18. schôdza

Dokonca aj pán, pán, pán poslanec Somogyi skôr hodnotil to, že akým spôsobom interpretovať tie legislatívne kroky maďarskej vlády a parlamentu a čo očakáva. Ale v podstate sme sa všetci zhodli na tom, že, že maďarský zákon, zákon o štátnom občianstve, ktorý, ktorý umožňuje získavať občianstvo Maďarskej, Maďarskej republiky, ešte v tejto chvíli od 1. januára Maďarska, ľuďom maďarskej národnosti žijúcim mimo hraníc Maďarska, nemajúcim tam trvalý pobyt, nepomáha našim vzájomným vzťahom, naopak, vytvára situáciu, ktorá, ktorú je dôvod interpretovať ako istú mieru ohrozenia stability a politického systému v celom regióne.
V čom sme sa rozišli v našich diskusných príspevkoch, pričom oceňujem to, že, že mnohé z nich boli naozaj vecné a mnohé teda boli veľmi emocionálne, ale toto je téma, ktorá, ktorá, prirodzene, budí emócie. V čom sme sa rozchádzali, je, že ako na to reagovať a akú mieru ohrozenia to vlastne predstavuje.
Ja patrím k tej názorovej časti nás poslancov, ktorí si, ktorí si myslia, že tá, tá miera ohrozenia proste ešte neodôvodňuje reči, ktoré, ktoré prirovnávajú situáciu k druhej polovici 30. rokov 20. storočia, s Henleinovcami a s Hitlerom a so všetkými. Ja si myslím, že to je, to je úplne neadekvátne hodnotenie situácie. Ani si nemyslím, že by, že by, že je dôvod proste vidieť na našich hraniciach proste tanky a, a revíziu územia. Hoci teda vidím jasne motív orbánovskej, maďarskej reprezentácie v podstate nejakým spôsobom sa s tým, čo sa nazýva trianonská trauma, vysporiadať.
Ale opakujem znovu, patrím k tým, ktorí si myslia, že, že naša územná integrita ani politický systém nie je ohrozený. Patrím tiež k tým, ktorí si myslia, že, že Maďari žijúci na Slovensku, maďarská menšina, sú omnoho lojálnejšími občanmi Slovenskej republiky, ako by sa zdalo, proste z mnohých rečí, ktoré tu odozneli. Tiež sa domnievam, že, že medzi príslušníkmi maďarskej menšiny na Slovensku nie je veľa takých, ktorí túžia po maďarskom občianstve, a keď, tak len možno z nejakých, z nejakých nostalgických dôvodov. Ani si nemyslím, že dokonca aj keby neplatil zákon o štátnom občianstve v tej podobe, v ktorej je platný dnes, že by sa našlo reprezentatívne množstvo takých, ktorí by o maďarské občianstvo požiadali.
Aj László Solymos, aj Béla Bugár povedali, že slovenský pas je dostatočne dobrý a iný nepotrebujú. Ja si to o svojom slovenskom pase myslím takisto. Naozaj, slovenský pas najmä od okamihu, keď sme sa stali členmi Európskej únie aj NATO, je pas hodný svojho mena.
K jednotlivým textom vyhlásení po tejto diskusii, ktorá odoznela, by som povedal len toľko, čo som už naznačil aj kolegovi Rafajovi, keď predkladal návrh z dielne SNS na zahraničnom výbore. Mne ten text SNS, teda z dielne, z dielne, z dielne SNS, pripadá, ako by som povedal, príliš hlučný, príliš expresívny. Sú tam krajné znepokojenia, sú tam veľmi silné prívlastky, ktoré, domnievam sa, nezvyšujú účinok akéhokoľvek textu, len zvyšujú jeho verbálnu hlučnosť, aby som to povedal metaforou. A navyše v tom texte je čosi, čo si myslím, že by slovenský parlament nemal robiť, keď sa nechce zosmiešniť. Je to priama žiadosť na maďarské národné zhromaždenie, aby, aby zmenilo ústavu, ktorú pred pár týždňami prijali. Domnievam sa, že kedy, nech už by sme prijali akékoľvek ústavné zákony na našej pôde, akokoľvek kontroverzné ústavné zákony na našej pôde v tomto parlamente, myslím, že by sme sa veľmi namrzeli a začudovali, keby ktokoľvek, či už z Viedne, Budapešti, Prahy alebo Varšavy na nás chcel, aby sme my menili našu ústavu. Ja to považujem za neprimerané. Ústava je zvrchovanou záležitosťou toho štátu, ktorého parlament ju prijal. My sa môžme kriticky k tej ústave vyjadriť, my ju môžme komentovať, samozrejme, ale my musíme, samozrejme, vedieť, že na koho sa obracať a čo žiadať.
