18. schôdza

Ďakujem za slovo. Vidím, že okolo týchto mačiek sa skutočne točí veľa poznámok a veľa diskusií a veľa rôznych názorov, čo je koniec koncov dobré. Ja tvrdím skutočne jednu vec len preto, že odkedy funguje zákon o poľovníctve, a to už prvý z roku 1960, stále túlavé mačky, ktoré boli ďalej ako dvesto metrov od obydlia, sa lovili. Prečo? Jednoducho preto, aby nedošlo k degradácii genofondu mačky divej. Nie z roztopaše poľovníkov.
Ak máte skúsenosti, vážení páni predkladatelia, pán predkladateľ, že k takému niečomu dochádza, k zneužitiu výkonu práva poľovníctva, sú na to iné metódy a nie, aby došlo k degradácii genofondu mačky divej.
Veď kvôli tomu, že ročne sa uloví cez 9-tisíc túlavých mačiek, nedochádza k degradácii, spýtajte sa environmentológov, nielen poľovníkov. Keď početnosť je 2 700 mačiek divých, približne, podľa štatistiky Slovenskej poľovníckej komory a keď mačiek ulovených, zdivočelých alebo zatúlaných je 9-tisíc, jednoducho matematika nepustí.
Nie je to kvôli tomu, aby niekto chcel niečomu zabraňovať, ale jednoducho zachovanie genofondu našej pôvodnej zveri nie je len mojou prioritou ako poľovníka, ale väčšiny čestných poľovníkov, ktorí sú členmi Slovenskej poľovníckej komory.
Vážení páni predkladatelia, vy zrazu začnete každého hádzať do jedného vreca bez toho, aby ste si to overili. Veď jednoducho tým, že vy tomu idete brániť, veď vy nepomáhate prírode, práve naopak, neviem, či si to uvedomujete, či ste pri týchto debatách tieto veci konzultovali aj s ochranármi prírody.
Ja v žiadnom prípade nie som proti spolkom ochrany zvierat. Sám doma mám poľovného psa. Moja rodina takisto má vzťah k zveri a takisto k domácim zvieratkám. Len chcem aj spolku ochrany zvierat odkázať jednu vec, ktorú si, dúfam, uvedomujú, že zvieratká nie sú hračky. To nie je hračka, ktorá sa môže odložiť a teraz ťa nechcem, tak teda som sa už pohral a dosť. Je to celková starostlivosť o zvieratá a celková starostlivosť o zvieratá platí aj v tom prípade, aby som ju voľne nepúšťal, aby sa mi nezatúlala do toho lesa a tak ďalej.
To všetko, vážení predkladatelia, ma viedlo k tomu, že som podal svoj procedurálny návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku na tom, že nebude pokračovať v rokovaní poslaneckého návrhu zákona, čo som dosť jasne a zrozumiteľne zdokumentoval. A ja pevne verím, že logika a vzťah k prírode tu zvíťazí a väčšina poslancov podporí môj procedurálny návrh.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán spravodajca, ja som zaevidoval váš procedurálny návrh vo vzťahu k tomu, ako pokračovať alebo nepokračovať, bude sa o ňom určite hlasovať v súlade s rokovacím poriadkom ako o prvom návrhu. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
No, ale musím sa vám teda vyznať, ja som myslel, že rozumiem aspoň mačke domácej doteraz, ale teraz už nerozumiem ani nielen divej, ale ani domácej, takže ďakujem za širokospektrálny pohľad na túto problematiku.
Teraz sa vrátime k návrhu zákona, ktorý prerokovávame v prvom čítaní, ktorý predkladá pán poslanec Kaník a Martin Chren na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 320 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 311.
Pán poslanec Kaník, po všeobecnej dohode s poslaneckou snemovňou sme rešpektovali vašu krátkodobú neúčasť a nezaradili sme to na záver, ale tak, aby ste si mohli tento zákon odprednášať, lebo sú tu niektorí poslanci, ktorým aj táto problematika niečo hovorí. Nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka a Martina Chrena na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov, tlač 320.)

Ďakujem, pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, návrhom zákona sa mení a dopĺňa zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov. Účelom tejto novely je zrušenie povinnosti ubytovateľa zabezpečiť vyplnenie úradného tlačiva o hlásení pobytu cudzinca a doručiť ho policajnému útvaru pri ubytovaní cudzinca, na ktorého sa nevzťahuje vízová povinnosť.
Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily, nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie ani na podnikateľské prostredie. Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami.
Týmto zákonom sa významne znižuje administratívna a byrokratická záťaž v cestovnom ruchu pri ubytovacích zariadeniach. To je všetko.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pánovi navrhovateľovi.
