadok) v znení zákona č. 215/2002 Z. z., zákona č. 527/2003 Z. z., zákona č. 122/2006 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 3 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
"(3) Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine a ktorý má právo používať jazyk národnostnej menšiny podľa osobitného predpisu, má právo v obciach vymedzených osobitným predpisom konať pred správnym orgánom v jazyku národnostnej menšiny. Správne orgány podľa prvej vety sú povinné mu zabezpečiť rovnaké možnosti na uplatnenie jeho práv."
Doterajšie odseky 3 až 6 sa označujú ako odseky 4 až 7.
2. V § 3 ods. 7 sa číslica "5" nahrádza číslicou "6".
Odôvodnenie: Právo občana Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, používať svoj jazyk v správnom konaní sa obmedzí na tie obce, ktorých občania Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriaciami k národnostnej menšine, môžu používať svoj jazyk podľa zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov.
15. Vypúšťa sa čl. VIII bod 5.
Odôvodnenie: Vypúšťa sa zrušenie povinnosti titulkovania v štátnom jazyku alebo odvysielania v štátnom jazyku televíznej relácie v jazyku národnostnej menšiny.
To je celý pozmeňujúci návrh. Ak môžem poprosiť z tohto miesta či už poslancov koalície, tak aj poslancov opozície, ak môžte, podporte tento pozmeňujúci návrh. Myslím si, som presvedčený o tom, že určite upravuje novelu do omnoho prijateľnejšej, keď nie prijateľnej podoby.
Ďakujem.

Chcel som ešte poprosiť o vyňatie dvoch bodov, o vyňatie na samostatné hlasovanie dvoch bodov zo spoločnej správy, ktoré kolidujú s predloženým pozmeňujúcim návrhom, a je to bod 1 a 2.