18. schôdza

Ďakujem pekne za príležitosť odpovedať druhý raz na tú istú otázku. Pokúsim sa, aby tá odpoveď bola čo najviac iná v rámci možností.
Slovenská republika z hľadiska dlhodobého je krajina, ktorá má rizikové financie, len z dôvodu demografického vývoja sa o niekoľko desaťročí, ak by sa nič nezmenilo, dostali by sme sa do neriešiteľných problémov. Preto je potrebné zodpovedne narábať s verejnými financiami a snažiť sa znižovať deficit tak, aby naše budúce generácie prevzali po nás úspešnú krajinu. A pokiaľ naozaj máme cieľ znížiť deficit HDP zo 4,9 % na 2,9 % v roku 2013, tak jednoducho opatrenia musíme robiť. Prioritne sú to opatrenia na výdavkovej stránke. Ale pokiaľ to šetrenie nestačí, tak nemáme inú možnosť, len zvyšovať aj príjmy. A, ako tu už bolo povedané, spomedzi všetkých možností zvýšenia príjmov je zvýšenie dane z nehnuteľností najmenej bolestivou z hľadiska zachovania hospodárskeho rastu, a teda aj znižovania nezamestnanosti. Boli tu už uvedené aj porovnania so zahraničím. Táto daň je u nás jedna z najnižších na svete a v OECD. Takže ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem pekne aj pán minister aj za odpoveď, ale opätovne musím konštatovať, že tá argumentácia mi dajako vôbec nesedí, lebo na jednej strane hovoríte, že je potrebné znižovať deficit verejnej správy, s týmto sa dá absolútne súhlasiť, ale, tak ako som upozorňoval pri schvaľovaní štátneho rozpočtu, do okruhu deficitu verejnej správy spadá deficit štátu a deficit samospráv. Tu vy idete riešiť jeden jediný bod tohto problému a to je deficit štátneho rozpočtu. A ja vám poviem, v čom ten problém spočíva. Ten problém spočíva v tom, že vy návrhom zákona umožníte zvýšiť príjmy z dane z nehnuteľností, ale na druhej strane tú sumu, o ktorú zvýšite príjem obcí na jednej strane, zoberiete obciam pri rozdeľovaní výnosu dane z príjmov fyzických osôb. Čiže de facto vy tu neriešite problém deficitu, vy riešite problém deficitu štátneho rozpočtu, lebo obciam na jednej strane zoberiete a na druhej strane im vytvoríte možnosti, aby viac zarobili výberom daní od občanov, čo určite v tom objeme nenastane. A ten dôvod je úplne jednoduchý, preto, že už niet priestoru na to, aby ste ďalej daňou zaťažovali občanov a predovšetkým slabšie zárobkové skupiny alebo príjmové skupiny obyvateľov. To je jedna vec.
A druhá vec. Zhodneme sa určite na tom, že daň z nehnuteľností je majetkovou daňou. A ak budeme hovoriť o tom, že dôchodcovia, ktorí majú dneska priemerný dôchodok na úrovni niekde okolo 300, 330 eur, majú rodinné domy, ktoré si postavili v predchádzajúcom období v hodnote niekoľkých miliónov korún alebo desiatok tisíc eur, zaťažíme ich majetkovou daňou podľa hodnoty majetku. Ale oni nemajú príjem na to, aby mohli splácať tieto dane. V tom je ten problém.

Ďakujem. Zopakujem, že štát si svoju prácu chce urobiť poctivo, a to najmä na výdavkovej stránke, súčasne teda úsporami, súčasne chce ale, aby sa zachoval hospodársky rast, a teda aby sa znižovala nezamestnanosť. A z takejto úvahy vychádza návrh, o ktorom hovoríme, ak by sa zvyšovali priame dane, ohrozil by sa hospodársky rast a zamestnanosť oveľa viac, než keď by sa zvýšili dane z nehnuteľností. Navyše platí to, čo už hovoril pán podpredseda vlády, že ak by došlo, to ešte nie je isté, rozhodne o tom snemovňa, ku zvýšeniu, tak by sa to dalo urobiť progresívnym spôsobom tak, aby na to nedoplatili všetci plošne.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, želám pekný deň. Pán poslanec, ďakujem za otázku. (Reakcia z pléna.) Aha.