Ja si myslím, že ten posledný odstavec vyhlásenia z pôdy zahraničného výboru, v ktorom odmietame my, ako navrhnutého vyhlásenia, v ktorom my ako Národná rada Slovenskej republiky odmietame akékoľvek extrateritoriálne účinky maďarskej legislatívy a aj základného zákona, teda tej ústavy, je postačujúce konštatovanie. Ja si myslím, že je to postačujúce.
A, kolegovia, chcel by som vás poprosiť, hoci neviem, že či úspešne, asi nie, aj vás, kolegovia, podporte ten návrh z dielne zahraničného výboru, považujem ho za lepší, hoci v tomto sa asi s kolegom Rafajom nezhodneme.
Ďakujem za pozornosť.
Ešte chcem jednu vec dodať. V rozprave podal pozmeňujúci návrh pán poslanec Igor Matovič, na základe, máte to rozdané v laviciach, na základe ktorého žiadal vyhodiť z textu vyhlásenia zahraničného výboru vetu "berie na vedomie". Ja nielenže s tým nemám problém, ale ja to podporím, pretože mi aj tak v tom texte pripadala tá veta nadbytočná, hoci si nemyslím, že zobrať niečo na vedomie je to isté, ako súhlasiť. Tak už toľko sa v slovných konotáciách a obsahoch a semiotike vyznám, aby ste mi, prosím, uverili. Brať na vedomie môže človek aj vec, s ktorou ale hlboko nesúhlasí, ale nič mu nezostáva, len to zobrať na vedomie. Ale tá veta je tam zbytočná a proste návrh Igora Matoviča ju vypustiť podporím.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Pán poslanec Rafaj, nech sa páči, môžte zaujať stanovisko k rozprave.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani kolegyne a páni poslanci, v podstate toto je posledné vystúpenie k tej rozsiahlej diskusii, ktorej rozsah, emócie a reakcie hovoria a vypovedajú o tom, že táto problematika je vážna a že nás nepochybne znepochybňuje, či už jednu časť viac, alebo druhú časť menej.
Nemôžem súhlasiť s predkladateľom vyhlásenia zahraničného výboru a pokúsim sa vyvrátiť jeho tézy o tom, že by vyhlásenie alebo návrh z dielne SNS bol nejakým spôsobom menej štandardný, než sú páni diplomati zvyklí.
Predovšetkým dovoľte mi vyjadriť počudovanie, že keď som ja prišiel na zahraničnom výbore s tou tézou, že brať na vedomie je naozaj neakceptovateľné, tak nebola nijaká ochota. Nakoniec zrejme, keď by bolo dobré, aby sa prijalo nejaké vyhlásenie, tak predkladatelia rýchlo, ako obyčajne, stiahli trošku chvost a Matovič si zasa urobí nejaké ďalšie body. (Povedané so smiechom.)
Ale, pán poslanec Šebej, ak je podľa vás vyhlásenie alebo obsah SNS "hlučný", ako ste povedali, ja hovorím, že z návrhu vládneho vyhlásenia "sála hrobové ticho". Chcem upozorniť, že v prípade vypustenia v podstate zostane už len jedna zmienka, že parlament odmieta exteritoriálne účinky. Ale v podstate takmer do roka a do dňa opakujeme už prijaté vyhlásenie z 25. mája 2010, v ktorom tento istý parlament, Národná rada Slovenskej republiky už raz vyjadrila hlboké znepokojenie a odmietla exteritoriálne účinky maďarskej legislatívy. V podstate my to znova len opakujeme.
Na margo toho, že či by vyhlásenie malo obsahovať, alebo nemalo obsahovať prívlastky alebo prídavné mená, tak aj pánovi Šebejovi aj ďalším, ktorých to zaujíma, len uvádzam niekoľko prípadov. (Ruch v sále. Rečník sa obracia so žiadosťou na predsedajúceho: "Mohol by som poprosiť?")

Páni poslanci, pán poslanec Přidal, Janiš, pán poslanec, vyrušujete pána poslanca Rafaja.
