18. schôdza

17.5.2011 - 2.6.2011
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

27.5.2011 o 10:37 hod.

Mgr.

Rafael Rafaj

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

10:37

Rafael Rafaj
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Takže k tým argumentom. Už som tu spomínal, že presne 25. mája pred rokom Národná rada prijala vyhlásenie a v tom sa vyjadrilo hlboké znepokojenie. Aké? Hlboké.
Spojené štáty americké 29. februára 2008 vyslovili, citujem, "zásadný nesúhlas s akoukoľvek snahou oddelenie Kosova". Zásadný nesúhlas "s akoukoľvek" podčiarkujem.
Takže nevidím nijaký problém v používaní prídavných mien alebo prívlastkov v tak serióznych vyhláseniach, aké nepochybne majú aj Spojené štáty.
A nakoniec, pán kolega Šebej, vy ste včera reagovali na pána poslanca Blanára rovnako, že jeho vystúpenie obsahovalo príliš veľa prídavných mien, a uviedli ste to, citujem vás: "Je to hrozná hlúposť." Aká hlúposť? Hrozná.
Takže všetci používame prídavné mená, aj keby sme možno sa vedeli bez nich zaobísť, ale myslím, že prídavné mená robia život podstatne krajším. Ale na margo toho ešte, s čím polemizujeme, že či vôbec my môžeme reagovať a či niekoho môžeme požiadať, aby zmenil svoju legislatívu. Nuž, s internacionalizáciou problémov prichádzalo v minulosti práve Maďarsko. Expremiér Bajnai, ktorý vystriedal pána Gyurcsánya, 16. 12. 2009 uviedol nasledovné: "Maďarsko bude reagovať na to, ak nejaká krajina prijme opatrenia, ktoré nebudú v súlade s európskymi normami." To je vyhlásenie maďarského expremiéra. Čiže Maďarsko si vyhradilo právomoc a legitimitu prijímať opatrenia, ktoré nebudú s európskymi normami.
Pýtam sa po tých analýzach a toľkých výrokoch na adresu obsahu maďarského základného zákona, máme právomoc aj my reagovať? No určite, že máme. Narúšajú sa mnohé medzinárodné zvyklosti vrátane Dohovoru o občianstve, vrátane Paktu OSN, ktorý, ktorý chráni suverenitu a zvrchovanosť, ktorý - maďarská ústava, mimochodom, je aj mimo Bolzanských odporúčaní, na ktoré sa tak často tu odvolávame alebo predovšetkým kolegovia z MOST-u - HÍD, aj na vysokého komisára Vollebaeka. Zacitujem z týchto zásad: "Žiaden štát nemôže vykonávať právomoc nad obyvateľmi alebo časťou obyvateľstva iného štátu na území tohto štátu bez jeho súhlasu."
Čo ide robiť maďarská ústava? No ide vykonávať právomoc nad časťou štátnych občanov Slovenskej republiky. Je to teda proti Bolzanským odporúčaniam. A ak Maďari si vyhradzujú právo, že môžu zasahovať, prečo by sme toto isté nemohli robiť my?
Zaujal ma článok z denníka Pravda s titulkom "Maďarská ústava pobúrila Slovensko". Súhlasím. Ale z niektorých vystúpení mám pocit, akoby bolo všetko v poriadku, predovšetkým zo strany vládnych poslancov. Tak celé Slovensko je pobúrené maďarskou ústavou a my sa tu budeme tváriť, že z donútenia niečo teraz prerokúvame.