Som si vedomý tohto problému, dnes som prijal predstaviteľov slovenskej časti Kresťanskej reformovanej cirkvi aj s pánom biskupom. Ak ste to registrovali, tak viete, že som zaujal aj oficiálny postoj, že nepovažujem za správne, pokiaľ sa takéto rozhodnutia v rámci cirkví dejú na etnickom základe. Som hlboko presvedčený, že cirkev by mala ľudí spájať, a nie rozdeľovať na báze etnicity. To je pohľad a názor ministerstva kultúry, ktorý som chcel v úvode tlmočiť aj vám, aj ostatným kolegom s tým, že naozaj osobne túto otázku riešim. Iste viete, že ten problém je veľmi zložitý. Je to totižto bezprecedentný jav v rámci cirkevného prostredia v novodobej histórii Slovenska. To znamená, že neexistujú nejaké príklady a nejaké právne precedenty, príp. judikáty na základe, ktorých by ministerstvo mohlo postupovať.
V tejto chvíli pripravujeme naozaj dôslednú analýzu. Dohodol som sa aj s predstaviteľmi tej slovenskej časti Reformovanej kresťanskej cirkvi, aby takisto sa pokúsili prísť s nejakými návrhmi. Stretnem sa aj, samozrejme, s predstaviteľmi tej väčšej maďarskej časti. Iste viete, že takéto kroky sa už v širšom slova zmysle v Karpatskej kotline udiali v iných krajinách, kedy došlo k takému naviazaniu tých národných cirkví alebo cirkví v iných štátoch susediacich s Maďarskou republikou priamo na Maďarskú reformovanú cirkev. Je tam však jeden zásadný rozdiel v porovnaní situácií v okolitých krajinách a na Slovensku. V tých krajinách ostatných totiž drvivá väčšina, ale naozaj drvivá väčšina príslušníkov tejto cirkvi je maďarskej národnosti. Na Slovensku to však úplne takto nie je, áno, väčšina členov Reformovanej kresťanskej cirkvi alebo hlásiacich sa príslušníkov k tejto cirkvi je maďarskej národnosti, pričom zhruba jedna štvrtina sú občania slovenskej národnosti. Čiže som si vedomý, že ministerstvo kultúry tú situáciu musí riešiť citlivo, najmä keď, ako som povedal v úvode, nestotožňujem sa s tými, aby sa takéto rozhodnutia v rámci nejakej cirkvi diali na etnickom základe.
Ministerstvo kultúry zatiaľ oficiálne nedostalo od vedenia tejto cirkvi nijakú oficiálnu správu. Toto, čo sa udialo je vlastne stav de facto. On ešte v priebehu niekoľkých týždňov v rumunskom Temešvári sa má udiať de iure, pokiaľ sa to naplní. Čiže máme ešte aj tak nejaký časový priestor na to, aby sme reagovali nielen na faktickú situáciu, ale aj na nový právny stav. Pravdou ale je, že synoda tejto cirkvi na svojom zasadnutí v Chanave dňa 14. mája odhlasovala žiadosť o pripojenie k Maďarskej reformovanej cirkvi. Pravdou je aj to, že slovenskí delegáti s týmto krokom nesúhlasili a na protest zo zasadnutia odišli.
Teda možno z takého určitého nadhľadu môžeme túto situáciu označiť ako za rozkol alebo schizmu v Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku. A, samozrejme, to je to, čo som vám hovoril, prijatie Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku má byť odsúhlasené na Generálnom konvente Maďarskej reformovanej cirkvi v Temešvári v polovici júna. Čiže to je to, o čom som hovoril, že z právneho hľadiska sa tento faktický stav môže naplniť až o niekoľko týždňov.
Teraz k tomu, aký postoj zaujali reprezentanti maďarskej časti cirkvi. Ešte som sa s nimi nestretol, ale plánujem aj toto stretnutie. Hovoria... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem, pán podpredseda. Čiže by som nadviazal. Tvrdia, že nejde o splynutie cirkví, ale len o združovanie cirkví rovnakého vierovyznania na úrovni regionálneho cezhraničného spoločenstva. To je oficiálne stanovisko. Musím povedať, že ministerstvo kultúry sa zatiaľ s takýmto stanoviskom nevie stotožniť.
A naozaj vyjadrujem určitú ľútosť nad tým, čo sa udialo, čo už v minulosti v prípade týchto reformovaných inak kalvínov sa udialo v Srbsku, Slovinsku, Rumunsku a Ukrajine. Ale pomenoval som situáciu, v čom je rozdielna, v týchto krajinách a na Slovensku, lebo podľa posledného sčítania, 27 000 z celkového počtu 110 000 príslušníkov alebo hlásiacich sa k tejto cirkvi je slovenskej národnosti.