A dávam teraz slovo pánovi poslancovi Laurenčíkovi, ktorý je určený gestorským výborom, ktorým v tomto prípade je výbor pre obranu a bezpečnosť, aby nás oboznámil s úvodnou spravodajskou informáciou.
Pán spravodajca, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka a Martina Chrena na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku o tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 15. apríla č. 311 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem, skončil som. Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, pán predkladateľ, budem stručný a vecný. V odôvodnení návrhu poslancov Národnej rady pána Kaníka a Chrena je navrhovaná zmena vyjadrená v znížení administratívnej zaťaženosti ubytovateľov, ktorá prispeje k zjednodušeniu a zlepšeniu podnikateľského prostredia v oblasti ubytovania cudzincov, na ktorých sa nevzťahuje vízová povinnosť. Je to síce pekné, ale samotná táto navrhovaná zmena § 50 písm. c) zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov bude týmto zmätočná a vlastne zneprehľadní jej aplikačný výklad, čo sa týka vo všeobecnosti k hláseniu pobytu cudzincov, a vysvetlím aj prečo. Paragraf 50 tohto zákona, ktorý hovorí o povinnostiach ubytovateľa, okrem iného v bode c) hovorí, že zabezpečiť vyplnenie úradného tlačiva o hlásení pobytu cudzinca a doručiť ho policajnému útvaru do piatich dní od ubytovania cudzinca.
Obdobný zákon v Čechách hovorí v paragrafe približne to isté, je tam jediný rozdiel v tom, že ubytovateľ je povinný nahlásiť to nasledujúci pracovný deň po jeho ubytovaní, čiže si myslím, že ten náš zákon nie je až taký veľmi prísny, keď to porovnáme s týmto českým zákonom. A práve tento § 50, ktorý je predmetom zmeny, je si potrebné vyložiť aj s ostatnými paragrafmi, a to konkrétne s § 49 ods. 1 písm l), ktorý tento § 49 okrem iného hovorí, že cudzinec je povinný, v písm. l), vyplniť úradné tlačivo o hlásení pobytu. A v nadväznosti na to je to § 49 ods. 2 písm a), kde sa hovorí, že cudzinec je povinný do troch pracovných dní od vstupu hlásiť policajnému útvaru
a) začiatok, miesto a predpokladanú dĺžku pobytu, ak mu bolo udelené vízum podľa § 8 písm. c) alebo d) alebo pri vstupe nepodlieha vízovej povinnosti, ak túto povinnosť nemá ubytovateľ podľa § 50 písm. c) spomínaného zákona.
Čiže to vlastne znamená to, že v tom § 49 ods. 1 písm. l) zákona o pobyte cudzincov je stanovená všeobecná povinnosť pre cudzincov týkajúca sa vyplnenia tlačiva o hlásení pobytu, pričom za cudzinca v zmysle § 1 ods. 2 tohto zákona cudzincom je vlastne každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky. V nadväznosti na to v § 49 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov je stanovená povinnosť cudzinca, vízového aj bezvízového občana Európskeho hospodárskeho priestoru a zvýhodneného, teda zvýhodneného cudzinca hlásiť policajnému útvaru začiatok... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

... hlásiť policajnému útvaru začiatok, miesto a predpokladanú dĺžku pobytu, ak túto povinnosť nemá ubytovateľ v zmysle § 50 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, čo je predmetom navrhovanej zmeny.
A vlastne čo sa dosiahne touto navrhovanou novelou? Dosiahne sa vlastne to, že vízoví cudzinci ubytovaní v ubytovacích zariadeniach si povinnosť v zmysle § 49 ods. 2 písm. a) zákona o pobyte cudzincov nebudú musieť plniť osobne, ale splnenie tejto povinnosti za nich ostane na prevádzkovateľovi ubytovacieho zariadenia. Ale podľa tejto navrhovanej novely naproti tomu všetci bezvízoví cudzinci, medzi nimi aj občania EHP, teda Európskeho hospodárskeho priestoru, teda zvýhodnení cudzinci ubytovaní v ubytovacích zariadeniach rôzneho typu, si túto povinnosť v zmysle § 49 ods. 2 písm. a) zákona o pobyte cudzincov budú musieť splniť osobne, čiže dostaviť sa na príslušný policajný útvar, ktorý v danom prípade je oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru. V praxi to môže znamenať, že bezvízoví cudzinci, ktorí budú ubytovaní v ubytovacom zariadení, budú povinní osobne sa dostaviť na oddelenie cudzineckej polície, ktoré môže byť v niektorých prípadoch aj vzdialené niekoľko desiatok kilometrov vzhľadom na to, že na Slovensku ich máme 12. Naproti tomu vízoví cudzinci ubytovaní v tom istom ubytovacom zariadení nebudú musieť nikde cestovať a osobne sa dostaviť na oddelenie cudzineckej polície, nakoľko danú povinnosť oznámenia splní za nich prevádzkovateľ tohto ubytovacieho zariadenia.