Dámy a páni, najpodstatnejšie, čo je a čo obsahuje maďarská ústava a na čo by sme mali reagovať a čo v podstate ale, bohužiaľ, neobsahuje návrh z dielne zahraničného výboru, je, že bola spochybnená alebo je zásadným spôsobom spochybnené medzinárodné postavenie Slovenskej republiky, dokonca tri interpretačné pravidlá v tejto ústave vstupujú do vnútorných záležitostí a suverenity Slovenskej republiky. To, že tieto vety nie sú len výkladovými pravidlami, ale nesú v sebe aj jasnú normatívnu líniu, teda oporu na ďalšie konanie, je vlastne v samotnom texte tejto ústavy.
Tá hranica medzi 44. a 90. rokom znamená, že nebolo možné ústavnoprávne, ale aj medzinárodnoprávne spochybniť hranice Maďarska okrem hraníc s Rakúskom. Čiže je možné spochybňovať tieto hranice a pravdepodobne príde k spochybneniu hraníc slovensko-maďarských práve maďarskou stranou. Maďarsko explicitne riadne schváleným ústavným zákonom, o ktorom rokujeme, popiera, že by v týchto rokoch malo legitímne štátne orgány a potrebnú medzinárodnú spôsobilosť. To predstavuje celkom zrejmé ohrozenie našej územnej celistvosti, ktorú my musíme brániť, komparáciou napríklad zmluvy č. 115/1997, nemožno uzavrieť, že by sa vzhľadom na čas uzatvorenia zmluvy konvalidoval stav podľa mierovej zmluvy. Napokon práve v mierovej zmluve Maďarsko uznalo nulitu Viedenskej arbitráže, avšak uznali ju jeho nelegitímne orgány, ako oni tvrdia. Máme právo byť znepokojení, ak naše hranice a štátnosť v týchto garanciách sú znepokojené.
Toto je dôvod hlavný, prečo druhý deň už rokujeme o základnom zákone Maďarska. Je to predovšetkým stav implicitného spochybnenia hranice. My mám ako zákonodarcovia povinnosť chrániť celistvosť územnú a nedotknuteľnosť hraníc a mali by sme vyslať signál spoza Dunaja, aby mu jednoznačne porozumeli, že to, čo sa deje v budapeštianskom parlamente, nie je v súlade s medzinárodným právom, nie je ani v súlade s dobrými vzťahmi. A preto návrh vyhlásenia Slovenskej národnej strany je v tomto komplexnejší.
Dúfam, že som vás presvedčil, že je možné používať na základe tých pár príkladov aj prídavné mená. Ďakujem pekne.
Takže bude to v podstate o koaličnej vernosti a bude to druhá časť nášho parlamentu, zrejme bude sa rozhodovať podľa vernosti k Slovenskej republike a k obhajobe národnoštátnych záujmov. Som veľmi zvedavý, ktorá vernosť zvíťazí. Či tá vernosť ku koalícii, alebo vernosť k Slovenskej republike, na ktorú sme prisahali.
Ďakujem za pozornosť. Ďakujem všetkým, ktorí vystúpili s dobrou vierou, a verím, že aj s dobrými úmyslami riešiť túto situáciu. (Potlesk.)
Skryt prepis