Tento krok Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku je možné považovať naozaj za neštandardný a dokonca, poviem to aj tvrdšie, fakticky sa vracajúci do čias 19. storočia, kedy v takejto podobe Reformovaná cirkev v Uhorsku pôsobila. Nemôžeme to inak vnímať, len naozaj akúsi snahu opätovne sa vrátiť do obdobia spred mnohých desaťročí, keď teda ešte existovalo Uhorsko.
A tak ako som povedal, som presvedčený, že cirkvi majú ľudí spájať bez ohľadu na ich národnosť, sociálne postavenie, kultúru a rasu. Je mi ľúto, že v tomto prípade sa deje opak. Pán podpredseda, ďakujem.

Ďakujem pekne, pán minister kultúry, za vyčerpávajúcu odpoveď. Naozaj nepoznal som vaše stanovisko z dnešného dňa, priznám sa. Ale absolútne súhlasím s tým, čo ste povedali. Skutočne je to podľa môjho názoru bezprecedentný krok, ktorý sa udial.
Mňa skôr zaujíma, či je nejaká predstava ministerstva kultúry v tejto chvíli, ako sa budú deliť majetkové problémy, ktoré s týmto sporom súvisia, či už na toto má ministerstvo neviem istý pohľad, istý názor a istú mustru. Neviem si to predstaviť, preto sa pýtam na pohľad váš, eventuálne ešte raz na majetkové problémy, ktoré s týmto bezprecedentným krokom súvisia. Ďakujem.

To ako som naznačil, pán poslanec, momentálne sme v nejakom faktickom stave, ktorý sa môže naplniť aj de iure. My ten čas využívame na to, aby sme tú situáciu zanalyzovali, pretože naozaj ide o bezprecedentný krok, čiže robí sa právna analýza, pretože, ste správne poznamenali, otvárajú sa aj takéto problémy. Otvárajú sa aj problémy s financovaním, to znamená problémy s príspevkom na duchovných, ktoré Reformovaná kresťanská cirkev dostáva. A toto všetko sú otázky, ktoré sú veľmi citlivé, lebo keď sa spája otázka vierovyznania, otázka peňazí, tak, z dlhej histórie ľudstva to vieme, toto sú väčšinou najproblematickejšie okruhy. Preto v tejto chvíli naozaj chcem si vypočuť všetkých zainteresovaných. A chcem pritom naozaj vychádzať na základe faktov a právnych možností. Celkom otvorene hovorím, že aj samotní členovia cirkvi sú dezorientovaní. Sami nevedia, ako postupovať v tomto prípade, pretože tá slovenská časť Reformovanej kresťanskej cirkvi nemá dostatočný počet dospelých občanov na to, aby mohla opätovne sa registrovať. Viete veľmi dobre, že je tam potrebných 20 000 podpisov. Čiže ani táto cesta nie je asi reálna. Otázka právneho nástupníctva je v tejto chvíli ešte predčasná. Ale naozaj snažíme sa analyzovať všetky možnosti. A z toho, aký postoj som zaujal, je vám asi jasné, že to nepodceňujeme a považujeme to naozaj za vážny problém. Skončil som, pán podpredseda.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, ctená snemovňa, no očakávam od toho jedným slovom rozvoj, rozvoj cestovného ruchu, ktorý je možno nedoceňovaným, ale veľmi aj perspektívnym z hľadiska mnohých, mnohých faktorov. Ak sa pozrieme do okolia, vidíme, že sme súčasťou strednej Európy, kde cestovný ruch je oveľa vitálnejší, viditeľnejší, prínosnejší pre miestny alebo celoštátny rozvoj, samozrejme, regionálny v tom. Znamená to výraznejšiu mieru zamestnanosti, príjmov, rastu ekonomiky alebo HDP. A k tomuto má smerovať, samozrejme, aj tento krok, ktorý, ako znie v otázke, je prvým, a to je tiež také prelomové, strategickým dokumentom agentúry, ktorý bo predložený na rokovanie vlády, pričom agentúra samotná má 15 rokov existencie.
Jedným z cieľov, ktorý je predložený v tomto dokumente, bolo a je otvoriť aj diskusiu na úrovni vlády vo vzťahu k cestovnému ruchu, k jeho značnej ekonomickej, ale doposiaľ nevyužitej rezerve hlavne vo vzťahu k rozvoju zamestnanosti a regiónov a opodstatnenej potreby vyššej podpory zo strany štátu a tým pádom aj spoločnosti.