Nech sa páči, môžte pokračovať.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Takže k tým argumentom. Už som tu spomínal, že presne 25. mája pred rokom Národná rada prijala vyhlásenie a v tom sa vyjadrilo hlboké znepokojenie. Aké? Hlboké.
Spojené štáty americké 29. februára 2008 vyslovili, citujem, "zásadný nesúhlas s akoukoľvek snahou oddelenie Kosova". Zásadný nesúhlas "s akoukoľvek" podčiarkujem.
Takže nevidím nijaký problém v používaní prídavných mien alebo prívlastkov v tak serióznych vyhláseniach, aké nepochybne majú aj Spojené štáty.
A nakoniec, pán kolega Šebej, vy ste včera reagovali na pána poslanca Blanára rovnako, že jeho vystúpenie obsahovalo príliš veľa prídavných mien, a uviedli ste to, citujem vás: "Je to hrozná hlúposť." Aká hlúposť? Hrozná.
Takže všetci používame prídavné mená, aj keby sme možno sa vedeli bez nich zaobísť, ale myslím, že prídavné mená robia život podstatne krajším. Ale na margo toho ešte, s čím polemizujeme, že či vôbec my môžeme reagovať a či niekoho môžeme požiadať, aby zmenil svoju legislatívu. Nuž, s internacionalizáciou problémov prichádzalo v minulosti práve Maďarsko. Expremiér Bajnai, ktorý vystriedal pána Gyurcsánya, 16. 12. 2009 uviedol nasledovné: "Maďarsko bude reagovať na to, ak nejaká krajina prijme opatrenia, ktoré nebudú v súlade s európskymi normami." To je vyhlásenie maďarského expremiéra. Čiže Maďarsko si vyhradilo právomoc a legitimitu prijímať opatrenia, ktoré nebudú s európskymi normami.
Pýtam sa po tých analýzach a toľkých výrokoch na adresu obsahu maďarského základného zákona, máme právomoc aj my reagovať? No určite, že máme. Narúšajú sa mnohé medzinárodné zvyklosti vrátane Dohovoru o občianstve, vrátane Paktu OSN, ktorý, ktorý chráni suverenitu a zvrchovanosť, ktorý - maďarská ústava, mimochodom, je aj mimo Bolzanských odporúčaní, na ktoré sa tak často tu odvolávame alebo predovšetkým kolegovia z MOST-u - HÍD, aj na vysokého komisára Vollebaeka. Zacitujem z týchto zásad: "Žiaden štát nemôže vykonávať právomoc nad obyvateľmi alebo časťou obyvateľstva iného štátu na území tohto štátu bez jeho súhlasu."
Čo ide robiť maďarská ústava? No ide vykonávať právomoc nad časťou štátnych občanov Slovenskej republiky. Je to teda proti Bolzanským odporúčaniam. A ak Maďari si vyhradzujú právo, že môžu zasahovať, prečo by sme toto isté nemohli robiť my?
Zaujal ma článok z denníka Pravda s titulkom "Maďarská ústava pobúrila Slovensko". Súhlasím. Ale z niektorých vystúpení mám pocit, akoby bolo všetko v poriadku, predovšetkým zo strany vládnych poslancov. Tak celé Slovensko je pobúrené maďarskou ústavou a my sa tu budeme tváriť, že z donútenia niečo teraz prerokúvame.
Dámy a páni, najpodstatnejšie, čo je a čo obsahuje maďarská ústava a na čo by sme mali reagovať a čo v podstate ale, bohužiaľ, neobsahuje návrh z dielne zahraničného výboru, je, že bola spochybnená alebo je zásadným spôsobom spochybnené medzinárodné postavenie Slovenskej republiky, dokonca tri interpretačné pravidlá v tejto ústave vstupujú do vnútorných záležitostí a suverenity Slovenskej republiky. To, že tieto vety nie sú len výkladovými pravidlami, ale nesú v sebe aj jasnú normatívnu líniu, teda oporu na ďalšie konanie, je vlastne v samotnom texte tejto ústavy.