Súčasná právna úprava, platná právna úprava tejto danej problematiky bola naposledy prejednávaná a schválená v roku 2008, s ktorou súhlasil aj Zväz hotelov a reštaurácií Slovenskej republiky a takisto aj Zväz slovenského campingu a caravaning klubu. Čiže vtedy to ako problém vôbec nevideli.
Čo sa týka druhej časti tejto navrhovanej novely hovoriacej o doručovaní aj elektronickou poštou, malo by to byť riešenie, ktoré zjednoduší a uľahčí plnenie povinností prevádzkovateľa ubytovacích zariadení vo vzťahu k príslušným oddeleniam. Ako myšlienka to možno nie je zlá, ale tu musím povedať, že ministerstvo vnútra by jednoznačne malo určiť minimálne formu, akým spôsobom by vlastne fungovala takto elektronická komunikácia. Jednak či by to bol vytvorený nejaký osobitný portál s individuálnym prístupom týchto hoteliérov, alebo vyžadoval by sa elektronický podpis, nevyžadoval pri tomto hlásení, ale ako vieme, neviem si to predstaviť, že či ministerstvo vnútra bude mať na tieto informačné systémy aj finančné prostriedky. V tomto, konkrétne v tomto návrhu nie sú vôbec špecifikované formy vlastne tejto elektronickej komunikácie s týmito oddeleniami.
V súvislosti s týmito mojimi výhradami, ako aj s tvrdením, že neverím tomu, že ministerstvo vnútra vôbec dá súhlasné stanovisko k tomuto návrhu zákona, podávam v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku návrh, aby sa ďalej o tomto bode nepokračovalo v rokovaní.
Ďakujem pekne.

Vážený pán poslanec Saloň, dve poznámky k tomu, čo ste hovorili. Jednak poukázanie na situáciu v Českej republike a vaše konštatovanie, že ten náš zákon nie je až taký prísny, pretože tam musia hlásiť nasledujúci deň, my až po piatich dňoch. No, ak je niečo nezmysel a zbytočnosť, tak je to nezmysel aj zbytočnosť, keď sa to robí nasledujúci deň, rovnako ako keď sa to robí do piatich pracovných dní, a ak je niečo upravené povedzme ešte problematickejším a horším spôsobom ako u nás, to neznamená, že problematický a zlý spôsob úpravy, ktorý je u nás, sa nemáme snažiť napraviť.
To, čo ste povedali v druhej časti svojho vystúpenia, kde ste poukázali na to, že tým, že odpadne táto povinnosť ubytovateľom, tak vznikne cudzincom, ktorí sem prídu v rámci bezvízového styku, tak to môže byť opodstatnená námietka, ale to nie je námietka, ktorá by mala smerovať k odmietnutiu tohto návrhu, ale k jeho úprave v druhom čítaní, čo je určite možné v rámci nejakého pozmeňujúceho návrhu dosiahnuť.
Ja teda za seba chcem povedať, že tento návrh podporujem, myslím si, že je to jeden z tých návrhov zákonov, z toho typu návrhov zákonov, akých by sme mali prijímať čo najviac. Mali by sme sa snažiť hľadať povinnosti, ktoré stanovuje verejná sféra súkromným podnikateľským subjektom alebo občanom, na ktoré nie je naozaj nejaký reálne existujúci dôvod, a snažiť sa tieto povinnosti, zbytočné administratívne záťaže voči občanom a voči podnikateľským subjektom odbúravať, rušiť, redukovať. Takže ja som za tento zákon a určite budem za neho hlasovať.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Dostál, predkladatelia to ale mohli hneď v prvom kole takto spraviť, že proste urobili, urobili niečo, čo nebolo úplne správne, pretože zmenili jeden paragraf, ale zabudli na ďalší nadväzne na to a predpokladám, že možno nám to aj pán poslanec Kaník vysvetlí, že určite aj tento návrh, ktorý on predkladá, tak nemal úmysel dosiahnuť to, aby tí bezvízoví cudzinci museli sami hlásiť vlastne svoj pobyt cudzineckej polícii, lebo podľa mňa je to nezmysel, lebo tým, že majú oni jednoduchý vstup do Slovenskej republiky a my im to zaťažíme tým, že ich pošleme samých sa hlásiť a vízovým to bude robiť hoteliér, tak podľa mňa to bude ešte horšie. A ja si rád počkám na vyjadrenie ministerstva vnútra k tejto veci. Neverím tomu, že cudzinecká polícia bude s týmto návrhom súhlasiť. Takže ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Saloň, najprv to vysvetlenie a zároveň poďakovanie. Ja vám chcem veľmi pekne poďakovať, že ste nás upozornili, že sme tam prehliadli, áno, plne priznávam, že sme tam prehliadli túto záležitosť. Určite nebolo naším úmyslom sťažiť, naopak, úmyslom je zjednodušiť, ale presne, ako pán poslanec Dostál povedal, na to je druhé čítanie. To je jeden pozmeňovák a ja budem veľmi rád, keď ho vy napríklad podáte. Veď takéto typy návrhov, toto nie sú politické typy návrhov, kde by sme si mali dokazovať opozícia a koalícia, ako sa to nedá. Toto sú návrhy, ktoré smerujú k tomu, aby sme, prepáčte, že to tak poviem, nebuzerovali ľudí, aby štát nešikanoval ľudí nezmyselnými povinnosťami a na tom by sme sa naozaj mohli dohodnúť, že o to máme všetci rovnaký záujem. Pretože naozaj máme tu spústu zákonov, ktoré z rôznych dôvodov, či už tým, že pochádzajú ich korene ešte z hlbokej minulosti, alebo tým, že snaživí úradníci, ktorí potrebujú vymýšľať nové povinnosti, aby opodstatňovali svoju existenciu, dávajú do zákonov ďalšie a ďalšie povinnosti, ktoré zaťažujú ľudí a štát šikanuje občanov takýmto spôsobom, takže odhaľujme to spoločne.