27.5.2011 o 10:37 hod.

Mgr.

Rafael Rafaj

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 10:49

Ľubomír Petrák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám v mene skupiny poslancov predložil návrh na novelu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Chcem povedať, že tento návrh zákona si kladie za cieľ napraviť chyby, ktoré sa stali v decembri predchádzajúceho roku, keď sa zákonom č. 548/2010 zrušila výnimka oslobodenia príjmov plynúcich z prenájmu a predaja majetku obcí a vyšších územných celkov, ako aj ich rozpočtových organizácií. Treba úplne jednoznačne povedať, že uvedená zmena, ktorá bola prijatá v decembri, nie je dobrá a má významný negatívny dopad na hospodárenie obcí, miest a vyšších územných celkov.
Ak dovolíte, ja by som okrem tohto strohého číselného konštatovania povedal, že v roku 2003 - 2004, keď sa prijímala fiškálna decentralizácia, ktorá zavádzala pravidlá pre hospodárenie samosprávnych orgánov, za základnú legislatívnu normu, ktorá mala vytvárať podmienky stability pre samosprávy, bolo určenie alebo jasné nadškrtnutie financovania obcí, miest a vyšších územných celkov formou participácie na dani z príjmu fyzických osôb ako jednej časti a ďalej ďalšia zložka bolo nakladanie s vlastným majetkom. Týmto zákonom, ktorá prijala vládna koalícia v decembri 2010, sa tento princíp významne narušil a dochádza k škodám, ktoré je potrebné napraviť.
Ak by sme hovorili o dopadoch, ktoré tento návrh zákona má, treba uviesť možno niekoľko faktov. Okrem tohto návrhu zákona bol prijatý celý rad zákonov, ktorý má takisto negatívny dopad na hospodárenie obcí a miest, a je to predovšetkým daň z pridanej hodnoty. Daň z pridanej hodnoty sa dotýka hospodárenia niekoľkokrát. Prvýkrát je to tým, že je zvýšená o jeden percentuálny bod pri všetkých bežných výdavkoch, ktoré obce, mestá, vyššie územné celky majú. Druhý, ďaleko vážnejší dopad na časť obcí a miest je v tom, že sú schválené projekty z Európskej únie, ktoré medzi oprávnenými výdavkami nemajú navýšenie dane z príjmu fyzických osôb, a to znamená nad rámec obvyklých výdavkov, ktoré sú určené na spolufinancovanie, sa tieto výdavky zvyšujú. Ak to urobíte v kombinácii, že všetky výpadky rozpočtu a všetky kapitálové výdavky boli sanované z predaja majetku a z príjmov z prenájmu, ktoré tvoria kapitálové príjmy a sú určené predovšetkým na rozvoj investícií, ktoré sú financované napríklad aj z európskych fondov, tak na druhej strane, keď ideme dieru v rozpočte obcí a miest zaplátať predajom vlastného majetku, ktorý je podmienený aj zvýšením dane z pridanej hodnoty, aj ďalšími zákonmi, tak ten majetok, ktorý predávame, zaťažíme daňou z príjmu a z toho príjmu, ktorý je, ešte obciam a mestám ukradneme. Toto považujem za absolútne nehoráznu vec, nesprávnu vec, ktorú jednoducho treba v každom prípade napraviť.
Ak v tejto súvislosti spomeniem ešte jeden fakt, treba ho brať úplne vážne, a to je fakt, že Slovenská republika v rámci prístupovej zmluvy sa zaviazala na splnenie niektorých kritérií, napríklad v oblasti životného prostredia, v oblasti budovania vodovodov, kanalizácií, čistiarní odpadových vôd, dnes už je takmer zrejmé, že tieto záväzky voči Európskej únii do roku 2015 naplnené nebudú, lebo nie je dostatok ani fondov z európskych zdrojov a tobôž už nie je dostatok finančných prostriedkov z vlastných zdrojov. A aj tento zákon ešte z tohto koláča, ktorý by sa dal použiť z predaja vlastného majetku tak, aby česť Slovenska v rámci napĺňania záväzkov z prístupovej zmluvy bola naplnená alebo uchránená, tak z tohto koláča odkrajuje a prevádza to do štátneho rozpočtu.
Ak dovolíte, pomenoval by som ešte niekoľko krokov, ktoré považujem za veľmi problematické aj v súvislosti s predajom majetku, kde dochádza k určite kumulácii zlých dopadov. Ak je majetok obcí, miest, vyšších územných celkov predávaných v roku 2011, to znamená v tomto roku, daň z príjmu sa platí v roku 2012, to znamená v marci 2012, ale okrem toho, ak príjem presiahne zákonom stanovenú hranicu, tak obce, mestá a všetci platitelia dane sú povinní platiť preddavky dane na ďalšie zdaňovacie obdobie. To znamená, ja ako starosta obce realizujem projekt, som nútený na spolufinancovanie predať časť majetku, viem, že už nemám žiaden iný majetok alebo nemám žiadnu potrebu, ale budem platiť v roku 2012 pri nedostatku financií ešte aj preddavky na daň v roku 2012 na príjmy, ktoré v živote nemôžem dosiahnuť. Toto je taká anomália, ktorá spôsobí významné problémy pri cash flow obcí a miesta a jednoducho mnohé obce a mestá, ktoré sa zodpovedne stavali k plneniu svojich úloh, sa dostanú do vážnych problémov.
Ja apelujem na váš zdravý rozum, kolegyne a kolegovia, toto nie je otázka politická, toto je otázka úplne vecná, aby ste zvážili pri posudzovaní tohto návrhu zákona, pri jeho postupovaní do druhého čítania, a odporučili ho alebo zahlasovali za postúpenie do druhého čítania a vyriešenie tohto problému.
Myslím, že v tejto chvíli ako úvodné slovo stačí.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

27.5.2011 o 10:49 hod.

Ing. CSc.

Ľubomír Petrák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

10:56

Ján Počiatek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 355), ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 18. schôdze, čiže dnešnej.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jeho účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Zároveň návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.
Po rozprave odporučím, aby po prvé podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní.
Po druhé v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 347 z 29. apríla 2011 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory, a to: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet.
Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh, alebo odporučím, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Skryt prepis

27.5.2011 o 10:56 hod.