V čom sa líši táto stratégia od predchádzajúcich marketingových stratégií Slovenskej agentúry cestovného ruchu, v troch bodoch by som asi uviedol. Po prvé, je podložená podstatne vyššou mierou objektivizácie, teda presnosti alebo precíznosti údajov, ako tomu bolo doteraz, myslím, hlavne vďaka doteraz najrozsiahlejšej marketingovej analýze trhov, ktorá bola realizovaná v posledných rokoch 2009 až 2010. Po druhé, pomenúva reálnu situáciu cestovného ruchu na Slovensku ako východisko pre aktivity i možnosti národného marketingu cestovného ruchu z pozície agentúry, teda aj dovnútra štátu pre domáci cestovný ruch, aj pre medzinárodné prostredie, pre zahraničný cestovný ruch. Toto pomenovanie ide cez také línie, ako sú podložené ciele veľmi precíznymi argumentmi, pozitívne a negatívne alebo silné a slabé stránky, faktory vplývajúce na výsledný efekt činnosti agentúry stojace v rámci cestovného ruchu, ale aj mimo cestovného ruchu. No a po tretie, pre Slovenskú agentúru cestovného ruchu je táto stratégia skutočným kontinuálnym plánom práce alebo činnosti pre obdobie rokov 2011 až 2013. Je verejne kontrolovateľným a nielen formálnym materiálom, ako tomu bolo v minulosti, keď sa často realizovali záujmy len podmienené ad hoc záujmami niektorých skupín.
V tomto materiáli Slovenská agentúra cestovného ruchu si stanovuje kvalitatívne i kvantitatívne ciele na roky 2011, 2012 a 2013, ktoré chce dosiahnuť systémovým prístupom a profesionálnou činnosťou pri maximálnom využití svojich personálnych i finančných zdrojov, ktorými momentálne disponuje. Slovensko podľa mňa má naozaj tento potenciál nateraz nevyužitý, bol ako keby na vedľajšej koľaji. A toto chceme zmeniť práve tým, že sa dostáva do centra záujmov aj vlády a, verím, aj parlamentu, keďže aj tu je vytvorená osobitná komisia pre cestovný ruch. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, ja vás chcem len požiadať, aby ste v tomto úsilí vytrvali. Ja oceňujem tento krok, pretože 15 rokov minimálne som počúval o cestovnom ruchu a niektorí politici na základe toho si to robia aj ako leitmotív vo svojej politickej kampani a za to obdobie sa urobilo veľmi málo. Takže moja výzva je aj prosba, ako naozaj pohnúť týmto cestovným ruchom. Ďakujem.

Ďakujem pekne. No nerád by som hodnotil minulosť. Naozaj sa asi viac povedalo, než urobilo. Nakoniec, aj ten samotný vývoj bol možno lekciou alebo treba ho vnímať ako proces. Ale chcem povedať s plnou vážnosťou, že rezort, v ktorom mám priamu a centrálnu zodpovednosť, je veľký. Je v ňom aj cestovný ruch, pre niektorých nóvum, pre niektorých možno odpoveď. Práve tam vidím pridanú hodnotu, resp. šancu pre synergiu aj preto, lebo napr. Lisabonská zmluva Európskej únie prvýkrát spomína turizmus ako politiku spoločenstva a v Európskom parlamente vznikol nový výbor Committee on Transport and Tourism (Výbor pre dopravu a turizmus). Dali to pospolu, pretože je tam dôvod na hľadanie podpory vzájomnej win-win alebo vzájomne výhodných podnetov. Vidím to aj v tom, čo napr. znamená dnes letecká doprava a cestovný ruch. To, že od tohto roku v Bratislave na letisku pribudne týždenne cez 30 leteckých spojení do významných dôležitých destinácií, je o tom, že kde je cesta, tam je život, tam je ruch, tam je rozvoj, tam je rast. A to platí aj o jednotlivých oblastiach dopravy. Som veľmi rád, že sa nám začína dariť znovu rozlietať slovenské letiská a osobitne bratislavské.
Už len spomeniem, že v tomto duchu a v línii podpory bude predložená onedlho aj novela zákona o cestovnom ruchu, v rámci ktorého vzniknú finančné nástroje udržateľným spôsobom podporujúce partnerstvo medzi štátom a regionálnymi, resp. krajskými združeniami cestovného ruchu, rozvoj od 1. januára, resp. od nového roku, tak aby to bolo pokryté aj v rozpočte na budúci rok, aj v samotnom zákone, ktorého novelu teraz finalizujeme. Takisto v európskych fondoch je ešte 30 mil. eur na podporu malého a stredného podnikania v tejto oblasti. Ja to vnímam ako veľmi dôležité konkrétne činitele alebo nástroje preto, aby sme nielen o tom rozprávali, ale naozaj, naozaj rozvíjali cestovný ruch v záujme Slovenska. Ďakujem pekne.