Tá hranica medzi 44. a 90. rokom znamená, že nebolo možné ústavnoprávne, ale aj medzinárodnoprávne spochybniť hranice Maďarska okrem hraníc s Rakúskom. Čiže je možné spochybňovať tieto hranice a pravdepodobne príde k spochybneniu hraníc slovensko-maďarských práve maďarskou stranou. Maďarsko explicitne riadne schváleným ústavným zákonom, o ktorom rokujeme, popiera, že by v týchto rokoch malo legitímne štátne orgány a potrebnú medzinárodnú spôsobilosť. To predstavuje celkom zrejmé ohrozenie našej územnej celistvosti, ktorú my musíme brániť, komparáciou napríklad zmluvy č. 115/1997, nemožno uzavrieť, že by sa vzhľadom na čas uzatvorenia zmluvy konvalidoval stav podľa mierovej zmluvy. Napokon práve v mierovej zmluve Maďarsko uznalo nulitu Viedenskej arbitráže, avšak uznali ju jeho nelegitímne orgány, ako oni tvrdia. Máme právo byť znepokojení, ak naše hranice a štátnosť v týchto garanciách sú znepokojené.
Toto je dôvod hlavný, prečo druhý deň už rokujeme o základnom zákone Maďarska. Je to predovšetkým stav implicitného spochybnenia hranice. My mám ako zákonodarcovia povinnosť chrániť celistvosť územnú a nedotknuteľnosť hraníc a mali by sme vyslať signál spoza Dunaja, aby mu jednoznačne porozumeli, že to, čo sa deje v budapeštianskom parlamente, nie je v súlade s medzinárodným právom, nie je ani v súlade s dobrými vzťahmi. A preto návrh vyhlásenia Slovenskej národnej strany je v tomto komplexnejší.
Dúfam, že som vás presvedčil, že je možné používať na základe tých pár príkladov aj prídavné mená. Ďakujem pekne.
Takže bude to v podstate o koaličnej vernosti a bude to druhá časť nášho parlamentu, zrejme bude sa rozhodovať podľa vernosti k Slovenskej republike a k obhajobe národnoštátnych záujmov. Som veľmi zvedavý, ktorá vernosť zvíťazí. Či tá vernosť ku koalícii, alebo vernosť k Slovenskej republike, na ktorú sme prisahali.
Ďakujem za pozornosť. Ďakujem všetkým, ktorí vystúpili s dobrou vierou, a verím, že aj s dobrými úmyslami riešiť túto situáciu. (Potlesk.)

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime teraz k prvému čítaniu o

návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 355).

Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Ľubomírovi Petrákovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona odôvodnil.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám v mene skupiny poslancov predložil návrh na novelu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Chcem povedať, že tento návrh zákona si kladie za cieľ napraviť chyby, ktoré sa stali v decembri predchádzajúceho roku, keď sa zákonom č. 548/2010 zrušila výnimka oslobodenia príjmov plynúcich z prenájmu a predaja majetku obcí a vyšších územných celkov, ako aj ich rozpočtových organizácií. Treba úplne jednoznačne povedať, že uvedená zmena, ktorá bola prijatá v decembri, nie je dobrá a má významný negatívny dopad na hospodárenie obcí, miest a vyšších územných celkov.
Ak dovolíte, ja by som okrem tohto strohého číselného konštatovania povedal, že v roku 2003 - 2004, keď sa prijímala fiškálna decentralizácia, ktorá zavádzala pravidlá pre hospodárenie samosprávnych orgánov, za základnú legislatívnu normu, ktorá mala vytvárať podmienky stability pre samosprávy, bolo určenie alebo jasné nadškrtnutie financovania obcí, miest a vyšších územných celkov formou participácie na dani z príjmu fyzických osôb ako jednej časti a ďalej ďalšia zložka bolo nakladanie s vlastným majetkom. Týmto zákonom, ktorá prijala vládna koalícia v decembri 2010, sa tento princíp významne narušil a dochádza k škodám, ktoré je potrebné napraviť.