Ing.

Ján Počiatek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 11:00

Dušan Bublavý
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, návrh zákona, ktorý máme na stole, je jeden z dôležitých zákonov, ktorý samospráva potrebuje ako soľ. Všetci máme a veľmi dobre vieme, že na samosprávu sa valí jedna finančná záťaž za druhou. V spoločnosti hovoríme o veľkom šetrení a prijímajú sa opatrenia, ktoré majú naplniť štátny rozpočet. No naplniť rozpočet tým, že uberieme obciam a mestám, je cesta zlá. Deficit hospodárenia by mala, a, mal by byť eliminovaný z príjmu z prenájmu a predaja majetku. Paradoxne tento príjem je zaťažený daňou z príjmu, tým sa zníži reálny príjem obcí.
Už tu je zlé, že deficit rozpočtu obcí musia obce eliminovať zvyšovaním z ceny prenájmu. Táto skutočnosť má vplyv, že už na podnikateľské prostredie, teda má vplyv na vytváranie aj pracovných miest, tak na celkovú životnú úroveň občanov dotknutej obce alebo mesta.
Prijatím zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, aspoň čiastočne eliminujeme záťaž, ktorú musia obce a mestá znášať v súčasnosti. Či už to bolo zvýšením DPH-čky, sociálnych zákonov, školským zákonov, ba aj jazykovým zákonom i ďalšími mnohými prenesenými kompetenciám, ktoré sú bez finančného... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

27.5.2011 o 11:00 hod.

Bc.

Dušan Bublavý

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

11:00

Dušan Bublavý
Skontrolovaný text
... čiže aj ďalšími mnohými prenesenými kompetenciami, ktoré sú bez finančného krytia.
Vážené kolegyne, kolegovia, obraciam sa na vás s prosbou o podporu, o podporu prijatia zákona, ktorým sa samospráve aspoň čiastočne pomôže prekonať toto ťažké obdobie na financie skúpe.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis

27.5.2011 o 11:00 hod.

Bc.

Dušan Bublavý

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 11:03

Juraj Blanár
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení predkladatelia, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa aj ja prihovoril pri tejto novele zákona v zastúpení samosprávnych krajov, ktorých sa týka rovnako táto novela.
Ako už predkladateľ uviedol, samospráva čelí rovnako dopadom finančnej krízy na rozpočet. Ale rozdiel medzi samosprávou a možno privátnym sektorom je v tom, že samospráva v zmysle zákona musí, napriek tomu, že nemá finančné prostriedky, plniť svoje kompetencie zákonné. Jednoducho nemôže povedať občanovi, že túto kompetenciu nemôžem urobiť, lebo nemám peniaze.
Týka sa to aj samosprávnych krajov, ktoré dnes sú zaťažené touto krízou. Výpadok daní z fyzických osôb, teda podielových daní, je tak enormný, že v súčasnosti samosprávne kraje robia všetky možné opatrenia na to, aby dokázali naplniť všetky kompetencie z tých príjmov, ktoré majú.
No a práve v takomto období prišla aj novela zákona, ktorú predstavila vláda Slovenskej republiky, ktorá samosprávam berie ďalšie finančné prostriedky. Či už to bolo napríklad zavedením týchto daní z prenájmov a predaja nehnuteľností, ale aj napríklad zvýšením daní z pridanej hodnoty. Čo sa významne odzrkadlilo napríklad aj pri aktivitách čerpania fondov Európskej únie, pretože tým náklady stúpli o percento.
Ale mnohé, mnohé ďalšie malé či veľké veci, ktoré uberajú samosprávam finančné prostriedky z rozpočtu.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pani premiérka sa nechala počuť, že zváži, aby táto daň z prenájmu a predaja majetku samosprávy bola zrušená, lebo sa tiež domnieva, že to asi nie je celkom správne. Pevne verím, že tento záväzok alebo toto vyjadrenie aj posunula vám, vážení páni poslanci koalície, lebo tak, ako to bolo napríklad pri zavedení odvodov do zdravotnej a Sociálnej poisťovne pri prenájmoch, tiež usúdila koalícia aj pani premiérka, že to nebolo dobré, a zrušilo sa to. A rovnako dospeli k tomu aj na vláde a pani premiérka, že aj toto je potrebné urobiť.
A ja by som vás chcel poprosiť, aby ste naozaj umožnili, aby tento zákon, táto novela prešla, a tým nám zľahčila situáciu, ktorú máme dnes nie ľahkú.
Máme málo finančných prostriedkov pre poskytovanie sociálnych služieb, preto sme sa obrátili na ministra sociálnych vecí, aby jednoducho dofinancoval poskytovanie zdravotných služieb, pretože štát umožnil, aby na sociálne služby sa pozeralo ako na biznis alebo na obchod. V poriadku, rešpektujeme to, ale štát to musí dofinancovať.
Máme málo finančných prostriedkov vďaka výpadku v zdravotných poisťovniach, ktoré sú spôsobené nižším odvodom za poistencov štátu, a to sa všetko odzrkadľuje u nás v rozpočtoch a v rozpočtoch nemocníc, ktoré máme v zriaďovateľskej pôsobnosti. A takto by som mohol pokračovať ďalej, napríklad s výkonmi vo verejnom záujme, aby sme zabezpečili mobilitu pracovnej sily v súčasnosti zvyšujúcej sa nezamestnanosti, aby sme nemuseli zvyšovať cestovné. A takto by som mohol pokračovať ďalej.
Táto novela nám pomôže zmierniť tieto dôsledky, a preto, vážené panie poslankyne, páni poslanci, zoberte, prosím vás, tieto argumenty do úvahy a podporte túto novelu.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