Ja určite, keď vy prídete s čímkoľvek v tomto duchu, ja to rád budem podporovať, aj keď to bude opozičný návrh a na tomto sa určite môžme zjednotiť. Takže v druhom kole to určite radi odstránime a zákon, ktorý naozaj je skôr typu, keď sme zlých imperialistických agentov sledovali a pozorovali neustále, čo robia, a sledovali ich pohyb a stále to v tých zákonoch máme, no to naozaj treba vylúčiť. Veď sme občania Európskej únie, máme voľný pohyb osôb a je naozaj nemiestne, aby sme zbytočne vypisovali papiere, ktoré aj tak nikto nikdy nečíta. Na tých cudzineckých políciách to je niekde zložené v nejakých skriniach a nikto to nepotrebuje, je to naozaj úplný prežitok a úplná zbytočnosť.
A poznámka k tomu, že či s tým bude cudzinecká polícia a ministerstvo vnútra súhlasiť. No, pán poslanec, vy zrejme viete, že nebude z hľadiska úradníkov súhlasiť, lebo vy ste citovali z ich stanoviska. (Reakcia z pléna.) Tak potom, potom, potom ešte viac rozumiem tomu stanovisku, ale ja sa tomu nečudujem, pretože tí úradníci sa nemenia, tým, že sa menia vlády, sa nevymenia úradníci a bol som ministrom, takže viem, aký obrovský odpor je v tej administratívnej mašinérii voči všetkému, čo má zmeniť, zmenšiť rozsah ich práce, pretože vlastne oni sami prichádzajú o prácu, prichádzajú o to, čo robia, a oni, naopak, si radi prácu vymýšľajú, aby mohli priberať ďalších úradníkov, ďalších, aby nám tá administratíva puchla a to nechceme. Takže ja očakávam odpor a vždy budem očakávať odpor administratívy ku všetkým takýmto zmenám, ale verím, že pán minister, s ktorým som o tom hovoril, s ktorým som sa na tom dohodol, keď som ten návrh podával, že s tým súhlasí, a ešte s ním hovoriť budem, že všetky prípadné námietky vykonzultujeme a že tento návrh bude mať podporu ministra.
A čo sa týka elektronickej komunikácie, ďakujem za upozornenie. Tá elektronická komunikácia, ja nevidím opodstatnenie, aby tak ako sa to aj v tom návrhu, ktorý prišiel už z ministerstva vnútra, objavilo, aby tam sme zavádzali nejaké zložité formuláre, portály, osobitné prístupy, elektronické podpisy. To vôbec nie je potrebné. Veď čo tam sa oznamuje cudzineckej polícii, a pokiaľ by bol návrh zákona prijatý, týkalo by sa to len vízových cudzincov. To znamená, ten rozsah by sa významne zúžil. Tam je potrebné akurát oznámiť, že prišiel nejaký neviem kto a ubytoval sa v tomto zariadení. Nič tajné, nič osobné, nijaké zložité údaje, ale môžme o tom diskutovať, pretože toto je okrajová časť toho návrhu, keby to mal byť problém, dobre, ale nemyslím si, že by to problém mal byť. Tam nie je potrebné naozaj zavádzať a bol by som proti tomu, aby si to vyžiadalo zavádzanie nejakých špeciálnych nových softvérov a nebodaj hardvérov a vynakladanie finančných prostriedkov. To nestojí za to. Zjednodušujme, nekomplikujme.
Ďakujem za pozornosť.