Ak by sme hovorili o dopadoch, ktoré tento návrh zákona má, treba uviesť možno niekoľko faktov. Okrem tohto návrhu zákona bol prijatý celý rad zákonov, ktorý má takisto negatívny dopad na hospodárenie obcí a miest, a je to predovšetkým daň z pridanej hodnoty. Daň z pridanej hodnoty sa dotýka hospodárenia niekoľkokrát. Prvýkrát je to tým, že je zvýšená o jeden percentuálny bod pri všetkých bežných výdavkoch, ktoré obce, mestá, vyššie územné celky majú. Druhý, ďaleko vážnejší dopad na časť obcí a miest je v tom, že sú schválené projekty z Európskej únie, ktoré medzi oprávnenými výdavkami nemajú navýšenie dane z príjmu fyzických osôb, a to znamená nad rámec obvyklých výdavkov, ktoré sú určené na spolufinancovanie, sa tieto výdavky zvyšujú. Ak to urobíte v kombinácii, že všetky výpadky rozpočtu a všetky kapitálové výdavky boli sanované z predaja majetku a z príjmov z prenájmu, ktoré tvoria kapitálové príjmy a sú určené predovšetkým na rozvoj investícií, ktoré sú financované napríklad aj z európskych fondov, tak na druhej strane, keď ideme dieru v rozpočte obcí a miest zaplátať predajom vlastného majetku, ktorý je podmienený aj zvýšením dane z pridanej hodnoty, aj ďalšími zákonmi, tak ten majetok, ktorý predávame, zaťažíme daňou z príjmu a z toho príjmu, ktorý je, ešte obciam a mestám ukradneme. Toto považujem za absolútne nehoráznu vec, nesprávnu vec, ktorú jednoducho treba v každom prípade napraviť.
Ak v tejto súvislosti spomeniem ešte jeden fakt, treba ho brať úplne vážne, a to je fakt, že Slovenská republika v rámci prístupovej zmluvy sa zaviazala na splnenie niektorých kritérií, napríklad v oblasti životného prostredia, v oblasti budovania vodovodov, kanalizácií, čistiarní odpadových vôd, dnes už je takmer zrejmé, že tieto záväzky voči Európskej únii do roku 2015 naplnené nebudú, lebo nie je dostatok ani fondov z európskych zdrojov a tobôž už nie je dostatok finančných prostriedkov z vlastných zdrojov. A aj tento zákon ešte z tohto koláča, ktorý by sa dal použiť z predaja vlastného majetku tak, aby česť Slovenska v rámci napĺňania záväzkov z prístupovej zmluvy bola naplnená alebo uchránená, tak z tohto koláča odkrajuje a prevádza to do štátneho rozpočtu.
Ak dovolíte, pomenoval by som ešte niekoľko krokov, ktoré považujem za veľmi problematické aj v súvislosti s predajom majetku, kde dochádza k určite kumulácii zlých dopadov. Ak je majetok obcí, miest, vyšších územných celkov predávaných v roku 2011, to znamená v tomto roku, daň z príjmu sa platí v roku 2012, to znamená v marci 2012, ale okrem toho, ak príjem presiahne zákonom stanovenú hranicu, tak obce, mestá a všetci platitelia dane sú povinní platiť preddavky dane na ďalšie zdaňovacie obdobie. To znamená, ja ako starosta obce realizujem projekt, som nútený na spolufinancovanie predať časť majetku, viem, že už nemám žiaden iný majetok alebo nemám žiadnu potrebu, ale budem platiť v roku 2012 pri nedostatku financií ešte aj preddavky na daň v roku 2012 na príjmy, ktoré v živote nemôžem dosiahnuť. Toto je taká anomália, ktorá spôsobí významné problémy pri cash flow obcí a miesta a jednoducho mnohé obce a mestá, ktoré sa zodpovedne stavali k plneniu svojich úloh, sa dostanú do vážnych problémov.
Ja apelujem na váš zdravý rozum, kolegyne a kolegovia, toto nie je otázka politická, toto je otázka úplne vecná, aby ste zvážili pri posudzovaní tohto návrhu zákona, pri jeho postupovaní do druhého čítania, a odporučili ho alebo zahlasovali za postúpenie do druhého čítania a vyriešenie tohto problému.
Myslím, že v tejto chvíli ako úvodné slovo stačí.
Ďakujem pekne.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Jánovi Počiatkovi, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 355), ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 18. schôdze, čiže dnešnej.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jeho účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Zároveň návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.
Po rozprave odporučím, aby po prvé podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní.
Po druhé v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 347 z 29. apríla 2011 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory, a to: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet.
Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh, alebo odporučím, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy? Traja. Páni poslanci, ak sa budete hrať, kto má byť posledný, tak znemožním ďalšie prihlásenie sa do rozpravy. Takže štyria páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť ústne.
Do rozpravy, pán poslanec Bublavý, nech sa páči, pripraví sa pán poslanec Blanár.