27.5.2011 o 11:03 hod.

Ing.

Juraj Blanár

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 11:07

Ján Podmanický
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Ja nadviažem na slová môjho predrečníka pána poslanca Blanára a zároveň predsedu Žilinského samosprávneho kraja a obraciam sa na vás, páni vládni poslanci, pretože od vás závisí, či tento zákon posuniete do druhého čítania, alebo nie, nakoľko máte väčšinu a nesiete absolútnu zodpovednosť za riadenie štátu.
Ja chcem opäť spomenúť a zdôrazniť, že pani premiérka Iveta Radičová na stretnutí Rady ZMOS-u v Štrbe pred niekoľkými týždňami prisľúbila starostom a primátorom, že táto nesystémová daň, ktorá sa zaviedla v decembri minulého roku pre obce a mestá, bude zrušená.
Prvú možnosť potvrdiť jej slová, páni poslanci, ste mali pred, myslím, na minulej schôdzi, keď sme predkladali aspoň čiastočnú úpravu, aby od tejto dane boli oslobodené sociálne nájomné byty. Bohužiaľ, ani jeden poslanec, ani jeden poslanec vládnej koalície slová pani premiérky nepotvrdil, a tým ju do určitej miery postavil do pozície klamárky.
Očakával som, že aspoň vy, páni poslanci, ktorí pracujete v samospráve, vidím tu pána poslanca z Terchovej, z obecného zastupiteľstva, očakával som, že aspoň vy niektorí, ktorí poznáte tie problémy, ktoré dnes samospráva má, tento návrh zákona podporíte.
Spomeňte si, prosím, že to bola vaša vláda, ktorá zavádzala fiškálnu decentralizáciu a zaviedla určité základné pravidlá fungovania a financovania obcí a miest. Práve zavedením tejto dane ste ten systém narušili a narušili ste ho v čase, keď bežia na Slovensku eurofondy a obce sa podieľajú na spolufinancovaní eurofondov vo výške 5 %, prípadne viac, ak vzniknú niektoré ďalšie výdavky, ktoré projekty neriešili. Obce teraz potrebujú v kombinácii s výpadkom daní v súvislosti so svetovou hospodárskou krízou naozaj dostupné finančné prostriedky a práve príjmy z prenájmu a z predaja boli tie dostupné finančné prostriedky, ktoré obec používala na spolufinancovanie rozvojových aktivít.
Takže, páni poslanci z vládnej koalície, prosím, neberte tento návrh zákona politicky, berte ho vyslovene odborne a vecne a v súlade s tým, čo aj pani premiérka sľúbila, vás prosím, aby ste za tento návrh zákona zahlasovali.
A napokon posledná vec, touto daňou nesystémovou, ktorú ste v decembri zaviedli, ste potrestali aktívne obce. Potrestali ste tie obce, ktoré stavali nájomné byty, potrestali ste tie obce, ktoré svoj vlastný majetok pretvárali na nájomné priestory, na obchodné priestory, aby si vytvorili vlastný ekonomický nástroj, ktorý pomôže životu obce. Vy ste potrestali tieto obce, lebo tieto obce sú zdaňované touto mimoriadnou daňou. Takže opäť ďalší dôkaz toho, aké zlé bolo toto rozhodnutie.
No a na záver chcem... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

27.5.2011 o 11:07 hod.

JUDr. PhDr.

Ján Podmanický

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

11:07

Ján Podmanický
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja som si na to zvykol, takže mne to až tak nevadilo. Ale nejakí traja poslanci z vládnej koalície počúvali, takže je šanca, že by ten návrh zákona mohol prejsť, ak počúvali naše argumenty. Ale na záver chcem povedať také - až šiesti dokonca, takže ďakujem pekne.
Ja chcem povedať na záver také varovanie určité. V prípade, že tento návrh zákona neprejde a nebude schválený, tak donútite samosprávy, aby sa začali takýmto istým spôsobom správať k štátu.
Ja osobne som pripravený vo svojej obci dať návrh, aby sme zvýšili daň z nehnuteľností pre štátny lesy na maximálne možnú hranicu, na maximálne možnú úroveň. Ak to urobia, ak to urobia obce a mestá na celom Slovensku, tak zo štátneho rozpočtu vám odíde oveľa viac finančných prostriedkov, ako ste očakávali príjem z týchto daní. Jednoducho, ak nás prestanete brať ako partnerov, ako súčasť riadenia štátu, lebo my nie sme v opozícii v riadení štátu, my sme súčasť riadenia štátu, sme súčasť verejnej správy, tak sa začneme aj my podľa toho správať.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis

27.5.2011 o 11:07 hod.

JUDr. PhDr.

Ján Podmanický

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:12

Andrej Ďurkovský
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Dámy a páni, ja využijem možno svoj štatút nezávislého poslanca v tomto prípade a budem sa zapájať do tejto rozpravy veľmi krátko, skutočne apoliticky.
Systém, ktorý je nastavený v tejto republike, nie je spravodlivý voči mestám v tom zmysle, že mestá a obce vo všeobecnosti ako samosprávy patria pod verejnú správu, rovnako ako štátne inštitúcie. Ale štát sa voči verejnej správe nespráva rovnako, lebo rozlišuje štátne inštitúcie a rozlišuje samosprávne inštitúcie, a to ja osobne považujem za chybné riešenie.
Ako vzorový príklad je napríklad daň z nehnuteľností, kde všetci musia platiť daň z nehnuteľností, ale štátne inštitúcie napríklad tu v Bratislave nemusia platiť daň z nehnuteľností. To takisto nie je správne.
Ja sa preto v tomto prípade prihováram za návrh, ktorý kolega predkladá, aj ho podporím. Dá sa spraviť to, že by sa v rámci fiskálnej decentralizácie a celej reformy do samosprávy nastavili také mechanizmy, ktoré by jasne zadefinovali, aby samospráva nemusela siahať do rezerv, o ktorých hovoril pán predkladateľ, ale aby boli finančné mechanizmy nastavené tak, aby na príjmovej strane rozpočtu sa generovali finančné prostriedky bez toho, že by napríklad samospráva musela predávať majetok a z toho ešte naviac odvádzať dane štátu.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

27.5.2011 o 11:12 hod.

Ing.

Andrej Ďurkovský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

11:12

Jozef Viskupič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som mal dve poznámky, pôvodne som chcel iba namietnuť k tomu, ako ste hovorili, že my ako koalícia máme absolútnu zodpovednosť za riadenie tejto krajiny, ale na konci svojho vlastného prejavu ste sa, ste tento pôvodný výrok úplne popreli, keďže ste hovorili, že máte spoluzodpovednosť. A druhú vec, tým, že ste veľmi zle zrátali, chcel som vám len opraviť to číslo, počúvalo vás v tej chvíli 39 koaličných poslancov, nie traja.
Ďakujem.
Skryt prepis

27.5.2011 o 11:12 hod.

Mgr.

Jozef Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video